Komunitná starostlivosť o duševne chorých na Slovensku: Cesta k modernej a dostupnej pomoci

Duševné zdravie sa stáva čoraz dôležitejšou témou slovenskej spoločnosti. Dlhé roky prehliadaná oblasť sa konečne dostáva do popredia záujmu politikov a odborníkov, ktorí spoločne hľadajú cesty k modernizácii a zlepšeniu dostupnosti starostlivosti o duševné zdravie. Ministerstvo zdravotníctva SR systematicky buduje moderný systém starostlivosti o duševné zdravie, ktorý zahŕňa prevenciu, včasnú intervenciu, odbornú liečbu aj následnú starostlivosť.

Aktivity Ministerstva zdravotníctva SR a Plán obnovy

Ministerstvo zdravotníctva SR v roku 2025 aktívne pracovalo na zlepšení starostlivosti o duševné zdravie. Svetový deň duševného zdravia v roku 2025 upriamil pozornosť najmä na dostupnosť starostlivosti v čase katastrof a kríz. V máji 2025 spustilo Národnú linku na podporu duševného zdravia (0800 193 193, www.nlpdz.sk), ktorá od svojho vzniku prijala viac ako tisíc hovorov. Z prostriedkov Plánu obnovy a odolnosti bolo vyčlenených 5,5 milióna eur na vznik 11 psychosociálnych centier po celom Slovensku. Ministerstvo podporilo aj budovanie psychiatrických stacionárov prostredníctvom dvoch výziev, pričom na tento účel bolo rozdelených 4,3 milióna eur medzi 10 prijímateľov.

Osobitná pozornosť bola venovaná aj vzdelávaniu zdravotníckych a nezdravotníckych pracovníkov, na ktoré bolo vyčlenených viac ako 300-tisíc eur. Ďalšou prioritou je modernizácia psychiatrických oddelení, do ktorej bolo investovaných viac ako 4,8 milióna eur. Rekonštrukcia v ôsmich nemocniciach zahŕňala prestavbu viacposteľových izieb na dvojlôžkové so samostatným sociálnym zariadením a vybudovanie seklúznych miestností, ktoré nahrádzajú sieťové postele. Súčasťou nového systému je aj rozvoj špecializovaných pracovísk pre deti a mládež. V Národnom ústave detských chorôb v Bratislave vznikol Denný stacionár pre deti s poruchami príjmu potravy, ktorý už priniesol pozitívne výsledky pri skrátení hospitalizácií.

V rámci podpory duševného zdravia populácie rezort pripravuje Akčný plán Národného programu duševného zdravia na roky 2023-2030. „Zlepšenie situácie v tejto oblasti ministerstvo zaradilo medzi strednodobé ciele v Programovom vyhlásení vlády SR. Bude preto navrhovať riešenia na zvýšenie dostupnosti služieb v oblasti duševného zdravia, vrátane duševného zdravia mladých ľudí, integrovaný a nadrezortný prístup, prevenciu duševných porúch a podporu duševného blahobytu,“ uviedli z komunikačného odboru rezortu. Čo sa týka konkrétnych opatrení, na komponent Plánu obnovy a odolnosti s názvom Humánna, moderná a dostupná starostlivosť o duševné zdravie bolo alokovaných 105 miliónov eur.

Význam "peer" pracovníkov v komunitnej starostlivosti

Budúcnosťou systému sú takzvaní peerovia, skonštatoval riaditeľ Ligy za duševné zdravie (LDZ) Andrej Vršanský na tlačovej konferencii pri predstavovaní výsledkov štúdie Východiskový stav duševného zdravia na Slovensku. Peerovia sú ľudia, ktorí majú skúsenosť s duševným ochorením u seba alebo vo svojom okolí. „Je dobré využiť ich v rámci skupín, ktoré nie sú zdravotnícke, ale ľudia sa v nich môžu porozprávať o svojich psychických problémoch, pretože ľudí s nimi je veľmi veľa a odborníkov psychológov a psychiatrov je na Slovensku veľmi málo,“ hovorí Vršanský. Podobní peer pracovníci, ktorí sú zároveň odborne vzdelaní, fungujú vo všetkých okolitých krajinách a na tomto princípe sú postavené moderné systémy starostlivosti o duševné zdravie. „Ľudia so skúsenosťou majú veľmi vzácnu expertízu, vedia, ako systém funguje alebo nefunguje a inak komunikujú s ľuďmi, ktorí majú ten istý problém ako majú alebo mali oni,“ povedal riaditeľ LDZ s tým, že takéto komunitné aktivity spájajú ľudí, ktorí sa vedia navzájom pochopiť. Zväčša na skupinu dohliada jeden odborník, ktorý ale bežne nezasahuje do interakcií v nej.

Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť

V Lige za duševné zdravie vytvorili odporúčanie pre vládu, ako uchopiť tému peer pracovníkov v starostlivosti o duševné zdravie, vrátane toho, akú presne legislatívu treba ako zmeniť, aby bolo možné začleniť peerov medzi pomáhajúce profesie. „Nepochybne by to malo byť súčasťou veľkej reformy starostlivosti o duševné zdravie. Intervencia v rámci komunitných peer projektov spočíva vo vytvorení bezpečného prostredia, kde sa niekto zaujíma o to ako sa človek cíti, nie v tom, že odborník niekomu radí. Kluby Nezábudka zatiaľ fungujú formou osobných stretnutí, ale v LDZ ich chcú vyskúšať aj online. Práve tento komunikačný kanál možno niektorým ľuďom pomôže sa viac otvoriť.

Kluby Nezábudka a ich rola

Pod hlavičkou Ligy v súčasnosti fungujú Kluby Nezábudka, ktoré vytvárajú bezpečné podporujúce prostredie pre ľudí so psychickými problémami. „Peer pracovníkmi vypĺňame medzery v systéme a odľahčujeme ho. Máme plán kluby ďalej rozvíjať a diferencovať, lenže máme obmedzené zdroje a je ťažké rozprávať o systéme, pokiaľ neexistuje žiadne pravidelné financovanie. Momentálne máme 20 vyškolených peerov, ale mali by ich byť tisíce. Teraz namiesto toho, aby sme nabrali 100 nových peerov, museli sme skrátiť tým dvadsiatim úväzky, pretože na takéto typy aktivít neexistuje podpora a nie je v našich silách vyškoliť a manažovať tisíce ľudí. Dopyt po nich je nekonečný,“ hovorí Vršanský. „Sme presvedčení o tom že takéto komunitné služby treba zaviesť spolu so systematickým financovaním a podporou, aby mohli byť dostatočne rozšírené naprieč celým Slovenskom. Máme to pilotované a vieme presne, ako majú fungovať, ako majú byť vytrénovaní pracovníci a ako sledovať kvalitu. Tento postup sme otestovali pri práci s komunitou odídencov z Ukrajiny,“ povedal riaditeľ LDZ.

Financovanie a podpora komunitných služieb

Liga komunikuje s rezortom zdravotníctva aj s inými ministerstvami o vytvorení fondu v oblasti podpory duševného zdravia, ktorý by špecificky financoval takéto aktivity, vypĺňajúce medzery pri nedostatku psychológov a psychiatrov. Z ministerstva zdravotníctva pre Zdravotnícky denník zareagovali, že budú realizovať „kroky pre zabezpečenie dostupnosti a prechode na komunitnú ambulantnú starostlivosť, ktorá posilní sociálne zručnosti ľudí, aby sa mohli vrátiť do spoločnosti ako plnohodnotní členovia.“ Tiež chce robiť kroky smerujúce k destigmatizácii psychiatrie a duševného zdravia a osvete, že treba hľadať pomoc včas. Nekonkretizovali, ako presne by mali vyzerať.

Komunitní peer pracovníci by mohli pomôcť ľuďom so psychickými poruchami, ktorí sa obávajú vyhľadať odbornú pomoc psychológa alebo psychiatra, aby neboli stigmatizovaní. „Existuje Rada vlády pre duševné zdravie a aj s inými organizáciami sme v rámci nej iniciovali vznik výboru pre psychosociálnu podporu. Dozrel čas, aby aj na Slovensku ako v poslednej krajine široko-ďaleko fungovali peer skupiny. Neexistuje lepšia destigmatizácia psychických porúch ako keď sa niekto odváži porozprávať o svojom probléme,“ tvrdí Vršanský s tým, že štát by mal ako rozumný hospodár investovať práve do týchto služieb, a vráti sa to späť o pár rokov.

Štúdia Ligy za duševné zdravie a Project HealthCare

O duševnom zdraví sa hovorí čoraz viac, ale len málokto o ňom podľa LDZ premýšľa komplexne a systémovo. Neexistuje ani obraz o skutočnom výskyte duševných porúch na Slovensku, ktorý by pritom mal byť východiskom pre ďalšie kroky. Liga za duševné zdravie a zdravotnícky think-tank Project HealthCare, v ktorom pôsobia experti Róbert Babeľa, Peter Polák či Peter Potúček, spracovali štúdiu, v ktorej sa na základe dostupných údajov pokúsili zmapovať východiskový stav duševného zdravia na Slovensku a oficiálne štatistické údaje konfrontovať s názormi psychiatrov aj názormi verejnosti. Nová štúdia je podľa predsedu správnej rady LDZ Martina Knuta dôležitou správou pre politikov, pretože čísla v nej ukazujú, že Slováci psychicky vôbec nie sú v pohode. Myslí si, že by bolo vhodné inšpirovať sa fungujúcimi projektami v zahraničí.

Prečítajte si tiež: Prevencia rizík v opatrovateľskej starostlivosti

Odborníci z Ligy za duševné zdravie poukazujú na to, že hoci vďaka peniazom z plánu obnovy sa majú vybudovať centrá duševného zdravia po celom Slovensku, systémové kroky sa stále odďaľujú. „Riadime sa tvrdením, ktoré pochádza z Veľkej Británie: že nikdy žiadna krajina nebude mať toľko psychológov a psychiatrov, aký je dopyt po službách tohto typu. Nebude toľko vysokých škôl a vyučujúcich, nebudete ich vedieť zamestnať, ale môžete využiť múdrosť a skúsenosti ľudí, ktorí si niečo podobné prežili,“ hovorí s tým, že títo peerovia vedia ľuďom, ktorí majú indície, že niečo sa v ich živote deje, poradiť, ako môžu riešiť svoje problémy a čo robiť, aby nespadli do zdravotníckeho systému. Riaditeľ Ligy Andrej Vršanský priblížil, že peer pracovník má nielen skúsenosť s duševnou poruchou, ale zároveň aj odborné vzdelanie. Iný človek môže využiť svoju expertízu tak, že vedie pomocné skupiny alebo takzvané akadémie zotavenia.

Prevencia a eliminácia násilia prostredníctvom národných liniek pomoci

Ako uvádza ministerstvo zdravotníctva, v rámci Programu Slovensko na roky 2021-2027 budú predložené aj ďalšie návrhy na podporu duševného zdravia. Z Programu Slovensko ministerstvo aktuálne implementuje národný projekt Prevencia a eliminácia násilia a sociálneho vylúčenia prostredníctvom národných liniek pomoci, ktorého cieľom je zabezpečiť dostupnú dištančnú krízovú pomoc dospelým osobám i deťom v nepriaznivej sociálnej situácii v dôsledku ohrozenia násilím alebo ohrozenia duševného zdravia. V rámci projektu sa má obnoviť aj činnosť národnej linky na podporu duševného zdravia.

Samovraždy a sebapoškodzovanie

Jedným zo závažných problémov na Slovensku aj v zahraničí je čoraz viac pokusov o samovraždu a „epidémia sebapoškodzovania“.

Prečítajte si tiež: Všetko o poručníctve a náhradnej starostlivosti

tags: #komunitná #starostlivosť #o #duševne #chorých #na