
Rozvod je náročná životná situácia, ktorá prináša nielen emocionálne výzvy, ale aj množstvo praktických otázok týkajúcich sa majetku. V prípade, že jeden alebo obaja manželia podnikajú, situácia sa stáva ešte komplikovanejšou. Tento článok sa zameriava na problematiku zivnosti pri rozvode manželstva na Slovensku, s dôrazom na ochranu majetku a podnikania v procese rozdelenia majetku.
Na Slovensku platí, že majetok nadobudnutý počas trvania manželstva patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM). BSM vzniká uzavretím manželstva a zahŕňa všetko, čo niektorý z manželov nadobudne počas manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darovaním, vecí slúžiacich osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Pri rozvode je najrýchlejšou cestou dohoda manželov o rozdelení majetku. Ak sa bývalí manželia dokážu dohodnúť, celý proces prebehne jednoduchšie. Manželia majú pri dohode úplnú autonómiu a môžu si rozdeliť majetok podľa vlastných predstáv. Ak však dohoda nie je možná, o všetkom rozhoduje súd. Súd sa vždy snaží zabezpečiť spravodlivé rozdelenie majetku po rozvode, ktoré zohľadňuje aj reálne možnosti a podnikateľské súvislosti.
Ak nedôjde k vyporiadaniu BSM do troch rokov od zániku BSM, uplatní sa zákonná domnienka. Tá stanovuje, že hnuteľné veci, ktoré jeden z manželov používa pre seba alebo domácnosť, pripadnú tomu, kto ich používa. Trojročná lehota je preto veľmi dôležitá.
Dlhy sa delia až pri vyporiadaní BSM. Platí to rovnako pri dohodách aj pri rozhodovaní súdu. Súd môže „pripísať“ dlh tomu z manželov, ktorý dostane hodnotnejšiu nehnuteľnosť.
Prečítajte si tiež: Živnosť popri minimálnom invalidnom dôchodku
Ak jeden z manželov podniká, pri rozvode sa situácia komplikuje. Problémom môže byť určenie, či veci, ktoré tvorili podnikanie, majú alebo nemajú byť predmetom vysporiadania. Podľa advokátky Dobrotkovej, zákon zámerne používa pojem „vec, slúžiaca výkonu povolania“, a nie pojem „podnik“ alebo „podnikateľský majetok“. Ak vec je súčasťou účtovníctva podnikateľa, ale neslúži na výkon jeho povolania, bude predmetom vysporiadania medzi manželmi.
Príkladom je kúpa nehnuteľnosti a jej vedenie v účtovníctve podnikateľa - fyzickej osoby. Ak táto nehnuteľnosť neslúži na podnikanie, ale slúži na bývanie rodiny, nehnuteľnosť bude predmetom vysporiadania. Naopak, za predmet BSM sa nebudú považovať kancelárie priestory, ak výhradne slúžia iba na podnikanie jedného z manželov. Ak však na ich nákup boli použité spoločné prostriedky za trvania manželstva, manželka môže dostať polovicu nákladov - investície vynaloženej na začatie podnikania. To isté platí aj pre splátky použité na lízing firemných áut či samotné vozidlá, ak slúžia aj na súkromné účely pre potreby rodiny.
Legislatíva za súčasť BSM považuje aj príjmy z podnikania. Manželka má nárok na polovicu firemných úspor, hoci boli de facto vytvorené z príjmu manžela. Súd môže poukázať na to, že manželka zabezpečovala riadne starostlivosť o deti a o domácnosť. Preto po zániku manželstva nemôže byť znevýhodnená pri vysporiadaní iba z dôvodu, že nechodila do zamestnania.
Podnikanie so sebou nesie riziko, že sa firme nebude vždy dariť. Ak manžel - nepodnikateľ participuje na dlhoch manžela - podnikateľa, mal by v prípade úspešného podnikania participovať aj na takto nadobudnutom majetku.
Existuje možnosť zrušiť BSM súdom ešte pred rozvodom - a to najmä v prípadoch, keď jeden z manželov podniká a hrozí nebezpečenstvo ohrozenia spoločného majetku.
Prečítajte si tiež: Starostlivosť o telo a živnostenské podnikanie
Podľa ustanovenia § 148a ods. 2 OZ, súd na návrh zruší bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môže podať ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Účelom tohto kroku je chrániť druhého manžela pred prípadnými dlhmi alebo ekonomickými rizikami, ktoré by mohlo priniesť podnikanie.
V aplikačnej praxi sa vyskytol prípad, keď okresný súd zamietol návrh navrhovateľa na zrušenie BSM za trvania manželstva, pričom svoje rozhodnutie odôvodnil použitím ustanovenia § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 2 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že odporkyňa aj keď formálne vlastní živnostenský list, živnosť sústavne nevykonáva tak, ako to má na mysli živnostenský zákon, pretože žiaden zisk nedosahuje, neprevádzkuje činnosť samostatne, vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Odvolací súd však konštatoval, že so získaním oprávnenia na podnikateľskú činnosť zákon spája vznik oprávnenia na zrušenie BSM súdom. Ide o špeciálnu úpravu v pomere k ustanoveniu § 148 ods. 2, pretože v tomto ustanovení je dôvod na jeho zrušenie daný priamo zákonom. Podmienkou je, aby jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Aby sa toto ustanovenie v praxi nezneužívalo, aktívnu legitimáciu na podanie návrhu zákon priznáva tomu z manželov, ktorý nie je podnikateľom. Podanie návrhu nie je obmedzené žiadnou premlčacou alebo prekluzívnou lehotou a v konaní začatom na návrh súd zisťuje len to, či v prejednávanej veci jeden z manželov (alebo obidvaja) získal oprávnenie vykonávať podnikateľskú činnosť a či návrh podala na to oprávnená osoba. V prípade, keď sú tieto formálne predpoklady splnené, súd musí bezpodielové spoluvlastníctvo zrušiť. Rozhodnutie súdu teda nezávisí od jeho voľnej úvahy, ako je to v prípade podľa § 148 ods. 2 OZ.
Manželia môžu uzavrieť notársku zápisnicu o zúžení alebo rozšírení BSM. Touto cestou je možné z majetku manželov vyčleniť obchodný podiel alebo akcie rodinného podniku. Zúženie BSM čiastočne rieši v zásade rovnaký problém ako predmanželská zmluva, ktorá na Slovensku neexistuje.
V mnohých prípadoch je obchodný podiel vo firme jednou z najkomplikovanejších položiek pri vysporiadaní BSM. Hoci je právne vedený na jedného z manželov, z hľadiska BSM môže patriť obom. Obchodný podiel je súčasťou BSM vtedy, ak ste ho nadobudli počas trvania manželstva zo spoločných alebo spoločným životom vytvorených prostriedkov. Existujú aj situácie, keď obchodný podiel - hoci bol nadobudnutý počas manželstva - nie je súčasťou BSM, napr. získanie podielu z výlučných zdrojov (napr. dedičstvo alebo dar).
Pri vysporiadaní BSM je preto zásadné pochopiť, z čoho a ako bol obchodný podiel nadobudnutý, a vedieť ho správne zaradiť do spoločného alebo výlučného majetku.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre rodičovský príspevok a živnosť
Pri vysporiadaní BSM, ktoré zahŕňa podnikanie, je nevyhnutné určiť hodnotu firmy alebo obchodného podielu. V praxi sa často vyžaduje znalecký posudok, ktorý stanoví objektívnu trhovú hodnotu obchodného podielu. Na základe toho môže dôjsť buď k jeho rozdeleniu, alebo vyplateniu protihodnoty jednému z manželov.
Podnikanie prirodzene so sebou nesie aj dlhy a záväzky, ktoré môžu výrazne ovplyvniť vysporiadanie BSM. Nie je totiž možné deliť len majetok - súčasťou vysporiadania býva aj rozdelenie podnikateľského rizika. Za záväzky vzniknuté počas trvania BSM zodpovedajú obaja manželia, a to aj v prípade, že podniká iba jeden z nich.
Rozvod je náročná životná situácia, ktorá si vyžaduje odbornú pomoc. V prípade, že jeden alebo obaja manželia podnikajú, je dôležité vyhľadať skúseného advokáta, ktorý pomôže s vysporiadaním BSM a ochranou majetku.
tags: #zivnost #pri #rozvode #manželstva