Súhlas dedičov s darovaním pozemku iba jednému dedičovi na dedenie

Dedičské konanie je komplexný proces, ktorý zahŕňa prechod majetkových práv zo zosnulého na jeho dedičov. V rámci tohto procesu sa často riešia otázky týkajúce sa darovania majetku za života poručiteľa a jeho vplyvu na dedičské podiely. Jednou z takýchto otázok je aj súhlas dedičov s darovaním pozemku iba jednému dedičovi na dedenie. Tento článok sa zameriava na túto problematiku a poskytuje komplexný pohľad na ňu.

Úvod do dedičského konania

Dedičské konanie je právny proces, ktorého cieľom je zabezpečiť plynulý prechod majetkových práv zo zosnulého (poručiteľa) na jeho dedičov. Obyčajne už pár dní po poslednej rozlúčke, osoba, ktorá je v úmrtnom liste uvedená ako tá, ktorá obstarala pohreb (najčastejšie manžel/manželka alebo dieťa poručiteľa), je oslovená notárom k spolupráci kvôli zostaveniu súpisu majetku a spresneniu okruhu dedičov. V rámci predbežného vyšetrenia notár lustruje, či existuje závet alebo listina o vydedení a vykonáva všetky potrebné úkony na zistenie dedičov, poručiteľovho majetku a jeho dlhov. Ak sa podarilo zistiť majetok, v ďalšom kroku notár oboznámi dedičov o ich dedičskom práve, ako aj o možnosti odmietnutia dedičstva.

Dedenie zo zákona je upravené tak, aby dedili najbližší príbuzní. Postupuje sa pritom podľa takzvaných dedičských skupín.

Dedičské skupiny a ich význam

Zákon rozlišuje niekoľko dedičských skupín, ktoré určujú poradie, v akom dedičia nadobúdajú dedičstvo.

1. Prvá dedičská skupina: Najčastejším prípadom je, že majetok zosnulého (zákon používa pojem poručiteľ) pripadne rovným dielom jeho manželovi/manželke a deťom. Notár najprv určí, ktorý majetok patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM). Hoci, samozrejme, existujú odchýlky, vo všeobecnosti sa dá povedať, že ide o polovicu majetku, ktorá sa stáva predmetom dedenia. Ak manžel alebo manželka už nežijú, dedia iba deti. Dedia všetky deti poručiteľa bez ohľadu na to, či pochádzajú zo súčasného manželstva, alebo z predchádzajúcich vzťahov, mimomanželské alebo osvojené, dokonca dedí aj ešte nenarodené dieťa (ak sa narodí živé). Exmanžel alebo exmanželka dedičmi zo zákona nie sú. Podmienkou pre dedenie je, že manželstvo musí v čase smrti trvať. Táto podmienka je splnená aj vtedy, ak už síce prebieha rozvodové konanie, no v čase smrti ešte nebolo ukončené právoplatným rozsudkom.
2. Druhá dedičská skupina: Ak nededili deti, dedí sa v druhej dedičskej skupine. V tejto skupine dedí manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po obdobie jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti, a ktorí sa starali o spoločnú domácnosť, alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa - skrátene „spolužijúce osoby“.
3. Tretia dedičská skupina: Ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, v tretej skupine dedia rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a spolužijúce osoby.
4. Štvrtá dedičská skupina: Ak žiadny dedič nededí v tretej skupine, v štvrtej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa.

Závet a jeho vplyv na dedenie

Ak poručiteľovi z osobných dôvodov nevyhovuje spôsob rozdelenia majetku, ako ho predpokladá zákon, má možnosť spísať závet. Najistejšia cesta, ako sa vyhnúť chybám, je spísať závet u notára, ktorý ho následne uloží do Centrálneho registra závetov. V časti, v ktorej je závet neplatný, sa dedí zo zákona. Platí, že maloletým potomkom musí byť v závete odkázané aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Kým zo zákona dedia iba fyzické osoby, v prípade závetu obmedzenia nie sú.

Prečítajte si tiež: Súhlas vlastníka so sídlom firmy: Podrobný návod

Postavenie druha a družky v dedičskom práve

Slovenský právny poriadok nepozná status (legálnu definíciu) druha a družky. V dedičskom práve druh a družka spadajú pod definíciu „spolužijúcich osôb“. V praxi to znamená, že ak mal zosnulý deti, reálne nemajú zo zákona nárok na dedičstvo. Ani ich postavenie v rámci iných dedičských skupín nie je veľmi silné. Dedia rovnakým dielom popri rodičoch zosnulého alebo súrodencoch zosnulého, čo je podstatne nevýhodnejšia pozícia v porovnaní s partnermi v manželskom zväzku.

Vydedenie a jeho podmienky

Neopomenuteľní dedičia sú v našom právnom poriadku iba deti. Vydedenie detí je komplikovanejšou záležitosťou. Aby k vydedeniu mohlo dôjsť, je nevyhnutné spísať u notára listinu o vydedení. Listina o vydedení môže byť spísaná samostatne, alebo môže byť aj súčasťou závetu. Poručiteľ môže vydediť potomka len vo výnimočných prípadoch, predovšetkým ak v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch.

Dlhy a likvidácia dedičstva

Predmetom dedičského konania sú aj pohľadávky (dlhy). Ak mal poručiteľ dlhy, tie sa dedia, ale len do výšky hodnoty dedičstva. Prijatie dedičstva nemá spôsobiť, že sa dedič dostane do horšej finančnej situácie, v akej bol pred dedením. Je tiež možné zriecť sa dedičstva, prípadne ponúknuť veriteľom dedičstvo na uspokojenie dlhov. Ďalšou možnosťou v prípade predĺženého dedičstva je vykonať takzvanú likvidáciu dedičstva, ktorú súd vykoná speňažením všetkého poručiteľovho majetku. Výťažok sa použije na uspokojenie pohľadávok veriteľov.

Darovanie majetku za života a jeho vplyv na dedičstvo

Aby dedičstvo plynule prešlo na dedičov, je potrebné dodržať správny postup v závislosti od toho, čo je predmetom dedičstva. Dedičské konanie nie je len právnym procesom, ale aj previerkou rodinných vzťahov. Mnohí ľudia sa preto rozhodnú majetkové záležitosti vyriešiť ešte za života. Celý majetok, alebo jeho časť, je možné bez akýchkoľvek obmedzení darovať podľa svojho uváženia. Pomyselnou poistkou proti tomu, aby obdarovaní predali darcom „strechu nad hlavou“, je zriadenie vecného bremena, známeho aj pod pojmom doživotné právo na predmetnú nehnuteľnosť. Ak nastanú nepredvídané okolnosti v správaní sa obdarovaného a darca darovanie oľutuje, stále je možné domáhať sa vrátenia daru.

V minulosti, do roku 2004, sa uplatňovala daň z dedičstva. V súčasnosti táto daň z titulu dedenia neexistuje.

Prečítajte si tiež: Školské akcie v zahraničí a starostlivosť o dieťa

Súhlas dedičov s darovaním pozemku iba jednému dedičovi

Ak máte vedomosť o tom, že Vaši rodičia darovali Vašej sestre určitú finančnú sumu, je potrebné to nahlásiť do dedičského konania. V danom prípade platí ust. § 484 Obč. "Súd potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov. Pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania; ak ide o dediča uvedeného v ustanovení § 473 ods. 2, započíta sa okrem toho aj to, čo od poručiteľa bezplatne dostal dedičov predok.

Príklad: Dedičstvo 100 000 € na bank. účte, predmetom darovania sestre pred úmrtím poručiteľa bola suma 50000 €, potom hodnota dedičstva je potom 150000 €, delené napr. 3 dediči = 50 000 €.

Nevieme konkrétne okolnosti vo Vašom prípade hlavne pokiaľ ide o výšku finančného daru a hodnotu nehnuteľností, ktoré budú predmetom dedenia, ale je možná aj situácia, že ak sa sestre započíta finančný dar na jej dedičský podiel /aj podľa vyššie uvedeného príkladu/ sestra z dedičstva nedostane nič. V každom prípade treba žiadať, aby finančný dar, ktorý nadobudla sestra, bol započítaný na jej dedičský podiel. V závislosti od výpočtu /finančný dar, hodnoty nehnuteľností v dedičskom konaní/ je potrebné sa dohodnúť aj napr. s tým, že otec a sestra sa vzdajú dedičstva vo Váš prospech. Tu však Vy musíte rátať s tým, že otec a sestra môžu žiadať od Vás ako ustupujúci dedičia, aby ste im finančne vyporiadali ich dedičský podiel v €.

Zároveň, ak by ste teraz vyplácali súrodencov mamy, nemalo by to vplyv na započítanie v dedičstve. Aj tak by sa to započítavalo. Uvádzame, že ak je stav taký ako uvádzame vyššie, potom predmentá nehnuteľnosť nebude predmetom dedenia, lebo nie je vo vlastníctve poručiteľa - vášho otca - ku dňu jeho úmrtia. V dedičskom konaní je potrebné žiadať v súlade s ust. "Súd potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov. Pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania; ak ide o dediča uvedeného v ustanovení § 473 ods. 2, započíta sa okrem toho aj to, čo od poručiteľa bezplatne dostal dedičov predok.

Uvádzame súčasne, že už obdarovaný dedič nie je povinný ostatným zákonným dedičom nič vyplácať a vy nemôžete od neho žiadať, aby vám vyplatil podiel na uvedenej darovanej nehnuteľnosti.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre zamestnávanie OZP

Príklad zo života: Dedenie bytu v Bratislave a domu na Morave

Príkladom zložitej situácie môže byť prípad, keď otec zomrel na Morave, ale väčšinu života prežil v Bratislave. Po smrti matky bol byt v Bratislave rozdelený tak, že otcovi pripadol podiel na byte 5/8 a my spolu so sestrou a mladším bratom sme dostali každý po 1/8. Otec nám neskôr oznámil, že na mladšieho brata prepísal dom aj s pozemkom na Morave. Otec približne raz za mesiac chodil do bytu v Bratislave, o tom vždy hovoril, že po jeho smrti sa má rozdeliť medzi nás súrodencov na 3 časti. Otec zanechal závet, v ktorom podľa tvrdení mladšieho brata odkázal všetok svoj majetok, teda vrátane bytu v Bratislave, mladšiemu bratovi.

V takomto prípade je dôležité určiť, či sa dedenie bytu bude riadiť slovenským právnym poriadkom, ak otec žil na Morave. Máme postavenie neopomenuteľných dedičov? V prvom rade je podstatné, či bol Váš otec v čase smrti občanom SR alebo občanom ČR. Prvá dôležitá premisa totiž vyplýva zo slovenského zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom a vyplýva z nej, že dedičské právne pomery sa spravujú právnym poriadkom štátu, ktorého bol poručiteľ príslušníkom v čase smrti. Teda ak bol v čase smrti občanom SR, malo by sa dedičstvo v zásade prejednávať podľa slovenského práva a ak bol občanom ČR, podľa českého. Toto ale platí len za predpokladu, že Váš otec v závete neurobil tzv.

Táto možnosť (zvoliť rozhodné právo a určiť aj dedičský orgán) vyplýva z Európskeho nariadenia č. 650/2012 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a prijatí a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve a vzťahuje sa na dedenia po osobách, ktoré zomreli 17. 08. 2015 alebo po tomto dátume. Z tohto nariadenia tiež vyplýva, že ak sa v závete neurčí dedičské orgány, ktorého štátu budú príslušné na prejednanie dedičstva, potom príslušné orgány budú toho štátu, v ktorom mal zosnulý obvyklý pobyt v čase smrti. Obvyklý pobyt neznamená automaticky trvalý pobyt. Mal by to byť pobyt na tom mieste, kde poručiteľ trávil podstatnú časť svojho života v čase smrti a kde mal tzv. „centrum stáleho alebo obvyklého spoločenského a ekonomického života“. Z toho, čo ste uviedli, sa javí, že to bude Česká republika.

Ak bol Váš otec v čase úmrtia stále slovenský občan (len žil na Morave) a v závete neurčil, že sa bude dediť podľa českého práva, potom by sa malo celé jeho dedičstvo prejednávať podľa slovenského právneho poriadku. To vyplýva z § 17 slovenského zákona 97/1963 o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom: „Dedičské právne pomery sa spravujú právnym poriadkom štátu, ktorého bol poručiteľ príslušníkom v čase smrti.“ Ale úprava v českom zákone 91/2012 o mezinárodním právu soukromém a procesním je odlišná a riadi sa primárne obvyklým pobytom: „Právní poměry dědické se řídí právním řádem státu, ve kterém měl zůstavitel obvyklý pobyt v době smrti.

V takom prípade platí, že ak Váš otec odkázal celý svoj majetok len jednému zo svojich detí, majú tieto deti právo dovolať sa neplatnosti závetu v tej časti, v akej závet odporuje inštitútu neopomenuteľného dediča v zmysle § 479 slovenského Občianskeho zákonníka. Platí, že neopomenuteľnými dedičmi sú deti poručiteľa. Ak by boli deti neplnoleté, je výška ich neopomenuteľného podielu aspoň toľko, koľko by im patrilo pri dedení zo zákona. Keďže ste pravdepodobne všetci plnoletí, máte nárok na dedičský podiel aspoň vo výške polovice ich zákonného dedičského podielu. Ak hovoríme o byte v Bratislave, dedí sa 5/8, ktoré patrili otcovi. Tretina tohto podielu je 5/24 a polovica, ktorá by mala prináležať neopomenuteľnému dedičovi je 5/48. Môžete teda pri prejednaní dedičstva napadnúť platnosť závetu v časti, v ktorej Vás otec opomenul v rozsahu podielu 5/48 na byte.

Spomínate, že za života daroval otec mladšiemu bratovi Petrovi svoj majetok, ktorý sa nachádza v Českej republike (dom spolu s pozemkom). Do úvahy prichádza teda taký postup, pri ktorom by sa obdarovanému bratovi Petrovi započítalo do jeho dedičského podielu to, čo za života od otca bezplatne dostal. V prípade dedenia zo závetu sa ale podľa § 484 slovenského Občianskeho zákonníka započítanie zohľadňuje len v dvoch prípadoch - keď dal poručiteľ príkaz v závete na započítanie alebo v prípade, ak by bol obdarovaný dedič oproti ostatným dedičom neodôvodnene zvýhodnený.

Možnosti pre súrodencov, ktorí nedostali majetok

Ak váš súrodenec dostal od rodičov majetok vyššej hodnoty a vám naopak mama a otec nedarovali nič, máte viacero možností, ako postupovať. Ani jedna však nepredstavuje priamočiaru cestu k výplate podielu z majetku. Po zvážení osobitostí vášho prípadu prichádzajú do úvahy nasledujúce kroky:

1. započítanie daru na dedičský podiel,
2. napadnutie platnosti darovacej zmluvy,
3. iniciovanie zrušenia darovania.

Treba zdôrazniť, že ak sa rodičia slobodne rozhodli, že jedno dieťa ešte za života obdarujú na úkor jeho súrodenca, je to ich právo a v zásade do neho nemožno zasahovať. Rodičom v súvislosti s takýmto darovaním nevzniká povinnosť kompenzovať tých potomkov, ktorí od nich nič hodnotnejšie nedostali; a to ani vtedy, ak ešte majú majetok, z ktorého by sa mohlo ujsť aj ostatným deťom.

Započítanie daru na dedičský podiel

Započítanie daru na dedičský podiel obdarovaného je najjednoduchší a najmenej konfliktný spôsob, ako dosiahnuť (matematicky) spravodlivé delenie rodičovského majetku. Dar už pochopiteľne nemôže byť súčasťou dedičstva, pretože v deň úmrtia už poručiteľovi nepatril. Rieši sa teda len jeho hodnota.

Pravidlá započítania (tzv. kolácie) sú nasledovné:

1. pri dedení zo zákona platí, že sa súrodencovi na jeho dedičský podiel započíta aj to, čo za života od rodičov bezplatne dostal nad rámec obvyklých darovaní (nezapočítavajú sa teda darčeky k narodeninám či na Vianoce, ktoré sa nevymykajú bežným pozornostiam). Ak obdarovaný súrodenec zomrel a v dedičskom konaní dedia jeho deti, môžete započítanie uplatniť aj voči nim.
2. pri dedení zo závetu sa započítava, ak na to dal poručiteľ príkaz alebo ak by bol obdarovaný dedič neodôvodnene zvýhodnený oproti potomkom poručiteľa.

Pre započítanie je rozhodujúca všeobecná cena daru v čase darovania - t. j. nie v dobe prejednávania dedičstva (rozhodnutie Najvyššieho súdu, sp.zn. 3 Cdo 40/2017). Započítanie si treba uplatniť práve počas dedičského konania.

Napadnutie platnosti darovacej zmluvy

Platnosť zmluvy možno napadnúť najmä vtedy, ak bol pri jej uzatváraní porušený zákon či dobré mravy. V súvislosti s prevodom majetku z rodiča na dieťa možno o neplatnosti uvažovať najmä, ak zdravotný stav rodiča v dobe podpisu zmluvy mohol ovplyvniť jeho úsudok, prípadne ak existujú indície, že rodič majetok daroval pod nátlakom.

Podmienky napadnutia platnosti darovania sa líšia podľa toho, kedy chcete prevod napadnúť. V uvedenom zmysle rozlišujeme napadnutie platnosti zmluvy:

1. za života rodiča (darcu) - ide o mimoriadne problematickú záležitosť, pretože súdy zastávajú názor, že potenciálny zákonný dedič v zásade nemôže s žalobou o určenie neplatnosti darovania uspieť pre nedostatok právneho záujmu na takomto určení (napr. rozhodnutia Krajského súdu Trenčín, sp.zn. 6Co/21/2019). Pomôcť môže, ak by sa neplatnosti rozhodol domáhať priamo rodič;
2. po smrti rodiča (darcu a zároveň poručiteľa) - otázka neplatnosti darovacej zmluvy sa môže vyriešiť v konaní o určenie, že predmet daru patrí do dedičstva - toto už môže začať aj osoba z okruhu dedičov (rozhodnutie Najvyššieho súdu, sp.zn. 2Cdo/155/2020).

Dôvody neplatnosti sa samozrejme musia spoľahlivo preukázať.

Iniciovanie zrušenia darovania

Proces zrušenia darovacej zmluvy (teda nie napadnutie jej platnosti) možno začať len za života rodiča. Iba on sám vo svojom mene totiž môže žiadať o vrátenie daru. Tento spôsob opätovného získania šance na nadobudnutie podielu na rodičovskom majetku teda prichádza do úvahy vtedy, keď rodič darovanie majetku súrodencovi ľutuje a praje si, aby sa navrátil do jeho vlastníctva. Platná darovacia zmluva sa ale nedá zrušiť len preto, že si to darca želá. Vrátenia daru sa môže domáhať iba, ak sa k nemu alebo k členom jeho rodiny obdarovaný správal tak, že týmhrubo porušil dobré mravy.

Kolácia a jej význam pri dedení

Koláciou sa má dosiahnuť určitá spravodlivosť pri vyporiadaní dedičstva. Nejde však len čisto o dar, ako taký (nadobudnutý podľa darovacej zmluvy). Zákon hovorí o „tom, čo dedič od poručiteľa bezplatne dostal“. Notár však má právo koláciu pri dedení zo závetu vykonať aj v prípade, ak na to síce poručiteľ príkaz nedal, ale pokiaľ by dar nezohľadnil, boli by iní dedičia oproti obdarovanému dedičovi neoprávnene znevýhodnení.

Na uvedené poskytuje odpoveď judikatúra. „Započítanie (kolácia) je inštitút dedičského práva, účelom ktorého je dosiahnuť spravodlivé rozvrhnutie majetkového prínosu pochádzajúceho od poručiteľa do majetku dedičov. Cieľom je odstrániť alebo aspoň zmenšiť majetkové disproporcie medzi dedičmi, pokiaľ majú pôvod v majetkových zdrojoch plynúcich od poručiteľa. Tento účel (cieľ) sa dosahuje vyrovnaním rozdielov, ku ktorým medzi dedičmi došlo v dôsledku právneho úkonu poručiteľa, ktorým za svojho života obdaroval niektorého z viacerých (budúcich) dedičov. Pri započítaní ide o modifikáciu zákonného dedičského podielu obdarovaného dediča.

Už zo samej podstaty matematického výpočtu, ktorým sa realizuje započítanie v zmysle § 484 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je zrejmé, že význam tu má nielen správne určenie celkovej ceny poručiteľovho majetku v čase jeho smrti, ale tiež správne určenie hodnoty daru (zápočtu). Hodnota daru v čase jeho nadobudnutia (najmä v prípade nehnuteľností) nemusí byť totožná s hodnotou daru v čase smrti poručiteľa; rozhodujúcou však je všeobecná cena darovanej veci v čase darovania, teda nie v čase smrti poručiteľa alebo prejednania dedičstva.

V praxi ide často o prípady, kedy sa poručiteľ rozhodne darovať nehnuteľnosť jednému z detí. Niekedy sa to poručiteľ a obdarovaný budúci dedič snažia „maskovať“ tak, že uzavrú fiktívnu kúpnu zmluvu s kúpnou cenou za 1 euro, či podobnou, hodnote veci neprimeranou, cenou. V takom prípade sa však môže jednať o simulovaný právny úkon, ktorý neplatí a platí úkon, ktorý sa snažili zakryť, teda darovacia zmluva.

Darovacia zmluva a jej náležitosti

Občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy, ktoré vyplývajú z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony. Podľa tohto zákona teda darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten na druhej strane dar alebo sľub prijíma.

Darovacia zmluva ako každá iná ako dvojstranný, respektíve viacstranný právny úkon musí spĺňať zákonom stanovené náležitosti pre jej platnosť. Aby bola zmluva platná, vyžaduje sa predovšetkým, aby bola uzavretá slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, aby bola osoba predstavujúca zmluvnú stranu spôsobilá ju uzavrieť. V neposlednom rade sa pre jej platnosť vyžaduje, aby svojím obsahom alebo účelom neodporovala zákonu, aby ho neobchádzala a nepriečila sa dobrým mravom. Ak je predmetom darovacej zmluvy nehnuteľnosť, zákon pre jej platnosť vyžaduje dodržanie písomnej formy.

Osobitosťou darovacej zmluvy je právo darcu domáhať sa vrátenia daru, ak by sa obdarovaný k nemu alebo členom jeho rodiny správal tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Dôsledkom uplatnenia tohto práva je zrušenie darovacej zmluvy. Pod pojmom „hrubé porušenie dobrých mravov“ sa rozumejú napríklad hrubé urážky, fyzické napadnutie, neposkytnutie potrebnej pomoci a podobne.

Ak ide o vec, ktorú chce z bezpodielového spoluvlastníctva manželov darovať niekomu jeden z nich, je potrebný súhlas obidvoch manželov. Pri obdarovaní manželov je pre posúdenie, kto je obdarovaný, predovšetkým dôležitý samotný úmysel darcu poskytnúť dar jednému z manželov alebo obom.

V darovacej zmluve medzi náležitosťami chýbať nesmie: názov právneho úkonu, teda treba uviesť, že ide o darovaciu zmluvu. Nesmú v nej chýbať osobné údaje účastníkov, medzi ktoré patrí: meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, trvalý pobyt, štátna príslušnosť, ak ide o fyzickú osobu a ak o právnickú osobu, tak názov, sídlo a identifikačné číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje spoločnosti. V prípade, že je obdarovaných viac, je potrebné vymedziť aj veľkosť spoluvlastníckeho podielu každého z obdarovaných. V zmluve nesmie chýbať označenie miesta a dátumu uzavretia darovacej zmluvy. Na konci darovacej zmluvy je potrebné uviesť miesto uzavretia zmluvy, pričom miestom uzavretia treba rozumieť minimálne mesto, v ktorom došlo k podpisu zmluvy účastníkom zmluvy.

Okrem všeobecných náležitostí darovacej zmluvy musí v prípade pozemkov a stavieb darovacia zmluva obsahovať ďalšie osobitné náležitosti určené katastrálnym zákonom, a to označenie pozemku s uvedením najmä:

• parcelného čísla pozemku evidovaného v súbore popisných informácií,
• označenie registra „C“ alebo registra „E“ k pozemku,
• druhu pozemku a jeho výmery,
• označenie katastrálneho územia, príp. aj listu vlastníctva, na ktorom je pozemok evidovaný, a označenie stavby s uvedením:
• druhu stavby,
• súpisného čísla stavby a
• parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba postavená, príp. Vymedzenie častí a príslušenstva bytu.

Náležitosťou zmluvy by malo byť aj určenie a popis spoločných častí bytového domu. Spoločnými časťami domu treba rozumieť časti bytového domu nevyhnutné na jeho podstatu a bezpečnosť, ktoré sú určené na spoločné užívanie. Chýbať by nemala ani úprava práv k pozemkom, ktoré sú zastavané bytovým domom a k priľahlému pozemku, vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome na spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu, na pozemku zastavanom domom a na priľahlom pozemku, zistenie technického stavu bytu a nebytového priestoru podľa znaleckého posudku s uvedením opráv, ktoré treba nevyhnutne vykonať v najbližších dvanástich mesiacoch, ak o to nadobúdateľ bytu alebo nebytového priestoru požiada.

Darca vyhlási, že na darovanej nehnuteľnosti nie sú viazané dlhy, vecné bremená a nie je predmetom záložného práva a nevzťahujú sa naň ani žiadne iné právne povinnosti. Darca je povinný oboznámiť obdarovaného so stavom nehnuteľnosti. Darovacia zmluva zvyčajne nadobúda platnosť a účinnosť dňom jej podpisu zmluvnými stranami.

tags: #súhlas #dedičov #s #darovaním #pozemku #iba