Podpora sluchovo postihnutých v Nemecku a na Slovensku: Výzvy a riešenia

Európsky priemysel, vrátane toho nemeckého, čelí v súčasnosti vážnym výzvam, ktoré ovplyvňujú aj oblasť podpory a vzdelávania sluchovo postihnutých. Tento článok sa zameriava na aktuálnu situáciu v Nemecku, kde dochádza k redukcii pracovných miest v rôznych odvetviach, a zároveň poukazuje na pozitívne zmeny v prístupe k sluchovo postihnutým deťom na Slovensku.

Redukcia pracovných miest v Nemecku: Dôsledky pre spoločnosť

Nemecký týždenník BILD zverejnil 8. septembra 2024 mapu Nemecka s podnikmi, ktoré plánujú redukovať pracovné pozície v horizonte piatich rokov. Medzi nimi sú aj kľúčoví hráči nemeckej ekonomiky. Dôvodom sú najmä štrukturálne zmeny spojené s prechodom na elektromobilitu, úsporné opatrenia na zabezpečenie konkurencieschopnosti na globálnom trhu a problémy s konkurenciou voči krajinám ako Čína, India a USA.

Automobilový priemysel: Volkswagen, najväčší európsky výrobca automobilov, plánuje znížiť náklady a nevylučuje prepúšťanie. Gunnar Kilian, riaditeľ ľudských zdrojov, uviedol, že firma musí znížiť náklady a hospodáriť s menším počtom zamestnancov, aby zostala konkurencieschopná. Cieľom je ušetriť do roku 2026 desať miliárd eur.

Ďalšie odvetvia:

• Bosch: Plánuje zrušiť 1 500 pracovných miest v divízii pohonov pre automobilový priemysel do konca roka 2025 v nemeckých závodoch z dôvodu reorganizácie smerom k elektromobilite.
• ZF: Dodávateľ pre automobilový priemysel plánuje zrušiť až 12 000 pracovných miest do roku 2030, pričom zamestnanecká rada hovorí až o 18 000 zrušených miestach.
• Continental: Plánuje presunúť výrobu do juhovýchodnej Európy do roku 2028.
• SAP: Nemecká softvérová skupina ohlásila zrušenie 8 000 pracovných miest na celom svete.
• Bayer: Chemický gigant čelí kríze v poľnohospodárskej divízii a musí zaplatiť miliardy za právne spory. Plánuje masívne znížiť počet pracovných miest v Nemecku, zatiaľ ohlásili zrušenie 3 200 miest do konca roka 2025.
• Deutsche Telekom: Plánuje zrušiť približne 3 300 pracovných miest len v Nemecku a 5 000 v USA, kde ich má nahradiť umelá inteligencia.
• Deutche Bahn: Železničná spoločnosť chce zaplátať stratu vo výške miliardy eur z prvého polroka 2024 zrušením až 30 000 pracovných miest v nasledujúcich piatich rokoch.
• Siebel Eltron: Popredný výrobca tepelných čerpadiel reaguje na pokles na trhu s vykurovacími zariadeniami úspornými opatreniami a znižovaním počtu pracovných miest.
• Meyer Burger: Bývalý priekopník v oblasti solárnej energie plánuje znížiť počet pracovných miest z približne 1 050 na 850 do konca roka 2025.

Podpredseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) Vladimír Slezák upozornil na sociálnych sieťach na ohrozenie pracovných miest v Nemecku a rozšíril problém na celú EÚ. Mnohé firmy sa podľa neho netaja tým, že svoju výrobu zatvoria v Európe a presunú do Ázie. Dôvodom je politika nemeckých a EÚ zelených, Green Deal, elektromobilita a klimatické záväzky, ktoré podkopali konkurencieschopnosť Európy.

Rozšírené počty prepustených ľudí v produktívnom veku môžu viesť k nárastu nezamestnanosti a závislosti na pomoci od štátu. To môže viesť k schudobneniu Európy a strate kúpyschopnosti európskeho obyvateľstva.

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad testu sluchu

Podpora sluchovo postihnutých na Slovensku: 70 rokov vzdelávania v Bratislave

Stredné odborné vzdelávanie žiakov so sluchovým postihnutím má v Bratislave dlhú tradíciu. Stredná odborná škola pre sluchovo postihnutých bola zriadená 1. januára 1947 a vyučovanie sa začalo 1. apríla toho istého roku. Neskôr pribudlo aj Odborné učilište a Gymnázium pre žiakov so sluchovým postihnutím.

Mesto Bratislava vyvíjalo činnosti smerujúce k vzdelávaniu sluchovo postihnutých už od prvej tretiny 19. storočia formou vzdelávania v ústavoch pre hluchonemých. V roku 1938 začal Spolok pre starostlivosť o hluchonemých vyvíjať aktivity na vznik odbornej školy aj v Bratislave. Dovtedy fungovala odborná škola iba v Kremnici, ktorá ale nestačila pokryť potrebu vzdelávania všetkých sluchovo postihnutých na Slovensku.

Po vojne sa škola presťahovala do súčasných priestorov na Koceľovej ulici a na susednej Rastislavovej ulici bol zriadený školský internát. V 50. až 90. rokoch minulého storočia pribudli nové odbory, ktoré mali veľký význam pre uplatnenie sluchovo postihnutých, napr. aj preto, lebo sa spolu prakticky vyučovali počujúci a nepočujúci žiaci.

V 90. rokoch minulého storočia došlo k veľkému nárastu počtu žiakov, ale od daného obdobia začal počet žiakov na školách ubúdať. Príčinou bol pokles demografickej krivky, živelný nárast počtu gymnázií a zlepšenie starostlivosti o deti so sluchovým postihnutím. Zlepšil sa vývoj načúvacích prístrojov a začali sa operácie s kochleárnym implantátom, čo znamenalo, že po úspešnej pooperačnej rehabilitácii sa žiaci mohli začleniť do bežných škôl.

V súčasnosti študuje na Strednej odbornej škole, Gymnáziu a Odbornom učilišti pre žiakov so sluchovým postihnutím na Koceľovej ulici v Bratislave 80 žiakov, z ktorých je sluchovo postihnutých 65 percent. Zvyšný počet tvoria v rámci experimentálneho overovania spoločného vzdelávania žiaci s inými špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.

Prečítajte si tiež: Sluchové pomôcky: Kto má nárok?

Škola sa úspešne zapája aj do rôznych medzinárodných projektov. Okrem klesajúceho počtu žiakov škola zápasí aj s absenciou telocvične a zlým stavom školských internátov.

Zlepšenie dostupnosti načúvacích prístrojov a odborná starostlivosť

Deti s poruchou sluchu budú mať opäť väčšiu šancu, aby sa naučili hovoriť a dokázali sa plnohodnotne zaradiť medzi počujúcu väčšinu. Zdravotné poisťovne začnú už od októbra preplácať načúvacie prístroje sluchovo postihnutým deťom a mladým v oveľa vyššej sume ako tomu bolo doteraz.

František Majtán, predseda OZ Nepočujúce dieťa, zdôrazňuje, že sluchové postihnutie je jedným z mála hendikepov, s ktorým sa dá plnohodnotne žiť, ak sa u dieťaťa odhalí ešte v ranom veku a dostane starostlivosť, akú potrebuje. Je dôležité, aby sa postihnutie odhalilo čo najskôr a dieťa dostalo od 6. mesiaca špeciálno-pedagogickú starostlivosť a kvalitné načúvacie prístroje.

OZ Nepočujúce dieťa s pomocou lekárov sa snažili dosiahnuť, aby kvalitné načúvacie prístroje, ktoré bez doplatku predpisujú deťom v Rakúsku, Nemecku alebo Veľkej Británii, boli samozrejmosťou aj pre slovenské deti.

Irina Šebová, prednostka Detskej otorinolaryngologickej kliniky Lekárskej fakulty a Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou v Bratislave, vysvetľuje, že na Slovensku potrebujeme celoplošnú sieť odborníkov, ktorí sa budú o deti so sluchovým postihnutím a ich rodičov starať. Je potrebné, aby pediatri, ORL lekári, foniatri, klinickí logopédi, špeciálni pedagógovia a iní odborníci s rodičmi detí úzko spolupracovali.

Prečítajte si tiež: Výhody invalidného dôchodku pre osoby so sluchovým postihnutím

Vznik centier pre diagnostiku a riešenie poruchy sluchu u detí bude dôležitou zmenou v starostlivosti o sluchovo postihnuté deti na Slovensku.

tags: #sluchovo #postihnutí #v #Nemecku #podpora