
Inflácia, neúprosný jav v ekonomike, má hlboký dopad na rôzne segmenty spoločnosti. Dôchodcovia, často žijúci z fixných príjmov, sú obzvlášť zraniteľní voči zvyšovaniu cien, najmä ak ide o základné potreby ako sú potraviny. Tento článok sa zameriava na vplyv inflácie potravín na dôchodcov na Slovensku, analyzuje aktuálne trendy a ponúka pohľad na to, ako sa s touto výzvou vyrovnať.
Tempo rastu cien na Slovensku sa v posledných mesiacoch opäť zvýšilo. Hoci v júli išlo len o mierny nárast oproti júnu, inflácia sa stále drží nad očakávaniami Národnej banky Slovenska. Podľa indexu CPI vzrástli ceny v júni medziročne o 4,4 %, čo predstavuje najvyšší rast od konca roka 2023. Medzimesačne zdraželi o 0,3 %.
V januári rástli spotrebiteľské ceny tovarov a služieb medzimesačne o 1,7 %, čo bol najvyšší medzimesačný rast za posledné dva roky. Medziročná inflácia vzrástla na 3,9 %, čím sa vrátila na úroveň rastu cien z januára 2024.
V septembri 2025 dosiahla medziročná inflácia úroveň 4,3 %, čo je druhá najvyššia hodnota v tomto roku.
Rast cien neregulovaných služieb sa v júli mierne spomalil na 5,3 %. Tento vývoj naznačuje, že jún bol pravdepodobne vrcholom, no niektoré položky pokračujú v extrémnom zdražovaní. Kým ceny leteniek či poštových služieb prestali rásť, hotely, reštaurácie a kaviarne zostávajú pod tlakom. Zreteľný vplyv na infláciu majú aj alkoholické a nealkoholické nápoje. Ich ceny zvyšuje kombinácia vyššej DPH, spotrebných daní a novozavedenej dane z cukru. Oslavy či bežná konzumácia tak domácnosti vychádzajú drahšie.
Prečítajte si tiež: Cestovanie vlakom pre dôchodcov v Česku
Významný vplyv na celkový výsledok mali zmeny sadzieb DPH alebo nová daň na sladené nealkoholické nápoje. V januári rástli spotrebiteľské ceny medzimesačne v 10 z celkového počtu 12 divízií (skupín výdavkov domácností), od 0,8 % v divízii rekreácie a kultúry až po 4,6 % v sektore alkoholických nápojov a tabaku. Tento výsledok bol ovplyvnený najmä zvýšením cien v divízii bývania a energií o 1,3 %.
V doprave ceny vzrástli o 3,5 %, najmä v dôsledku vyšších cien pohonných hmôt a dopravných služieb.
V septembri infláciu v medziročnom porovnaní najviac ovplyvnili vyššie ceny pohonných hmôt, nealkoholických nápojov a pretrvávajúce vyššie ceny v reštauráciách, kaviarňach a jedálňach.
V júni boli potraviny medziročne drahšie o 5,1 %. Júl síce priniesol pokles cien masla a olejov, no tento efekt vyvážilo zdraženie ovocia, mliečnych výrobkov a vajec. Očakávania, že rast cien potravín sa začne zmierňovať, sa teda nenaplnili.
V januári sa síce znížili ceny dôležitých potravín, ako je chlieb a obilniny, mäso alebo mlieko, syry a vajcia až o 1 %, a oleje a tuky dokonca takmer o 3 %, ale potraviny ako celok opäť stiahli menšie potraviny do rastu. Zvýšenie cien sa prejavilo v ovocí o 5,6 %, zelenine o 2,3 % a cukre a cukrovinkách o 2 %. Dynamický nárast cien takmer o 12 % zaznamenali nealkoholické nápoje v dôsledku spotrebnej dane na sladené nealkoholické nápoje.
Prečítajte si tiež: Škola a domov dôchodcov - nový model
V septembri bol zaznamenaný pozitívny vplyv na vývoj inflácie vďaka poklesu cien potravín o 0,4 %, čo je prvý medzimesačný pokles po piatich mesiacoch rastu. Pokles cien bol zaznamenaný v 6 z 9 kategórií potravín, najmä v zelenine (-2,5 %), cukre a cukrovinkách (-1,5 %) a chlebe a obilninách (-0,4 %). Zlacnelo aj mäso a oleje a tuky, zatiaľ čo ceny mlieka, syrov a vajec vzrástli. Nealkoholické nápoje opäť zdraželi, a to o 0,9 %.
Infláciu v júli pocítili domácnosti zamestnancov i nízkopríjmové domácnosti. Index rastu cien u týchto skupín bol v júli 2,7 percenta. V domácnostiach dôchodcov bola inflácia nižšia, na úrovni 1,9 percenta.
Najväčší vplyv na výsledné indexy inflácie pre jednotlivé sociálne skupiny v porovnaní s priemerom malo predovšetkým vyššie tempo rastu cien potravín a nealko nápojov. Negatívne vývoj indexov v júli ovplyvnilo tiež zvýšenie cien rekreácie a kultúry, najmä dovolenkových zájazdov. Na zvýšenie inflácie u vybraných sociálnych skupín mali vplyv aj drahšie poštové a telekomunikačné služby či drahšie lieky. „Ich zvýšenie pocítili najmä domácnosti dôchodcov, v ktorých tvoria väčší podiel celkových výdavkov než v ostatných typoch domácností,“ zhodnotil Štatistický úrad.
Ak sa súčasné trendy nezmenia, priemerná inflácia meraná CPI by za rok 2025 mala dosiahnuť 4,1 %.
Prečítajte si tiež: Dôchodcovia zo Slovenska a cestovanie v Česku