
Slovenský štát, existujúci v rokoch 1939-1945, bol poznačený silným vplyvom Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS) a jej mládežníckej organizácie, Hlinkovej mládeže. Táto organizácia zohrávala významnú úlohu v indoktrinácii mladej generácie a v presadzovaní ideológie vtedajšieho režimu. Členstvo v Hlinkovej mládeži bolo spojené s preukazovaním lojality a získavaním určitých výhod, čo dokazuje aj existencia legitimácií pre jej členov.
Príbeh Dr. A. S., advokáta z Malaciek, ktorý sa stal terčom antisemitských útokov a perzekúcií, nám poskytuje cenný pohľad na atmosféru a spoločenské pomery v Slovenskom štáte. Po návrate do Malaciek po prvej svetovej vojne si Dr. A. S. otvoril advokátsku kanceláriu. Bol to úspešný človek, ktorý žil pred vojnou v Nemecku a Francúzsku. Jeho meno sa neskôr stalo v Malackách rozbuškou pre vypäté emócie.
V marci 1939 získal Dr. S. osvedčenie od obecného úradu v Malackách, ktoré potvrdzovalo jeho bezúhonné chovanie. V snahe vyhnúť sa rastúcemu antisemitizmu si zmenil svoje židovské priezvisko na slovenské. Táto zmena mena však vyvolala vlnu nevôle zo strany radikálnych kruhov. V novinách Gardista sa objavil nenávistný článok, ktorý Dr. S. obviňoval z toho, že sa chce skryť v slovenskom prostredí a vykorisťovať slovenský ľud. Miestna Hlinkova garda, Hlinkova slovenská ľudová strana a ostatní verejní činitelia nasadili všetky páky, aby túto žiadosť prekazili.
Dr. S. sa bránil a žiadal o vyňatie spod pojmu Žid. Argumentoval tým, že už v roku 1909 vystúpil z izraelitskej cirkvi a konvertoval na kresťanstvo. Poukazoval na to, že žije v šťastnom manželstve s rímskokatolíčkou a má dcéru rímskokatolíckeho vyznania. Zdôrazňoval, že zbavenie jeho povolania by malo katastrofálne následky pre jeho rodinu.
Napriek jeho úsiliu, Hlinkova garda žiadala, aby mu bolo znemožnené vykonávať advokátsku prax. Obviňovali ho z vykorisťovania roľníckeho ľudu a z cynického prístupu k Slovákom.
Prečítajte si tiež: Cestovanie vlakom pre dôchodcov v Česku
Do prípadu sa zapojili aj ďalší vplyvní ľudia. Tido J. Gašpar sa za neho prihovoril u prezidiálneho šéfa ministerstva vnútra. Okresný úrad v Malackách vydal priaznivý posudok, v ktorom sa uvádzalo, že Dr. S. sa chová k slovenskému národu a štátu lojálne a vedie usporiadaný život.
Koncom júna 1939 výbor HSĽS rozhodol, že Dr. A. S. nemá byť považovaný za kresťana. Začalo sa vyšetrovanie, ktoré malo preukázať jeho údajné previnenia. Vypočúvali svedkov, ktorí svedčili o jeho minulosti a o jeho vzťahu k slovenskému ľudu.
Príbeh Dr. A. S. je svedectvom o ťažkej situácii, v ktorej sa ocitli Židia v Slovenskom štáte. Napriek jeho snahe o asimiláciu a o preukázanie lojality, sa stal obeťou antisemitskej nenávisti a perzekúcií.
Hlinkova garda bola polovojenská organizácia, ktorá zohrávala významnú úlohu v politickom a spoločenskom živote Slovenského štátu. Vznikla v lete 1938 a nadväzovala na Rodobranu, ktorá bola zrušená na konci dvadsiatych rokov. Bola organizovaná na vojenskom princípe a jej členovia nosili uniformy a vykonávali vojenský výcvik.
Hlinkova garda mala za úlohu presadzovať ideológiu HSĽS a brániť režim pred vnútornými a vonkajšími nepriateľmi. Aktívne sa podieľala na perzekúciách Židov, Čechov a ďalších skupín obyvateľstva, ktoré boli považované za nepriateľov štátu.
Prečítajte si tiež: Škola a domov dôchodcov - nový model
Organizácia mala rozsiahlu štruktúru, ktorá siahala od ústredného veliteľstva až po miestne jednotky v obciach a mestách. Členstvo v Hlinkovej garde bolo spojené s preukazovaním lojality a s ochotou slúžiť režimu.
Legitimácia pre člena Hlinkovej mládeže bola dokladom o príslušnosti k tejto organizácii. Slúžila ako identifikačný preukaz a zároveň symbol lojality k režimu. Legitimácia obsahovala fotografiu člena, jeho osobné údaje a potvrdenie o zaplatení členského príspevku.
Okrem identifikačnej funkcie mala legitimácia aj symbolický význam. Pre jej držiteľa predstavovala preukazovanie súhlasu s ideológiou a cieľmi organizácie.
Príbeh Jána Gronského, ktorý bol počas vojny držiteľom legitimácie Hlinkovej mládeže, poukazuje na zložitosť doby a na rôzne spôsoby, ako sa ľudia snažili prežiť v ťažkých podmienkach. Aj keď nebol stotožnený s ideológiou HSĽS, legitimácia mu pomohla vyhnúť sa perzekúciám a prežiť vojnu.
Príbeh Alexandra Breuera, židovského chlapca, ktorý prežil holokaust vďaka falošnej legitimácii a istý čas bol členom Hlinkovej gardy, je ďalším svedectvom o absurdite a krutosti doby. Breuer sa stal členom 5. poľnej roty Hlinkovej gardy po tom, ako jeho rodičia boli poslaní do pracovného tábora. Vďaka falošnej legitimácii a svojmu výzoru sa mu podarilo presvedčiť gardistov, že je slovenského pôvodu.
Prečítajte si tiež: Dôchodcovia zo Slovenska a cestovanie v Česku
Breuer bol svedkom mnohých zverstiev, ktoré gardisti páchali na Židoch a ďalších nevinných obetiach. Po vojne svedčil v procese proti niektorým členom V. poľnej roty HG a pomohol usvedčiť vrahov z Kremničky.
Príbehy Dr. A. S., Alexandra Breuera a Jána Gronského sú len zlomkom z mnohých osudov, ktoré boli poznačené prenasledovaním a vojnou. Tieto príbehy nám pripomínajú, aké dôležité je bojovať proti nenávisti a intolerancii a chrániť ľudské práva a slobody.