
Článok sa zaoberá problematikou ukončenia živnosti, prípadne jej pozastavenia, s dôrazom na situáciu starobných dôchodcov. Rozoberieme si možnosti, ktoré majú podnikatelia, ak uvažujú o ukončení, pozastavení živnosti, alebo ponechaní živnostenského oprávnenia v platnosti. Vysvetlíme si rozdiely medzi týmito možnosťami, poplatky s nimi spojené a tiež to, čo sa stane, ak podnikateľ prestane podnikať bez formálneho pozastavenia alebo zrušenia živnosti.
V praxi sa pomerne často vyskytujú situácie, kedy sa podnikatelia rozhodujú o ukončení alebo prerušení svojej podnikateľskej činnosti. Dôvody pre tento postup sa rôznia prípad od prípadu, pričom vždy odrážajú individuálne potreby daného subjektu na jeho podnikateľskej ceste. Niekedy sa chcú venovať inému druhu podnikania, inokedy si želajú úplne opustiť podnikateľské vody.
Pozastavenie a zánik živnostenského oprávnenia upravuje zákon č. 455/1991 Z. z. o živnostenskom podnikaní (ďalej len ako „živnostenský zákon“) v ustanovení § 57. Tento zákon vymenúva prípady zániku a zrušenia živnostenského oprávnenia a umožňuje podnikateľom, aby pozastavili prevádzkovanie jednej alebo viacerých živností.
Je dôležité rozlišovať medzi pozastavením a zrušením živnosti. Pozastavenie znamená dočasné prerušenie podnikateľskej činnosti s možnosťou jej obnovenia v budúcnosti. Zrušenie živnosti je trvalé ukončenie podnikania.
Pozastaviť prevádzkovanie živnosti môže fyzická aj právnická osoba. Podnikateľ má podľa § 58 ods. 4 živnostenského zákona možnosť pozastaviť prevádzkovanie svojej živnosti bez toho, aby mu zaniklo živnostenské oprávnenie.
Prečítajte si tiež: Starobný dôchodok a zamestnanie
Živnosť môže byť pozastavená aj rozhodnutím živnostenského úradu, a to v dvoch prípadoch:
Živnosť môže zaniknúť zo zákona alebo z úradnej moci živnostenského úradu. Medzi spôsoby zániku živnosti radíme aj rozhodnutie podnikateľa o ukončení podnikania.
Živnostenský úrad je povinný rozhodnúť o zániku živnosti v prípade, že fyzická osoba nespĺňa podmienku bezúhonnosti (tu má však zo zákona možnosť namiesto zrušenia živnosť pozastaviť), alebo podmienku spôsobilosti na právne úkony (pokiaľ nemá ustanoveného zodpovedného zástupcu). Ďalej takto musí rozhodnúť, ak bol na majetok osoby zrušený konkurz, a neubehli od jeho zrušenia alebo opätovného potvrdenia núteného vyrovnania tri roky, avšak ak osoba spôsobila konkurz úmyselne, nemôže podnikať päť rokov od úplného vysporiadania záväzkov. Rozhodne tak aj vtedy, ak podnikateľ pri prevádzkovaní živnosti poruší podmienky alebo povinnosti určené zákonom ako osobitne závažné (napr. Živnostenský úrad môže rozhodnúť o zrušení živnosti z vlastného alebo iného podnetu ak podnikateľ závažným spôsobom porušuje podmienky ustanovené živnostenským zákonom alebo osobitnými predpismi, prípadne ak nezačal prevádzkovať živnosť v lehote dlhšej ako štyri roky od vzniku živnostenského oprávnenia, alebo ak bez pozastavenia prevádzkovania živnosti prestane prevádzkovať živnosť na dobu dlhšiu ako štyri roky.
Ukončenie živnosti môže mať pre starobných dôchodcov rôzne dôsledky, najmä v oblasti daní a odvodov. Je dôležité si uvedomiť, že ukončením živnosti sa mení postavenie dôchodcu voči Sociálnej poisťovni a zdravotnej poisťovni.
Po ukončení živnosti prestáva starobný dôchodca platiť odvody do Sociálnej poisťovne z titulu samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO). Ak však dôchodca naďalej vykonáva inú zárobkovú činnosť (napr. na základe pracovnej zmluvy), môže byť povinný platiť odvody z tohto titulu.
Prečítajte si tiež: Podmienky ukončenia starostlivosti
Po ukončení živnosti sa starobný dôchodca stáva poistencom štátu. To znamená, že za neho platí zdravotné poistenie štát. Dôchodca je povinný oznámiť zdravotnej poisťovni ukončenie živnosti, aby ho poisťovňa mohla správne zaradiť do kategórie poistencov.
Po ukončení živnosti je dôchodca povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb za obdobie, v ktorom podnikal. V daňovom priznaní uvedie všetky príjmy a výdavky spojené s podnikaním a vypočíta daň, ktorú je povinný zaplatiť.
Živnostenský úrad môže rozhodnúť o zrušení živnosti z vlastného alebo iného podnetu v nasledujúcich prípadoch:
Prečítajte si tiež: Odstupné a odchodné pri ukončení pracovného pomeru