Nemocenské poistenie je kľúčovou súčasťou systému sociálneho zabezpečenia na Slovensku. Jeho hlavným cieľom je poskytovať finančnú podporu poistencom, ktorí sa ocitnú v dočasnej pracovnej neschopnosti z dôvodu choroby, úrazu, pracovného úrazu alebo nariadeného karanténneho opatrenia či izolácie. Tento článok ponúka komplexný prehľad o podmienkach nároku na nemocenské dávky, spôsobe ich výpočtu a ďalších dôležitých aspektoch.

Čo je nemocenské poistenie?

Nemocenské poistenie je systém, ktorý zabezpečuje poistencom príjem v prípade, že nemôžu vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby alebo úrazu. Nemocenské je dávka sociálneho zabezpečenia, ktorú po splnení zákonom stanovených podmienok vypláca Sociálna poisťovňa.

Kto má nárok na nemocenské?

Nárok na nemocenské má poistenec, ktorý je uznaný za dočasne práceneschopného. To znamená, že osoba musí byť nemocensky poistená a jej lekár musí potvrdiť dočasnú práceneschopnosť z dôvodu choroby, úrazu, pracovného úrazu alebo nariadeného karanténneho opatrenia/izolácie. Nárok na nemocenskú dávku má:

• Zamestnanec
• Povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO)
• Dobrovoľne nemocensky poistená osoba (DNPO)
• Fyzická osoba, ktorej vznikla dočasná pracovná neschopnosť po zániku nemocenského poistenia v ochrannej lehote

Ochranná lehota je spravidla 7 dní, prípadne toľko dní koľko trval pracovný pomer. Ochranná lehota pre poistenkyne, ktorým skončil poistný pomer v čase tehotenstva je 8 mesiacov.

Podmienky nároku na nemocenské

Nárok na nemocenské je podmienený splnením určitých podmienok, ktoré sa líšia v závislosti od typu poistenca:

Prečítajte si tiež: e-Kasa v kontexte práva

Zamestnanec:

1. Nemocenské poistenie zamestnanca trvá nepretržite najmenej od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka (1. január až 31. december).
2. Ak nemocenské poistenie vzniklo v priebehu predchádzajúceho kalendárneho roka, rozhodujúce obdobie sa posúdi podľa bodov 2, 3 a 4.
3. Nepretržité trvanie nemocenského poistenia od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka.
4. Zamestnanec má nárok na nemocenské, ak nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ.
5. Nárok na nemocenské u zamestnanca nezávisí od plnenia povinností zamestnávateľa platiť a odvádzať poistné na nemocenské poistenie.

SZČO (samostatne zárobkovo činná osoba):

1. Nemocenské poistenie SZČO trvá nepretržite najmenej od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka (1. január až 31. december).
2. Ak nemocenské poistenie vzniklo v priebehu predchádzajúceho kalendárneho roka, rozhodujúce obdobie sa posúdi podľa bodov 2, 3 a 4.
3. Nepretržité trvanie nemocenského poistenia od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka.
4. SZČO musí mať zaplatené poistné na nemocenské poistenie v správnej sume od prvého vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikla DPN, najviac za obdobie posledných 10 rokov (výnimky, ak DPN vznikne v kalendárnom mesiaci, v ktorom vzniklo poistenie prvýkrát alebo v ochrannej lehote).
5. Pri posudzovaní podmienky zaplatenia poistného na nemocenské poistenia sa toleruje suma dlžného poistného na nemocenské poistenie v úhrne nižšia ako 5 eur.

DNPO (dobrovoľne nemocensky poistená osoba):

1. Nemocenské poistenie DNPO trvá nepretržite najmenej od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka (1. január až 31. december).
2. Ak nemocenské poistenie vzniklo v priebehu predchádzajúceho kalendárneho roka, rozhodujúce obdobie sa posúdi podľa bodov 2, 3 a 4.
3. Nepretržité trvanie nemocenského poistenia od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka.
4. DNPO musí mať zaplatené poistné na nemocenské poistenie v správnej sume od prvého vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikla DPN, najviac za obdobie posledných 10 rokov (výnimky, ak DPN vznikne v kalendárnom mesiaci, v ktorom vzniklo poistenie prvýkrát alebo v ochrannej lehote).
5. Pri posudzovaní podmienky zaplatenia poistného na nemocenské poistenia sa toleruje suma dlžného poistného na nemocenské poistenie v úhrne nižšia ako 5 eur.
6. DNPO - 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokov pred vznikom DPN.

Dĺžka trvania nemocenského poistenia:

U všetkých poistencov je nárok závislý od dĺžky trvania nemocenského poistenia. U zamestnanca aj od dĺžky obdobia platenia poistného od vzniku nemocenského poistenia do dňa vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky.

Výška nemocenského

Výška nemocenského sa určuje z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ). Pri výpočte dávky sa určí rozhodujúce obdobie, t. j. u všetkých poistencov je závislé od dĺžky trvania nemocenského poistenia (či trvalo celý predchádzajúci kalendárny rok alebo či vzniklo v priebehu predchádzajúceho kalendárneho roka) a u zamestnanca aj od dĺžky obdobia platenia poistného od vzniku nemocenské poistenia do dňa vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky (tzv.

Denný vymeriavací základ (DVZ) a pravdepodobný denný vymeriavací základ (PDVZ)

• Denný vymeriavací základ (DVZ): Ide o priemerný denný príjem poistenca za určité rozhodujúce obdobie. DVZ - denný vymeriavací základ je spravidla podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia.
• Pravdepodobný denný vymeriavací základ (PDVZ): Používa sa v prípadoch, keď nie je možné určiť DVZ, napríklad ak poistenec nemal dostatočný príjem v rozhodujúcom období.

Výpočet nemocenského

Výška nemocenského sa líši v závislosti od typu poistenca a dĺžky trvania dočasnej pracovnej neschopnosti:

• Zamestnanec:
  • Od 1. do 10. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa. Zamestnanec dostane peňažné plnenie vo forme náhrady príjmu, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného na výkon činnosti zamestnanca alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie a nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa zákona o sociálnom poistení za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti (§ 4 zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca).
  • Náhrada príjmu sa poskytuje len fyzickým osobám, ktoré sa podľa zákona č. 462/2003 Z. z.
  • Od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa vo výške 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ).
  • Od 4. do 10. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu (DVZ).
  • Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vypláca Sociálna poisťovňa nemocenské vo výške 55 % DVZ alebo PDVZ.
• SZČO, DNPO a iné:
  • Od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti je nemocenské 25 % DVZ alebo PDVZ.
  • Od 4. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti je nemocenské 55 % DVZ alebo PDVZ.

Príklad výpočtu nemocenského

Ak je DVZ zamestnanca 30 eur, potom od 11. dňa PN dostane nemocenské vo výške 55 % z 30 eur, čo je 16,50 eur na deň.

Rozhodujúce obdobie pre určenie DVZ

Rozhodujúce obdobie na zistenie DVZ sa určuje v závislosti od toho, kedy vzniklo nemocenské poistenie a kedy vznikla dočasná pracovná neschopnosť. Pri určení rozhodujúceho obdobia na zistenie DVZ sa neprihliada na prerušenie povinného nemocenského poistenia, t. j. (§ 54 zákona č. 461/2003 Z. z.).

Prečítajte si tiež: Ozdravné pobyty v kúpeľoch pre seniorov

Príklad určenia rozhodujúceho obdobia

Ak zamestnancovi vznikla dočasná PN 2. marca 2025 a nemocenské poistenie mu trvalo od 2. februára 2025, rozhodujúcim obdobím pre určenie DVZ bude obdobie od 2. februára 2025 do 1. marca 2025.

Ako požiadať o nemocenské?

Rozhodujúce je, akým spôsobom vám lekár vystaví potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti. Váš lekár vám vystaví PN elektronicky (ePN), v Sociálnej poisťovni nemusíte podávať osobitnú žiadosť o nemocenskú dávku. Samotné vystavenie ePN lekárom je automaticky považované za žiadosť o dávku, ktorú posúdi a vybaví Sociálna poisťovňa.

Elektronická PN (ePN)

• Čo je ePN?: Elektronický záznam v Elektronickej zdravotnej knižke občana, ktorá je vedená v Národnom zdravotníckom informačnom systéme (NZIS).
• Ako funguje ePN?: Lekár vystaví ePN, ktorá sa automaticky doručí Sociálnej poisťovni. Zamestnávateľovi oznamuje údaje o vašej ePN Sociálna poisťovňa cez eSlužby, ku ktorým má každý zamestnávateľ prístup. V časti ePN si váš zamestnávateľ nájde všetky potrebné údaje o vás, aby vám mohol vyplatiť náhradu príjmu počas vašej dočasnej PN.

Služba ePN sa v praxi využíva od 1. júna 2022. Vtedy sa spustilo prechodné obdobie, počas ktorého sa lekári mohli dobrovoľne pripájať do systému ePN. Vystavovanie ePN je pre oprávnených lekárov povinné od 1. januára 2023.

Papierové tlačivo

Ak váš lekár neponúka možnosť ePN a v tom prípade vám potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti vydá na päťdielnom papierovom tlačive. Ak vám lekár „péenku“ vystaví na papierovom tlačive, o dávku požiadate:

• II. diel potvrdenia - žiadosť o nemocenské/úrazový príplatok - týmto dielom si uplatníte nárok na nemocenské. Pred jej odoslaním do Sociálnej poisťovne vyznačte, o ktorú dávku žiadate (nemocenské a/alebo úrazový príplatok).
• IIa. diel potvrdenia - žiadosť o náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti - ak ste zamestnancom, týmto dielom si uplatníte nárok na náhradu príjmu u zamestnávateľa.
• Hlásenie úrazu (na účely nemocenského) vyplníte a odošlete na adresu príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne. Ak dočasná pracovná neschopnosť vznikne v dôsledku úrazu, povinnosť predložiť k potvrdeniu tlačivo Hlásenie úrazu vyplnené poistencom);. Hlásenie úrazu je potrebné vyplniť aj v prípade, ak je vystavená ePN.
• predložením Preukazu o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorý vystaví ku koncu kalendárneho mesiaca lekár - je potrebné doručiť ho do pobočky Sociálnej poisťovne včas, najlepšie do 5.
• IV. iným dokladom, ktorý ovplyvňuje nárok na nemocenské a jeho sumu (napr. oznámiť príslušnej pobočke ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti do troch dní odo dňa skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, ak dočasná pracovná neschopnosť trvala viac ako desať dní (telefonicky, faxom, elektronickou poštou, písomne, zaslaním IV.

Povinnosti počas práceneschopnosti

Ako poistenec máte práva, ale aj povinnosti počas svojej práceneschopností. Ak sa rozhodnete zmeniť miesto svojho pobytu, túto zmenu odporúčame konzultovať s ošetrujúcim lekárom, aby posúdil, či vzhľadom na zdravotný stav môžete cestovať. Následne je potrebné novú adresu bezodkladne písomne oznámiť Sociálnej poisťovni.

Prečítajte si tiež: Systém zdravotnej starostlivosti

Medzi oznamovacie povinnosti patrí:

• Do 8 dní oznámiť príslušnej pobočke zmenu v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu
• Do 8 dní písomne oznámiť príslušnej pobočke zmenu adresy, mena a priezviska
• Zúčastniť sa na kontrole posudzovania spôsobilosti na prácu počas trvania DPN
• Dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas trvania DPN
• Zdržiavať sa počas DPN na adrese uvedenej na potvrdení
• V žiadosti uvádzať svoje identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia, ktorým je rodné číslo

Kontrola dodržiavania liečebného režimu

Dodržiavanie liečebného režimu neznamená, že sa v odôvodnených prípadoch nemôžete vzdialiť z obydlia. Ak si počas dočasnej pracovnej neschopnosti nájdete v schránke písomné oznámenie, že v čase vašej neprítomnosti bola vykonaná kontrola dodržiavania liečebného režimu, je potrebné, aby ste najneskôr do troch pracovných dní kontaktovali príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a podali vysvetlenie (napr. Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže dočasne práceneschopnej osobe povoliť vychádzky, ktoré súčasne časovo vymedzí s prihliadnutím na charakter choroby.

Ak na vyšetrení osoby vykonanom najneskôr v deň určený ako predpokladaný koniec dočasnej pracovnej neschopnosti príslušný ošetrujúci lekár na základe zhodnotenia zdravotného stavu pacienta zistí, že dočasná pracovná neschopnosť trvá, určí nový dátum predpokladaného skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti. Kontrola môže byť vykonaná aj počas dní pracovného pokoja a to v akomkoľvek čase, aj vo večerných hodinách, okrem času, ktorý máte určený na vychádzky. Zamestnanec, ktorý vykonáva kontrolu, je povinný sa preukázať oprávnením na vykonanie kontroly. V prípade, ak vás počas kontroly dodržiavania liečebného režimu nezastihne na adrese, ktorú ste uviedli, zanechá vám v schránke písomné oznámenie o vykonaní kontroly.

Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom. Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese) môže v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.

Zánik nároku na nemocenské

Nárok na nemocenské zaniká:

• Dňom nasledujúcim po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti.
• Uplynutím 52 týždňov od vzniku DPN, t. j. uplynutím podporného obdobia (do podporného obdobia sa započítavajú aj predchádzajúce obdobia DPN, ak patria do obdobia 52 týždňov pred jej vznikom. Ak nemocenské poistenie trvalo aspoň 26 týždňov od skončenia poslednej DPN a poistencovi počas tohto obdobia nevznikla DPN, predchádzajúce obdobia DPN sa do podporného obdobia nezapočítavajú.
• Dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, podľa ktorého bol poistenec právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, v dôsledku ktorého sa stal DPN
• Dňom smrti poistenca

Výplata dávky

Sociálna poisťovňa vypláca mesačne pozadu, spravidla okolo 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa nemocenské vypláca. Doklady musia byť pobočke predložené spravidla do 3. až 5. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca.

Zmeny v zákone o sociálnom poistení

S účinnosťou od 13. augusta 2023 sa zákonom č. 273/2023 Z. z. mení a dopĺňa zákon č. 461/2023 Z. z. o sociálnom poistení (ZSP), do ktorého sa novelou vkladá, resp. dopĺňa ustanovenie týkajúce sa podmienky 270 dní nemocenského poistenia pred pôrodom pre nárok na materské.

Materské a podmienka 270 dní nemocenského poistenia

Poistenkyňa, ktorá je tehotná alebo ktorá sa stará o narodené dieťa, má nárok na materské, ak v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní.

Príklady

• Pani Zuzana je tehotná, na materskú nastupuje od 4.9.2023. Je nemocensky poistená aj z dohody o pracovnej činnosti s pravidelným príjmom, ktorú má uzavretú na obdobie od 1.3.2023 do 31.12.2023, ktorá k 4.9.2023 trvá a z ktorej si materské neuplatňuje. Doba tohto nemocenského poistenia (od 1.3.2023 do dňa pôrodu) sa pripočíta k dobe nemocenského poistenia, ktoré má ako zamestnankyňa v pracovnom pomere a vďaka tomu bude podmienka 270 dní splnená.
• Pani Zdenka je tehotná, na materskú nastupuje od 4.9.2023. Má už niekoľko rokov aj živnosť a je povinne nemocensky poistená ako SZČO od 1.10.2022. Z povinného nemocenského poistenia SZČO si materskú úmyselne neuplatní, pretože ako SZČO má minimálny vymeriavací základ.
• Pani Žaneta je tehotná, na materskú nastupuje od 4.9.2023. Materské si uplatňuje z nemocenského poistenia, ktoré má ako zamestnankyňa v pracovnom pomere u zamestnávateľa A už od roku 2020. Podľa § 58 ods. 4 ZSP sa jej bude materské vypočítavať z nemocenského poistenia u zamestnávateľa A. Avšak z nemocenského poistenia B, ktoré má od 1.6.2023, túto podmienku nespĺňa.

Podobne sa nemení ani posudzovanie podmienky 270 dní nemocenského poistenia pri materskom mužov, resp. Sociálna poisťovňa horeuvedeným spôsobom postupuje pri materskej žien už od 1. 1. 2011.

Doplnkové poistenie práceneschopnosti

Okrem štátneho nemocenského poistenia existuje aj možnosť doplnkového poistenia práceneschopnosti. Toto poistenie zabezpečuje výplatu dennej dávky v prípade, že ste nútení byť práceneschopným a nie ste tak schopný z lekárskeho hľadiska vykonávať svoju bežnú pracovnú činnosť. Výhodou je mať aj úrazové pripoistenie, ktoré môže byť poisťované samostatne.

Najneskôr k 15., 22. alebo 29. dňu trvania práceneschopnosti (podľa toho, od ktorého dňa bolo v poistnej zmluve dojednané vyplácanie dennej dávky), je potrebné predložiť:

• potvrdenie ošetrujúceho lekára o vzniku práceneschopnosti na tlačive „ Potvrdenie pracovnej neschopnosti“,
• potvrdenie o pracovnej neschopnosti vystavené pre Sociálnu poisťovňu (kópia kladenky),
• potvrdenie zo Sociálnej poisťovne o poberaní nemocenských dávok z nemocenského poistenia,
• oznámenie o ukončení práceneschopnosti poisťovateľovi do 5 dní odo dňa ukončenia práceneschopnosti, t.j. potvrdenie o pracovnej neschopnosti vystavené pre Sociálnu poisťovňu (kópia kladenky),
• potvrdenie o výške príjmu za posledných 12 mesiacov pred poistnou udalosťou (t.j. Oznámenie o vykonaní chirurgického zákroku
• Prepúšťaciu správu z hospitalizácie, resp.

Nemocenské poistenie pre SZČO

Ak si ako SZČO dobrovoľne alebo povinne platíte nemocenské poistenie, budete od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti poberať dávky od štátu. Či už budete nemocenské poistenie ako SZČO platiť povinne alebo dobrovoľne, tak okrem povinných preddavkov na zdravotné poistenie budete odvádzať na nemocenskom poistení v roku 2023 minimálne 26,64 eura mesačne. Nezabudnite však na to, že či už budete ako SZČO povinne alebo dobrovoľne sociálne poistený, tak okrem nemocenského poistenia budete platiť aj dôchodkové poistenie vo výške minimálne 174,08 eura v roku 2023.

Pri podnikaní ako SZČO odvádzate iba prvé dve zložky a ich platenie si strážite sami. To platí bez ohľadu na to, či ste povinne alebo dobrovoľne sociálne poistená SZČO. Pretože sociálne poistenie nie je povinné pre SZČO s nízkymi príjmami (napríklad za rok 2022 musíte mať príjmy vo výške aspoň 7 266 eur), veľa podnikateľov si ho dobrovoľne neplatí.

Povinné sociálne poistenie SZČO vzniká od 1. júla (resp. od 1. októbra pri predĺženej lehote na podanie daňového priznania) kalendárneho roka, ktorý nasleduje po roku, za ktorý podľa daňového priznania vaše hrubé príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti prekročili šesťnásobok priemernej mesačnej mzdy zistenej za kalendárny rok predchádzajúci roku, za ktorý podávate daňové priznanie.

Ak nie ste povinne sociálne poistenou SZČO a chcete mať nárok na nemocenské dávky, môžete sa na nemocenské poistenie prihlásiť dobrovoľne. Prihlášku k nemocenskému poisteniu vyplníte na formulári „Registračný list fyzickej osoby“ dostupného na webových stránkach Sociálnej poisťovne. Štát vám dávky nemocenského poistenia začne vyplácať, ak splníte podmienky na to, aby vám na ne vznikol nárok. Základnou podmienkou je byť nemocensky poistený a mať nemocenské poistenie zaplatené včas a v správnej výške. Okrem toho musíte byť v prípade niektorých dávok už nejaké obdobie nemocensky poistený. Záleží to aj od toho, či si nemocenské poistenie platíte povinne alebo dobrovoľne. V opačnom prípade maródite, ošetrujete člena rodiny alebo očakávate pôrod či sa staráte o narodené dieťa bez akéhokoľvek príjmu a mali by ste teda mať vopred vytvorenú rezervu na niekoľko týždňov až mesiacov.

Poistné posielajte mesačne na bankový účet svojej pobočky Sociálnej poisťovne príslušnej podľa miesta vášho trvalého pobytu. Platby na nemocenské poistenie (spolu s platbami na iné zložky sociálneho poistenia, keďže ako sme spomínali vyššie, nie je možné byť len nemocensky poistenou osobou) sa uhrádzajú do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci na ktorý sa vzťahujú. Napríklad poistné za júl 2023 je splatné do 8. augusta 2023. Platbu poistenia označte správnym variabilným symbolom prideleným Sociálnou poisťovňou a špecifickým symbolom označujúcim obdobie, za ktoré poistné platíte (napríklad platba za júl 2023 bude mať špecifický symbol 072023, pri trvalom príkaze môžete použiť špecifický symbol 88).

A ako je to s platením poistného počas choroby? Pokiaľ maródite od 3.12.2022 do 21.4.2023, musíte zaplatiť poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie (a prípadne aj dobrovoľné poistné na poistenie v nezamestnanosti) za december 2022 len za dva dni a apríl 2023 len za deväť dní, pretože počas výplaty nemocenského nie ste povinný platiť sociálne poistenie.

Nárok na niektoré z dávok nemocenského poistenia vám vzniká až po uplynutí určitej doby, nie odo dňa prihlásenia k dobrovoľnému poisteniu alebo vzniku povinného poistenia. Dobrovoľne sociálne poistená osoba má nárok na nemocenské, ošetrovné, tehotenské aj materské až vtedy, ak bola v posledných dvoch rokoch nemocensky poistená najmenej 270 dní. Do týchto dní sa vám započítavajú aj iné dni nemocenského poistenia, napríklad keď ste boli zamestnancom.

Pozor - počas poberania nemocenského musíte dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom. V roku 2023 zaplatíte na nemocenskom poistení minimálne 26,64 eura mesačne. Táto suma zodpovedá minimálnemu vymeriavaciemu základu 605,50 eura mesačne, ktorý sa vynásobí sadzbou 4,40 % (jednotlivé zložky sociálneho poistenia sa zaokrúhľujú na eurocenty nadol). Maximálny vymeriavací základ je 8 477 eur a maximálne nemocenské poistenie v roku 2023 pri sadzbe 4,40 % je 372,98 eura mesačne.

Pozor - ako dobrovoľne alebo povinne sociálne poistená SZČO nebudete platiť len nemocenské poistenie, keďže súčasne musíte byť aj dôchodkovo poistený. Ročný vymeriavací základ povinne sociálne poistenej SZČO vypočítate tak, že k svojmu základu dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (zdaniteľné príjmy − daňové výdavky) uvedenom v poslednom daňovom priznaní pripočítate zaplatené zdravotné poistenie a sociálne poistenie a potom výsledok vydelíte koeficientom 1,486.

Príklad výpočtu poistného pre SZČO

Peter za uplynulý rok dosiahol zdaniteľné príjmy z podnikania vo výške 20 000 eur a daňové výdavky 10 000 eur, z toho 2 000 eur je zaplatené zdravotné a sociálne poistenie. K základu dane z príjmov 10 000 eur pripočíta zaplatené zdravotné a sociálne poistenie 2 000 eur, čoho výsledkom je suma 12 000 eur, ktorú vydelí koeficientom 1,486 a následne ešte číslom 12. Pretože Petrov mesačný vymeriavací základ 672,94 eura je vyšší ako minimálny vymeriavací základ v roku 2023 (605,50 eura), použije sadzbu 4,40 %. Peter teda každý mesiac na nemocenskom poistení zaplatí 29,60 eura (4,40 % z 672,94 eura po zaokrúhlení na eurocenty nadol).

Výška dávok sa odvíja od počtu dní ich poberania, výšky denného vymeriavacieho základu a percentuálnej sadzby denného vymeriavacieho základu konkrétnej nemocenskej dávky. Denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých ste zaplatili poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor. Denný vymeriavací základ nesmie byť vyšší ako denný vymeriavací základ určený z 24-násobku priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov.

#

tags: #slovensko #nemocenske #poistenie #podmienky