Skrátený pracovný úväzok a podmienky pre osoby so zdravotným postihnutím (ZŤP)

Skrátený pracovný úväzok môže byť pre osoby so zdravotným postihnutím (ZŤP), ako aj pre rodiny, ktoré sa starajú o svojich blízkych, významnou pomocou pri zosúlaďovaní pracovného a osobného života. Tento článok sa zameriava na podmienky a aspekty skráteného pracovného úväzku pre ZŤP na Slovensku, pričom poskytuje komplexný prehľad o právach a povinnostiach zamestnancov a zamestnávateľov.

Rovnaké zaobchádzanie a antidiskriminácia v pracovnom práve

Pracovné právo Slovenskej republiky vychádza z princípu rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami a zakazuje diskrimináciu v zamestnaní a povolaní. Tento princíp je zakotvený v Ústave Slovenskej republiky, Dohovore Medzinárodnej organizácie práce č. 111 z roku 1958 a v legislatíve Európskych spoločenstiev.

Zákaz diskriminácie

Diskriminácia v zamestnaní a povolaní je zakázaná na základe pohlavia, rasy, farby pleti, náboženstva, politických názorov, národnostného alebo sociálneho pôvodu. Cieľom je zabezpečiť rovnosť príležitostí a zaobchádzania v zamestnaní.

Výnimky zo zákazu diskriminácie

Rozlišovanie na základe kvalifikácie pre určité zamestnanie sa nepovažuje za diskrimináciu. Národné zákonodarstvo môže ustanoviť osobitné opatrenia, ktoré preferujú ochranu alebo podporu osôb z dôvodu pohlavia, veku, invalidity, povinností voči rodine alebo sociálneho alebo kultúrneho statusu.

Skrátený pracovný úväzok a Zákonník práce

Zákonník práce umožňuje zamestnávateľom a zamestnancom dohodnúť sa na skrátenom pracovnom úväzku. Kratší pracovný čas nie je len práca na polovičný úväzok. Zákonník práce definuje skrátený úväzok ako pracovný čas, ktorý je kratší, než ustanovený týždenný pracovný čas. Štandardný týždenný pracovný čas vo väčšine zamestnaní dosahuje najvyššiu zákonom povolenú dĺžku v trvaní 40 hodín týždenne (bez nadčasov); ide však len o jeho maximálne trvanie a môže byť stanovený aj odlišne (napríklad na 37,5 hodín týždenne). Skrátený úväzok si môžete so zamestnávateľom dohodnúť v pracovnej zmluve alebo v jej dodatkoch, forma dohody by mala byť každopádne písomná. Podľa potrieb zamestnávateľa alebo vašich možností vám zároveň uzatvorenie dohody o kratšom pracovnom čase nebráni, aby ste kedykoľvek dojednali opäť týždennú pracovnú dobu v dlhšom trvaní. Kratší pracovný čas nemusí byť rozvrhnutý rovnomerne na všetky pracovné dni - opäť záleží na vzájomnej dohode.

Prečítajte si tiež: Dôchodkové podmienky pri skrátenom úväzku

Príklad

Ustanovený týždenný pracovný čas je 40 hodín; dohodnete sa však na kratšom pracovnom čase v trvaní 30 hodín. Tento môže byť rozvrhnutý napríklad tak, že budete pracovať len 7,5 hodinové zmeny od pondelka do štvrtka, ale aj tak, že budete pracovať v zmenách trvajúcich 6 hodín od pondelka do piatka.

Podmienky skráteného pracovného úväzku

Podmienky skráteného pracovného úväzku sa dohodnú medzi zamestnávateľom a zamestnancom v pracovnej zmluve. Dôležité je, aby boli dohodnuté všetky relevantné aspekty, ako napríklad rozsah pracovného času, rozvrhnutie pracovného času a výška mzdy.

Práva a povinnosti zamestnanca so skráteným úväzkom

Zamestnanec so skráteným pracovným úväzkom má rovnaké práva a povinnosti ako zamestnanec s plným pracovným úväzkom, s výnimkou rozsahu pracovného času a výšky mzdy, ktoré sú upravené v súlade so skráteným úväzkom.

Výhody a nevýhody kratšieho pracovného času

Skrátený úväzok vám síce prinesie viac času, zároveň však bude mať pochopiteľne dopad na výšku vašej mzdy. Táto bude zodpovedať len dohodnutému rozsahu pracovného času. Zamestnávateľ musí zároveň pri určení vašej mzdy dbať na to, aby medzi vami a vašimi kolegami (aj tými, ktorí v režime skráteného úväzku nepracujú) nevznikali nedôvodné rozdiely. Výhodou kratšieho pracovného času naopak je, že zamestnávateľ vám nemôže nariadiťprácu nadčas - nadčasy budete robiť len vtedy, ak s nimi budete aj vy súhlasiť.

Skrátený úväzok sa spája aj s nasledujúcimi nevýhodami:

Prečítajte si tiež: Podmienky skráteného úväzku pre opatrovateľov ZŤP

• príspevok na rekreáciu sa vám znižuje v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času (aktuálne sa štandardne poskytuje v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 EUR za kalendárny rok),
• rovnakým spôsobom sa vám znižuje aj príspevok na športovú činnosť dieťaťa,
• dojčiacej žene pracujúcej po kratší pracovný čas, ktorý ale trvá aspoň polovicu určeného týždenného času, sa poskytuje len 1 polhodinová prestávka na dojčenie (t.j. nie dve ako v prípade neskráteného pracovného času).

Kedy máte právo požiadať o kratší pracovný čas?

Prvým prípadom, v ktorom máte právo žiadať o skrátený úväzok, je hroziaca výpoveď, a to ak jej dôvody nespočívajú v nadbytočnosti vzhľadom na skončenie vášho dočasného pridelenia, v neuspokojivom plnení vašich pracovných úloh, v porušovaní pracovnej disciplíny či v takých skutočnostiach, pre ktoré by bolo možné pracovný pomer skončiť okamžite. Ak platí vyššie uvedené, zamestnávateľ vám môže dať výpoveď len vtedy, ak vám nedokáže ponúknuť ani prácu na kratší pracovný čas, a to v dohodnutom mieste výkonu vašej práce. Ponúknutá práca nemusí zodpovedať vašej pôvodnej pracovnej náplni, ale malo by ísť o prácu, ktorá je pre vás vhodná.

Zamestnávateľ musí ďalej vyhovieť aj žiadosti o skrátený úväzok podanej tehotnou ženou alebo ženou či mužom, ktorí sa starajú o dieťa mladšie ako 15 rokov. Povinnosť akceptovať kratší pracovný čas má vtedy, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody.

Ochrana materstva a starostlivosť o deti

Právna úprava na Slovensku venuje zvýšenú pozornosť ochrane materstva a starostlivosti o deti. Zákonník práce obsahuje ustanovenia, ktoré upravujú pracovné podmienky žien, tehotných žien, matiek a mužov starajúcich sa o deti.

Povinnosti zamestnávateľa voči tehotným ženám a matkám

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby pracovné podmienky tehotných žien a matiek neohrozovali ich zdravie a bezpečnosť. Je zakázané zamestnávať ženy prácami, ktoré sú pre nich fyzicky neprimerané alebo škodia ich organizmu, najmä však ohrozujú materské poslanie.

Ochrana pred diskrimináciou

Zamestnávateľ sa nesmie dopúšťať diskriminácie voči tehotným ženám a matkám.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre skrátený úväzok

Predzmluvné pracovnoprávne vzťahy

Pred uzavretím pracovnej zmluvy vznikajú tzv. predzmluvné pracovnoprávne vzťahy, ktoré ukladajú zamestnávateľovi a uchádzačovi o zamestnanie celý rad právnych povinností.

Zákaz diskriminácie v predzmluvných vzťahoch

V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania je neprípustné, aby zamestnávateľ konal v rozpore s antidiskriminačným zákonom. Ak je dôvodom odmietnutia uchádzačky jej tehotenstvo alebo materstvo, zamestnávateľ sa dopúšťa diskriminujúceho konania.

Povinnosti zamestnávateľa zisťovať zdravotnú spôsobilosť

Zamestnávateľ je povinný zistiť, či uchádzač spĺňa predpoklady na výkon práce, na ktorú sa vyžaduje zdravotná spôsobilosť alebo psychická spôsobilosť. Pokiaľ by išlo o prácu, ktorej výkon zakazuje nariadenie vlády č. 272/2004 Z. z. tehotným ženám, je zamestnávateľ oprávnený žiadať od uchádzačky o prácu predloženie lekárskeho potvrdenia o tom, že nie je tehotná.

Zamestnávanie invalidných dôchodcov: Základné práva

Zákon nezakazuje osobám s invalidným dôchodkom pracovať. Ak vám bol priznaný invalidný dôchodok, či už plný alebo čiastočný, môžete pracovať na plný alebo čiastočný úväzok. Práca nie je dôvodom na automatické odňatie invalidného dôchodku. Dôležité je, aby ste naďalej spĺňali zdravotné podmienky na priznanie invalidity. Sociálna poisťovňa môže kedykoľvek skontrolovať váš zdravotný stav a posúdiť, či stále máte nárok na invalidný dôchodok.

Plný invalidný dôchodok a práca

Ak ste poberateľom plného invalidného dôchodku, môžete pracovať aj na trvalý pracovný pomer - zákon Vám to nezakazuje. Výška zárobku nie je nijako obmedzená. Nárok na invalidný dôchodok Vám nezanikne len preto, že začnete pracovať, avšak Sociálna poisťovňa môže pri najbližšom posúdení Vášho zdravotného stavu preveriť, či miera poklesu schopnosti pracovať stále spĺňa podmienku minimálne 70 %. Ak by lekárska posudková činnosť zistila zlepšenie zdravotného stavu pod túto hranicu, dôchodok by Vám mohli odňať alebo znížiť.

Čiastočný invalidný dôchodok a práca

Ako čiastočný invalidný dôchodca máte rovnaké základné pracovnoprávne postavenie ako ostatní zamestnanci, pokiaľ ide o povinnosť pracovať nadčasy. Zákonník práce rozlišuje medzi bežnými zamestnancami a zamestnancami so zníženou pracovnou schopnosťou len v určitých prípadoch, najmä ak ide o prácu nadčas, no nie automaticky pre všetkých invalidných dôchodcov.

Nadčasy a práca cez víkendy

Práca nadčas je podľa § 97 Zákonníka práce možná len na základe príkazu zamestnávateľa alebo so súhlasom zamestnanca. Zamestnávateľ môže nariadiť prácu nadčas len v prípadoch, keď to vyžaduje vážny záujem zamestnávateľa, a to najviac v rozsahu 8 hodín týždenne a 150 hodín ročne. Ak ste uznaná za osobu so zdravotným postihnutím (napr. ste držiteľkou preukazu ZŤP alebo máte zníženú pracovnú schopnosť podľa posudku sociálneho zabezpečenia), zamestnávateľ by mal prihliadať na Vaše zdravotné obmedzenia. V takom prípade odporúčam predložiť zamestnávateľovi potvrdenie o zdravotnom stave a požiadať o individuálne posúdenie možnosti práce nadčas. Ak by nadčasy mohli ohroziť Vaše zdravie, zamestnávateľ je povinný zohľadniť tieto skutočnosti a môže Vám prácu nadčas nariadiť len s Vaším súhlasom.

Čo sa týka práce cez víkendy, v nepretržitej prevádzke je bežné, že pracovné zmeny pripadajú aj na víkendy. Zákonník práce to umožňuje, avšak aj tu platí, že zamestnávateľ musí prihliadať na zdravotný stav zamestnanca, ak je o ňom informovaný.

Povinnosti zamestnanca voči zamestnávateľovi

Ak mi bol priznaný invalidný dôchodok vo výške 50 %, mali by ste to oznámiť zamestnávateľovi, aj keď sa na Vašej pracovnej pozícii nič nemení a pracujete bez obmedzení. Ako poberateľ invalidného dôchodku môžete mať nárok na daňové úľavy alebo nižšie odvody, čo môže byť pre Vás aj zamestnávateľa výhodné.

Ochrana pred výpoveďou počas PN

Podľa § 64 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe, ktorou je doba, keď je zamestnanec uznaný dočasne práceneschopným pre chorobu alebo úraz, ak si túto neschopnosť úmyselne nevyvolal alebo nespôsobil pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, a to odo dňa, kedy zamestnávateľovi bola doručená práceneschopnosť až do dňa jeho opätovného nástupu do práce alebo do skončenia dočasnej práceneschopnosti. A preto aj Vy ste počas PN chránený/á pred výpoveďou, aj keď PN trvá dlhšie ako jeden rok.

Podľa § 66 ods. 1 Zákonníka práce, "Zamestnancovi so zdravotným postihnutím môže dať zamestnávateľ výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná. Tento súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď dávanú zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok, alebo z dôvodov ustanovených v § 63 ods. 1 písm.

Ukončenie pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov

Ak Vám lekár potvrdí, že nemôžete vykonávať doterajšiu prácu, plynutie výpovednej doby sa neprerušuje. V takom prípade však vzniká povinnosť zamestnávateľovi, aby Vás preradil na inú vhodnú prácu. Práca, na ktorú zamestnávateľ preraďuje zamestnanca musí zodpovedať zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na prácu. Zamestnávateľ je povinný vopred prerokovať so zamestnancom dôvod preradenia na inú prácu a dobu, počas ktorej má preradenie trvať.

Skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo zdravotných dôvodov je uvedený v § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce. Podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva.

Okamžité skončenie pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov

Podľa § 55 ods. 2 písm. 1 písm. a) alebo c) Zákonníka práce, do jedného mesiaca, odkedy ste sa dozvedeli, že budete musieť pracovať, tak ako Vám to z pohľadu zdravotného stavu nevyhovuje a teda ide o ohrozenie Vášho zdravia.

Podľa § 69 ods. 1 písm. Podľa § 69 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce, zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer, ak zamestnávateľ závažne porušuje svoje povinnosti voči zamestnancovi.

Okamžite môže zamestnanec skončiť pracovný pomer, len z troch dôvodov. V prípade, že neviete použiť žiadny z vyššie uvedených dôvodov na okamžité skončenie, skúste sa so zamestnávateľom dohodnúť na skončení dohodou k dátumu, ku ktorému potrebujete.

Odstupné a odchodné

Zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, odstupné najmenej v sume:

• jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov,
• dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov,
• trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov,
• štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov.

Ak zamestnanec skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodu, že zamestnávateľ porušil povinnosť podľa § 55 ods. 2, zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku.

Ak bol pracovný úraz riadne zamestnávateľom evidovaný, a jeho následkom ste nútený skončiť pracovný pomer, máte nárok na odstupné za desať mesiacov (§ 76 ods. 3 ZP). Pracovný pomer môže byť skončený buď dohodou alebo výpoveďou, ale nárok na odstupné zostáva. Doba trvania pracovného pomeru zamestnanca, neovplyvňuje spôsob skončenia pracovného pomeru ani výšku odstupného v § 76 ods. 3 ZP.

Zamestnávateľ, ktorý v zmysle organizačnej zmeny resp. z iného dôvodu chce skončiť pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer so zamestnancom, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, je povinný požiadať o udelenie predchádzajúceho súhlasu príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny podľa § 66 ods. 1 Zákonníka práce v znení neskorších predpisov alebo § 77 ods. 1 zákona č. 55/2017 Z. z.

Pri odchode do dôchodku má zamestnanec nárok na odchodné. Zákonník práce síce priznáva odchodné len za jeden mesačný plat ale zamestnávateľ Vám môže vyplatiť aj vyššie odchodné.

Pracovný pohovor a invalidita

Pri pracovnom pohovore máte právo, ale nie povinnosť, informovať o svojom zdravotnom stave. Zamestnávateľa by mali zaujímať predovšetkým vaše schopnosti a kvalifikácia.

Povinnosti zamestnávateľa voči zamestnancovi so ZŤP

Zákonnou povinnosťou zamestnávateľa je prihliadať na invalidného zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný zamestnávať zamestnanca so zdravotným postihnutím na vhodných pracovných miestach a umožňovať mu výcvikom alebo štúdiom získanie potrebnej kvalifikácie, ako aj starať sa o jej zvyšovanie.

Ak požiada tehotná žena a žena alebo muž trvale sa starajúci o dieťa mladšie ako 15 rokov o kratší pracovný čas alebo o inú vhodnú úpravu určeného týždenného pracovného času alebo v odôvodnených prípadoch o skorší návrat na pôvodný spôsob organizácie práce, zamestnávateľ je povinný ich žiadosti vyhovieť, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody.

Zamestnávateľ je povinný preradiť zamestnanca na inú prácu, ak zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva.

Pred uzatvorením dohody o zmene pracovných podmienok podľa § 54 a pred preradením zamestnanca na prácu iného druhu, ako bol dohodnutý v pracovnej zmluve podľa § 55, je zamestnávateľ povinný zabezpečiť jeho lekárske vyšetrenie v prípadoch ustanovených osobitným predpisom.

Preukaz ZŤP a jeho výhody

Držiteľom preukazov ZŤP nie je čo závidieť. V prípade, že máte zdravotné problémy, skúste sa informovať u svojho ošetrujúceho lekára, či môžete získať preukaz ZŤP. Ak áno, treba si vypísať žiadosť o preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Dá sa podať osobne na oddelení posudkových činnostípríslušného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (podľa miesta Vášho trvalého bydliska) alebo elektronicky. V oboch prípadoch ku žiadosti prikladáte aj aktuálny lekársky nález (ten vypĺňa Váš ošetrujúci lekár) a lekárske nálezy z odborných vyšetrení. Niekedy od Vás môžu požadovať aj ďalšie dodatočné doklady, ktoré budú podkladom pre finálne rozhodnutie o tom, či Vám požadovaný preukaz pridelia.

Posudkový lekár následne posúdi predložené lekárske nálezy a potrebné dokumenty. Ak určí mieru Vašej funkčnej poruchy, resp. zdravotného hendikepu v rozsahu 50% a viac, spĺňate podmienku a príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Vám vyhotoví preukaz ZŤP/ZŤP. Existujú jeho dve varianty: žiadosť o vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím bez sprievodcu a so sprievodcom. Na preukaz ŤZP so sprievodcom má nárok osoba, ktorá je odkázaná na sprievodcu, tzn. pomoc inej osoby, prípadne psa so špeciálnym výcvikom pri zabezpečovaní pohybu, orientácie a komunikácie so spoločenským prostredím. V prípade maloletého dieťaťa podáva žiadosť o vyhotovenie tohto preukazu jeho rodič, resp. fyzická osoba, ktorej je dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe súdneho rozhodnutia.

V prvom rade si treba naštudovať možnosti, o čo všetko môžete žiadať. Väčšina ľudí sa preukaz ZŤP spája so zľavami na cestovanie (ceny za vlaky sa obvykle limitujú na polovicu; v prípade preukazu ŤZP so sprievodcom, tzn. s červeným pruhom, doprovod ZŤP osoby neplatí nič, rovnako tak, samozrejme, ani za invalidný vozík; ceny za autobusy korigujú priamo jednotliví prepravcovia, ceny za MHD sa rôznia - avšak vo všetkých prípadoch je držiteľ preukazu ŤZP aspoň čiastočne zvýhodnený), či úpravy vozidiel pre imobilných, s oslobodením od povinnosti platiť koncesionárske poplatky, v mnohých obciach a mestách sú častým benefitom sú aj zníženie alebo oslobodenie za odvoz komunálneho odpadu, taktiež oslobodenie od poplatku za vydanie stavebného povolenia na zmenu stavby na bývanie, úľavy na daniach za nehnuteľnosti (napr.

Samozrejme, podľa rozsahu Vašich zdravotných komplikácií máte okrem vyššie spomenutých možnosť aj na rôzne finančné príspevky, ktoré neraz dosahujú úctyhodné sumy. Napr. na kúpu, zaškolenie (resp. na obecných alebo mestských úradoch, v poisťovniach, u organizátorov jednotlivých kultúrnych a športových podujatí a pod.

Úprava vozidiel pre ZŤP

V ostatných rokoch sa čoraz viac rozmáha úprava automobilov pre potreby ľudí s telesným hendikepom. Osobný zdvihák do auta sa využíva na dôstojné premiestnenie imobilnej osoby z invalidného vozíka na klasické sedadlo v osobnom aute. Dá sa prispôsobiť a nastaviť tak, aby človeka preniesol na predné alebo aj na zadné sedadlo auta, pričom preň nie je problém pri žiadnom type či značke vozidla. Jeho obsluha je veľmi jednoduchá, aj samotná inštalácia zariadenia si vyžaduje iba 3, max. 4 hodiny času. Toto zariadenie sa skladá len z dvoch častí - z pevnej a z pohyblivej. Tou pevnou je konštrukcia z ušľachtilej ocele, upevnená viacerými bodmi priamo do rámu auta, aby bola skutočne bezpečná. Pohyblivú časť tvorí samotný zdvihák, ktorým zdvíhate a presúvate ŤZP osobu.

Ďalšou užitočnou možnosťou ako upraviť automobil pre ŤZP osobu a spohodlniť si tak život je začať využívať zdvihák do kufra auta. Ako vyplýva už z názvu, je určený do zadnej časti automobilu - tzn. do priestorov kufra. Je ideálnym pomocníkom v rámci áut pre vozíčkarov, resp. pre ich príbuzných či asistentov. Obdobne ako pri osobnom zdviháku, aj zdvihák do kufra sa skladá z pevnej a z pohyblivej časti. Pevnú časť tvorí nosná konštrukcia (z ušľachtilej ocele), ktorá sa, opäť, upevňuje na vnútornú časť karosérie auta. Pohyb zabezpečuje rameno, pomocou neho sa požadovaný vozík (skúter a i.) presúva.

Pravdaže, riešení ako prerobiť klasické auto na bezbariérové vozidlo - o tom ako možno ľahšie nastupovať, či nakladať jednotlivé pomôcky do Vášho auta - je čoraz viac. V prípade, že nad tým rozmýšľate, pokojne sa nám ozvite. Vy nám predostriete svoju predstavu a požiadavky, my Vám povieme svoj návrh na riešenie a možnosti.

Diaľničná známka a parkovací preukaz

Aby mohol držiteľ takéhoto preukazu využívať slovenské diaľnice a rýchlostné cesty bezplatne, musí na to používať výhradne tie automobily, ktoré sú zaregistrované práve na tento účel. Spoplatnené úseky pritom môžu po registrácii vozidla využívať aj vtedy, ak vo vozidle nesedí držiteľ parkovacieho preukazu ZŤP. Ak už človek v minulosti takúto žiadosť vyplnil a bolo mu vyhovené, pre aktuálny rok nemusí žiadosť podávať opäť. Od januára 2016 sa žiadosti o oslobodenie od diaľničnej známky ZŤP vybavujú online prostredníctvom portálu eznamka.sk. Na úspešnú registráciu je nutné priložiť kópiu parkovacieho preukazu ZŤP a kópiu osvedčenia o evidencii vozidla alebo technického osvedčenia vozidla.

Získanie parkovacieho preukazu pre ZŤP prináša mnoho výhod, ktoré sú stanovené v zákone č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Žiadosť o parkovací preukaz pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím sa predkladá priamo na oddelenie kompenzácií a posudkových činností úradu práce sociálnych vecí a rodiny v mieste trvalého bydliska. Je dôležité umiestniť parkovací preukaz v prednej časti vozidla tak, aby bol jeho predný čas jasn…

Pre rodičov s malými deťmi môže byť riešením delené pracovné miesto

Problémy s vyvažovaním rodinného a súkromného života s pracovnou dobou má dnes takmer každý. Najväčmi však work-life balance riešia rodičia menších detí, ktorí musia s pracovným životom zladiť aj časový harmonogram rôznych predškolských a školských zariadení či záujmových krúžkov. Ak sa aj na vašom pracovisku vyskytuje viacero takýchto kolegov, možno by stálo za to zvážiť, či by nemohli fungovať formou deleného pracovného miesta. Ide o spôsob obsadenia pracovnej pozície spočívajúci v tom, že si zamestnanci so skráteným úväzkom sami medzi sebou rozvrhnú pracovný čas a pracovnú náplň pripadajúcu na jedno pracovné miesto.

tags: #skrateny #pracovny #uvazok #podmienky #ztp