Skrátený pracovný úväzok a nárok na nemocenské dávky: Komplexný prehľad

Skrátený pracovný úväzok sa stáva čoraz populárnejším, najmä medzi tými, ktorí hľadajú lepšiu rovnováhu medzi pracovným a osobným životom. Táto forma zamestnania, pri ktorej zamestnanec pracuje menej hodín ako pri plnom úväzku, má svoje špecifiká aj v oblasti nároku na nemocenské dávky. Tento článok sa zameriava na podmienky a aspekty nároku na nemocenské dávky pri skrátenom pracovnom úväzku na Slovensku, ako aj na ďalšie súvisiace aspekty, ako dovolenka, stravovanie a vplyv na dôchodok.

Čo je skrátený pracovný úväzok?

Skrátený pracovný úväzok, známy aj ako čiastočný úväzok, je definovaný kratším pracovným časom. Ak má zamestnávateľ stanovený týždenný pracovný čas 40 hodín, akýkoľvek nižší rozsah sa považuje za skrátený úväzok. Zákonník práce umožňuje zamestnancom dohodnúť si skrátený úväzok so zamestnávateľom. Kratší pracovný čas nemusí byť rozdelený na všetky pracovné dni v týždni.

Podľa § 49 ods. 3 Zákonníka práce nemusí byť kratší pracovný čas rozdelený na všetky pracovné dni v týždni. Zamestnancovi, ktorý pracuje na čiastočný úväzok patrí pomerná čas mzdy, ktorá zodpovedá dohodnutému pracovnému času.

Mzda a odvody pri skrátenom pracovnom úväzku

Pri skrátenom pracovnom úväzku sa odvody do sociálneho a zdravotného poistenia počítajú na základe skráteného pracovného pomeru. Ak zamestnanec pracuje menej hodín, jeho odvody sú proporcionálne nižšie, než by boli pri plnom pracovnom pomere.

Minimálna mzda a odvody

Ak zamestnanec pracuje na skrátený úväzok a jeho príjem je nižší ako minimálna mzda (700 EUR v roku 2024), je potrebné zabezpečiť minimálnu výšku odvodov, ktorá môže byť viazaná na minimálnu mzdu. S účinnosťou od 1. januára 2023 sa pri platení poistného a preddavkov na poistné uplatňuje inštitút tzv. Minimálny preddavok na poistné sa uplatní na obdobie od 1. januára 2023. Ak je skutočné poistné a preddavok na poistné zamestnanca a zamestnávateľa v súčte nižšie, zamestnanec má povinnosť doplatiť odvody do tejto sumy.

Prečítajte si tiež: Dôchodkové podmienky pri skrátenom úväzku

Výnimky z uplatňovania minimálneho preddavku sa týkajú zamestnancov, ktorí sú zároveň aj poistencami štátu (napr. študenti, dôchodcovia, osoby na materskej/rodičovskej dovolenke). V prípade, ak je zamestnanec zamestnaný u viacerých zamestnávateľov, alebo ak je zároveň SZČO, môže si uplatniť výnimku z uplatňovania minimálneho preddavku (minimálne poistné sa u neho potom zohľadní až v ročnom zúčtovaní poistného). O uplatnení výnimky zamestnanec informuje zamestnávateľa predložením vyhlásenia, zverejneného na webovom sídle MZ SR.

Dôchodkové poistenie pri skrátenom úväzku

Zamestnanci na skrátený úväzok sú účastníkmi dôchodkového systému, ale výška ich dôchodku závisí od výšky príjmu a počtu odpracovaných rokov. Nižšia hrubá mzda pri skrátenom úväzku znamená nižšie odvody na dôchodkové poistenie, čo ovplyvňuje výšku dôchodku. Pre nárok na starobný dôchodok je potrebné odpracovať minimálne 15 rokov a mať dostatočné odvody do dôchodkového systému.

Nárok na nemocenské dávky (PN) pri skrátenom úväzku

Zamestnanci na skrátený pracovný úväzok majú nárok na nemocenské dávky (PN) rovnako ako zamestnanci na plný pracovný úväzok. Výška nemocenských dávok je však nižšia, pretože sa počíta z nižšej hrubej mzdy, ktorá je proporcionálna k počtu odpracovaných hodín. Pri práceneschopnosti sa dávky vyplácajú zo Sociálnej poisťovne po uplynutí 3 dní, pričom nemocenské dávky sa určujú podľa pomeru k príjmu a počtu odpracovaných hodín.

Ochranná lehota

Pri ochrannej lehote nezáleží na tom, či ide o plný alebo skrátený pracovný úväzok. Ochranná lehota trvá sedem dní po ukončení nemocenského poistenia (teda po ukončení zamestnania). Osoba, ktorej zaniklo nemocenské poistenie, si ešte sedem dní (resp. osem mesiacov - platí pre ženu, ktorej zanikne pracovný pomer v čase tehotenstva) po jeho zániku môže uplatniť nárok na nemocenskú dávku. Ochranná lehota ostáva rovnaká aj vtedy, ak pracovný pomer trval zamestnancovi kratšie. Ak by napríklad trval od 15. apríla 2019 do 10. mája 2019, ochranná lehota by trvala do 17. mája 2019, teda tiež sedem dní.

Výnimka nastáva len v situácii, ak nemocenské poistenie (pracovný pomer, dohoda) trvá menej ako sedem dní. Vtedy trvá ochranná lehota len toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie. Plynutie ochrannej lehoty sa môže skončiť skôr aj v takom prípade, ak vznikne nové nemocenské poistenie alebo nárok na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku.

Prečítajte si tiež: ZŤP a skrátený pracovný čas

Práceneschopnosť a jej zadávanie

Práceneschopnosť zamestnanca sa zadáva na kalendárne dni, na ktoré bola PN vystavená (vrátane víkendov a sviatkov). Ak bola vystavená PN na 14 dní v mesiaci, zadáva sa do výplaty zamestnanca na celých 14 dní, bez ohľadu na to, aký má zamestnanec úväzok.

Náhrada mzdy za vyšetrenie u lekára a ošetrovné

Aj zamestnanec pracujúci na polovičný úväzok má právo na náhradu mzdy za čas strávený na vyšetrení u lekára, ošetrení, očkovacích činnostiach a pri čerpaní nemocenských dávok, ak sa to nedalo zrealizovať mimo pracovného času. Právny rámec poskytuje zamestnancom právo na pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac však na 7 dní v kalendárnom roku, za predpokladu, že vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo ich pracovného času.

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno z týchto dôvodov a v tomto rozsahu:

• vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení: pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času.

Dovolenka pri skrátenom pracovnom úväzku

Zamestnanci, ktorí pracujú na skrátený pracovný úväzok, majú nárok na dovolenku rovnakým spôsobom ako zamestnanci s plným pracovným úväzkom. Podľa zákona má každý nárok na štyri týždne dovolenky. Tie sa ale v prípade skráteného úväzku prepočítajú podľa počtu odpracovaných dní. Ak teda napríklad máte polovičný úväzok a pracujete každý deň štyri hodiny, dovolenka sa vám vyráta ako bežnému zamestnancovi. Ak však chodíte do práce len štyri dni v týždni, počet dní dovolenky sa vám skráti.

Stravovanie pri skrátenom pracovnom úväzku

Zákon hovorí, že zamestnávatelia musia zamestnancom „zabezpečovať“ stravu. Pokiaľ nemajú podnikovú jedáleň, riešia to gastrolístkami či kartami. Zo zákona majú povinnosť preplatiť zamestnancom 55 percent z ceny jedla, minimálne 2,20 eura. Týka sa to však len tých, ktorí pracujú viac ako štyri hodiny denne. Ak teda robíte na polovičný úväzok, príspevok na stravu nedostanete, zatiaľ čo zamestnanci na plný úväzok dostanú aspoň 40 eur.

Prečítajte si tiež: Skrátený pracovný úväzok

Prestávka pri skrátenom pracovnom úväzku

Ak idete do práce len na štyri hodiny, nemáte nárok na prestávku. Ten vzniká až vtedy, ak je pracovná doba dlhšia ako šesť hodín. Prestávka na odpočinok a jedenie má trvať 30 minút. Výnimku majú mladiství zamestnanci, ak ich pracovná zmena trvá dlhšie ako 4,5 hodiny.

Podpora v čase skrátenej práce

Podpora v čase skrátenej práce sa poskytuje na zamestnanca, ktorý je so zamestnávateľom v pracovnom pomere alebo v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu, a to bez ohľadu na dĺžku a rozvrhnutie pracovného času. Doba, na akú je pracovný pomer uzavretý, nie je pre poskytnutie podpory rozhodujúca, pokiaľ sú splnené všetky zákonné podmienky. Zamestnávateľ je však povinný zachovať pracovné miesto najmenej 2 mesiace po skončení mesiaca, za ktorý mu bola poskytnutá podpora.

Žiadosť o poskytnutie podpory je oprávnený podať zamestnávateľ aj za časť podniku. Ak má zamestnávateľ časti (prevádzkareň, organizačná zložka), ktoré nie sú zamestnávateľom, obmedzenie činnosti sa určuje v každej z nich samostatne. Ak má zamestnávateľ časť, ktorá je zamestnávateľom, žiadosť podáva sama za seba. Určenie obmedzenia činnosti zamestnávateľa vychádza z počtu zamestnancov takto určeného zamestnávateľa.

Výhody a nevýhody skráteného pracovného úväzku

Skrátený pracovný úväzok ponúka mnoho výhod, ale aj nevýhod. Dôležité je zvážiť svoje osobné a profesionálne ciele pred tým, ako sa rozhodnete pre túto formu zamestnania.

Výhody skráteného pracovného úväzku:

• Možnosť lepšieho vyváženia pracovného a osobného života: Jednou z najväčších výhod skráteného pracovného úväzku je možnosť lepšieho vyváženia pracovného a osobného života.
• Flexibilnejší pracovný čas: Skrátené úväzky využívajú hlavne študenti, dôchodcovia a matky s malými deťmi. Ich výhodou je flexibilnejší pracovný čas, možnosť stíhať aj iné povinnosti - u študentov vyučovanie, u matiek zase starostlivosť o deti.
• Príležitosť pre znevýhodnených: Sú často jedinou voľbou pre zdravotne znevýhodnených, ktorí nemôžu pracovať 8 hodín denne.

Nevýhody skráteného pracovného úväzku:

• Nižší príjem: Prirodzene, práca na skrátený úväzok znamená nižší príjem v porovnaní s plným úväzkom.
• Potenciálne nižší dôchodok: Kto pracuje na skrátený úväzok, si tak spravidla môže znížiť dôchodok.
• Obmedzené benefity: Niektoré firmy poskytujú benefity (napr. príspevok na stravu) len zamestnancom na plný úväzok.

Skrátený úväzok v kontexte slovenskej pracovnej sily

Na Slovensku pracuje na skrátený úväzok len zlomok - podľa Eurostatu asi šesť percent ľudí. Na portáli Profesia.sk je aktuálne menej ako desatina ponúk práce na kratšiu pracovnú dobu. Počas koronakrízy však začali úväzky krátiť viaceré firmy, ktorým klesli tržby a tak je možné, že ich bude pribúdať. Skrátené úväzky využívajú hlavne študenti, dôchodcovia a matky s malými deťmi.

Vplyv skráteného úväzku na dôchodok a materskú

Kto pracuje na skrátený úväzok, si tak spravidla môže znížiť dôchodok. Sociálna poisťovňa totiž pri výpočte dôchodku vychádza nielen z počtu odpracovaných rokov a priemernej výšky dôchodku v danom roku, ale rieši aj výšku hrubého platu.

Príklad: Pri priemernom plate by zamestnanec na plný úväzok po 40 rokoch dostal dôchodok vo výške 562 eur, kým jeho kolegovi s polovičným úväzkom by vyšlo len 337 eur. Ak si na dôchodok sporíte aj v II. pilieri, jeho výška bude závisieť od celkovej nasporenej sumy.

Materská sa odvíja od výšky platu. Ženy, ktoré tento rok dostávajú priemernú mesačnú mzdu, tak majú pri plnom úväzku nárok na 834,8 eura a v pri polovičnom na 417,4 eura. Platí, že výška materskej sa vypočíta podľa príjmu z minulého roku. Ak teda plánujete odchod na materskú, prejsť na polovičný úväzok sa veľmi neoplatí, lebo by ste dostali nižšiu materskú. Podobne je to v prípade, ak by ste si pred odchodom na materskú našli prácu na polovičný úväzok.

tags: #skrateny #pracovny #uvazok #a #pn #narok