
Slovenská vláda, vrátane strany Hlas, ktorá v minulosti presadila zníženie daňovo-odvodového zaťaženia ziskov z kryptomien, plánuje opätovné zvýšenie tohto zaťaženia. Tento krok vyvoláva obavy z odlivu investorov a zníženia konkurencieschopnosti Slovenska v oblasti digitálnych aktív.
Zisky z predaja kryptomien fyzických osôb sa na Slovensku zdaňujú ako tzv. ostatné príjmy. Koalícia plánuje zaviesť výraznejšie progresívne zdanenie fyzických osôb, kde k existujúcim sadzbám 19% a 25% pribudnú nové sadzby 30% a 35%. Problémom je, že predaj kryptomien je často príjmom občasným alebo jednorazovým. Fyzická osoba predáva svoju investíciu po zhodnotení raz za niekoľko rokov alebo dokonca raz za život.
Parlament v roku 2023 schválil zníženie daňovo-odvodového zaťaženia kryptomien, vrátane nižšej sadzby po aspoň ročnom držaní. Od roku 2026 sa majú zvýšiť aj zdravotné odvody na 16%, čo ešte viac zaťaží zisky z kryptomien.
Napríklad, pri ziskoch na úrovni ceny bytu v Bratislave (250-tisíc eur) sa celkové daňovo-odvodové zaťaženie zvýši zo súčasnej úrovne 35.1% na cca 41.6%. To môže viesť k tomu, že investori budú hľadať priaznivejšie daňové prostredie v zahraničí.
Minister financií zatiaľ nepredstavil žiadne opatrenia, ktoré by znevýhodnenie kryptomien oproti iným typom investícií odstránili. Je dôležité, aby vláda zvážila dopad tohto rozhodnutia na celkový investičný ekosystém a konkurencieschopnosť Slovenska.
Prečítajte si tiež: Členský príspevok v Smart City Klasteri
Zvýšenie daní z kryptomien vyvolalo vlnu kritiky na internetových fórach a sociálnych sieťach. Niektorí diskutujúci tvrdia, že vláda potrebuje "chudobných a sprostých voličov" a dosiahne to za každú cenu. Iní poukazujú na to, že spotrebná daň z pohonných hmôt je ešte "sprostejšia", pretože ovplyvňuje ceny všetkého v ekonomike.
Namiesto plošného zvyšovania daní by vláda mohla zvážiť iné možnosti, ako napríklad:
Zvýšenie daňovo-odvodového zaťaženia kryptomien na Slovensku je kontroverzným krokom, ktorý môže mať negatívny dopad na investičné prostredie a konkurencieschopnosť krajiny. Je dôležité, aby vláda zvážila všetky argumenty a hľadala riešenia, ktoré budú spravodlivé a zároveň podporia rozvoj digitálnych aktív na Slovensku. Novú podobu zdaňovania samozrejme ale musí ešte schváliť parlament.
Marcela, s trailovým menom Lucky, je Slovenka, ktorá prežila väčšinu svojho života v Prievidzi. Počas života na Slovensku nemala toľko voľného času na cestovanie, práca bola vždy prednejšia. Pred desiatimi rokmi sa presťahovala do Kalifornie, kde stretla svojho manžela. V Kalifornii začala s kamarátkou cestovať a jej prvé túry s batohom začali asi šesť rokov dozadu. Americká príroda jej otvorila náruč, do ktorej vhupla raketovou rýchlosťou. V štyridsiatich ôsmych rokoch si povedala - nikdy nie je neskoro, zbalila batoh a vyrazila do hôr.
V roku 2018 prechádzala jeden z najkrajších trailov v USA, John Muir Trail (JMT), ktorý sa tiahne cez celú Sierru Nevadu. Keďže veľká časť tohto trailu ide súvisle s PCT, mnohokrát stretla „PCŤákov“. Bola ohromená ich odvahou a rozprávaním zážitkov. Pôsobili na ňu ako hrdinovia v divočine. Vtedy si zaumienila, že prejde túto trasu a to čo najskôr, hlavne kvôli jej veku a zdravotnému stavu. Začala čítať knihy a vyhľadávať informácie na internete. Prípravu riešila rok dopredu.
Prečítajte si tiež: Sprievodca: Diaľničná známka ZŤP
V roku 2023 dostala permit - povolenie na začiatok mája. Tento rok bol označený ako najťažší v histórií PCT. Snehová nádielka bola v Sierra Nevada najvyššia za posledných sto rokov. Pred vstupom do Sierra Nevada je malé horské mestečko Kennedy Meadows. Je to centrum PCŤákov a tzv. vstupná brána do Sierry. Na konci júna, keď tam prišla, sa sneh začal veľmi rýchlo topiť. Kvôli vysokej hladine vody v riekach sa neodporúčalo ich prekračovať osamote. Z bezpečnostných dôvodov tam nikto nevstupoval sám, len niekoľko odvážlivcov sa dalo dokopy do malých skupiniek. Keďže bola sólo hiker, hľadala minimálne jednu osobu na prechod. Nakoniec našla mladého Japonca, ktorý nemal žiadne skúsenosti s turistikou v zime. Určili si pravidlá a vykročili. Všetko išlo podľa plánu, ale po desiatich dňoch sa dostali k riekam s tak silným prúdom, že napriek spoločnému prechádzaniu ich voda strhla. Podarilo sa im dostať na druhý breh, rýchlo vyzliecť mokré oblečenie, aby nedošlo k hypotermii. Každý deň takto prekračovali niekoľko potokov a riek. Bolo to veľmi vyčerpávajúce. Stretli dokonca rangera - ochranca národného parku, ktorý im odporučil vyjsť zo Sierry. Jej nohy boli v hroznom stave. Stratila šesť nechtov a krvavé otlaky mala na obidvoch pätách.
Na trail sa opäť vrátila ako sólo hiker a začala kráčať na severe Kalifornie pri Lake Tahoe. Za posledný mesiac pociťovala bolesti chrbta, ktoré jej vystreľovali až do chodidla. Keď sa dostala do Oregonu, tesne pred Crater Lake, necítila si už ľavé chodidlo a bolesť jej nedovolila pokračovať. So smútkom a aj slzami opustila trail. Pre zranenie bola nútená v polovici ukončiť svoju cestu.
Po intenzívnej rehabilitácií a jej tvrdohlavosti opäť vyrazila v roku 2024. Rozhodla sa ísť PCT opäť od začiatku od Mexickej hranice až po Kanadu. Dostala permit na prvého apríla. Počasie aj zdravie jej tento rok prialo. Pomaly naberala silu do nôh. Na začiatku trailu denne prešla 30 - 40 kilometrov. Neskôr v Oregone si dala osobnú výzvu a denne prešla 50 - 65 kilometrov. Využila všetky skúsenosti z minulého roku a kráčalo sa jej veľmi ľahko napriek vysokej snehovej pokrývke vo vyšších polohách. Mala rešpekt pred vstupom do Sierry, preto ostala v malom horskom mestečku niekoľko dní, sledovala počasie a vodný stav riek. Do Sierry vstúpila tretieho júna a oplatilo sa počkať. Bol to jej najkrajší pobyt v Sierra Nevada. Krajina bola stále lemovaná snehom, ale prechod riek a vysokých sediel bol omnoho ľahší ako minulý rok. Od severu Kalifornie opäť kráčala sólo až po Kanadskú hranicu. Pacifická hrebeňovka - Pacific Crest Trail (PCT) jej trvala 142 dní. Celá trasa je dlhá 4270 kilometrov. Vo Washingtone - North Cascades National Park, bol pre veľké požiare uzatvorený úsek dlhý 250 kilometrov. Takže, prešla presne 4018 kilometrov. Na ďalší rok sa sem chce vrátiť a dokončiť už iba tento úsek.
V USA sú okrem PCT aj ďalšie dva traily (long - distance) a t. j. CDT (Continental Divide Trail) 4873 kilometrov, ktorý patrí medzi najdlhšie. Druhým je AT (Appalachian Trail) 3540 kilometrov, prezývaný zelený tunel. Všetky tri traily sú veľmi odlišné a majú svoje úseky, ktoré sú veľmi náročné alebo naopak. Nedá sa vybrať, ktorý je ľahší alebo ťažší a každý z nich je jedinečný svojím biotopom. V posledných rokoch je hitom prejsť každý rok jeden tento trail. Zatiaľ jej najdlhšia trasa bola PCT. Podarilo sa jej taktiež prejsť High Sierra Trail, ktorá má 72 kilometrov.
Jej budúce plány smerujú do Nepálu. A ešte by sa chcela zamerať na zimné výstupy vulkanických pohorí v štáte Kalifornia, Oregon, Washington.
Prečítajte si tiež: Práca v Rakúsku a daňové výhody
Nedá sa presne povedať, ktorá časť bola najnáročnejšia. Napríklad technicky nenáročnú časť v Južnej Kalifornii zasiahli vysoké horúčavy (50 C˚) a to bol zabijak. Voda sa veľmi rýchlo strácala. Musela niesť väčšie zásoby vody 3 - 4 litre od jedného vodného zdroja k druhému. Toto bola pre ňu veľmi náročná časť. Pražiace slnko a takmer žiadny tieň veľmi vyčerpávalo. Ďalšia výzva sú vysoké nadmorské výšky v Sierra Nevada.
Jej trailové meno je Lucky - šťastný. Toto meno dostala od ďalšej hikerky na JMT. Počas túry nastali rôzne nebezpečné situácie, ktoré vždy šťastlivo skončili. Jej kamarátka zakaždým vyhlásila „Marcela you are so lucky“. Po častom opakovaní zahlásila - dávam ti trailové meno Lucky.
Trail Magic sú väčšinou dôchodcovia z okolitých miest alebo dedín, turistickí nadšenci. Keď sa PCT križuje s poľnými cestami, v týchto úsekoch Trail Magic rozložia stoly, privezú jedlo, niekedy aj gril a ponúkajú teplú stravu a ovocie. Stalo sa jej raz dokonca, že im ponúkli nové čisté ponožky. Mohla si dobiť svoju power banku a telefón. Takmer vždy majú k dispozícií lieky na bolesť atď. A samozrejme majú to najvzácnejšie pre nich a to sú sladené nápoje, čo v bežnom živote nepije a neje. Pri dennom strácaní 4 - 5 tisíc kalórií zjedla a vypila všetko čo jej ponúkli. Top nápoj je samozrejme Coca - Cola. No a keď ju niekde privítali s kúskom chladeného melónu, mala slzy v očiach. Niekedy dobrovoľne prispela malou sumou, ale často to bolo aj zadarmo. Pri týchto stretnutiach vždy všetci krátko posedeli a trail magic počúvali ich príbehy, z akej krajiny pochádzajú a ako sa u nich žije. Tieto stretnutia pomohli k mnohým priateľstvám medzi hikermi. Keď potrebovala vyjsť z trailu do mesta na nákup potravín, či lacno sa ubytovať, dopredu si dohodla trail angel, ktorý ju prišiel autom vyzdvihnúť čo najbližšie k trailu. Taktiež, niekedy si vypýtajú zaplatiť symbolickú sumu a hlavne keď im navaria teplé jedlo. V Amerike je strava a ubytovanie veľmi drahé, takže tieto dobročinné akcie sú veľkým darom. Američania majú radi usmievavých pozitívne naladených ľudí a milujú zahraničných turistov. Napĺňa ich pocit, že im môžu pomôcť, keď sú tak ďaleko od rodnej krajiny. Samozrejme, je potrebné si dať pozor na ľudí, ktorí zneužívajú dôveryhodnosť, hlavne zahraničných turistov.
Povolenie (permit) sa vybavuje na jeseň a všetky informácie sú dostupné na webovej stránke www.pcta.org (Pacific Crest Trail Association). Tak, ako pre domácich, rovnako aj pre zahraničných turistov platia rovnako pravidlá vydania permitu. Potrebujete sa zaregistrovať na spomenutej stránke. Neskôr vám oznámia kedy bude prebiehať losovanie. Keď príde termín losovania, musíte mať už pripravené dátumy, kedy by ste chceli začať hike. Registrácia na stránke je zdarma a najvyhľadávanejšie termíny sú apríl a začiatok mája. Pre zahraničných turistov je potrebné vybaviť vízum na základe permitu, ktorý dostanete od PCTA.
Rozdiel medzi týmito dvoma trasami je výrazný. NOBO hiker začína v civilizovanom svete a od začiatku sa stretáva s ďalšími hikermi. Taktiež je väčšia šanca, že sa trail časovo podarí stihnúť do začiatku zimy vo Washingtone (september - október). Tento smer trailu je viac populárny. SOBO hiker totiž kvôli snehu vo Washingtonských horách musí začínať až okolo polovice júna (každý rok je samozrejme odlišný) a potom rýchlejším tempom musí stihnúť prejsť Sierru Nevadu pred začiatkom zimy (september - október).
PCT je jeden z najpopulárnejších long - distance thru - hike. Prechádzala PCT dvakrát a zastúpenie Amerických hikerov mi prišlo asi tak pol na pol s porovnaním s medzinárodnými hikermi. Prieskum hovorí okolo 60% Američanov a zvyšok medzinárodné zastúpenie. Osobne najviac stretávala medzinárodných hikerov z Nemecka, mala pocit, že ich stretávam na každom rohu. Potom Angličania, Austrálčania a veľmi milo ju prekvapili českí hikery svojím vysokým počtom. Podľa informácií z PCTA návšteva medzinárodných turistov každý rok narastá. Je to pravdepodobne aj tým, že náklady na túto dobrodružnú cestu sa zvyšujú a mnoho amerických mladých hikerov, nemá také finančné prostriedky, tým pádom počet amerických hikerov klesá.
V každom štáte, ktorý sa prechádza t. j. Kalifornia, Oregon a Washington, žije puma americká v priemernom počte okolo 4 - 6 tisíc kusov. Mne sa ich našťastie nepodarilo stretnúť, ale všetci PCŤáci vedia, že nás celý čas pozorujú. My nie sme ich prirodzená korisť, musí to byť naozaj výnimočný prípad kedy puma zaútočí na človeka. Potom je tu samozrejme medveď čierny, bežná šelma americkej divočiny. Okolo 25 - 35 tisíc medveďov behá v každom z týchto troch štátov. Z počutia a mojich vlastných skúseností nie sú veľmi agresívne. Občas sa vyskytne útok na turistov, ale je to hlavne kvôli vôni jedla z našich batohov. Každý rok stretávam niekoľko medveďov a vždy dodržiavam odstup. Snažím sa jedlo uchovať v špeciálnych protipachových sáčkoch. Okrem týchto dvoch predátorov vzrastá počet vlkov. Sú veľmi plaché, je ťažké ich vôbec zahliadnuť. Kojotov je v USA vysoký počet, ale plachosť im nedovolí priblížiť sa príliš blízko. Jej najväčší rešpekt bolo stretnutie s najznámejším jedovatým hadom na tomto kontinente - štrkáčom. Je takmer všade, hlavne v teplých oblastiach. Rád sa vyhrieva práve na turistických chodníkoch. Nemajú záujem o napadnutie a preto štrkajú, ale pri rýchlej chôdzi je to niekedy ťažké zaregistrovať. Mnohokrát vyskočila do výšky ako antilopa, keď zaštrkotal tesne vedľa jej nôh. Nedajte sa oklamať ani milými očkami pozemnej veverice, či rozkošnej myšky alebo krásne sfarbeného svišťa. Sú to malé potvorky, ktoré vám v priebehu niekoľkých sekúnd dokážu rozhrýzť batoh či stan, keď zacítia vôňu jedla. Známy je aj najmenší predátor pavúk - čierna vdova (black widow). Sú takmer všade, ale nikdy nepočula o žiadnom prípade uštipnutia na PCT. Nakoniec spomeniem milú osádku divočiny a to je srnčia či jelenia zver. V oblastiach, kde sa nesmie loviť sú tieto milé zvieratká veľmi krotké.
#