
Súdny poplatok je peňažné plnenie, ktoré je účastník konania povinný uhradiť pred začatím súdneho konania alebo po jeho skončení. Jeho výška je určená zákonom č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o súdnych poplatkoch, podmienkach ich úhrady, oslobodení od poplatkov a ďalších dôležitých aspektoch.
Vo všeobecnosti platí, že ak súdny poplatok nie je zaplatený, súd vo veci nezačne konať a konanie zastaví. Ide o preventívnu funkciu súdneho poplatku, ktorá má predchádzať šikanóznym žalobám a akademickým sporom. Účelom je zabrániť zbytočnému alebo svojvoľnému uplatňovaniu práva.
V prípade sporu priradí súd poplatku aj sankčnú funkciu, ktorá spočíva v povinnosti nahradiť trovy konania (vrátane súdneho poplatku) účastníkovi, ktorý vo veci neuspel.
Poplatková povinnosť vzniká v rôznych situáciách, vrátane:
Poplatky je možné uhradiť rôznymi spôsobmi:
Prečítajte si tiež: Riziká príspevkov online
Ak je súd zapojený do centrálneho systému evidencie poplatkov, platby poštovým poukazom alebo prevodom z účtu sa realizujú na účet prevádzkovateľa systému.
Existujú dva spôsoby oslobodenia od povinnosti zaplatiť súdny poplatok:
Od poplatku je oslobodené súdne konanie:
Od poplatku sú oslobodení:
Oslobodenie sa vzťahuje aj na konanie o odvolaní, dovolaní, žalobe na obnovu konania, kasačnej sťažnosti a výkone rozhodnutia alebo exekúcii.
Prečítajte si tiež: Humanitárne víza a rozhodnutie ESD
Návrh na oslobodenie od súdneho poplatku môže podať každý subjekt s postavením strany v súdnom konaní, ktorému vznikla poplatková povinnosť. Návrh je potrebné riadne odôvodniť a priložiť doklady o majetkových, zárobkových, sociálnych, zdravotných a iných osobných pomeroch. Ak súd nerozhodne inak, oslobodenie sa vzťahuje na celé konanie a má spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú. Formuláre pre návrhy sú dostupné na stránke Ministerstva spravodlivosti SR.
Súdny poplatok nie je možné zaplatiť v splátkach alebo v dlhšej lehote. Hoci súdy sú povinné o žiadostiach o povolenie úhrady súdneho poplatku v splátkach, prípadne o predĺžení lehoty na jeho úhradu rozhodnúť, v praxi ich nepovoľujú.
Nezaplatené súdne poplatky vymáha Justičná pokladnica, ktorú vykonáva Krajský súd v Bratislave.
Poplatok sa vráti v nasledujúcich prípadoch:
Ak sa zaplatil vyšší poplatok, ako sa mal zaplatiť, preplatok sa vráti, ak prevyšuje sumu 1,70 eura. Poplatok sa vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,70 eura, s výnimkou konania o rozvod manželstva. Ak konanie skončia strany schválením zmieru do začiatku prvého pojednávania, vráti sa im 90 % zo všetkých zaplatených poplatkov. Ak konanie skončia strany schválením zmieru po začatí prvého pojednávania, vráti sa im 50 % zo všetkých zaplatených poplatkov. Ak správny súd zastaví konanie o správnej žalobe z dôvodu uspokojenia žalobcu, vráti sa žalobcovi 75 % zo všetkých zaplatených poplatkov.
Prečítajte si tiež: Podmienky nároku na súdny poplatok
Položka 1 písmena c) sadzobníka súdnych poplatkov ustanovuje súdny poplatok z návrhu na nariadenie alebo zrušenie neodkladného opatrenia vo výške 33 eur.
Preukázanie bonity žalobcu môže poskytnúť bližší pohľad na očakávania sporových strán, týkajúcich sa vedenia sporu. Takisto je spôsobilé byť stabilnou súčasťou úvahy odôvodňujúcej názor súdov o užití právneho poriadku v súlade s jeho účelom a zmyslom, a to najmä vo vzťahu k žalobcom, ktorými môžu byť spoločnosti sídliace v tzv. daňových rajoch, ktoré na území Slovenskej republiky nevlastnia žiaden majetok a ktoré svoje zázemie môžu zneužívať na produkovanie sporov s takmer nulovým rizikom znášania zodpovednosti za neúspech v týchto sporoch.
Pred rozhodnutím súdu o neodkladnom opatrení nie je z dôvodu krátkosti času priestor pre vykonanie dokazovania v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, pričom zároveň nesmú existovať vážnejšie pochybnosti o potrebe tejto úpravy, a preto rozsah dokazovania je zúžený vzhľadom na účel a podstatu neodkladného opatrenia a nevykonáva sa dokazovanie v rozsahu ako v základnom konaní.
V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom strana konania, proti ktorej návrh smeruje, nemá možnosť zaujať stanovisko k návrhu pred rozhodnutím prvostupňového súdu, taký postup odvolacieho súdu, ktorým sa tento odmietne zaoberať odvolacou argumentáciou dotknutej strany konania a ňou predloženými listinnými dôkazmi s poukazom na to, že pre zabezpečovacie opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania prvostupňového uznesenia, treba považovať za popretie podstaty a zmyslu základného práva na súdnu ochranu.
V prípade, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 CSP neuloží, je súčasne povinný poučiť strany vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, o ich možnosti podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených, pričom súd je povinný túto žalobu aj špecifikovať, teda uviesť strany a predmet konania žaloby vo veci samej. Ak súd súčasne s nariadením neodkladného opatrenia vo výrokovej časti strane sporu kvalifikované poučenie neposkytol, dochádza k porušeniu rovnosti sporových strán a k zmareniu procesných oprávnení tejto strany sporu.
Civilný sporový poriadok na rozdiel od Občianskeho súdneho poriadku upustil od pôvodnej koncepcie bezpodmienečnej väzby predbežného (teraz neodkladného) opatrenia na konanie vo veci samej. Neodkladné opatrenie podľa Civilného sporového poriadku môže súd podľa okolností nariadiť pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení.
Súd nemôže preformulovať výrok navrhovaného neodkladného opatrenia v časti konkretizácie právneho úkonu tak, aby zodpovedal objektívnemu hmotnému právu a aby jeho formulácia zodpovedala dovoleným spôsobom výkonu rozhodnutia.
Jednou zo zákonných podmienok zrušenia predbežného opatrenia, ako aj neodkladného opatrenia je odpadnutie dôvodov, pre ktoré bolo nariadené. Súd v rámci rozhodovania o zrušení uznesenia o nariadení predbežného opatrenia nemôže preskúmavať správnosť pôvodného uznesenia o predbežnom opatrení, ale musí sa zaoberať iba otázkou, či strana domáhajúca sa zrušenia predbežného opatrenia vo svojom návrhu tvrdí také skutočnosti, ktoré nastali po vyhlásení uznesenia o predbežnom opatrení a ktoré zároveň znamenajú aj zmenu skutkových okolností/pomerov.
Vláda Slovenskej republiky novelou zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov a zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch schválila zvýšenie súdnych a správnych poplatkov. Novela bola schválená dňa 19.12.2023 zákonom č. 530/2023 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií. Hlavným motívom pre revíziu sadzieb súdnych a správnych poplatkov je ich valorizácia po dlhodobej stagnácii, s cieľom úpravy sadzieb poplatkov v nadväznosti na infláciu.
Zvyšovanie súdnych poplatkov má viaceré dôsledky. Na jednej strane to môže znamenať zvýšenú finančnú záťaž pre jednotlivcov a podniky, ktorí sa obracajú na súdne orgány za právnou ochranou alebo rozhodnutím, čím by zvýšené poplatky mohli byť vnímané ako bariéra prístupu k spravodlivosti. Na druhej strane, zvýšenie poplatkov sa dá chápať ako nevyhnutný krok k zabezpečeniu adekvátneho financovania súdneho systému, čo je kľúčové pre udržanie jeho efektivity, nezávislosti a schopnosti poskytovať kvalitné služby občanom.
tags: #sudny #poplatok #za #neodkladne #opatrenie #podmienky