
Veda a technika neodmysliteľne patria k modernému životu. Od objavu ohňa a kolesa v dávnych dobách až po umelú inteligenciu a lety do vesmíru, neustále formujú náš svet. Avšak, s obrovským pokrokom prichádzajú aj otázky o ich vplyve na naše zdravie, životné prostredie a budúcnosť ľudstva. Tento článok sa zaoberá pozitívnymi aj negatívnymi aspektmi vedy a techniky, s dôrazom na potrebu etického a udržateľného prístupu k ich rozvoju.
Už v dávnych dobách ľudia poznali oheň, postupom času zostrojili koleso, vynašli parný stroj, ďalekohľad, mikroskop, vyrobili autá, lietadlá, rádiá, televízory a veľa ďalších strojov a prístrojov. To všetko sú technické prostriedky, skrátene hovoríme technika. Ľudia ich využívajú a zdokonaľujú. Pomocou nich stavajú domy, mosty, cesty, menia vzhľad krajiny.
Výroba rozličných predmetov má aj nepriaznivé účinky. Z tovární, z dopravných prostriedkov, z poľnohospodárstva, z verejných a obytných budov sa do prostredia dostávajú rozličné odpadky; škodlivé i jedovaté látky. Dym a prach znečisťujú vzduch. Odpadové vody znečisťujú vodu v potokoch, riekach, rybníkoch. Ťažbou a stavbami sa ničí úrodná pôda a porasty zelených rastlín. Škodlivé látky vo vzduchu, vo vode a v pôde ohrozujú život rastlín a živočíchov. Ľudia niektoré rastliny a živočíchy neuváženým konaním už celkom vyhubili, alebo ich život ohrozujú. Poškodzovanie prostredia je pre ľudí nebezpečné a situácia sa stále zhoršuje.
Látky, ktoré sa uvoľňujú do vzduchu pri spaľovaní fosílnych palív a výfukové plyny automobilov spôsobujú kyslý dážď. Európskym mokradiam hrozí vážne nebezpečenstvo, bývajú vysušované, znečisťované alebo zavážané, v lepšom prípade sutinou. V takýchto prípadoch po nich často nič nezostane. Je domovom obrovského množstva rastlinných a živočíšnych druhov. Ak bude jeho ničenie postupovať tempom ako doteraz, môže sa stať, že z neho o 50 rokov nezostane takmer nič.
Veľké suchá, smrť hladom, a aj obchod so slonovinou vedú k tomu, že sa počty týchto ušľachtilých zvierat znižujú a hrozí im vyhubenie. V roku 1982 žilo v Afrike 1,2 miliónov divo žijúcich slonov. Na celom území pôvodného výskytu sa kalone stávajú čoraz vzácnejšími. Sú citlivé na narušovanie životného prostredia ľuďmi aj živelnými katastrofami, navyše ich ľudia prenasledujú a lovia ako škodcov plantáží a aj kvôli mäsu. Sú miesta, kde sa prelína suchozemský a vodný svet. Tieto biotopy sú veľmi citlivé na vonkajšie zásahy, ktoré ich dnes ohrozujú takmer v celej Európe.
Prečítajte si tiež: O vede a výskume
Väčšina súčasnej vedy a techniky je iba výplodom rozumu, bez účasti ducha. Takí sú i ľudia, pohybujúci sa okolo nej - rozumoví a bez ducha, ktorí svojim jednostranným rozumovým úsilím, vybičovaným až do krajnosti, z hmoty namáhavo vytrhávajú poznanie o jej zákonitostiach a sú na to patrične hrdí. Avšak bez zohľadnenia duchovného rozmeru bytia, len a len čisto rozumovým úsilím vydobyté poznatky zostanú práve pre túto ich obmedzenosť vždy iba poznatkami toho najnižšieho druhu. Práve preto má väčšina všetkého, čo ľudia vymysleli a používajú, mnohé vedľajšie negatívne účinky, či už na človeka samotného, alebo na celú okolitú prírodu. Škodlivé účinky, o ktorých sa vie a mlčí, alebo o ktorých sa ešte doteraz, v celej ich ďalekosiahlosti, vôbec nič nevie.
Zdraviu ľudí i prírode škodí priemyselná výroba a zvlášť chemická, škodlivá je jadrová energia i výfukové splodiny motorových vozidiel, škodlivé je používanie pesticídov a herbicídov v poľnohospodárstve i chemické konzervovanie potravín, škodlivá je mobilná technika a sieť vysielačov mobilných operátorov, rozmiestnených na strechách obytných domov, škodlivé je mikrovlnné žiarenie, používané v domácnostiach a tak ďalej a tak ďalej. Nesmierne veľké percento z toho, čo človek vyrába, vytvára a ovplyvňuje je viac, alebo menej zlé a škodlivé. To čo je kvalitné, dobré a zdravé, toho je v dnešnej dobe naozaj iba minimum. Takýto spôsob napredovania našej civilizácie je preto z hľadiska ľudského zdravia a vôbec jestvovania planéty Zem trvalo neudržateľné.
V pyšnej obmedzenosti rozumu a pritom až tragickej nevedomosti o ďalekosiahlosti možných dôsledkov sa chcú súčasní, takzvaní špičkoví vedci zahrávať s im vôbec nie známymi silami a energiami, čo bude mať, v následnej spätnej reakcii, nesmierne negatívne účinky na celú našu planétu. Tieto negatívne účinky sa samozrejme neprejavia ihneď a bezprostredne, ale prejavia sa celkom určite. Podobné počínanie dnešných vedcov sa v ich nevedomosti o možných dôsledkoch podobá konaniu štvorročných detí, hrajúcich sa v senníku so zápalkami.
Z práce a z túžby ľudí po poznaní vznikla veda. Má veľký vplyv na celý náš život a na naše prostredie.
Podľa zistení odborníkov zo Slovenskej akadémie vied z mája tohto roku „korona“ pozitívne zmenila vnímanie vedy v spoločnosti a ľudia jej zisteniam viac dôverujú. Podľa výskumu Bayer BAROMETER, až 79 % slovenských respondentov považovalo prínos výsledkov vedy pre svoj každodenný život za dôležitý. Vplyv vedy a výskumu na každodenný život ľudia najviac pociťujú v oblasti telekomunikácií (65 %) a zdravotníctva (52 %). Aj keď sa ľudia najčastejšie venujú tomu, čo sa odohráva v ich životoch, neuvedomujú si, že veda je v nich prítomná na každom kroku. Nielen v informačných technológiách, ale aj v lekárničke, na tanieri či kvalite okolitého životného prostredia.
Prečítajte si tiež: Diskusia o Vede a Technike
Pandémia nového koronavírusu ukázala, aké krehké a zraniteľné dokážu byť istoty života moderného človeka. Efektívne fungovanie zdravotného a potravinového systému patrí k základným pilierom bezpečného života každého človeka a poslaním spoločensky zodpovedných spoločností je prispievať k ich ochrane a zdokonaľovaniu.
Hoci sa v posledných desaťročiach v tejto oblasti veľa urobilo, naďalej pretrvávajú problémy v oblastiach ako napríklad strata biodiverzity, využívanie zdrojov, dôsledky zmeny klímy a environmentálne riziká pre ľudské zdravie a blahobyt. Komunikované riziká a hrozby stále intenzívnejšie pociťujú vo svojich životoch aj bežní ľudia. Dnes už každý vie, čo je to globálne otepľovanie, klimatická zmena či strata biodiverzity. Podľa názoru ľudí - viac neriešia ako riešia.
Artificial Intelligence (AI) je jednou z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich technológií na svete a jej aplikácie sa neustále rozširujú. Hovorí sa toho veľa o AI, ale existujú dve veci, ktoré by mal každý človek vedieť. Prvou je, že AI je prvým nástrojom v histórii, ktorý dokáže sám robiť rozhodnutia. Všetky predchádzajúce nástroje v histórii to nedokázali. AI dokáže robiť rozhodnutia sama. Druhou vecou je, že AI je prvým nástrojom v histórii, ktorý dokáže vytvárať nové nápady. AI dokáže vytvárať nové nápady úplne sama. Preto je to prvá technológia v histórii, ktorá namiesto toho, aby dávala moc ľuďom, berie moc od nás. Nebezpečenstvo spočíva v tom, že ak bude čoraz viac a viac brať moc od nás, až kým nebudeme bezmocní a nebudeme vedieť, čo sa deje vo svete. A to sa už začína diať v zrýchlenom tempe. Čoraz viac rozhodnutí o našich životoch - či nám poskytnú úver, hypotéku, prácu - sú prijímané AI.
Harari varuje pred novým druhom nerovnosti, kde tí, ktorí si môžu dovoliť technologické vylepšenia, sa stanú nadradenou triedou bytostí, pričom zvyšok zaostane. Navrhuje, že technologické pokroky by mohli viesť k vytvoreniu nového druhu človeka - božskej bytosti s vylepšenými schopnosťami, možno dokonca nesmrteľnej.
Posledných desať rokov sme vytvorili stroje na zachytenie ľudskej pozornosti, najmä na sociálnych médiách. Teraz navrhujeme stroje na zachytenie ľudskej intimity, čo je v mnohých ohľadoch omnoho nebezpečnejšie a desivejšie. Stroje schopné nadľudsky vytvárať intímne vzťahy sú ako psychologické a spoločenské zbrane hromadného ničenia. Ak ich nebudeme regulovať a nenaučíme sa s nimi zaobchádzať, môžu zničiť základy ľudskej spoločnosti. Pretože v podstate sami seba nechápe.
Prečítajte si tiež: Cviky pre zdravú chrbticu SM systém
Skutočné, pravé Poznanie totiž nemôže byť z hmoty vydobyté rozumom. Pravé poznanie, prenikajúce až k tým najjemnejším hmotným čiastočkám, Poznanie, hmotu presahujúce a siahajúce až k nedozerným výšinám, z ktorých sa tají dych, takéto Poznanie možno iba prijať. K tomu je ale potrebná pokora, prameniaca z vedomia ľudskej malosti a žiaľ, podobnú pokoru by sme u dnešných vedcov a technikov asi márne hľadali. Pritom však spomínané Poznanie na tejto planéte jestvuje! Stačilo by ho iba v pokore prijať za základ a východisko pre ďalšie bádanie a skúmanie a ľudstvu by sa postupne ukázali nové, nevídané cesty, možnosti a výhľady pre ďalšie napredovanie.
Skutočný vzostup civilizácie na planéte Zem nie je totiž odvislý od vyspelosti vedy a techniky, ako sa dnes nazdávame. Ozajstný vzostup závisí od morálno - etického pozdvihnutia spoločnosti, od poznania Pravdy o stvorení a o jeho Zákonitostiach, od úcty a pokory k Tvorcovi univerza a od úsilia o znovuobnovenie spojenia s prírodnými bytosťami, činnými vo stvorení. Prostredníctvom vedomej spolupráce s týmito bytosťami, spravujúcimi lesy, hory, pôdu, vzduch, vody, no proste celú prírodu, práve prostredníctvom nich by mohli byť ľuďom sprostredkované nové spôsoby hospodárenia, mohli by im byť ukázané nové možnosti i energie, ktoré by odsunuli dnešnú éru ropy, elektriny a štiepenia atómu do zabudnutia, ako niečo prekonaného a barbarského.
Žiaľ, ak ale spomínané skutočnosti ľudia nebudú akceptovať dobrovoľne a to dnešným vedcom a technikom, ale i celej našej „civilizácii“ práve domýšľavosť vo vlastný rozum takmer plne znemožňuje, budeme pred nutnosť ich akceptovania postavení nedobrovoľne, prostredníctvom zrútenia súčasného systému vecí, ktorý sme tak namáhavo po celé stáročia budovali. Spôsobí ho takzvaný ropný zlom a následné energetické zrútenie civilizácie a to všetko doprevádzané prírodnými katastrofami, ktoré budú usmerňované práve rukami bytostných, jednajúcich vo Vôli Stvoriteľa. Ľudia sa budú musieť nakoniec predsa len zbaviť svojej domýšľavosti a pýchy na vlastný rozum a naučiť sa konečne pokore, prostote a prirodzenosti. Jedine prostredníctvom takejto prirodzenosti prestane človek konečne škodiť sám sebe i svojmu okoliu a stane sa harmonickým článkom vo stvorení, akým mal byť vždy.
Riešiť problémy udržateľnosti sa pokúša Európska zelená dohoda, ktorá predstavuje plán Európskej komisie na ekologickú transformáciu hospodárstva Európskej únie v záujme udržateľnej budúcnosti. „Európska únia myslí na to, aby sme mysleli aj konali zelenšie. Okrem mnohých iných nosných prvkov, napr. oblasti klímy, obnoviteľných zdrojov energie, obehového hospodárstva a ďalších sa venuje aj problematike udržateľnej potravinovej politike a udržateľnému poľnohospodárstvu.
Je už v ľudskej povahe očakávať od iných vytvorenie čo najlepších podmienok pre jeho udržiavanie. Ako kvalitne sa však staráme o svoje zdravie my sami? Podľa ukazovateľa „healthylifeyears“, teda „roky života v zdraví“ sa Slovensko nachádza na konci európskeho rebríčka. Slovenky sa v zdraví dožívajú len 57 rokov a slovenskí muži o rok menej - 56 rokov. K starostlivosti o zdravie patria pravidelné preventívne prehliadky. Najviac preventívnych prehliadok absolvujeme aspoň raz ročne u zubára (76 %). Viac ako jedna patina ľudí ale možnosť absolvovať preventívne prehliadky prehliada. Dôvodom je najmä to, že nepociťujú žiadne zdravotné problémy, cítia sa dobre. No niektoré choroby sa dlhodobo neprejavujú žiadnymi ťažkosťami, napríklad vysoký krvný tlak alebo cukrovka.