Dôchodcovia v EÚ: Porovnanie a perspektívy so zameraním na Slovensko

Dôchodok predstavuje pre každého človeka dôležitú etapu života, kedy sa po rokoch práce môže venovať svojim záľubám a odpočinku. Avšak, realita dôchodcov v Európe nie je vždy ružová. Tento článok sa zameriava na porovnanie dôchodkových systémov v krajinách EÚ, s osobitným dôrazom na situáciu slovenských dôchodcov a výzvy, ktorým čelí slovenský dôchodkový systém.

Dôchodky v EÚ: Realita a riziká

Penzie v Európe sa v priemere pohybujú okolo troch pätín príjmu pred odchodom do dôchodku. Alarmujúce je, že v mnohých krajinách EÚ táto úroveň klesla pod 50 percent, čo značne sťažuje dôchodcom udržanie si dôstojnej životnej úrovne. Táto situácia sa odráža aj v štatistikách chudoby. Takmer každý šiesty dôchodca v EÚ je ohrozený chudobou. Miera rizika chudoby medzi dôchodcami vzrástla z 12 percent v roku 2013 na 15,5 percenta o desať rokov neskôr.

Ukazovateľ Aggregate Replacement Ratio, ktorý zverejňuje Eurostat, hodnotí efektívnosť dôchodkových systémov pri zabezpečení životnej úrovne po odchode do dôchodku. V roku 2023 dosahoval tento ukazovateľ v EÚ 58 percent. To znamená, že osoba, ktorá v produktívnom veku (50-59 rokov) zarábala 100 eur, dostávala po odchode do dôchodku (vo veku 65-74 rokov) 58 eur. V rámci EÚ sa tento pomer pohyboval od 35 eur v Chorvátsku po 78 eur v Grécku, informuje euronews.com.

Slovensko: Nadpriemerná náhrada, ale s rizikami

Pre Slovákov je situácia mierne odlišná. Po odchode do dôchodku im pripadlo 62 percent príjmu z konca kariéry, teda viac než bol európsky priemer. V roku 2023 pripadla slovenskému dôchodcovi suma 62 eur (v porovnaní s príjmom 100 eur pred odchodom do dôchodku). Medzi krajiny s najvyššími dôchodkami v pomere k príjmom pred odchodom do penzie patrili ešte Španielsko (77 percent) a Taliansko (75 percent). Portugalsko tiež prekročilo priemer EÚ s úrovňou 61 percent.

Nadpriemerný výsledok slovenských dôchodcov koreluje s vývojom pomeru priemerného starobného dôchodku k priemernej mzde, ktorý prudko rastie. Podľa finančného analytika OVB Allfinanz Slovensko Mariána Búlika, je to súčasne dobrá aj zlá správa. „Pre zamestnancov je pozitívne, že je miera náhrady dôchodku voči hrubej mzde vysoká.“ Odborník poznamenal, že v roku 2023 sa vývoj začal otáčať a minulý rok miera náhrady výrazne vystrelila smerom nahor.

Prečítajte si tiež: Cestovanie vlakom pre dôchodcov v Česku

Neudržateľnosť slovenského dôchodkového systému

„Skokový nárast náhrady je zlá správa, keďže podčiarkuje neudržateľnosť slovenského dôchodkového systému,“ uviedol M. Búlik. Deficit rozpočtu Sociálnej poisťovne podľa neho narástol z 1,74 miliardy eur v roku 2023 na odhadované tri miliardy eur za rok 2024. Pritom ešte v roku 2022 bol deficit 425 miliónov eur.

Tento alarmujúci nárast deficitu je dôsledkom viacerých faktorov:

• Neúmerne vysoká valorizácia: Dôchodky sa zvyšovali vysoko nad úroveň inflácie.
• Uvoľňovanie pravidiel pre predčasné dôchodky: Viac ľudí odchádza do dôchodku skôr.
• Zavedenie 13. dôchodkov: Poskytovanie dodatočnej dávky vo výške priemerného vyplácaného dôchodku pre všetkých penzistov.

Hrozba pre budúce generácie dôchodcov

Expert na financie varuje, že takto „neúmerne štedro nastavený sociálny systém je neudržateľný“. Je podľa neho isté, že bez reformy sa rýchlejšie približuje čas, kedy bude musieť štát dramaticky znížiť výšku dôchodkov. „Vysoko pravdepodobne na to doplatia novo priznané dôchodky, keďže si ťažko predstaviť vládu, ktorá by siahla na už schválené penzie početne silnej skupine dôchodcov.“ To znamená, že budúce generácie dôchodcov môžu očakávať výrazne nižšie dôchodky v porovnaní so súčasnými.

Potrebné reformy a možné riešenia

Pre zabezpečenie udržateľnosti dôchodkového systému na Slovensku je nevyhnutné prijať rozsiahle reformy. Medzi potenciálne opatrenia patrí:

• Zmena valorizačného mechanizmu: Zosúladenie valorizácie dôchodkov s reálnym rastom ekonomiky a infláciou.
• Sprísnenie podmienok pre odchod do predčasného dôchodku: Motivácia ľudí k dlhšej pracovnej aktivite.
• Podpora druhého a tretieho piliera: Posilnenie individuálnych dôchodkových úspor.
• Zvyšovanie zamestnanosti starších ľudí: Vytváranie podmienok pre aktívne starnutie a udržanie starších ľudí na trhu práce.
• Zvyšovanie veku odchodu do dôchodku: Postupné prispôsobovanie veku odchodu do dôchodku demografickému vývoju a predlžovaniu strednej dĺžky života.

Porovnanie s inými krajinami EÚ

Je dôležité pozrieť sa na príklady úspešných dôchodkových reforiem v iných krajinách EÚ. Niektoré krajiny zaviedli automatické vyrovnávacie mechanizmy, ktoré automaticky upravujú výšku dôchodkov v závislosti od demografického vývoja a ekonomickej situácie. Iné krajiny sa zamerali na posilnenie druhého a tretieho piliera, čím preniesli väčšiu zodpovednosť za dôchodkové zabezpečenie na jednotlivcov.

Prečítajte si tiež: Škola a domov dôchodcov - nový model

Vplyv demografických zmien

Starnutie populácie predstavuje pre všetky krajiny EÚ, vrátane Slovenska, vážnu výzvu. Klesajúca pôrodnosť a predlžujúca sa stredná dĺžka života vedú k zvyšovaniu počtu dôchodcov a znižovaniu počtu pracujúcich. Tento demografický trend vytvára obrovský tlak na dôchodkové systémy a vyžaduje si prijatie komplexných a dlhodobých riešení.

Dôchodková reforma ako priorita

Dôchodková reforma by mala byť jednou z hlavných priorít každej vlády. Je nevyhnutné prijať zodpovedné a udržateľné opatrenia, ktoré zabezpečia dôstojnú životnú úroveň pre súčasných aj budúcich dôchodcov. Otázka dôchodkov sa dotýka každého z nás a vyžaduje si otvorenú a konštruktívnu diskusiu medzi politikmi, odborníkmi a verejnosťou.

Prečítajte si tiež: Dôchodcovia zo Slovenska a cestovanie v Česku

tags: #dôchodcovia #v #EU #porovnanie