
Článok sa zaoberá problematikou vlastníckych vzťahov spoločnosti Slovak Telekom, s dôrazom na vecné bremená a ich vplyv na vlastnícke práva tretích strán. Analyzuje právne aspekty, súdne rozhodnutia a argumentáciu sťažovateľa v kontexte zákonných ustanovení a ústavných princípov.
Spoločnosť Slovak Telekom, a. s., je významným poskytovateľom elektronických komunikačných sietí a služieb na Slovensku. V rámci svojej činnosti často vstupuje do vzťahov s vlastníkmi nehnuteľností, na ktorých sa nachádzajú alebo majú byť umiestnené jej zariadenia. Tieto vzťahy môžu byť upravené rôznymi spôsobmi, napríklad nájomnými zmluvami alebo vecnými bremenami.
Vecné bremeno predstavuje obmedzenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prospech inej osoby alebo veci. V prípade spoločnosti Slovak Telekom, a. s., môže vecné bremeno spočívať v povinnosti vlastníka nehnuteľnosti strpieť umiestnenie a prevádzkovanie telekomunikačných zariadení na jeho pozemku.
Sťažovateľ sa na ústavný súd obrátil so sťažnosťou, v ktorej namietal porušenie svojho základného práva na ochranu majetku a práva na spravodlivé súdne konanie. Sťažnosť sa týkala rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý zamietol jeho kasačnú sťažnosť vo veci záznamu vecného bremena v prospech spoločnosti Slovak Telekom, a. s., na jeho nehnuteľnosti.
Sťažovateľ argumentoval, že k obmedzeniu jeho vlastníckeho práva došlo bez toho, aby bol preukázaný verejný záujem a bez toho, aby mu bola poskytnutá náhrada za toto obmedzenie. Tvrdil tiež, že nebol účastníkom konania, v ktorom sa o jeho právach a povinnostiach rozhodovalo.
Prečítajte si tiež: Členský príspevok v Smart City Klasteri
Sťažovateľ poukazoval na to, že zápisom vecného bremena do katastra nehnuteľností došlo k narušeniu rovnováhy medzi účastníkmi súkromnoprávnych vzťahov v prospech nájomcu, teda spoločnosti Slovak Telekom, a. s. Zdôraznil, že v občianskoprávnych vzťahoch majú mať účastníci rovnaké postavenie, čo sa v tomto prípade narušilo.
Sťažovateľ tvrdil, že v jeho prípade nedošlo k posudzovaniu otázky verejného záujmu pri umiestnení stavby ani kritéria nevyhnutnosti. Podľa neho nebolo možné bez preukázania splnenia týchto podmienok obmedziť jeho vlastnícke právo.
Sťažovateľ namietal, že v jeho prípade nikdy nedošlo k stanoveniu žiadnej náhrady za nútené obmedzenie vlastníckeho práva. Podľa neho nájomné, ktoré dostával na základe nájomnej zmluvy, nemožno považovať za náhradu za vecné bremeno.
Sťažovateľ zdôrazňoval, že spoločnosť Slovak Telekom, a. s., je predovšetkým podnikateľský subjekt - akciová spoločnosť, ktorej záujmy nemusia byť vždy v súlade s verejným záujmom. Podľa neho nemožno automaticky predpokladať, že všetko, čo telekomunikačný podnik robí, je automaticky vo verejnom záujme.
Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že zákon o elektronických komunikáciách priznáva telekomunikačným podnikom právo zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzích nehnuteľnostiach. Podľa § 66 ods. 6 písm. d) tohto zákona sa za vecné bremeno považuje povinnosť vlastníka nehnuteľnosti strpieť umiestnenie a prevádzkovanie telekomunikačných zariadení na jeho pozemku.
Prečítajte si tiež: Odliv investorov kvôli daniam z kryptomien?
Najvyšší súd tiež zdôraznil, že spoločnosť Slovak Telekom, a. s., je významným podnikom na relevantnom trhu, ktorý napĺňa verejný záujem osobitným spôsobom, ktorý je vlastný len jemu (povinnosť poskytovať univerzálne služby).
Podľa Najvyššieho súdu zákonné vecné bremená vznikajú okamihom účinnosti zákona a na základe vzniku iných skutočností, napr. právoplatnosťou stavebného povolenia. Pri zápise vecných bremien vyplývajúcich zo zákona ich vznik neskúma žiadna zákonná inštitúcia. V zmysle § 35 ods. 2 písm. c) katastrálneho zákona je k návrhu na záznam potrebné pripojiť verejnú listinu alebo inú listinu, z ktorej právo vyplýva.
Najvyšší súd uviedol, že pokiaľ oprávnený z vecného bremena predloží návrh na zápis vecného bremena do katastra nehnuteľností, katastrálny úrad je povinný tento návrh zapísať.
Najvyšší súd argumentoval, že zákon o elektronických komunikáciách umožňuje nútené obmedzenie vlastníckeho práva, pretože výstavba verejných sietí a zabezpečenie dostupnosti telekomunikačných služieb sú vo verejnom záujme.
Podľa Najvyššieho súdu spoločnosť Slovak Telekom, a. s., ako poskytovateľ univerzálnej služby, napĺňa verejný záujem aj osobitným spôsobom, ktorý je vlastný iba jemu.
Prečítajte si tiež: Sprievodca: Diaľničná známka ZŤP
Najvyšší súd sa zaoberal aj otázkou vzťahu medzi nájomnou zmluvou a vecným bremenom. Uviedol, že spoločnosť Slovak Telekom, a. s., sa slobodne rozhodla, či bude užívať nehnuteľnosť na základe nájomnej zmluvy alebo vecného bremena. Podľa Najvyššieho súdu nie je vylúčené, aby telekomunikačný podnik užíval nehnuteľnosť na základe oboch právnych titulov súčasne.
Ústavný súd sťažnosti sťažovateľa nevyhovel.