Daň z nehnuteľnosti: Poplatky za omeškanie a ich uplatňovanie

Platenie daní je povinnosťou, ktorá sa týka každého občana a podnikateľského subjektu. Na úrovni miest a obcí sa táto povinnosť prejavuje v platení miestnych daní a poplatkov, ktoré sú upravené zákonom. Článok sa zameriava na problematiku daňových nedoplatkov, poplatkov za omeškanie a postupov obcí pri vymáhaní týchto pohľadávok, s dôrazom na daň z nehnuteľností.

Daňové nedoplatky a ich správa

Daňové nedoplatky predstavujú dlžnú sumu dane po lehote splatnosti. Správa týchto daní sa riadi zákonom č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok). Podľa tohto zákona sa za daň považuje aj miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, ako aj miestny poplatok za rozvoj.

Interné predpisy obcí a ich záväznosť

Niektoré obce prijímajú interné dokumenty, ktoré upravujú postup pri vymáhaní daňových nedoplatkov. Tieto dokumenty však nemajú právnu záväznosť pre tretie osoby a slúžia len na zjednotenie správnej praxe zamestnancov obce. Samotná správa daní sa realizuje prostredníctvom ustanovení daňového poriadku.

Odpustenie daňového nedoplatku

Podľa § 70 ods. 2 daňového poriadku môže správca dane na žiadosť daňového dlžníka, ktorým je fyzická osoba, povoliť úľavu na dani alebo odpustiť daňový nedoplatok na dani okrem daňového nedoplatku na dani z pridanej hodnoty a spotrebných daniach, ak by jeho vymáhaním bola vážne ohrozená výživa daňového dlžníka alebo osôb odkázaných na jeho výživu. Splnenie tejto podmienky je daňový dlžník povinný preukázať. O povolení úľavy na dani alebo o odpustení daňového nedoplatku správca dane vydá rozhodnutie, proti ktorému nemožno podať odvolanie.

Rozhodovacie právomoci starostu a obecného zastupiteľstva

Starosta obce rozhoduje vo všetkých veciach správy obce, ktoré nie sú zákonom alebo štatútom obce vyhradené obecnému zastupiteľstvu. Keďže obecnému zastupiteľstvu nie je v zmysle § 11 ods. 4 písm. k) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení vyhradené rozhodovanie o úľavách na daniach alebo o odpustení daňových nedoplatkov, túto právomoc má starosta obce.

Prečítajte si tiež: Súhlas vlastníka so sídlom firmy: Podrobný návod

Zverejňovanie zoznamu daňových dlžníkov

Prvým nástrojom tlaku na daňových dlžníkov je zverejňovanie zoznamu daňových dlžníkov. Správca dane, ktorým je obec, môže zverejniť zoznam (§ 52 ods. 8 daňového poriadku) daňových dlžníkov podľa stavu k 31. decembru.

Proces vyrubovania dane

Už pri samotnom prijímaní podaných daňových priznaní môže správca dane pozitívne ovplyvniť úspešnosť procesu vyrubovania dane. Po prijatí daňového priznania je potrebné skontrolovať jeho úplnosť (nezabudnúť na podpis daňovníka), prípadne aj pravdivosť údajov v ňom uvedených. Ak správca dane zistí, že podané daňové priznanie vykazuje nedostatky, je povinný postupovať podľa ustanovenia § 17 daňového poriadku a vyzvať daňový subjekt na ich odstránenie.

Postup pri nedostatkoch v daňovom priznaní

Ak daňový subjekt splní oznamovaciu povinnosť (ostatné miestne dane), podá ohlásenie (miestny poplatok za odpad, od 1. decembra sa má termín „ohlásenie“ konečne zjednotiť s ostatnou terminológiou použitou v zákone a zmeniť na „oznamovacia povinnosť“) alebo daňové priznanie (daň z nehnuteľností) podané daňovým subjektom nemá nedostatky, ide celý proces hladko a správca dane vyrubí daň v súlade s nimi. Opačná situácia nastane v prípade, keď podané daňové priznanie má nedostatky alebo si daňový subjekt nesplní vyššie uvedené povinnosti (oznamovacia povinnosť, ohlásenie). Správca dane v takom prípade nemôže postupovať tak, že daň svojvoľne vyrubí v ním určenej sume. Aj keby z hľadiska hmotného zákona (zákona o miestnych daniach) mal stokrát pravdu, čo sa týka správnosti zdanenia a výšky určenej dane, v dôsledku nedodržania procesu takéto rozhodnutie v rámci možného odvolacieho konania neobstojí.

Určenie dane podľa pomôcok

Ak daňovník nesplní oznamovaciu povinnosť o vzniku daňovej povinnosti, obec ho písomne vyzve na jej splnenie v primeranej lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako osem dní. Až v prípade, ak daňovník nesplní oznamovaciu povinnosť ani na základe výzvy správcu dane, obec zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok. Pri určení dane podľa pomôcok správca dane postupuje podľa § 48 - § 49 daňového poriadku.

Doručovanie písomností

Jedným z najčastejších dôvodov na zrušenie rozhodnutia, ktoré v podaných odvolaniach daňové subjekty namietajú, je nesprávne doručenie rozhodnutia. Aj v prípade nesprávneho doručenia výzvy na podanie daňového priznania, prípadne na odstránenie nedostatkov podaného daňového priznania býva problém, pretože jej nesprávne doručenie (zvyčajne obyčajnou listovou zásielkou namiesto doručenia do vlastných rúk) má negatívny vplyv na rozhodnutie vydané na jej základe (podmienky pre možnosť určenia dane podľa pomôcok nie sú splnené). Doručovanie písomností je upravené ustanoveniami § 30 až § 35 daňového poriadku.

Prečítajte si tiež: Povinnosti ZŤP voči nehnuteľnostiam v Senici

Povinnosť doručovať do vlastných rúk

Z ustanovenia § 31 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku pre správcov dane vyplýva povinnosť do vlastných rúk doručiť písomnosti, ktorých deň doručenia je rozhodujúci pre stanovenie začiatku plynutia lehoty, ktorej nesplnenie by mohlo byť pre adresáta spojené s právnou ujmou. Sú to prípady, kedy správca dane vyzýva daňový subjekt napr. na podanie daňového priznania, resp. splnenie oznamovacej povinnosti alebo podanie ohlásenia, na odstránenie nedostatkov v podanom daňovom priznaní alebo keď mu zasiela rozhodnutie, ktorým mu vyrubuje daň (je ním určená lehota plnenia a lehota na podanie opravného prostriedku), skrátka vždy, keď sa k písomnosti viaže nejaká lehota, ktorú je daňovník povinný dodržať.

Donucovacie prostriedky

Keď ste ako správcovia dane, majúc na pamäti základné zásady daňového konania, použili všetky zákonné možnosti na to, aby daň bola určená na základe úzkej spolupráce s daňovníkom, ale daňový subjekt aj napriek vašim snahám ostáva hluchý a nemý, nezostáva vám nič iné, ako voči nemu použiť donucovacie prostriedky. Tieto nepopulárne opatrenia využívajú z obcí hlavne mestá. Malé obce k nim vzhľadom na okolnosti, ktoré boli uvedené vo všeobecných poznatkoch, pristupujú v malej miere, hoci formulácia „uloží“ použitá v ustanovení § 155 daňového poriadku dáva správcom dane povinnosť pokutu uložiť (zmena z „možnosti“ podľa zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov na „povinnosť“ podľa daňového poriadku). Niekedy až sankcie zvýšia daňovú disciplínu daňových subjektov.

Pokuty

Daňovým poriadkom bola upravená aj horná hranica ukladaných pokút (maximálne do výšky dane alebo poplatku), čo je potešujúce. Niektoré obce totiž ukladali pokuty v sume aj niekoľkonásobne prevyšujúcej daňovú povinnosť, bez ohľadu na to, že pri ukladaní pokuty boli a sú (§ 155 ods. 3 daňového poriadku) povinné prihliadať na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu.

Dôvody uloženia pokút

O dôvodoch uloženia pokút, t. j. o správnych deliktoch pojednáva ustanovenie § 154 daňového poriadku. Keďže nie všetky časti tohto ustanovenia sa týkajú obcí, sú uvádzané spolu s pokutami podľa ustanovenia § 155 daňového poriadku, ktoré je správca dane, ktorým je obec, povinný uložiť.

Príklady pokút

• I. § 155 ods. 1 písm. a) daňového poriadku: od 5 eur do 3 000 eur, najviac do výšky vyrubenej dane, za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. a) prvého bodu daňového poriadku, ktorého sa dopustí ten, kto nepodá daňové priznanie v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 15 ods. 6 daňového poriadku.
• II. § 155 ods. 1 písm. b) daňového poriadku: od 10 eur do 6 000 eur, najviac do výšky vyrubenej dane, za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. a) tretieho bodu daňového poriadku, ktorého sa dopustí ten, kto nepodá daňové priznanie v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 15 ods. 7 daňového poriadku.

Ak správca dane uloží pokutu podľa § 155 ods. 1 písm. b) daňového poriadku, pokuta podľa ustanovenia § 155 ods. 1 písm. a) daňového poriadku sa neuloží.

Prečítajte si tiež: Ako predať nehnuteľnosť, ak je potrebný kolízny opatrovník?

Pre všetky uvedené pokuty platí, že obec pokutu neuloží, ak nepresiahne 3 eurá.

Daňový preplatok a jeho vrátenie

Daňovým preplatkom sa rozumie suma platby, ktorá prevyšuje splatnú daň. Podľa daňového poriadku, ak nemožno daňový preplatok na dani z nehnuteľností použiť na úhradu splatných daňových nedoplatkov alebo na úhradu inej miestnej dani resp. Daňový preplatok nemožno vrátiť, ak žiadosť o jeho vrátenie bola doručená po zániku práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane.

Nesprávny variabilný symbol

Ak fyzická osoba (platiteľ dane) použije pri úhrade dane nesprávny variabilný symbol alebo špecifický symbol, platba bude pripísaná na účet inému daňovému subjektu, ktorému bol pridelený uvedený variabilný symbol. Platiteľ, ktorý pri platbe dane použil nesprávny variabilný symbol, môže požiadať správcu dane o vrátenie tejto platby žiadosťou, ku ktorej priloží doklad preukazujúci nesprávne použitý variabilný symbol platby a doklad o tejto úhrade. Správca dane vráti platbu platiteľovi len, ak eviduje u daňovníka, na účet ktorého bola platba pripísaná, preplatok, a to vo výške, v akej ju eviduje ako daňový preplatok.

tags: #dan #z #nehnutelnosti #poplatok #za #omeskanie