Sexualita a Partnerský Život Mentálne Postihnutých Osôb: Štúdie a Aspekty

Úvod

Sexualita a partnerský život sú prirodzené súčasti ľudskej existencie, ktoré sa týkajú aj mentálne postihnutých osôb. Táto oblasť si zaslúži zvýšenú pozornosť a pochopenie, pretože kvalita života týchto osôb je úzko spojená s možnosťou prežívať uspokojivé vzťahy a sexualitu. V tomto článku sa budeme venovať rôznym aspektom sexuality a partnerského života mentálne postihnutých osôb, vrátane sexuálnych odchýlok, homosexuality a ďalších relevantných tém.

Sexuálne Odchýlky a Parafílie

V odbornej verejnosti sa v súčasnosti za sexuálne odchýlky považuje správanie a motivácie zahrnuté pod pojem parafílie. Okrem pojmu parafílie boli zvlášť v minulosti zaužívané pojmy ako sexuálne dysfunkcie, perverzie a najmä sexuálne deviácie. Samotný pojem deviácia, teda odchýlka alebo úchylka v sebe obsahuje prvok súvisiaci s psychopatickou koncepciou týchto porúch. Je to dedičstvo najstarších prác na túto tému a dnes sa považuje za dehonestujúci. Tieto pojmy sú dnes nahrádzané výrazmi ako parafília prípadne sexuálna variácia.

Sexuálne deviácie (parafílie) sú stavy kvalitatívne zmenenej sexuálnej motivácie na úrovni sexuálnej identifikácie, orientácie, správania či ich vzájomné kombinácie. Mnohí odborníci sú dnes toho názoru, že žiadna z partikulárnych teórií nie je schopná plne vysvetliť podstatu deviácií. Money napríklad tvrdí, že pri vzniku parafílie hrajú významnú rolu viaceré faktory. Parafília je spravidla celoživotnou charakteristikou jedinca. Liečba alebo iné prostriedky na zmenu sexuálnych preferencií sú z hľadiska svojej efektivity závislé najmä od individuálnej situácie postihnutého. Sexuálne deviácie sú veľmi komplexná oblasť, dosiaľ nedostatočne preskúmaná. Napriek tomu sa dostávajú do popredia spoločenského a politického záujmu.

Podobne ako u telesne alebo mentálne postihnutých možno hovoriť tiež o handicape. Poukazuje na to i Van den Aardweg, ktorý má dlhoročné skúsenosti pri práci s homosexuálmi a na sexualitu sa pozerá ako na niečo účelné, nie len ako na egocentrickú rozkoš. Muži a ženy nie sú len telesne odlišní, sú i psychicky odlišní. Sú tvorení jeden pre druhého a v zdravom vzťahu sa vzájomne dopĺňajú. Sexualita, ktorá nemôže dospieť k cieľu pohlavného spojenia, je nutne neplnohodnotná. Je to funkčná porucha. To má vplyv na pocit mužskosti a ženskosti ako základného prvku prežívania seba samého. U sexuálne inak orientovaného človeka tento prvok chýba a v prežívaní svojej identity sa môže len nedostatočne identifikovať s mužskosťou či ženskosťou. Podľa svojej skutočnej prirodzenosti je však tiež psychicky mužom alebo ženou.

Homosexualita a Jej Aspekty

Homosexualita sama o sebe v praktickom živote nejestvuje, tak ako neexistuje sama o sebe ani heterosexualita. Existujú len ľudia, ktorí prežívajú svoju bytostnú životnú orientáciu a ich orientácia môže byť práve homosexuálna. A čo je teda tým jadrom? Homosexualita vo veku dospievania zostáva často potenciálna, platonická.

Prečítajte si tiež: Výzvy v oblasti sexuality mentálne postihnutých

Podľa štúdie na vzorke 3321 mužov vo veku od 20 do 39 rokov, ktorú vykonal inštitút Battelle Human Affairs Center v meste Seattle, malo za posledných desať rokov určitú homosexuálnu skúsenosť len 2 % mužov a len 1.1 % hovorilo o sebe, že boli výlučne homosexuálne orientovaní. Podľa francúzskej štúdie Sexual Conducts in France z roku 1993 malo len 4 % mužov a 2 - 3 % žien vo Francúzsku jednu alebo viac homosexuálnych skúseností za celý život. Zastúpenie homosexuálov v spoločnosti vo výške jedného až dvoch percent dospelej populácie, vrátane bisexuálov potvrdzuje napríklad Inštitút Alana Guttmachera (1993), Wellings et. al.

Pravdepodobná je vzájomná interakcia, nie opozícia biologických a psychosociálnych faktorov ovplyvňujúcich homosexuálne predispozície. Dlhodobá stresová záťaž nepriaznivo ovplyvňuje mnohé fyziologické procesy v organizme. Intenzívny emocionálny stres počas gravidity má za následok zníženie tvorby testosterónu, čo môže nepriaznivo ovplyvniť vývin a diferenciáciu mozgu. Podľa Satinovera „parafílie, sexuálne závislosti a kompulzívne sexuálne fantázie či správanie často predstavujú podvedomý prostriedok dočasného utíšenia úzkosti a s ňou súvisiacej depresie. Inými slovami ide o reakcie zamerané na zmiernenie vnútorného trápenia. (…) Jedinci, ktorí sú viac náchylní k depresii či zvýšenej úzkosti alebo k obom, sú tak vo väčšom riziku rozvoja sexuálnych kompulzívnych či obsesívnych stavov alebo závislostí, ako cesty na zmiernenie svojho vnútorného utrpenia, než tí jedinci, ktorí sklonmi k depresiám netrpia. (…) Predispozície k depresiám či úzkosti neznamenajú zaručený rozvoj týchto závislostí, ale predstavujú zvýšené riziko, že daný jedinec nájde zmiernenie svojho utrpenia v istom návykovom správaní, ktoré môže byť sexuálne, ale aj nemusí. (…) Ide napr. o alkoholizmus, drogy, promiskuitný sex, prejedanie sa a podobne.

Je nemálo prípadov, keď sa človek vyvíjal bežne heterosexuálne a bez významnejšieho vplyvu stresových situácií, vzťahov či vnútorných konfliktov v období raného vývoja. V roku 2001 realizoval Archív sexuálneho správania na neklinickej vzorke 942 dospelých porovnávaciu štúdiu výskytu traumy zneužitia v detstve medzi heterosexuálmi a nie - heterosexuálmi. Podľa autorov štúdie 46 % homosexuálnych mužov a 22% lesbických žien uviedlo homosexuálne zneužitie, ktoré prežili vo svojom detstve. V 2. a 3. roku po pôrode si dieťa utvára vedomie svojej pohlavnej roly. Škodlivé môžu byť preto prejavy sklamania nad tým, že miesto chlapca má rodina dievča. Sexuálne „experimenty“ v predpubertálnom veku (napríklad prezliekanie sa do šiat opačného pohlavia, hranie a správanie sa ako druhé pohlavie, pozorovanie vyzliekajúcich sa ľudí, odhaľovanie genitálií a podobne) však ešte vôbec nie sú zárukou deviantného vývoja. Ustálenie sexuálnej orientácie v ranom veku okolo troch - štyroch rokov bolo obľúbeným pojmom starších psychoanalytických teórií.

Dr. Satinover uvádza výsledky Národnej štúdie zdravia a spoločenského života, z ktorých vyplýva, že až 50% identifikovaných ako homosexuáli pred 18. rokom života úplne opustia homosexuálny životný štýl. Do 25. Rodičovské a výchovné faktory sú síce predurčujúce (deti a mladí necítia istotu a uznanie vo svojej mužskej alebo ženskej role, prípadne vo svojej rodine zastupujú rolu opačného pohlavia), ale nie sú vždy rozhodujúce. Najsilnejšie spojenie nie je medzi homosexualitou a väzbou na rodičov, ale medzi homosexualitou a vzťahmi ku rovesníkom, najmä v období puberty (štatistické tabuľky a prehľady viď. Van den Aardweg, 1986, 1992; Nicolsi, 1991). Podmieňovať ju môžu silné pocity menejcennosti, absencia sebaprijatia aj so svojimi chybami, zranenie a poníženie zo strany rovesníkov a podobne. Svoju rolu hrá podľa Aardwega pri homosexualite komplex mužskej či ženskej pohlavnej menejcennosti, ktorý sa zvyčajne nevytvára definitívne pred obdobím puberty.

O homosexualite nemožno hovoriť skôr, než sa hlboko zakorení pocit menejcennosti (cítia sa menej mužsky/žensky než ostatní - na tomto parazituje aj nová gender ideológia), vrátane sebadramatizácie (infantilná/pubertálna sebaľútosť a videnie sa ako „tragický stred sveta“) a homosexuálne - erotických predstáv. Ako uvádza aj psychiater Issay (1989), sám homosexuál, problémy homosexuálov vyplývajú napríklad z odmietnutia otcom, rovesníkmi, spoločnosťou. Takýto postoj pramení podľa neho z diskriminácie voči homosexuálom. V skutočnosti je to však naopak. Duševný príbeh homosexuálov prebieha tak, že najskôr ako deti, respektíve v mladosti zažívali odcudzenie, nelásku, nedostatok ocenenia a tým sa stali deprimovaní a neurotizovaní. Až po týchto skúsenostiach odmietnutia a osamotenia sa prejavila ako dôsledok ich homosexuálna túžba. Podstatnejší je tu viac subjektívny nedostatok lásky (prežívanie u chlapca), než objektívny. Prvotné psychické problémy u homosexuálov nie sú zapríčinené útlakom zo strany okolia ako reakcie okolia na ich prejavenú homosexualitu.

Prečítajte si tiež: Mentálne postihnutie a sexualita

Frank Worthen v knihe „Steps out of homosexuality“ píše: „Sme presvedčení, že najhlbším koreňom homosexuality je porušenie vzťahov v rámci rodiny, z ktorého pramení nedostatok spolupatričnosti a nedostatok vzájomnej spätnej väzby. Pocit istoty dieťaťa závisí od trojcestnej väzby: matka - dieťa, otec - dieťa, a otec - matka. Tento tretí vzťah je často zanedbávaný a podceňovaný. Srdečnosť môže mladistvému pomôcť, aby svoju frustráciu premohol. Platí to, ale len v tom prípade, ak si pred tým nevypestoval sebaľútosť. Veľké osobnosti psychológie Adler, Bergler, Arndt, Freud, Stekele, Rogers, Horney a ďalší hovorili priamo alebo nepriamo už v minulosti o komplexe pohlavnej menejcennosti. Americký psychiater Hatterer v roku 1980 dodáva, že okrem komplexu pohlavnej menejcennosti sa u homosexuálov jedná o syndróm relatívne autonómneho sexuálneho zotročenia ako dôsledku poddania sa homosexuálnym túžbam. Prirovnáva ho k situácii neurotika, ktorý má problémy s návykovými látkami.

Pri skúmaní hormonálnej podmienenosti sexuálnej orientácie sa predpokladalo, že homosexuálni muži majú nižší testosterón a lesbičky nižšie estrogény a vyšší testosterón než heterosexuáli. Bolo tiež zistené, že homosexuálni muži majú v priemere: viac starších bratov, ale nemajú viac starších sestier ani mladších súrodencov než heterosexuáli (tzv. „Homosexuálny vzťah nie je prvotnou potrebou. Ak by sa dokázalo, že napríklad alkoholizmus či depresia sú vrodené alebo že genetické faktory môžu vytvoriť predispozíciu ku kriminalite, prehlásili by sme ich azda za normálny prejav zdravia a viac by sme sa nevenovali terapii ľudí, ktorí nimi trpia? Alebo by sme tvrdili, že napríklad spomínaná kriminalita má byť legalizovaná? Keďže biologické skutočnosti majú často duševnú príčinu, nebol by ich biologický pôvod ešte žiadnym dôkazom normálnosti. Pokusy poukázať na genetický pôvod homosexuality (Hamer, 1993) alebo iné pokusy na biologickej báze (Kallman, 1952; Levay, 1991), sa však ukázali buď ako vysoko selektívne alebo nereprezentatívne. Hamerov prípad vyvoláva ďalšie otázniky i z dôvodu, že jedna jeho spolupracovníčka na neho vzniesla sťažnosť z dôvodu falšovania výsledkov. Okrem toho Ebersovi (Scientific American, november 1995) sa nepodarilo Hamerove výsledky potvrdiť.

Absurdnosť nájdenia génu homosexuality by spočívala v tom, že bojovníci obhajujúci normálnosť a prirodzenosť homosexuality sú obyčajne v prvej línii obhajcov potratov na základe rozličného výberu a diagnostiky. V prípade poukazovania na nemožnosť existencie génu homosexuality sa uvádzajú napríklad štúdie s identickými dvojičkami, u ktorých sú všetky gény rovnaké. Ak by taký gén existoval, obe dvojičky by museli byť rovnako sexuálne orientované. Tieto štúdie však dokazujú prinajlepšom 50% zhodu v orientácii, keď boli obe dvojičky vychovávané v rovnakom prostredí. Niektorí výskumníci ako Simon LeVay sa sami dištancovali od nesprávnych prezentácií svojich výskumov poukazujúcich na určité rozdiely v mozgoch PTIP mužov a tých bez PTIP. Zmeny v štruktúre mozgu alebo v genetickom kóde nie sú teda postačujúce k tomu, aby sme na homosexualitu začali hľadieť ako na niečo prirodzené či zdravé.

Vzhľadom na možné príčiny nielen homosexuality, ale aj rôznych tzv. parafílií, teda aj súčasnou psychiatriou klasifikovaných tzv. odchýlok sexuálneho správania, Dr. Satinover hovorí: „Tieto sú dnes už považované v prvom rade nie jednoducho za sexuálnu nezriadenosť, ako boli dlho hodnotené, ale za dôsledok dlhodobo zaužívaného spôsobu, ako jedinec hľadá utíšenie svojej úzkosti a depresie - cestou sexuálneho vyjadrenia (čo zodpovedá aj starším psychoanalytickým pohľadom).

U mužov pri praktizovaní homosexuality dochádza spravidla k vsúvaniu penisu do konečníka či k vzájomnej masturbácii. U žien je to predovšetkým vzájomné dráždenie klitorisov až k dosiahnutiu orgazmu. Tieto praktiky sú však prejavom, ktorý pri akomkoľvek zastúpení homosexuálov v spoločnosti alebo pri akejkoľvek spoločenskej a politickej klíme bude abnormálnym spôsobom sexuálneho uspokojenia. Nepomôže tomu ani vyškrtávanie homosexuality zo zoznamu chorôb alebo porúch. Je to zjavná degradácia ľudskej sexuality a v prípade registrovaných partnerstiev aj degradácia rodiny. Hoci nie všetci homosexuálni muži majúci partnera praktizujú análny styk, Dr.

Prečítajte si tiež: Výzvy v oblasti sexuality mentálne postihnutých

V prípade používania kondómov, sa nejedná ani u homosexuálov o bezpečný, ale s ohľadom na nebezpečenstvo prenosu infekcií len o bezpečnejší sex. Ako však poukazuje istá štúdia až 40% homosexuálov podľa zistení odmieta používať kondómy, spravidla s tvrdením, že znižujú rozkoš. Tešia sa, že berú riziko na seba, čo je znakom závislosti od ich sexuálnych aktivít. Následkom sú extrémne zdravotné problémy v tejto populácii, čo samo o sebe poukazuje na patologickosť životného štýlu homosexuálov žijúcich aktívnym pohlavným životom. V USA bolo zistené, že priemerná dĺžka života pohlavne aktívneho homosexuála je o 25 až 30 rokov kratšia než u ostatných bežných ľudí.

Homosexualita sa môže teda prejavovať ako istá forma obsesie. V jej prípade to však nie je iné, než u ostatných sexuálnych obsesií (chorobná nutkavosť, posadnutosť), napríklad aj tými, ktorými môžu trpieť i heterosexuáli. Ku príkladu heterosexuálny ženatý muž môže trpieť obsesiou pre ženy. Má ťažkosti sa ovládať a každú noc túži mať nejakú novú „obeť“. Možno tým zničí svoje manželstvo, ublíži svojim deťom, i keď to snáď ani nemusí chcieť. Je potrebné premýšľať o vnútornom boji takéhoto muža. Má dve možnosti. Môže sa ospravedlňovať a hľadať výhovorky, že to je normálne, že je proste taký a vzdať to a celé to zracionalizovať pomocou množstva argumentov, ktorými si sám sebe nahovorí a „vyjasní“, že mu nezostáva nič iné, než takto žiť. Alebo môže dôjsť k záveru, kedy si povie: „Čo sa dá robiť? Môžem sa ovládať?

Po objavení sa choroby AIDS, sa toto ochorenie šírilo práve v homosexuálnych komunitách. Súviselo to predovšetkým s vysokou mierou promiskuitného správania medzi homosexuálmi. V roku 1978 sa vyjadril nemecký sociológ a homosexuálny aktivista Dannecker, že „homosexuál má odlišnú sexuálnu povahu“. Narážal na to, že striedanie partnerov patrí k jeho sexualite. Štúdia z roku 1978 zistila, že 43% homosexuálnych mužov malo styk s päťsto alebo viac partnermi a 28% malo tisíc alebo viac partnerov. Medzi homosexuálne orientovanými ženami nie sú neosobné sexuálne túžby a myšlienky také časté ako v prípade mužskej sexuality.

Cez pravidelnú masturbáciu a sexuálne fantázie, túžba u homosexuála môže natoľko rozbujnieť, že sa v jeho prípade všetko točí okolo pohlavného uspokojovania. Môže z toho vzísť neustále vyhľadávanie partnerov alebo prehliadanie si každého príslušníka rovnakého pohlavia ako kandidáta na homosexuálny styk, ktorého stretne. Erotická príťažlivosť partnera sa vytráca, čím realistickejšie ho homosexuál vidí. Partner je primárne prvkom pre neurotickú predstavivosť. Neprekonateľná fascinácia mužskosťou/ženskosťou a nutkavé sexuálne pocity homosexuálne orientovanému človeku síce neprinášajú dlhodobejšie radostné uspokojenie, na druhej strane sa môže obávať, že keby sa vzdal svojej rozkoše, prišiel by o to „najcennejšie“ v živote.

Mnohí homosexuáli sa chcú zbaviť neurotických ťažkostí, ktoré zažívajú, ale nechcú sa zbaviť svojich homosexuálnych kontaktov. Je to však také prepojené, že pri práci na svojich neurotických pocitoch a komplexoch menejcennosti sú homosexuálne záujmy automaticky zahrnuté. Viacerí z nich priznávajú, že majú kvôli svojim homosexuálnym kontaktom pocit viny (Howard, 1991). Po styku hovoria mnohí o pocite odporu voči sebe.

Sexualita a Partnerský Život Mentálne Postihnutých Osôb

Sexualita a partnerský život mentálne postihnutých osôb je oblasť, ktorá si vyžaduje citlivý a individuálny prístup. Je dôležité si uvedomiť, že aj tieto osoby majú právo na prežívanie intimity, vzťahov a sexuality. Potrebujú však podporu a edukáciu, aby sa mohli v tejto oblasti bezpečne a zodpovedne orientovať.

Mát­hé, R., Var­ho­lí­ko­vá, J. sa venovali téme sexu­ali­ty a par­tner­ské­ho živo­ta men­tál­ne pos­ti­hnu­tých osôb.

Výskumy a Štúdie v Sexuológii

V sexuológii sa realizuje množstvo výskumov a štúdií, ktoré prispievajú k lepšiemu pochopeniu sexuality v rôznych kontextoch. Tieto výskumy sa zameriavajú na rôzne aspekty sexuálneho správania, postojov, funkcií a dysfunkcií.

Niektoré z relevantných tém, ktorým sa sexuologické štúdie venujú, zahŕňajú:

• Sexuálne delikty voči deťom a mladistvým
• Osobnosti s poruchou sexuálnej preferencie
• Názory zdravotníckych pracovníkov na ochranné liečby sexuologické
• Problematika intersexuálov a transsexuálov
• Sexualita užívateľov konopných drog
• Pocity pedofilov, hebefilov, adolescentofilov
• Sexuálne násilie a typológia znásilnenia
• Antikoncepčné správanie a postoje k umelému prerušeniu tehotenstva
• Výskyt LUTS a erektilnej dysfunkcie
• Ischemická choroba srdca a erektilná dysfunkcia
• Prevencia v oblasti sexuálneho zdravia u detí
• Sexuálny delikt v ubytovni pre utečencov
• Vizuálna technika ako prostriedok deviantnej realizácie
• Psychiatrická morbidita manželiek neverných mužov
• Rodičia homosexuálov
• Pestrosť využívania polôh sexuálneho styku
• Aspekty a osobitosti sexuálneho správania študentov psychológie
• Intímna chirurgia mužského genitálu a psychologické aspekty intímnej chirurgie
• Sexuálny nácvik po estetickej úprave ženského genitálu
• Psychosomatické prejavy nevery
• Postoje žien k vlastným genitáliám
• Charakteristiky súrodeneckého incestu
• Erotické fantázie ženy
• Sexuologická problematika v adiktológii
• Životná spokojnosť transsexuálnych ľudí
• Mýty a omyly: vplyv kultúry na pojetí fenoménu sadomasochizmu
• Náhled do biológie sexuálneho chovania - etológie, evolúcie a sexuálne variácie
• Sadomasochistický sex ako alternatíva a nikoliv ako porucha
• Ako pracovať s BDSM pacientmi
• Informovanosť žien o problematike pohlavne prenosných nemocí
• Pohlavné rozdiely v sexuálnych fantáziách
• Sexuálne správanie a psychodiagnostika sexuálnych funkcií u depresívnych pacientov
• Prípady znásilnenia a sexuálneho násilia vo výskume obetí kriminality
• Sexuálne násilie v partnerských vzťahoch
• Atribúty liekov súvisiace s preferenciou liečby tadalafilom alebo sildenafilom
• Novšie poznatky o voľných radikáloch v súvislosti s infertilitou
• Sociálna blízkosť ku gejom a lesbickým ženám
• Dôverné priateľstvo a sexualita
• Miesto sexuality v biblickej antropológii
• Sexuálne funkcie a sexuálne aktivity pacientiek so schizofréniou
• Sexuálne biografie a posudzovanie vlastnej sexuality
• Sexuálny život po liečbe gynekologického karcinómu
• Vnímanie erektilnej dysfunkcie mužmi v strednom veku
• Hodnotenie vlastného tela žien vo vzťahu k ich spokojnosti so sexuálnym životom
• Aspekty partnerského a sexuálneho života osôb s nervovosvalovými ochoreniami v kontexte kvality života
• Zhody a odlišnosti v sexuálnom správaní
• Sexualita v diplomových prácach
• Charakteristiky sexuality Rómov
• Ochrana pred sexuálne prenosnými chorobami a antikoncepčné správanie
• Psychologické aspekty sexuálneho života pacientov s onkologickým ochorením
• Sexuálne zneužívanie v detstve a sexuálne násilie v reprezentatívnej vzorke obyvateľov
• Mužský faktor infertility a manažment neplodného páru
• Psychologické aspekty prevencie rizikového sexuálneho chovania
• Klasifikácia a etiológie ženských sexuálnych dysfunkcií
• Rape trauma syndróm
• Psychológ v centre asistovanej reprodukcie
• Koncept závažného sexuálneho zneužitia
• Zlepšenie sexuálneho a reprodukčného zdravia ľudí žijúcich s HIV/AIDS
• Spolužitie so sexuálnym deviantom
• Traumatizujúci potenciál homosexuálneho zneužívania u dospievajúceho chlapca
• Sexualita onkologicky nemocných
• Neplatiaci pacient v ochrannom liečení sexuologickom
• Vekové hranice legálneho sexu a trestnej zodpovednosti
• Mapovanie sexbiznisu a identifikácia slabých miest pomoci ľuďom pracujúcim v sexbiznise
• Heterosexuálni muži na homosexuálnom internetovom zoznamovacom serveri
• Sexuálny život pacientov s kardiovaskulárnymi ochoreniami
• Adult Baby syndróm
• Bisexualita
• Modely partnerského soužití u druhu Homo sapiens
• Zmeny v oblasti sexuálneho chovania, postojov a legislatívy
• K sexuologickým aspektům diagnostiky patologické sexuální agresivity
• Ethological-sexual characteristics of some subhuman primates as compared to selected parameters of human sexuality
• Nesamozrejmosť ženského orgazmu
• Neuroendokrinológie sexuality
• Poruchy sexuálnej identifikácie a sexuálnej role u jedincov s intersexuálnym zevním genitálem
• Sexistická diskriminácia žien vo vede

Dôležité Faktory Ovplyvňujúce Sexualitu

Je dôležité si uvedomiť, že sexualitu ovplyvňuje množstvo faktorov, vrátane biologických, psychologických, sociálnych a kultúrnych. Pochopenie týchto faktorov je kľúčové pre poskytovanie adekvátnej podpory a edukácie mentálne postihnutým osobám v oblasti sexuality a partnerského života.

tags: #sexualita #a #partnerský #život #mentálne #postihnutých