Starnutie Populácie na Slovensku: Štatistiky, Trendy a Výzvy

Slovenská populácia prechádza výraznými demografickými zmenami, pričom jedným z najvýraznejších trendov je starnutie populácie. Tento jav sa prejavuje nárastom počtu seniorov a poklesom počtu detí, čo má hlboký dopad na spoločnosť a ekonomiku krajiny.

Vývoj Počtu Seniorov na Slovensku

Za posledných 20 rokov slovenská populácia výrazne zostarla. Podľa Sčítania obyvateľov, domov a bytov (SODB) v roku 2001 tvorili obyvatelia Slovenska v poproduktívnom veku (65+) 11,4 percenta populácie. V roku 2011 sa ich počet zvýšil na 12,7 percenta a v roku 2021 presiahol počet seniorov nad 65 rokov v slovenskej populácii 17 percent. Tento nárast poukazuje na zrýchľujúci sa trend starnutia populácie. Štatistický úrad SR (ŠÚ SR) informoval o tomto vývoji pri príležitosti Európskeho dňa solidarity a spolupráce medzi generáciami.

Pokles demografickej krivky bol u nás dlhodobo vnímaný ako problém západoeurópskych krajín. Dnes je všetko inak. Skutočná dôchodková kríza už preto nie je len vzdialená fatamorgána, ale naberá zreteľné kontúry.

Index Starnutia: Alarmujúci Nárast

„Index starnutia, ktorý definujeme ako počet osôb v poproduktívnom veku k osobám v predproduktívnom veku, sa exponenciálne zvyšoval pri každom sčítaní. V roku 2001 bol index starnutia 60,2, v roku 2011 už 82,6 a v roku 2021 presiahol 107," informoval ŠÚ SR. Pri indexe 107 to znamená, že osôb v poproduktívnom veku je už viac ako v predproduktívnom. Tento ukazovateľ jasne signalizuje, že starnutie populácie na Slovensku je vážny problém.

Index vyjadruje pomer osôb v poproduktívnom veku (65+) k osobám v predproduktívnom veku, teda k deťom do 14 rokov. Kým pred dvadsiatimi rokmi mal index hodnotu 60,2, o desať rokov neskôr poskočil na 82,6 a po poslednom sčítaní už prekročil stovku.

Prečítajte si tiež: e-Kasa v kontexte práva

Regionálne Rozdiely v Indexe Starnutia

Podľa SODB 2021 vykazuje najnižší index starnutia Prešovský kraj (81,21). Z celkového počtu obyvateľov kraja 808 931 v ňom žije 119 815 obyvateľov v poproduktívnom veku, čo predstavuje 14,8 percenta. „Môžeme konštatovať, že tento kraj starne najpomalšie. Naopak, najvyšší index starnutia je v Nitrianskom kraji (135,12), kde z celkového počtu obyvateľov kraja 677 900 je v poproduktívnom veku 126 278 obyvateľov, čo tvorí 18,6 percenta," uviedol úrad a doplnil, že index starnutia medzi sčítaniami najmenej narastal v Bratislavskom kraji (104).

Situácia sa líši v závislosti od regiónov. Obyvateľstvo starne najpomalšie v Prešovskom kraji (index: 81,21). Naopak, najrýchlejšie starne Nitriansky kraj. Index starnutia najmenej narástol v Bratislavskom kraji, kde sa aktuálne drží na hodnote 104. Jednou z príčin je rast reprodukcie v Bratislave a okolí v posledných rokoch, vďaka ktorému si kraj udržiava najlepšie čísla v rámci Slovenska.

Prelomový Rok 2018: Seniori Prevýšili Deti

Rok 2018 bol prelomový, pretože počet seniorov prevýšil počet detí. Deti vo veku do 14 rokov tvorili celkovo 15,7 % slovenskej populácie, zatiaľ čo seniori vo veku 65 a viac rokov už 16 % obyvateľstva. Na Slovensku v roku 2018 žilo 858-tisíc detí, ale až 874-tisíc seniorov. Vzťah medzi počtom detí a seniorov v spoločnosti zachytáva index starnutia. V roku 2018 tento index prvýkrát prekročil hraničnú hodnotu 100. Na Slovensku tak na 100 detí pripadlo 102 seniorov.

Priemerný a Mediánový Vek: Ďalšie Ukazovatele Starnutia

Priemerný vek obyvateľa Slovenska dosiahol 40,8 roka a medziročne sa opäť zvýšil o niekoľko mesiacov. Priemerný vek na Slovensku bol 40 rokov, 9 mesiacov a 18 dní. Priemerný vek je nad hranicou 40 rokov od roku 2015. Zvýšil sa tiež mediánový vek, ktorý dosiahol 40,6 roka. Tieto čísla potvrdzujú trend starnutia slovenskej populácie.

Demografické Procesy a Ich Vplyv

Demografické procesy, ako sú pôrodnosť, úmrtnosť, sobášnosť a rozvodovosť, majú významný vplyv na štruktúru obyvateľstva. V roku 2018 bolo na Slovensku uzavretých 31 177 manželstiev, čo je medziročne o málo menej. Priemerný vek ženícha sa zvýšil na 34 rokov, priemerný vek nevesty bol viac ako 31 rokov. Počas roka sa rozviedlo 9 560 manželstiev, čo je takmer totožný počet ako v roku 2017. Na 100 sobášov pripadalo 31 rozvodov.

Prečítajte si tiež: Ozdravné pobyty v kúpeľoch pre seniorov

Pôrodnosť a Plodnosť

Z hľadiska pôrodnosti bol počet živo narodených detí za rok 2018 57 969, z toho 34 587 v manželstve. Úhrnná plodnosť bola z posledných desiatich rokov najvyššia práve v roku 2018 a dosiahla hodnotu 1,54 dieťaťa na ženu. V celom sledovanom období je však Slovensko pod hodnotou 2,1 dieťaťa na jednu ženu, čo je úroveň potrebná na zabezpečenie prirodzenej reprodukcie populácie. Migračný prírastok v priebehu roka 2018 prevýšil prirodzený prírastok obyvateľstva. Cezhraničným sťahovaním získala Slovenská republika takmer 4-tisíc osôb.

Jemne stúpajúce sú štatistiky pôrodnosti. Až do roku 2008 sa plodnosť pohybovala na úrovni približne 1,25 dieťaťa na ženu, no odvtedy zaznamenala rast a v nasledujúcom roku dosiahla hodnotu 1,41 dieťaťa na ženu. Neustále sa zvyšuje aj priemerný vek matiek pri narodení prvého dieťaťa a pri pôrode. Ženy prvorodičky 30-ročné a staršie sa v roku 2009 podieľali na celkovej plodnosti 40,2 percenta, v roku 2000 to bolo len 7,3 percenta. Neustále klesajúce miery plodnosti žien vo veku 20 - 24 rokov podľa ministerstva nie sú prekvapujúce, keďže podiel žien študujúcich na univerzite neustále stúpa. Materstvo je v tejto životnej fáze považované za nežiaduce. Materský štart sa posúva čoraz viac do veku približne 30 rokov. Napriek tomu, že sa do budúcna očakáva vyššia pôrodnosť, ani tá nedokáže kompenzovať vplyv vekovej štruktúry. Preto najneskôr po roku 2020 sa začne obdobie poklesu počtu obyvateľov a intenzívneho populačného starnutia, ktoré bude trvať niekoľko desaťročí.

Trendy v Úmrtnosti

V roku 2024 sa celková úmrtnosť stabilizovala na úrovni dlhodobých priemerov. V porovnaní s predpandemickou situáciou pretrvávala nadmerná úmrtnosť medzi mladšími seniormi, pričom pozitívnym vývojom bol nižší počet úmrtí medzi ľuďmi v produktívnom veku. Ochorenia obehovej sústavy zostali najčastejšou príčinou úmrtia so 45% podielom, hoci v porovnaní s predpandemickým priemerom zomrelo na tieto diagnózy výrazne menej ľudí.

Celkový Počet Úmrtí a Crude Mortality Rate

V roku 2024 zomrelo na Slovensku 53,9 tisíc ľudí, čo bolo o 0,5 % (257 ľudí) menej ako v roku 2023. Celkový počet úmrtí bol najnižší od začiatku pandémie COVID-19 (od roku 2020). Zároveň išlo o porovnateľnú hodnotu s úmrtnosťou pred pandémiou. Nadmerná úmrtnosť na Slovensku tak dosiahla svoje minimum za päť rokov a počet úmrtí sa tak výrazne priblížil k predpandemickým hodnotám.

Vývoj crude mortality rate tiež zaznamenal pozitívne hodnoty. Počet úmrtí prepočítaný na 100 000 obyvateľov zostal druhý rok po sebe pod hranicou tisíc úmrtí, konkrétne na úrovni 994 ľudí. Crude mortality rate umožňuje objektívnejšie porovnanie rôznych rozsiahlych území alebo dlhých časových období, keď sa celkový počet obyvateľov v krajine výrazne zmenil. Crude mortality rate v roku 2021 dosiahol až 1 350 úmrtí na 100 000 obyvateľov. V predpandemických rokoch, od vzniku Slovenskej republiky do roku 2019, crude rate dlhodobo osciloval v rozmedzí 948-998 úmrtí na 100 000 obyvateľov.

Prečítajte si tiež: Systém zdravotnej starostlivosti

Regionálne Rozdiely v Úmrtnosti v Roku 2024

Z pohľadu krajov sa situácia v roku 2024 medziročne zlepšila v piatich z ôsmich krajov Slovenska, s výnimkou Bratislavského, Trnavského a Nitrianskeho kraja. V porovnaní s 5-ročným predpandemickým priemerom bol súčasný počet úmrtí nižší v štyroch krajoch - Žilinský, Prešovský, Banskobystrický a Nitriansky kraj. Naopak, štyri kraje zaznamenali aj mierne vyšší počet úmrtí ako priemer pred rokom 2020, išlo však len o veľmi nízke hodnoty nadmernej úmrtnosti.

Medzi 8 krajmi Slovenska zaznamenali 4 kraje nižšiu crude mortality rate ako slovenský priemer v roku 2024, konkrétne Prešovský (850), Bratislavský (864), Žilinský (954) a Košický kraj (956).

Veková Štruktúra Zomrelých a Príčiny Úmrtí

Viac ako 78 % všetkých úmrtí tvorili seniori (65 a viac rokov), pričom ich podiel v štruktúre zomrelých sa mierne zvýšil aj po pandémii. Počet úmrtí seniorov zostal medziročne nezmenený, bol však stále o viac ako 6 % vyšší ako 5-ročný predpandemický priemer. Pozitívnym trendom bol výrazný pokles úmrtí v produktívnom veku (15 až 64 rokov).

Po ústupe pandémie sa medzi hlavné príčiny úmrtí opäť zaradili choroby, ktoré boli na Slovensku dlhodobo rozšírené. Ochorenia obehovej sústavy, ktoré sú na Slovensku naďalej najčastejšou príčinou úmrtia, významne prispeli k poklesu celkovej úmrtnosti v roku 2024. V dôsledku týchto ochorení zomrelo takmer 24,3 tisíc ľudí, čo je o 1 200 menej ako predpandemický priemer.

Druhým najčastejším dôvodom úmrtia boli v roku 2024 nádory, ktoré predstavovali takmer 25 % z celkového počtu úmrtí. Celkovo zomrelo na nádory viac ako 13 300 ľudí. Tretiu priečku v rebríčku príčin úmrtia obsadili choroby dýchacej sústavy, ktoré tvorili takmer 9 % z celkového počtu úmrtí.

Na COVID-19 zomrelo v roku 2024 200 ľudí, čo predstavuje medziročný pokles o 62 %. Išlo o najnižší počet úmrtí za posledných päť rokov. Infekcia predstavovala len 0,4 % z celkového počtu úmrtí a zaradila sa tak medzi príčiny úmrtia, ktoré len mierne ovplyvňujú úmrtnosť na Slovensku.

Kvalita Života Seniorov

Kvalita života seniorov odráža, okrem zdravia, psychického a emocionálneho prežívania, viaceré variabilné faktory, ako je schopnosť adaptácie, participácia na spoločenskom živote, spôsob trávenia voľného času, či kvalita sociálnych vzťahov. Sociálno-ekonomická dimenzia kvality života seniorov zahŕňa všetky aspekty súvisiace so sociálnym prostredím, finančné a materiálne zabezpečenie, dopravu, bezpečnosť, zdravotnú starostlivosť a sociálne služby, ako aj prístup k informáciám a ďalším zdrojom, ktorými spoločnosť disponuje.

Na Slovensku je stredná dĺžka života 76,7 roka, pričom pretrvávajú veľké rozdiely medzi pohlaviami. Kým muži sa dožívajú v priemere 73,1 roka, u žien je to 80,2 roka. Rozdiely sú aj v súvislosti so sociálno-ekonomickými skupinami obyvateľstva. Osoby s nízkou úrovňou vzdelania žijú v priemere o desať rokov kratšie ako osoby s vysokoškolským vzdelaním.

Sociálna staroba je charakteristická zmenou sociálnych úloh, životného štýlu a tiež ekonomického zabezpečenia. Zahŕňa viaceré negatívne aspekty, pričom ide napríklad o sociálnu exklúziu, predsudky a vekovú diskrimináciu, generačnú intoleranciu, segregáciu, ale aj vyššiu chorobnosť, či atypický priebeh chorôb, pokles schopnosti signalizovať vlastné potreby, stratu orientácie v sociálnom dianí v dôsledku rýchleho napredovania technológií a pod. Okrem toho môže zahŕňať zmeny ohľadom bydliska, obmedzenie či stratu sociálnych kontaktov, oslabenie interakcií, alebo tiež osamelosť.

Sociálne Služby a Starostlivosť o Seniorov

Sociálne zariadenia pre seniorov sa boria s nedostatkom opatrovateliek na Slovensku, o túto prácu nemá už takmer nikto záujem. Pre nedostatok personálu hrozí niektorým zariadeniam aj zatvorenie. Komora opatrovateliek Slovenska (KOS) upozornila, že najmä počas leta nemajú opatrovateľky vyhovujúce pracovné podmienky, čo spôsobuje nezáujem a nedostatok opatrovateliek, ako aj horšiu kvalitu starostlivosti o seniorov. KOS už dlhodobo žiada vládu, aby zvýšila investície do sociálnych služieb, najmä na platy opatrovateliek, a započítala aj prax opatrovateliek zo zahraničia a z domácej starostlivosti. Na nepriaznivý stav opatrovateľov a opatrovateliek upozorňuje aj predsedníčka Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb v SR Anna Ghannamová, ktorá navrhuje, aby sa voľné pracovné miesta obsadili cudzincami z tretích krajín alebo sa prijali opatrenia na motiváciu mladých ľudí, a to zavedením nástupného motivačného bonusu.

Inštitucionálna starostlivosť je poskytovaná v zariadeniach sociálnych služieb podľa zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách v znení neskorších predpisov.

Ekonomická Aktivita a Dôchodkové Zabezpečenie

Postavenie seniorov na trhu práce predstavuje jeden z kľúčových faktorov ovplyvňujúcich budúci vývoj slovenskej spoločnosti, pričom práve občania v preddôchodkovom veku patria medzi najviac ohrozené skupiny na trhu práce. Vzhľadom na starnutie populácie bude táto skupina v pracovnej sile stále početnejšia.

V súčasnosti zamestnáva seniorov na Slovensku len 30 % všetkých firiem, resp. malých a stredných podnikateľov s obratom vyšším ako 200 000 Eur. Väčšina seniorov pracuje v týchto firmách na plný pracovný úväzok. Uplatnenie seniorov na pracovných pozíciách je rôzne, najčastejšie ide o administratívne a účtovnícke práce, odborné referentské práce, údržbu či stráženie objektov.

Výrazná zmena nastáva v súvislosti s odchodom seniora do dôchodku, v dôsledku čoho sa mení nielen jeho ekonomická, resp. finančná situácia, ktorá sa spravidla zhoršuje, ale taktiež celý predošlý spôsob života. Seniori tvoria spotrebiteľskú skupinu obyvateľstva so špecifickými požiadavkami a potrebami, pričom najväčšia časť ich ekonomickej sily pochádza z ich dôchodkového zabezpečenia.

Dôchodky predstavujú obrovský a stále narastajúci podiel verejných výdavkov, tvoriaci v priemere viac ako 10 % HDP. Základná a zároveň najvýznamnejšia dôchodková dávka je starobný dôchodok, ktorý je poskytovaný zo starobného poistenia, ak bol poistenec dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je v súčasnosti stanovený na 62 rokov.

Veková Diskriminácia (Ageizmus)

Seniori tvoria skupinu obyvateľstva, ktorá je do značnej miery ohrozená aj diskrimináciou na základe veku - tzv. ageizmom. Daný jav je manifestovaný širokým spektrom fenoménov na individuálnej, aj inštitucionálnej úrovni. Postoje k jeho pochopeniu zahŕňajú dve roviny. Prvou je diskriminácia, predsudky a systematické uplatňovanie stereotypov, vychádzajúce zvyčajne z nesprávneho chápania kvalitatívnych nerovností jednotlivých fáz ľudského života a značne subjektívneho vnímania seniorskej populácie. Druhá rovina predstavuje pocit diskriminácie samotných seniorov, ktorý je založený na nerešpektovaní vlastného ega, príp. Ľudské práva starších ľudí nie sú prostredníctvom súčasného právneho systému dostatočne zabezpečené. Jednotlivé štátne politiky zlyhali v adekvátnej implementácii a včleňovaní práv seniorských občanov do zákonov, rozpočtov a programových vyhlásení, čo dokazuje aj práve nezmenšujúca sa miera ageizmu v spoločnosti.

Dôsledky Starnutia Populácie

Starnutie populácie má rozsiahle dôsledky pre Slovensko, ktoré ovplyvňujú rôzne oblasti života spoločnosti. Medzi najvýznamnejšie patria:

• Ekonomické dôsledky: Zvyšujúce sa náklady na dôchodky a zdravotnú starostlivosť, nedostatok pracovnej sily, znížená produktivita.
• Sociálne dôsledky: Zvýšená potreba sociálnych služieb pre seniorov, zmena štruktúry rodín, osamelosť seniorov.
• Zdravotné dôsledky: Zvýšený výskyt chronických ochorení, potreba geriatrickej starostlivosti, rastúce náklady na zdravotnú starostlivosť.
• Regionálne rozdiely: Starnutie populácie sa prejavuje nerovnomerne v rôznych regiónoch Slovenska, čo vedie k regionálnym disparitám v ekonomickom a sociálnom rozvoji.

Slovenskí seniori sú dnes zároveň na chvoste európskych krajín v hodnotení dĺžky života dožitého v zdraví. Preto budú už pre dnešných štyridsiatnikov kľúčovým zdrojom dôchodkového príjmu vlastné úspory a ich rozloženie.

Výzvy a Riešenia

Starnutie populácie predstavuje pre Slovensko komplexnú výzvu, ktorá si vyžaduje komplexné riešenia. Medzi kľúčové opatrenia patria:

• Podpora pôrodnosti: Opatrenia na podporu rodín s deťmi, zlepšenie dostupnosti služieb starostlivosti o deti, podpora zosúladenia pracovného a rodinného života. Minister práce Jozef Mihál na zasadnutí ministrov vyjadril snahu zvrátiť negatívny trend, akým sa demografický vývoj v súčasnosti poberá. Spomenul zmeny v príspevku pri narodení dieťaťa a finančnej podpore pri starostlivosti o dieťa. Tie platia od januára a ich cieľom bolo zlepšiť ekonomickú situáciu mladých rodín. Nárok na peniaze od štátu majú aj rodičia, ktorý zarábajú. V pripravovanej novele zákonníka práce navrhuje rezort ďalšie opatrenia, napríklad flexibilné pracovné podmienky, odľahčovaciu služba, zdieľané miesto, nemožnosť prepustiť tehotnú ženu v skúšobnej lehote či možnosť vyčerpať si rodičovskú dovolenku do piatich rokov veku dieťaťa.
• Reforma dôchodkového systému: Zabezpečenie udržateľnosti dôchodkového systému, zvýšenie veku odchodu do dôchodku, podpora aktívneho starnutia.
• Zlepšenie zdravotnej starostlivosti: Zvýšenie investícií do zdravotnej starostlivosti, rozvoj geriatrickej starostlivosti, podpora prevencie a zdravého životného štýlu.
• Podpora migrácie: Prilákanie kvalifikovaných migrantov, integrácia migrantov do spoločnosti, riešenie odlevu mozgov.
• Regionálny rozvoj: Podpora ekonomického a sociálneho rozvoja regiónov s vysokým podielom seniorov, zlepšenie dostupnosti služieb v týchto regiónoch.
• Vzdelávanie a osveta: Zvyšovanie povedomia o starnutí populácie a jeho dôsledkoch, podpora medzigeneračnej solidarity.

Porovnanie Vývoja na Slovensku a v Českej Republike

Proces transformácie z centrálne riadenej ekonomiky na trhovú ekonomiku od roku 1990 bol pre obe krajiny veľkou výzvou, s ktorou sa už však od 1. januára 1993 museli pasovať samostatne. Po rokoch však môžeme konštatovať, že sme šťastnejší, bohatší, žijeme dlhší život, sme vzdelanejší a máme aj čistejšie prostredie. Zároveň priepasť voči Západu v mnohých oblastiach zostáva naďalej značná a ani v dobiehaní úrovne Českej republiky nie sme zatiaľ úspešní. Posledné roky navyše v porovnaní so Západom priniesli aj stagnáciu celkovej ekonomickej úrovne.

Slovenská republika má v súčasnosti necelých 5,5 mil. obyvateľov, čo je len mierne viac ako polovica počtu obyvateľov v Česku. Výrazne odlišný trend bol ale 30 rokov pred rozdelením krajín, kedy za obdobie 1963 - 1993 na území Slovenska vzrástla populácia o 24 % a v ČR o 7 %. Z hľadiska vekovej štruktúry obyvateľstva sa v oboch krajinách za posledných 30 rokov znížil podiel detí do 15 rokov a vzrástol počet ľudí nad 65 rokov.

Dožívame sa o niečo dlhšie ako v roku 1993, ale ČR sa nám vzďaľuje. V strednej dĺžke života podľa posledných dostupných údajov za Českom zaostávame ako v štatistike mužov, tak aj žien. V roku 1993 sa ženy na Slovensku dožívali v priemere o niečo dlhšie ako v Česku, avšak po takmer tridsiatich rokoch už to neplatí. Zároveň u mužov došlo k výraznejšiemu nárastu rozdielu v dĺžke života v prospech ČR. Trend na Slovensku je pozitívny a v porovnaní s rokom 1993 žijú ženy dlhšie o 1,5 roka a muži až o takmer 3 roky.

Zatiaľ čo trend migrácie je v oboch krajinách podobný, objem sa výrazne líši. V oboch krajinách prevažuje počet prisťahovaných nad vysťahovanými, no v ČR je ich násobne viac.

Slovensku sa v období pred finančnou krízou darilo dobiehať západnú aj českú ekonomickú úroveň, v posledných rokoch však stagnujeme. Štartovacia pozícia Slovenska (podobne ako Maďarska a Poľska) nebola v prvých rokoch existencie Slovenska dobrá, keď v roku 1995 hrubý domáci produkt na obyvateľa v parite kúpnej sily nedosahoval ani polovicu krajín dnešnej EÚ 27. Nezaostávali sme len za krajinami EÚ 27, ale aj za Českom, ktoré už v tomto období dosahovalo 77,9 % úrovne krajín EÚ 27. Medzi rokmi 2000 a 2010 však Slovensko zaznamenalo výrazný pokrok, keď sa dotiahlo na 76,7 % priemeru EÚ 27 a zhruba 90 % českej úrovne a výraznejšie predbehlo aj Maďarsko a Poľsko.

Ekonomická transformácia zasiahla Slovensko výraznejšie a v roku 1993 dosiahla miera nezamestnanosti na Slovensku 14,4 %, čo bolo trikrát viac než v ČR. Aj ďalší vývoj na Slovensku bol problematický, keď na prelome storočí sa miera nezamestnanosti približovala k 20 %. Nasledoval však postupný pokles, ktorý len dočasne prerušila finančná kríza a jej následky v rokoch 2008 - 2010 a pandémia v rokoch 2020 a 2021. Miera nezamestnanosti tak dosiahla historické minimum počas existencie samostatnej republiky v predpandemickom roku 2019 na úrovni 5,7 %.

Na Slovensku panuje vyššia dôvera vo väčšinu sledovaných inštitúcii. V roku 2017 tvorili výnimku len polícia, právny systém a systém zdravotnej starostlivosti. Medzi rokmi 1990 a 2017 sa rozdiel medzi dôverou v dané inštitúcie v SR a ČR ešte zväčšil v prospech Slovenska, okrem troch spomínaných oblastí. Najmarkantnejšia zmena rozdielu dôvery medzi SR a ČR bola zaznamenaná vo vzťahu k EÚ. V roku 2017 mali občania SR najväčšiu dôveru v armádu a vzdelávací systém, pričom občania ČR najviac dôverovali v zdravotnícky a vzdelávací systém. Najnižšiu dôveru mali občania SR v roku 2017 v právny systém a tlač. Pre občanov ČR to bol parlament a cirkev.

tags: #slovensko #počet #dôchodcov #nad #65 #rokov