Ako Súdy Komplikujú Stanovenie Výživného: Pohľad na Dôkaznú Núdzu a Nové Technológie v Trestnom Konaní

Úvod

Stanovenie výživného je často komplikovaný proces, ktorý môže byť ovplyvnený rôznymi faktormi. V modernom trestnom konaní sa kladie dôraz nielen na náležité zistenie trestných činov a spravodlivé potrestanie páchateľov, ale aj na rešpektovanie základných práv a slobôd. V tejto súvislosti sa objavujú nové dôkazné prostriedky, ktoré môžu zohrávať významnú úlohu pri objasňovaní skutkového stavu, no zároveň prinášajú nové výzvy a otázky. Medzi tieto prostriedky patria aj obrazové záznamy získané monitorovaním priestorov, ktoré môžu poskytnúť objektívne informácie o udalostiach, no ich použitie musí byť v súlade so zákonom a so zásadami ochrany osobných údajov.

Svedok ako Nezastupiteľný Prameň Dôkazu v Trestnom Konaní

V celej histórii trestného konania, od antiky cez stredovek až po súčasnosť, je svedok jedinečným a nezastupiteľným prameňom dôkazu. Už v Biblii, v knihe Exodus, sa v Desatore prikázaní uvádza: „Nepreriekneš krivého svedectva proti blížnemu svojmu“. V rímskom práve, v Zákone dvanástich tabúľ, sa riešili možnosti využívania dôkazov opierajúcich sa o výsluch svedkov. Hodnota výpovede svedka však závisí od mnohých faktorov, vrátane objektívnych faktorov ako vek, choroba, únava, ovplyvnenie omamnými látkami, poveternostné podmienky, denná a nočná doba. V neposlednom rade závisí aj od ochoty svedka spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní. Čoraz častejšie sa stretávame so situáciami, keď svedok odmieta podať výpoveď z dôvodu korupcie, strachu z pomsty páchateľa, neochoty vystúpiť a vypovedať na verejnom procese, alebo stigmatizácie z tlaku médií.

Dôkazná Núdza a Nové Dôkazné Prostriedky

Odhaľovanie, vyšetrovanie a efektívne trestné stíhanie súčasnej kriminality musí prekonať závažnú prekážku, ktorou je často stav tzv. dôkaznej núdze. V súčasnom trestnom konaní si nemožno vystačiť iba s využitím „klasických“ dôkazných prostriedkov, ale čím ďalej tým viac sa začínajú využívať nové, netradičné a originálne dôkazné prostriedky, ktoré sú založené predovšetkým na rýchlo sa vyvíjajúcich progresívnych krokoch vedy, techniky a informatiky. Jedným z týchto nových dôkazných prostriedkov je obrazový záznam získaný monitorovaním určitého priestoru prostredníctvom technického zariadenia. V prípade záznamu kriminálne relevantnej udalosti poskytne pre účely trestného konania objektívne, korektné a nemeniteľné informácie o situácii, ktorá predchádzala spáchaniu trestného činu, o jeho priebehu a najmä o jeho páchateľovi.

Hodnotenie Dôkazov v Trestnom Konaní

Pri hodnotení dôkazov v trestnom konaní priznáva hodnotiaci subjekt každému dôkazu určitú hodnotu z hľadiska jej prípustnosti, závažnosti a vierohodnosti (pravdivosti). Prípustnosť dôkazov sa označuje aj ako zákonnosť dôkazov. Zákonnosť znamená, že určitý dôkazný prostriedok je prípustný podľa zákona a bol získaný postupom, ktorý je v súlade s právnymi predpismi. Za dôkaz, ktorý bol získaný nezákonným spôsobom sa považuje nielen dôkaz, pri ktorom bola nezákonnosť spôsobená, ale aj každý dôkaz získaný na základe takéhoto dôkazu.

Prípustnosť dôkazu je pojem významovo širší ako zákonnosť dôkazu. Prípustnosť dôkazu znamená, že určitý element dokazovania je spôsobilý na základe práva podporiť alebo vyvrátiť určité tvrdenia a sudca ho nemôže a priori odmietnuť. Prípustnosť dôkazu vychádza z práva na spravodlivý proces, ktoré je garantované v čl. 6 Dohovoru. Prípustnosť dôkazu je potrebné hodnotiť vzhľadom na jeho povahu a tiež vzhľadom na spôsob jeho zaobstarania.

Prečítajte si tiež: Sprievodca pre spoluvlastníkov

Operatívna Technika a Ochrana Základných Práv a Slobôd

Do roku 1990 v československom právnom poriadku nebolo žiadnym zákonom upravené právo štátnych orgánov použitím operatívnej techniky zasahovať do garantovaných práv a slobôd občanov, aj keď je zrejmé, že spravodajské a bezpečnostné zložky štátu inštitúty odpočúvania telekomunikačnej prevádzky a vyhotovovania obrazových, či zvukových záznamov hojne využívali na základe utajovaných interných rezortných (podzákonných) noriem. Novela Trestného poriadku zákonom č. 422/2002 Z. z. Podľa ustanovenia § 10 ods. b) použitie resp. Rekodifikovaný Trestný poriadok (zák. č. 301/2005 Z. - § 113 ods. Ďalším zákonom využívajúcim tzv. úradnú licenciu štátu je zákon č. 166/2003 Z. Ide o zákon upravujúci využívanie informačno-technických prostriedkov pre plnenie úloh uvedených subjektov, pričom sa výslovne deklaruje, že použitie informačno-technických prostriedkov podľa tohto zákona sa nevzťahuje na ich použitie podľa Trestného poriadku. Sú to najmä záujmy zabezpečenia ústavného zriadenia, vnútorného poriadku a zahraničnopolitických záujmov štátu, bezpečnosti a obrany štátu. V ustanoveniach § 3 až 5 sú uvedené dôvody a povoľovací mechanizmus. Veľmi významné je však ustanovenie § 7 ods. 2 citovaného zákona, ktoré umožňuje trestnoprávne relevantné informácie získané uvedenými subjektami využitím informačno-technického prostriedku použiť ako dôkaz v trestnom konaní.

Obrazovo-Zvukové Záznamy a Právo na Účinné Právne Prostriedky Nápravy

Spoločným charakteristickým rysom vyhotovovania obrazových, obrazovo-zvukových záznamov využitím špeciálnych informačno-technických prostriedkov podľa § 114 Tr. por. a zákona č. 166/2003 Z. z. je, že o vyhotovovaní obrazovo-zvukových záznamov rozhodne príslušný orgán príkazom, proti ktorému nie je prípustný opravný prostriedok. V týchto prípadoch sa dotknutá osoba o tom, že jej základné práva a slobody boli porušené, sa (s výnimkou obvineného) nemusí dozvedieť ani po skončení vykonávania úkonu. Vychádzajúc z čl. 13 Európskeho dohovoru, ktorý priznáva každému, koho práva a slobody priznané Dohovorom boli porušené, právo na účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností, postup pri preskúmavaní zákonnosti príkazu na vyhotovovanie obrazovo-zvukových záznamov je upravený v ustanoveniach § 362 f a § 362 g Tr. por.

GDPR a Ochrana Osobných Údajov pri Monitorovaní Priestorov

Kamerové systémy sa stali bežnou a neodmysliteľnou súčasťou nášho každodenného života. S kamerami, ktoré monitorujú najrôznejšie priestory a miesta verejnosti prístupné, ale i súkromné obydlia, sa stretávame jednak z dôvodu hľadania efektívnych prostriedkov predchádzania, ale i represívneho riešenia kriminality a jednak z dôvodu mimoriadne rýchleho rozvoja technických prostriedkov, ktoré veda a technika pre tento účel aktuálne ponúkajú. Pre legislatívnu úpravu tohto systému je dôležitá rekodifikácia slovenského trestného práva účinná od 1. 1. 2006. Kamerový systém je schopný zaznamenať priebeh spáchaného trestného činu, jeho páchateľa i ďalšie okolnosti dôležité pre objasnenie veci, samozrejme, ak sa odohrali v monitorovanom priestore.

Kamerový systém v Slovenskej republike z hľadiska jeho používania a využívania nie je upravený v špeciálnom zákone, tak ako je tomu v niektorých štátoch Európskej únie. Podmienky použitia a využitia záznamu z kamerového systému sú upravené v súčasnosti predovšetkým v Nariadení Európskeho parlamentu a Rady č. 2016/679, ktoré je tiež známe aj pod názvom „General Data Protection Regulation (GDPR) a Zákone o ochrane osobných údajov č. 18/2018 Z.

Pojem monitorovania právna úprava expessis verbis nedefinuje, možno ho však najvšeobecnejšie vykladať ako sledovanie (koho, čo) pomocou monitorovacieho zariadenia. Z pohľadu práva pri prevádzkovaní kamerového systému dochádza k spracúvaniu osobných údajov prostredníctvom snímacích zariadení (kamier), ako prostriedkov spracúvania. Osobnými údajmi vo všeobecnosti rozumieme akékoľvek charakteristiky alebo údaje fyzickej osoby, ktoré sú spôsobilé ju určiť a odlíšiť od ostatných osôb. V tomto prípade ide predovšetkým o tvár snímanej osoby, ale i ďalšie biometrické údaje viažúce sa k tejto osobe.

Prečítajte si tiež: Podmienky a postup ustanovenia opatrovníka

Opodstatnenosť a legálnosť kamerového systému je citlivou otázkou, ktorá je riešená predovšetkým vzhľadom na problematiku ochrany osobných údajov, pričom táto má svoj výraz ako v európskej tak domácej legislatíve.

Právna Úprava Monitorovania Priestoru Verejnosti Prístupného

Právna úprava monitorovania fyzických osôb prostredníctvom kamerového systému vyplývala najmä z § 4 ods. 1 (vymedzenie pojmu osobné údaje), § 4 ods. 3 písm. a (vymedzenie pojmu spracúvania osobných údajov), § 4 ods. 3 písm. b (vymedzenie pojmu informačný systém osobných údajov), § 4 ods. 3 písm. j (vymedzenie pojmu priestor prístupný verejnosti), § 15 ods. 7 a § 17 ods. Z pohľadu zákona pri prevádzkovaní kamerového systému dochádza k spracúvaniu osobných údajov prostredníctvom snímacích zariadení (kamier). Zákon umožňoval monitorovanie kamerovým systémom výlučne priestor prístupný verejnosti, ktorým sa rozumie priestor, do ktorého možno voľne vstupovať a v ktorom sa možno voľne zdržiavať bez časového obmedzenia alebo v čase vymedzenom prevádzkovateľom. Ďalšou zákonnou podmienkou legálneho monitorovania bola povinnosť prevádzkovateľa zreteľne označiť monitorovaný priestor. Zákon stanovil 15 dňovú lehotu (kalendárne dni) na uchovávanie záznamu, v prípade nevyužitia záznamu bol prevádzkovateľ povinný ho v tejto lehote zlikvidovať. Samozrejme, že prevádzkovateľ by mal dodržiavať aj všeobecné zásady primeranosti a nevyhnutnosti, ako i ďalšie podmienky uvedené v § 6 citovaného zákona.

GDPR a Nový Zákon o Ochrane Osobných Údajov

V roku 2018 nastala zásadná zmena v právnej úprave ochrany osobných údajov v celej Európskej únii. Dňom 25. 5. 2018 nadobudlo účinnosť Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktoré sa prezentuje pod skratkou GDPR (General Data Protection Regulation). Týmto nariadením sa zároveň zrušuje smernica 95/46/ES, na Slovensku sa zrušil doterajší zákon č. 122/2013 Z. z. a od 25. 5. 2018 je účinný nový zákon o ochrane osobných údajov č. 18/2018 Z.

GDPR je právne záväzná regulácia, ktorá zavádza úplne nové pravidlá v oblasti ochrany osobných údajov a to vrátane vysokých sankcií za ich porušenie. Tým, že tieto pravidlá boli prijaté formou európskeho nariadenia, GDPR sa vo všetkých krajinách Európskej únie uplatní jednotne. Hneď na úvod treba poznamenať, že GDPR sa nebude vzťahovať na oblasti taxatívne uvedené v čl. 2 ods. 2, medzi ktorými sa uvádzajú spracovávanie osobných údajov fyzickou osobou v rámci výlučne osobnej alebo domácej činnosti.

Zákonnosť Spracúvania Osobných Údajov podľa GDPR

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2016/679 v čl. 5 ods. 1 všeobecne vymedzuje zásady, na ktorých nariadenie spočíva, pričom subjekt spracovávajúci osobné údaje má zodpovednosť za ich dodržiavanie a povinnosť toto dodržiavanie tiež doložiť. Pre využitie získaných údajov pre účely dokazovania v trestnom konaní treba upozorniť na vymedzenie zákonnosti spracúvania v GDPR (čl. 6), ktoré sa v zmysle citovaného ustanovenia považuje za zákonné, ak je splnená aspoň jedna z taxatívne stanovených podmienok v č. 6 ods. 1 písm. a až f. Teda v prípade monitorovania kamerovým systémom sa nesmie neprimerane zasahovať do súkromia osôb a tieto zásahy musia byť primerané účelu použitia. S tým súvisí aj povinnosť prevádzkovateľa upravená v…

Prečítajte si tiež: Splnomocnenie: Ako správne postupovať?

tags: #ako #sudy #komplikujú #stanovenie #výživného #život