Sexualita mentálne postihnutých: Štúdie a výzvy

Sexualita je neoddeliteľnou súčasťou ľudskej existencie pre všetkých, vrátane osôb s mentálnym postihnutím. Napriek tomu je táto oblasť života často prehliadaná alebo tabuizovaná. Tento článok sa zaoberá sexualitou mentálne postihnutých, pričom analyzuje štúdie, výzvy a perspektívy v tejto oblasti.

Sexualita ako základná ľudská potreba

Podobne ako u telesne alebo mentálne postihnutých možno hovoriť o určitom handicape. Sexualita v rôznej forme a podobe sprevádza človeka celým životom. Svoje vyjadrenie a špecifiká má v detstve, dospievaní, dospelosti aj v starobe. Sexualita je rovnako dôležitá aj pre jedincov s vrodenou chybou, či už zmyslovou alebo neurologickou. Mať partnera, rodinu a deti nie je nevyhnutná podmienka. Veľká časť hendikepovaných však chce partnera získať alebo ho nestratiť, mať sexuálny život, deti i rodinu.

Igor Bartl, urológ a sexuológ, zdôrazňuje, že sexuálny život ľudí s postihnutím je tabuizovaný, hoci aj pre nich je sexualita dôležitá.

Sexuálna výchova: Právo, ktoré je potrebné napĺňať

Na Slovensku sa sexualita osôb s mentálnym postihnutím ako tabuizovaný či marginalizovaný koncept postupne stáva menej tabuizovanou témou, aspoň v kruhoch odborných. Je to takto správne. Sexualita je predsa prirodzenou súčasťou ľudského života a postihnutie v žiadnom prípade neznižuje právo jednotlivcov s mentálnym postihnutím na ich sexuálne vyjadrenie. Aj napriek tomu, že je sexualita považovaná za základnú ľudskú potrebu a výchova v tejto oblasti za prirodzené právo každého z nás, dosiaľ nebola skoro žiadna pozornosť venovaná sexuálnej výchove týchto osôb. Pri tejto cieľovej kategórii sa málokedy stretávame s plánovite prevádzanou sexuálnou výchovou, väčšinou nebýva vnímaná ako dôležitá súčasť výchovy. V prezentovanom príspevku preto venujeme pozornosť deskripcii niektorých z problémov, ktoré v kontexte uvedenej zložky výchovy vnímame pri jej praktickej realizácii (v prípade, že sa vôbec realizuje) u osôb s mentálnym postihnutím. Vychádzame pritom z analýzy relevantnej literatúry a vlastných výskumných zistení.

V zahraničí sa okrem pojmu sexuálna výchova používajú aj iné termíny. V druhej polovici 70. rokov sa často používal pojem výchova k rodičovstvu (parenthood education), pretože zahrňuje širší záber než sexuálna výchova. V tomto období sa v jednotlivých krajinách prechádzalo k všeobecnejším názvom, ktoré mali zdôrazniť širší prístup k otázkam intímneho spolužitia, najmä z hľadiska etiky a morálky, napríklad vo Fínsku - Výchova k rodinnému životu, Nórsko - Učiť sa žiť spoločne, Ľudská reprodukcia, Švédsko - Výchova k sexuálnym a ľudským vzťahom, Poľsko - Príprava na rodinný život. V 80. rokoch začali najmä sexuológovia upozorňovať na to, že širšie názvy (bez prívlastku sexuálna) umožňujú venovať pozornosť najmä psychologickým, sociálnym a etickým otázkam partnerstva, manželstva a rodičovstva a konkrétnym informáciám o sexualite je venovaná iba obmedzená (alebo žiadna) pozornosť. Narastajúci význam týchto informácií sa prejavil návratom k názvu sexuálna výchova (sexual education), ktorý do roku 1998 Ministerstvo školstva Slovenskej republiky oficiálne používalo na označenie danej oblasti výchovy aj u nás. Na Slovensku je v súčasnosti oficiálne schválená koncepcia Výchovy k manželstvu a rodičovstvu. Tento termín nahradil predtým zaužívaný pojem sexuálna výchova. Uvedená zmena bola vyvolaná odozvou medzi laickou i odbornou verejnosťou po tom, čo v roku 1994 schválilo Ministerstvo školstva Slovenskej republiky učebné osnovy Sexuálna výchova.

Prečítajte si tiež: Mentálne postihnutie a sexualita

Výzvy v oblasti sexuálnej výchovy mentálne postihnutých

Pri realizácii sexuálnej výchovy u osôb s mentálnym postihnutím sa stretávame s viacerými výzvami:

• Terminologická neujasnenosť: Existuje nejednotnosť v používaní pojmov ako sexuálna výchova, výchova k rodičovstvu, manželská a rodičovská výchova a rodinná výchova. Táto neujasnenosť môže viesť k zmätku a neefektívnosti v poskytovaní sexuálnej výchovy. Najmä u osôb s mentálnym postihnutím sa dostávame k určitému terminologickému rozporu týkajúcemu sa pojmov sexuálna výchova a výchova k manželstvu a rodičovstvu. U početnej laickej verejnosti totiž samotné substantívum sex a od neho …
• Obsah a rozsah sexuálnej výchovy: Je potrebné určiť, aký obsah a rozsah by mala sexuálna výchova pre mentálne postihnutých mať. Je dôležité zohľadniť ich kognitívne schopnosti, emocionálnu zrelosť a individuálne potreby. V kontexte nami sledovanej problematiky si väčšina osôb s mentálnym postihnutím žiadnu rodinu nezaloží a rodičmi sa nestanú.
• Odbornosť sexuálneho pedagóga: Sexuálni pedagógovia by mali mať nielen vedomosti o sexualite, ale aj skúsenosti s prácou s mentálne postihnutými. Mali by byť schopní prispôsobiť svoj prístup potrebám jednotlivých klientov a efektívne komunikovať o citlivých témach.
• Tabuizácia a predsudky: Sexualita mentálne postihnutých je často tabuizovaná a spojená s predsudkami. Je potrebné prelomiť tieto bariéry a vytvoriť prostredie, v ktorom sa o sexualite môže otvorene a bezpečne hovoriť.
• Praktická realizácia v domovoch sociálnych služieb: V domovoch sociálnych služieb, kde žije mnoho mentálne postihnutých, je sexuálna výchova často nedostatočná alebo chýba úplne. Je potrebné zabezpečiť, aby aj v týchto zariadeniach bola sexuálna výchova dostupná a kvalitná.

Sexuálna asistencia ako súčasť komplexnej starostlivosti

Tridsiatnik Ján trpí neurologickým ochorením, pre ktoré je pripútaný na vozík. „Sám neviem urobiť nič, ani sa obliecť alebo osprchovať. V minulosti Ján zverejnil verejné zbierky na intímnu asistenciu. „Stretol som sa s veľmi nelichotivými reakciami spoločnosti,“ povedal. Keď sa o zbierkach dozvedela jeho mama, Ján ich musel zrušiť. Peniaze, ktoré mal, použil na intímnu asistenciu. Podľa neho je na Slovensku sexuálna asistencia pre ľudí so zdravotným znevýhodnením témou, o ktorej sa nehovorí. „Je to nastavením spoločnosti, pre ktorú to nie je dôležité,“ hovorí Ján.

Sociologička Sarah Earleová sa už viac ako dve desaťročia rozpráva s ľuďmi so zdravotným hendikepom o ich intímnom živote. Hoci aj ľudia so zdravotným znevýhodnením túžia po vzťahoch - vrátane sexuálnych -, väčšinová spoločnosť s nimi zaobchádza ako s „večnými deťmi“. „[Ale] ľudia so zdravotným postihnutím majú sex. Sexualita je dôležitá aj pre ľudí so zdravotným znevýhodnením.

Medzi služby, ktoré vo Freyi zabezpečujú, patrí sexuálna asistencia. Sexuálna asistencia vychádza z predstavy, že sexualita je základné ľudské právo, povedala Lucie Šídová. Na Slovensku to neplatí. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR nám odpísalo, že u nás neregistruje záujem o sexuálnu asistenciu. Podľa rezortu sa v tejto veci neobrátili príslušné organizácie ani na samosprávy, ktoré majú sociálne služby v kompetencii.

V Česku funguje sexuálna asistencia od roku 2015. Medzi služby, ktoré sexuálne asistentky a asistenti ponúkajú, patria rozhovory, ale aj spoločná nahota, práca s telom či intímna masáž. Ak sa na tom dvojica dohodne, s klientom sa môže nacvičovať masturbácia. Pohlavný styk poskytuje len niekoľko sexuálnych asistentiek a asistentov. Lucie Šídová povedala, že sa im viackrát ozvali muži, ktorí mali okolo 40 alebo 50 rokov, a sťažovali sa, že so ženou dosiaľ nemali intímny rozhovor. „Takíto ľudia sú v oblasti sexuality neistí. So sexuálnou asistentkou o týchto veciach komunikujú a učia sa, ako pestovať zdravé vzťahy. Sexuálna asistencia nie je vhodná pre každého človeka so zdravotným znevýhodnením.

Prečítajte si tiež: Sexualita a mentálne postihnutie: Dôležité aspekty

Na to, aby bol človek zaradený na zoznam sexuálnych asistentov Freye, musí absolvovať výcvik. Sex ľudí s hendikepom je v spoločnosti stále tabu, konštatuje sociologička Sarah Earlová. Nezriedka aj zdravotníci predpokladajú, že ak ich pacient má zdravotné znevýhodnenie, nebude mať sex.

Riziko sexuálneho zneužívania

Veľkým nebezpečenstvom je, že niektoré skupiny hendikepovaných môžu predstavovať cieľovú skupinu pre sexuálne zneužívajúce osoby. U nepočujúcich detí, chlapcov aj dievčat je 2- až 3-krát vyššie riziko sexuálneho zneužívania v porovnaní s nepostihnutými deťmi.

Homosexualita a mentálne postihnutie

Podobne ako u telesne alebo mentálne postihnutých možno hovoriť tiež o handicape.

Podľa (…) štúdie na vzorke 3321 mužov vo veku od 20 do 39 rokov, ktorú vykonal inštitút Battelle Human Affairs Center v meste Seattle, malo za posledných desať rokov určitú homosexuálnu skúsenosť len 2 % mužov a len 1.1 % hovorilo o sebe, že boli výlučne homosexuálne orientovaní. Podľa francúzskej štúdie Sexual Conducts in France z roku 1993 malo len 4 % mužov a 2 - 3 % žien vo Francúzsku jednu alebo viac homosexuálnych skúseností za celý život. Zastúpenie homosexuálov v spoločnosti vo výške jedného až dvoch percent dospelej populácie, vrátane bisexuálov potvrdzuje napríklad Inštitút Alana Guttmachera (1993), Wellings et. al.

Rodičovské a výchovné faktory sú síce predurčujúce (deti a mladí necítia istotu a uznanie vo svojej mužskej alebo ženskej role, prípadne vo svojej rodine zastupujú rolu opačného pohlavia), ale nie sú vždy rozhodujúce. Najsilnejšie spojenie nie je medzi homosexualitou a väzbou na rodičov, ale medzi homosexualitou a vzťahmi ku rovesníkmi, najmä v období puberty (štatistické tabuľky a prehľady viď. Van den Aardweg, 1986, 1992; Nicolsi, 1991).

Prečítajte si tiež: Výzvy v oblasti sexuality mentálne postihnutých

Perspektívy a odporúčania

Na základe uvedených zistení je možné formulovať nasledujúce odporúčania:

• Zvýšiť povedomie o sexualite mentálne postihnutých: Je potrebné informovať verejnosť, odborníkov a rodiny o tom, že mentálne postihnutí majú rovnaké právo na sexuálne vyjadrenie ako ostatní ľudia.
• Zabezpečiť dostupnosť sexuálnej výchovy: Je potrebné zabezpečiť, aby sexuálna výchova bola dostupná pre všetkých mentálne postihnutých, bez ohľadu na ich stupeň postihnutia alebo miesto pobytu.
• Vzdelávať sexuálnych pedagógov: Je potrebné vzdelávať sexuálnych pedagógov, aby boli schopní efektívne pracovať s mentálne postihnutými a poskytovať im kvalitnú sexuálnu výchovu.
• Podporovať výskum v oblasti sexuality mentálne postihnutých: Je potrebné podporovať výskum v oblasti sexuality mentálne postihnutých, aby sme lepšie porozumeli ich potrebám a výzvam.
• Zabezpečiť ochranu pred sexuálnym zneužívaním: Je potrebné zabezpečiť, aby mentálne postihnutí boli chránení pred sexuálnym zneužívaním a aby mali prístup k pomoci, ak sa stanú obeťou.

tags: #sexualita #mentálne #postihnutých #štúdie