Skrátený pracovný úväzok a jeho vplyv na dôchodkové podmienky na Slovensku

Skrátený pracovný úväzok je v súčasnosti čoraz populárnejší, najmä medzi rodičmi, študentmi a profesionálmi, ktorí hľadajú rovnováhu medzi pracovným a osobným životom. Na Slovensku upravuje skrátený pracovný úväzok Zákonník práce.

Čo je skrátený pracovný úväzok?

Skrátený pracovný úväzok je forma zamestnania, pri ktorej zamestnanec pracuje menej hodín ako pri plnom pracovnom úväzku. Ak má zamestnávateľ stanovený týždenný pracovný čas v objeme 40 hodín, akýkoľvek nižší rozsah pracovného času sa považuje za skrátený úväzok, známy aj ako čiastočný úväzok. Kratší pracovný čas nemusí byť rozdelený na všetky pracovné dni v týždni.

V zmysle § 49 ods. 3 Zákonníka práce, za zamestnanca v pracovnom pomere na kratší týždenný pracovný čas sa považuje zamestnanec, u ktorého rozsah pracovného úväzku u zamestnávateľa v týždni nedosahuje hranicu určenú pre ustanovený týždenný pracovný čas podľa § 85 Zákonníka práce. Pracovný čas podľa § 85 ods. 1 Zákonníka práce je časový úsek, v ktorom je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou.

V § 85 Zákonníka práce je upravený aj zákonný, maximálny týždenný pracovný čas zamestnanca pri zohľadnení viaczmennej prevádzky, veku zamestnanca, ako aj rizikovosti pracoviska. Zamestnávatelia v súlade s pravidlami pre maximálny pracovný čas podľa § 85 Zákonníka práce, ako aj s ohľadom na svoje prevádzkové potreby ustanovujú svoj týždenný pracovný čas. Takto určený pracovný čas u zamestnávateľa sa tiež nazýva ustanovený týždenný pracovný čas u zamestnávateľa. Kratší pracovný čas je pracovný čas, ktorý je kratší ako ustanovený pracovný čas u daného zamestnávateľa. Teda, ak je napríklad u konkrétneho zamestnávateľa ustanovený týždenný pracovný čas na 40 hodín, rozsah pracovného úväzku zamestnanca nižší, než je ustanovený týždenný pracovný čas, je pracovným pomerom na kratší pracovný čas.

Ak zamestnávateľ uzatvorí so zamestnancom pracovný pomer na kratší pracovný čas, dohodne si so zamestnancom, že zamestnanec bude pre neho pracovať počas pracovného času, ktorý bude určený v menšom rozsahu, ako je u zamestnávateľa zaužívané a bežné. Uvedený pracovný pomer sa často označuje aj ako čiastočný úväzok. Zamestnanec pracujúci na čiastočný úväzok je povinný pracovať pre zamestnávateľa a byť mu k dispozícii počas pracovného času zodpovedajúceho pomeru, na ktorom sa v pracovnej zmluve, resp. dohode o zmene pracovnej zmluvy dohodli. Avšak v zmysle § 49 ods. 3 Zákonníka práce platí, že kratší pracovný čas nemusí byť rozvrhnutý na všetky pracovné dni.

Prečítajte si tiež: Podmienky skráteného úväzku pre opatrovateľov ZŤP

Ako vzniká pracovný pomer na kratší pracovný čas?

Pracovný pomer na kratší pracovný čas možno uzatvoriť od začiatku vzniku pracovného pomeru alebo upraviť pracovný čas zamestnanca na kratší možno aj počas trvania pracovného pomeru. V druhom prípade sa jedná o zmenu pracovnej zmluvy, nakoľko sa menia práva a povinnosti medzi zamestnancom a zamestnávateľom vyplývajúce z doterajšej pracovnej zmluvy. Vyžaduje sa preto súhlas oboch zmluvných strán.

Viacnásobný pracovný pomer

Popri pracovnom pomere na ustanovený týždenný pracovný čas zamestnanec môže mať aj pracovný pomer na kratší pracovný čas. Pracovný pomer na kratší týždenný pracovný čas môže mať zamestnanec buď len vo vzťahu k jednému zamestnávateľovi, alebo pracovný pomer na ustanovený týždenný pracovný čas môže byť v súbehu s pracovným pomerom na kratší týždenný pracovný čas. Zamestnanec môže mať aj niekoľko pracovných pomerov na kratší pracovný čas. Na výkon kratšieho pracovného času pre iného zamestnávateľa zamestnanec nepotrebuje súhlas od svojho zamestnávateľa. Určité obmedzenie platí v prípade výkonu inej zárobkovej činnosti, ktorá by mohla mať vo vzťahu k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter, a ktorú môže zamestnanec vykonávať len s predchádzajúcim písomným súhlasom svojho doterajšieho zamestnávateľa. Obmedzenie inej zárobkovej činnosti v zmysle § 83 Zákonníka práce teda platí aj vo vzťahu k pracovnému pomeru na kratší týždenný pracovný čas, rovnako ako povinnosť zamestnanca upravená v § 81 písm. Zákonník práce v § 49 ods.

Mzda a odvody pri skrátenom pracovnom úväzku

Zamestnancovi, ktorý pracuje na čiastočný úväzok patrí pomerná časť mzdy, ktorá zodpovedá dohodnutému pracovnému času. Pri skrátenom pracovnom úväzku sa odvody do sociálneho a zdravotného poistenia počítajú na základe skráteného pracovného pomeru. To znamená, že ak zamestnanec pracuje menej hodín než je bežný plný pracovný čas (obvykle 40 hodín týždenne), jeho odvody budú proporcionálne nižšie, než by boli pri plnom pracovnom pomere.

Ak zamestnanec pracuje na skrátený úväzok a jeho príjem je nižší než minimálna mzda (v roku 2024 je minimálna mzda 700 EUR), bude potrebné zabezpečiť minimálnu výšku odvodov, ktorá môže byť viazaná na minimálnu mzdu.

Zamestnanecovi na skrátený úväzok sa vypláca mzda, ktorá je pomernou časťou riadnej mesačnej mzdy (pri plnom pracovnom úväzku). Okrem toho mzda nie je nijak inak upravovaná, t.j. navyšovaná alebo znižovaná. Rovnako pomerovo platí aj stanovenie minimálnej mzdy pri skrátenom pracovnom úväzku.

Prečítajte si tiež: ZŤP a skrátený pracovný čas

Príklad: Spoločnosť zamestnáva troch zamestnancov, ktorí všetci pracujú na trvalý pracovný pomer. Zamestnanec č.1 pracuje na plný pracovný úväzok (8 hodinový), zamestnanec č. 2 pracuje na 3/4 pracovný úväzok (6 hodinový) a zamestnanec č.3 na polovičný pracovný úväzok (4 hodinový). Ak riadna mesačná mzda zamestnanca č. 1 je 800 EUR/mes., tak zamestnancovi č.2, ktorý pracuje na 3/4 úväzok bude vyplatených 600 EUR/mes. a zamestnancovi č.3, ktorý pracuje na polovičný pracovný úväzok bude vyplatená presná polovica, čo je 400 EUR/mes.

Dôchodok a skrátený pracovný úväzok

Pri skrátenom pracovnom úväzku zamestnanci stále môžu byť účastníci dôchodkového systému, ale ich výška dôchodku bude závisieť od viacerých faktorov, predovšetkým od výšky ich príjmu a počtu odpracovaných rokov, ktoré sa zohľadňujú pri výpočte dôchodku.

Vplyv na výšku dôchodku

Ak zamestnanec pracuje na skrátený pracovný úväzok, jeho hrubá mzda bude nižšia než pri plnom pracovnom úväzku. Preto aj jeho odvody na dôchodkové poistenie budú nižšie, čo môže v konečnom dôsledku ovplyvniť výšku dôchodku.

Pre nárok na starobný dôchodok je potrebné odpracovať určitý počet rokov (minimálne 15 rokov) a mať dostatočné odvody do dôchodkového systému.

Európske štatistiky poukazujú na to, že ženy majú nižšie dôchodky ako muži. Nevyplýva to len z platovej nerovnosti, ale aj faktu, že ženy (matky) častejšie volia kratšiu pracovnú dobu. Kto pracuje na skrátený úväzok, si tak spravidla môže znížiť dôchodok. Sociálna poisťovňa totiž pri výpočte dôchodku vychádza nielen z počtu odpracovaných rokov a priemernej výšky dôchodku v danom roku, ale rieši aj výšku hrubého platu.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre skrátený úväzok

Príklad: Pri priemernom plate by zamestnanec na plný úväzok po 40 rokoch dostal dôchodok vo výške 562 eur, kým jeho kolegovi s polovičným úväzkom by vyšlo len 337 eur. Ak si na dôchodok sporíte aj v II. pilieri, jeho výška bude závisieť od celkovej nasporenej sumy.

Započítavanie rokov do dôchodku

Polovičný úväzok však neznamená, že musíte odpracovať dvojnásobok rokov do dôchodku.

Ďalšie práva a povinnosti pri skrátenom pracovnom úväzku

Dovolenka

S dovolenkou je to trochu komplikovanejšie, dostanete jej toľko, koľko pracovných dní v týždni odpracujete. Podľa zákona má každý nárok na štyri týždne dovolenky. Tie sa ale v prípade skráteného úväzku prepočítajú podľa počtu odpracovaných dní. Ak teda napríklad máte polovičný úväzok a pracujete každý deň štyri hodiny, dovolenka sa vám vyráta ako bežnému zamestnancovi. Ak však chodíte do práce len štyri dni v týždni, počet dní dovolenky sa vám skráti. Ostanú vám, samozrejme, voľné dni, kedy nepracujete.

Zamestnanci, ktorí pracujú na skrátený pracovný úväzok, majú nárok na dovolenku rovnakým spôsobom ako zamestnanci s plným pracovným úväzkom. 4 týždne dovolenky (20 pracovných dní) ročne, ak je zamestnanec v pracovnom pomere na plný pracovný úväzok (t. j.

Nemocenské dávky

Zamestnanci na skrátený pracovný úväzok majú nárok na nemocenské dávky (PN) rovnako ako zamestnanci na plný pracovný úväzok. Výška nemocenských dávok však bude nižšia, pretože sa počíta z nižšej hrubej mzdy, ktorá je proporcionálna k počtu odpracovaných hodín. Pri práceneschopnosti sa dávky vyplácajú zo Sociálnej poisťovne po uplynutí 3 dní, pričom nemocenské dávky sa určujú podľa pomeru k príjmu a počtu odpracovaných hodín.

Materská dovolenka

Aj materská sa odvíja od výšky platu. Ženy, ktoré tento rok dostávajú priemernú mesačnú mzdu, tak majú pri plnom úväzku nárok na 834,8 eura a v pri polovičnom na 417,4 eura. Platí, že výška materskej sa vypočíta podľa príjmu z minulého roku. Ak teda plánujete odchod na materskú, prejsť na polovičný úväzok sa veľmi neoplatí, lebo by ste dostali nižšiu materskú. Podobne je to v prípade, ak by ste si pred odchodom na materskú našli prácu na polovičný úväzok. V prípade zmeny práce v roku, kedy nastupujete na materskú, alebo predchádzajúcom roku, sa zase materská ráta z aktuálneho príjmu.

Stravovanie

Zákon hovorí, že zamestnávatelia musia zamestnancom „zabezpečovať“ stravu. Pokiaľ nemajú podnikovú jedáleň, riešia to gastrolístkami či kartami. Zo zákona majú povinnosť preplatiť zamestnancom 55 percent z ceny jedla, minimálne 2,20 eura. Týka sa to však len tých, ktorí pracujú viac ako štyri hodiny denne. Ak teda robíte na polovičný úväzok, príspevok na stravu nedostanete, zatiaľ čo zamestnanci na plný úväzok dostanú aspoň 40 eur.

Prestávky

Ak idete do práce len na štyri hodiny, nemáte nárok na prestávku. Ten vzniká až vtedy, ak je pracovná doba dlhšia ako šesť hodín. Prestávka na odpočinok a jedenie má trvať 30 minút. Výnimku majú mladiství zamestnanci, ak ich pracovná zmena trvá dlhšie ako 4,5 hodiny.

Výhody a nevýhody skráteného pracovného úväzku

Skrátený pracovný úväzok ponúka mnoho výhod, ale aj nevýhod. Dôležité je zvážiť svoje osobné a profesionálne ciele pred tým, ako sa rozhodnete pre túto formu zamestnania.

Výhody

• Možnosť lepšieho vyváženia pracovného a osobného života.
• Flexibilnejší pracovný čas.
• Možnosť stíhať aj iné povinnosti - u študentov vyučovanie, u matiek zase starostlivosť o deti.
• Často jediná voľba pre zdravotne znevýhodnených, ktorí nemôžu pracovať 8 hodín denne.

Nevýhody

• Nižšia mzda a z toho vyplývajúce nižšie odvody do sociálneho poistenia, čo ovplyvňuje výšku budúceho dôchodku.
• Potreba zamestnávateľa zamestnávať niekoho na kratší úväzok môže byť spravidla odôvodnená nedostatkom práce pre zamestnanca pracujúceho na ustanovený týždenný pracovný čas (plný úväzok).
• Potreba zamestnanca pracovať na čiastočný úväzok môže byť spravidla odôvodnená nedostatkom času byť zamestnávateľovi k dispozícii počas celého pracovného týždňa.

Skrátený úväzok na Slovensku v porovnaní s Európou

Na skrátený úväzok pracuje na Slovensku len zlomok - podľa Eurostatu asi šesť percent ľudí. Na portáli Profesia.sk je aktuálne menej ako desatina ponúk práce na kratšiu pracovnú dobu. Počas koronakrízy však začali úväzky krátiť viaceré firmy, ktorým klesli tržby a tak je možné, že ich bude pribúdať. Skrátené úväzky využívajú hlavne študenti, dôchodcovia a matky s malými deťmi.

Čo sa týka Slovenska práca na skrátený úväzok nie je tak bežná ako je tomu v iných krajinách EÚ. Zamestnaných na skrátený úväzok je len okolo 4% všetkých zamestnaných ľudí. Je to neporovnateľné napr. s Holandskom kde je takto zamestnaných okolo 50% zo všetkých pracujúcich. Práca na skrátený úväzok je typická najmä pre ženy, ktorým tak popri práci zostáva viac času na starostlivosť o deti a domácnosť. Okrem žien ju často využívajú aj študenti, ktorí ešte nemajú možnosť pracovať na plný úväzok kvôli študijným povinnostiam. Dôvod prečo možnosť skráteného úväzku využíva tak málo Slovákov a Sloveniek je v podstate jednoznačný. Sú ním nízke mzdy a často až nemožnosť uživiť seba a svoju rodinu pri práci na skrátený úväzok. Nie je náhoda, že práve v ekonomicky vyspelejších krajinách s vysokou priemernou mzdou je niekoľkonásobne viac ľudí zamestnaných na skrátený úväzok.

Skrátený úväzok a invalidný dôchodok

Zákon nezakazuje osobám invalidným pracovať. Ak ste poberateľom plného invalidného dôchodku, môžete pracovať aj na trvalý pracovný pomer - zákon Vám to nezakazuje. Nárok na invalidný dôchodok Vám nezanikne len preto, že začnete pracovať, avšak Sociálna poisťovňa môže pri najbližšom posúdení Vášho zdravotného stavu preveriť, či miera poklesu schopnosti pracovať stále spĺňa podmienku minimálne 70 %. Ak by lekárska posudková činnosť zistila zlepšenie zdravotného stavu pod túto hranicu, dôchodok by Vám mohli odňať alebo znížiť.

Priznanie invalidného dôchodku s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 50 % by ste mali oznámiť zamestnávateľovi, aj keď sa na Vašej pracovnej pozícii nič nemení a pracujete bez obmedzení. Ako poberateľ invalidného dôchodku môžete mať nárok na daňové úľavy alebo nižšie odvody, čo môže byť pre Vás aj zamestnávateľa výhodné.

Obmedzenie pre invalidných dôchodcov, ktoré stanovovalo maximálne 10 odpracovaných hodín týždenne a mesačný zárobok nepresahujúci 200 €, platilo podľa starších právnych predpisov. Tieto obmedzenia boli zrušené novelizáciou zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2004.

Ukončenie pracovného pomeru a skrátený úväzok

Výpoveď s okamžitou platnosťou nie je možná, nakoľko neexituje. Výpoveď a okamžité skončenie sú dva rozdielne spôsoby skončenia pracovného pomeru. Výpoveď je spojená s plynutím výpovednej doby a okamžite skončiť pracovný pomer je možné len z troch dôvodov, uvedených nižšie v ust. § 69 ods.

Podľa § 60 Zákonníka práce, "Ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. Dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) a f).

tags: #skrátený #pracovný #úväzok #a #dôchodok #podmienky