Účtovanie príkaznej zmluvy: Komplexný prehľad

Príkazná zmluva je dôležitý nástroj v slovenskom právnom a ekonomickom prostredí. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na účtovanie príkaznej zmluvy, vrátane daňových a odvodových povinností.

Čo je príkazná zmluva?

Príkazná zmluva je upravená v § 724 až § 732 Občianskeho zákonníka. Definuje sa ako zmluva, ktorou sa príkazník zaväzuje obstarať pre príkazcu nejakú vec alebo vykonať inú činnosť. Zákon bližšie nelimituje predmet obstarania veci alebo vykonania činnosti, čo umožňuje zaradiť do príkaznej zmluvy rôzne druhy činností. Nielen pracovná zmluva alebo dohoda o výkone práce mimo pracovného pomeru môžu byť základom výkonu práce pre iného, ale aj príkazná zmluva.

Príkazná zmluva patrí medzi zmluvy obstarávateľského typu a je základným zmluvným typom v skupine zmlúv so zástupcami. Je upravená iba v Občianskom zákonníku, nie v Obchodnom zákonníku, čo ju robí absolútne neobchodnou zmluvou. To znamená, že aj keď ju uzavrie podnikateľ, štát alebo iná verejnoprávna inštitúcia, riadi sa ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Okrem všeobecnej úpravy Občiansky zákonník upravuje aj osobitné druhy príkazných zmlúv, ktorých predmetom je obstaranie veci, obstaranie predaja veci a obstaranie zájazdu. Do tejto skupiny zmlúv, okrem príkaznej zmluvy, patrí aj mandátna zmluva, komisionárska zmluva, zmluva o sprostredkovaní a zmluva o obchodnom zastúpení.

Daňové hľadisko príkaznej zmluvy

Pre posúdenie daňového zatriedenia príjmu dosahovaného z činnosti vykonávanej na základe príkaznej zmluvy je potrebné definovať, čo je to závislá činnosť a čo ňou nie je. Závislá práca sa môže vykonávať výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených Zákonníkom práce aj v inom pracovnoprávnom vzťahu.

Samotná príkazná zmluva môže byť svojou povahou blízka pracovnej zmluve. Na účely zdanenia príjmu je rozhodujúci obsah zmluvy a identifikácia činnosti, a nie formálne pomenovanie zmluvy. Ak sú v príkaznej zmluve dohodnuté činnosti a podmienky vykonávania týchto činností tak, že spĺňajú kritériá závislej práce, príjem sa automaticky považuje za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 zákona o dani z príjmov. Fyzická osoba, ktorá tento príjem poberá, sa považuje na účely zdravotného a sociálneho poistenia za zamestnanca. Preto sa na platiteľa odmeny vzťahujú všetky povinnosti zamestnávateľa ako pri zamestnávaní bežného zamestnanca s tým, že zárobková činnosť na základe príkaznej zmluvy nezakladá zamestnávateľovi úrazové poistenie a garančné poistenie.

Prečítajte si tiež: Zmiešaný dôchodok a národné účtovníctvo

Ak sú v príkaznej zmluve podmienky vykonávania činnosti dohodnuté tak, že nespĺňajú kritériá závislej práce a činnosť vykonáva fyzická osoba jednorazovo alebo opakovane, na základe živnostenského oprávnenia alebo iného oprávnenia, príjem sa považuje za príjem z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov. Platiteľ odmeny takto vyplatený príjem nezdaňuje a ani neodvádza poistné na sociálne a zdravotné poistenie. Pre príjemcu odmeny je tento príjem zdaniteľným príjmom, pričom tento je účasťou základu dane z príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Príjemca odmeny platí poistné na zdravotné poistenie a sociálne poistenie ako samostatne zárobkovo činná osoba.

Ak sú v príkaznej zmluve podmienky vykonávania činnosti dohodnuté tak, že nespĺňajú kritériá závislej práce a činnosť je vykonaná len jednorazovo, osobou bez živnostenského alebo iného oprávnenia, príjem z takejto príkaznej zmluvy je možné považovať za ostatný príjem podľa § 8 zákona o dani z príjmov. Platiteľ odmeny takto vyplatený príjem nezdaňuje a ani neodvádza poistné na sociálne a zdravotné poistenie. Príjemca odmeny je povinný takýto príjem priznať v daňovom priznaní spolu s ostatnými zdaniteľnými príjmami.

Príklad: Študentka a príkazná zmluva

Študentka na základe príkaznej zmluvy bude pre príkazcu vykonávať činnosť tlmočníčky na prezentačných akciách organizovaných príkazcom. Pre posúdenie, či odmena sa považuje za príjem zo závislej činnosti, je rozhodujúce, či sú splnené znaky závislosti, či študentka bude musieť pri výkone práce dodržiavať a dbať na pokyny príkazcu. Ak práca tlmočníčky spĺňa znaky závislosti, príkazca ako platiteľ príjmu je povinný pri každom poskytnutí príjmu na základe príkaznej zmluvy príjem považovať za príjem zo závislej činnosti a plniť všetky povinnosti zamestnávateľa vyplývajúce zo zákona o dani z príjmov, zákona o sociálnom poistení a zákona o zdravotnom poistení ako za zamestnancov v pracovnoprávnom vzťahu v súvislosti so zdanením odmeny a platením preddavkov na zdravotné poistenie a poistného na sociálne poistenie.

Povinnosti platiteľa odmeny pri príjme zo závislej činnosti

Ak je príjem z príkaznej zmluvy považovaný za príjem zo závislej činnosti, platiteľ odmeny má nasledovné povinnosti:

• Registrácia pre daň z príjmov zo závislej činnosti: Oznámenie skutočnosti, že sa stal platiteľom dane z príjmov zo závislej činnosti podľa § 49a ods.
• Zrážanie preddavkov na daň: Zrazený preddavok na daň zahrnúť do Prehľadu o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti za kalendárny mesiac podávaného podľa § 39 ods. 9 písm.
• Vedenie mzdových listov: Viesť mzdové listy podľa § 39 ods.
• Vystavenie potvrdenia o príjmoch: Vystaviť Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti, o preddavkoch na daň, o daňovom bonuse na vyživované dieťa za zdaňovacie obdobie podľa § 39 ods.
• Ročné zúčtovanie: Vykonať ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmu zo závislej činnosti podľa § 38 zákona o dani z príjmov, ak príkazník o vykonanie požiada, a doručiť mu doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní podľa § 39 ods.
• Hlásenie o vyúčtovaní dane: Príkazníka zahrnúť do Hlásenia o vyúčtovaní dane za zdaňovacie obdobie podávaného podľa § 39 ods. 9 písm.

Príkazník s príjmom zo závislej činnosti má na účely zákona č. 461/2003 Z. z. postavenie zamestnanca na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti podľa § 4 ods. zamestnanca na účely dôchodkového poistenia podľa § 4 ods. podľa § 138 ods. podľa § 139b ods. prihlásiť sa do registra zamestnávateľov v súlade s § 231 ods. 1 písm. prihlásiť príkazníka do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia v súlade s § 231 ods. 1 písm. vykazovať príkazníka v Mesačnom výkaze poistného a príspevkov, resp. vo Výkaze poistného a príspevkov a výkazy predkladať v súlade s § 231 ods. 1 písm. viesť o príkazníkovi evidenciu na účely sociálneho poistenia a predložiť ju prostredníctvom Evidenčného listu dôchodkového poistenia v súlade s § 231 ods. 1 písm.

Prečítajte si tiež: Dátum účtovného prípadu v praxi

Príkazník s príjmom zo závislej činnosti sa na účely zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení (ZZP) považuje za zamestnanca v súlade s § 11 ods. 3 len v dňoch, za ktoré poberá príjem zo závislej činnosti. Vymeriavacím základom príkazníka pre platenie preddavkov na poistné podľa § 13 ods. 1 ZZP je plnenie poskytované zamestnávateľom za vykonávanú zárobkovú činnosť, t. j.

Príjem z príkaznej zmluvy ako ostatný príjem

Ak sú v príkaznej zmluve podmienky vykonania činnosti dohodnuté tak, že nespĺňajú kritériá závislej práce a činnosť bude vykonaná len jednorazovo osobou bez živnostenského alebo iného oprávnenia, príjem z takejto príkaznej zmluvy je možné považovať za ostatný príjem podľa § 8 zákona o dani z príjmov. Príkazca takto vyplatený príjem nezdaňuje a ani neodvádza poistné na sociálne a zdravotné poistenie. Príkazník je povinný takýto príjem priznať v daňovom priznaní spolu s ostatnými zdaniteľnými príjmami.

Keďže ide o príjem na základe vopred uzatvorenej zmluvy a cielenej činnosti a nie o príjem z príležitostných, resp. náhodných činností podľa § 8 ods. 1 písm. Takýto príjem podlieha zdaneniu v plnej výške, t. j. oslobodenie do sumy 500 € sa na takýto príjem nevzťahuje, pretože podľa § 9 ods. 1 písm. g) sa oslobodenie vzťahuje len na príjem podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov a príjem na základe príkaznej zmluvy takýmto druhom príjmu nie je.

Na účely zdravotného poistenia je príjem podľa § 8 zákona o dani z príjmov považovaný za príjem zo zárobkovej činnosti v súlade s § 10b ods. 1 písm. d) ZZP. Vymeriavacím základom pre odvod poistného je podľa § 13 ods. 7 ZZP základ dane z takéhoto príjmu fyzickej osoby dosiahnutého v rozhodujúcom období. Sadzba poistného podľa § 12 ods. Poistné sa neplatí preddavkovo pri poskytnutí príjmu, ale až v rámci ročného zúčtovania zdravotného poistenia, ktoré vykoná príslušná zdravotná poisťovňa na zákla­de údajov z daňového priznania a vykáže vo Výkaze nedoplatkov. ak aj v roku úhrady nedoplatku má príjmy podľa § 8 zákona o dani z príjmov - uhradený nedoplatok môže uplatniť ako výdavok podľa § 8 ods.

Príjem z príkaznej zmluvy ako príjem z podnikania

Ak sú v príkaznej zmluve podmienky vykonania činnosti dohodnuté tak, že nespĺňajú kritériá závislej práce a činnosť vykonáva fyzická osoba na základe živnostenského oprávnenia alebo iného oprávnenia, alebo na základe osobitných predpisov - príjem sa považuje za príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. Osoba musí byť registrovaná na daňovom úrade. Príjem vyplatený príkazcom príkazníkovi je pre príkazníka zdaniteľným príjmom a súčasťou základu dane z príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti.

Prečítajte si tiež: Jednoduché Účtovníctvo a Sociálny Fond

Samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká povinnosť platiť poistné na zdravotné poistenie dňom, od ktorého je samostatne zárobkovo činnou osobou. V zmysle § 21 ZSP povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem zo zárobkovej činnosti bol vyšší ako 12-násobok minimálneho mesačného vymeriavacieho základu, a zaniká 30.

Konkrétny príklad a jeho riešenie

V roku 2012 som mala príjem z dohôd (mzda mi bola vyplácaná po zdanení a odvedení odvodov) a príkaznej zmluvy. Príkaznú zmluvu som uzatvorila s prekladateľskou agentúrou v januári 2012. Už predtým som sa venovala prekladaniu na dohodu. Agentúre nevyhovovala spolupráca na dohodu a keďže som nebola (ani v súčasnosti nie som) živnostníčka ani SZČO, navrhli mi spoluprácu na základe príkaznej zmluvy. Príkazné zmluvy sme uzatvárali priežne, podľa potreby - teda ak prišla objednávka, poslali mi príkaznú zmluvu, na základe ktorej som vyhotovila preklad.

Po podpísaní príkaznej zmluvy som vraj bola povinná prihlásiť sa na daňovom úrade a vybaviť si DIČ, následne odvádzať do Sociálnej poisťovne každý mesiac poistné, ako keby som bola živnostníčka. Nemala som povinnosť zriadiť si DIČ a mám čakať, ako moju činnosť vyhodnotí agentúra a v júni alebo júli sa dozviem, či mi vzniká povinnosť platiť odvody.

Keďže som vo svojom príjme v roku 2012 (na dohodu a príkaznú zmluvu som v hrubom zarobila 2 680 eur) nepresiahla nezdaniteľnú čiastku, budem povinná odviesť daň z tohto príjmu? Ak mám správne informácie ohľadom posudzovania mojej činnosti ako pravidelnej alebo nepravidelnej, na základe čoho ju daňový úrad posudzuje?

Riešenie:

1. DIČ a registrácia: Povinnosť prihlásiť sa na daňovom úrade a vybaviť si DIČ závisí od toho, ako bude činnosť posúdená. Ak bude posúdená ako závislá činnosť, DIČ nie je potrebné. Ak ako samostatná zárobková činnosť, DIČ je potrebné.
2. Odvody do Sociálnej poisťovne: Povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne závisí od pravidelnosti činnosti. Ak ide o nepravidelnú činnosť, povinnosť nevzniká. Ak o pravidelnú, povinnosť vzniká. Sociálna poisťovňa posudzuje pravidelnosť činnosti na základe viacerých faktorov, vrátane frekvencie a rozsahu vykonávaných prác.
3. Daň z príjmu: Keďže príjem v roku 2012 nepresiahol nezdaniteľnú časť základu dane, daň z príjmu sa neplatí.
4. Pravidelnosť činnosti: Daňový úrad posudzuje pravidelnosť činnosti na základe charakteru a rozsahu vykonávanej práce, ako aj na základe zmluvných dohôd.

tags: #účtovanie #príkaznej #zmluvy