
Svet čelí komplexnej bezpečnostnej situácii, v ktorej jadrové zbrane naďalej predstavujú významnú hrozbu. V tejto súvislosti je dôležité porozumieť Zmluve o zákaze jadrových zbraní (TPNW) a pozícii Slovenska vo vzťahu k nej. Tento článok sa zameriava na vysvetlenie kľúčových aspektov zmluvy, jej kontextu v rámci globálneho režimu nešírenia jadrových zbraní a na postoj Slovenskej republiky k tejto problematike.
Miroslav Tůma vo svojej publikácii podrobne rozoberá globálny kontrolný zmluvný i nezmluvný režim zameraný proti šíreniu jadrových zbraní, zmienky o hlavných hrozbách vyplývajúcich z existencie jadrových zbraní a popisuje doterajšie iniciatívy zamerané na dosiahnutie jadrového odzbrojenia. Komplexný prístup k danej problematike a aktuálnosť publikácie vynikajú najmä v súvislosti s nedávnou návštevou amerického prezidenta Baracka Obamu v Prahe a jeho vyhlásením podpory vizi a praktickým krokom k dosažení světa bez jaderných zbraní.
Současné jaderné hrozby
Smlouva NPT a jaderné odzbrojení
Smlouvy o všeobecném zákazu jaderných zkoušek (CTBT) a zákazu výroby štěpných materiálů pro vojenské účely (FMCT)
Prečítajte si tiež: Podrobný prehľad nájomných zmlúv
Bezjaderné zóny (NWFZs)
Hlavní iniciativy k vytvoření světa bez jaderných zbraní
Zmluva o zákaze jadrových zbraní (Treaty on the Prohibition of Nuclear Weapons - TPNW) je medzinárodná zmluva, ktorá zakazuje štátom vyvíjať, testovať, vyrábať, získavať, vlastniť, skladovať, prenášať, používať alebo hroziť použitím jadrových zbraní. Zmluva bola prijatá Valným zhromaždením OSN 7. júla 2017 a vstúpila do platnosti 22. januára 2021.
Slovenská republika sa jednoznačne hlási k politike nešírenia jadrových zbraní a jadrového materiálu na vojenské využitie, ktoré sú historicky jedným zo základov spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky Európskej únie. Zmena nášho prístupu k jadrovým vojenským spôsobilostiam nie je, ani len nepriamo, indikovaná ani v zneniach hlavných strategických dokumentov - to jest v bezpečnostnej, vojenskej ani vojenskej stratégii.
Slovensko je medzinárodným spoločenstvom (nielen krajinami EÚ a NATO) vnímané ako hodnoverný a stabilný partner v oblasti nešírenia zbraní hromadného ničenia (vrátane jadrových), a to aj cez prizmu nášho pristúpenia a dodržiavania Dohovoru o zákaze biologických zbraní (1972), Dohovoru o chemických zbraniach (z 1993), či Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (z 1996). Všetky zmienené legislatívne materiály sú právne záväzné a ich porušovanie je postihnuteľné v adekvátnom zákonnom rozsahu.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty pôžičky
Jednoznačnosť podpory tejto zmluvy Slovenskom vyplýva okrem iného aj z odmietavého prístupu k novým iniciatívam na poli zákazu jadrových zbraní, ktoré by z nášho pohľadu fungujúce mechanizmy oslabili. K dnešnému dňu však nič nenasvedčuje záujmu aliancie meniť svoj súčasný prístup k jadrovým zbraniam. Slovensko je dlhodobo uzrozumené s aktuálnym nastavením, nepočíta a nepodporuje rozmiestňovanie jadrových zbraní do nových spojeneckých krajín.
Úloha Slovenska v jadrovom odstrašení NATO je orientovaná predovšetkým na konzultačné aspekty a zapojenia do tvorby operačných a doktrinálnych procesov.
Plánovaná zmluva o obrannej spolupráci s USA vyvolala diskusie, pričom jednou z obáv je možnosť dovozu jadrových zbraní na Slovensko. Hoci zmluva v súčasnej podobe explicitne nezakazuje dovoz jadrových zbraní na Slovensko, je dôležité zohľadniť dlhodobú politiku Slovenska v tejto oblasti.
Generálna prokuratúra preto oznámila, že „Čl. Pravdou je, že zmluva v súčasnej podobe dovoz jadrových zbraní na Slovensko explicitne nezakazuje a z právneho hľadiska by bol teda možný.
Spojené štáty totiž v súčasnosti disponujú dvoma druhmi jadrových zbraní. Prvým sú strategické jadrové zbrane, ktoré sú umiestnené ako hlavice na medzikontinentálnych balistických raketách ICBM alebo na strelách s plochou dráhou letu. Druhým typom sú taktické jadrové zbrane, ktoré sú menšie a sú v súčasnosti jediným typom amerických jadrových zbraní, ktorý sa nachádza v Európe.
Prečítajte si tiež: Kľúčový dokument pre obchod
Podľa think-tanku FAS od roku 1971 poklesol počet v Európe umiestnených amerických jadrových zbraní o 98 percent, teda zo 7300 v 70. Jediným zbraňovým systémom zostávajú bomby B-61, ktoré sa nachádzajú na šiestich základniach v Holandsku (Volkel), Taliansku (Aviano a Ghedi), Nemecku (Buchel), Belgicku (Kleine Brogel) a Turecku (Incirlik).
Podľa tohto konceptu štáty, ktoré nedisponujú vlastnými jadrovými zbraňami v prípade konfliktu či v prípade vojny zabezpečia nosný systém, napríklad v prípade Nemecka stíhacie bombardéry Tornado, zatiaľ čo Američania poskytnú taktické jadrové zbrane. V prípade obojstrannej zhody vlastníkov zbraní, teda USA, a nosného systému domáci piloti donesú americké zbrane do cieľa. Z formálneho hľadiska USA počas celého priebehu zostáva vlastníkom zbraní, čím podľa stanoviska vedeckého inštitútu nemeckého Bundestagu nukleárne zdieľanie neporušuje zmluvu o nešírení jadrových zbraní NPF.
Nové stíhačky F-16 by síce hypoteticky mohli túto úlohu splniť, no nielenže ich objednaný počet (14 kusov) je príliš malý na to, aby dokázali spoľahlivo prežiť nepriateľský úder, ale slovenské letiská ani nie sú spôsobilé americké bomby typu B-61 adekvátne uskladniť. Američania s týmto účelom na všetkých letiskách, na ktorých taktické jadrové zbrane skladovali, inštalovali Weapons Storage and Security System WS3, žiaden z nich sa však nenachádza mimo územia NATO spred roku 1989.
Naopak, počet uskladnených bômb B-61 v Európe neustále klesá a počas diplomatickej krízy s tureckým prezidentom Erdoğanom médiá aj časť odborníkov žiadali úplné stiahnutie amerických B-61 z Turecka.
Pravdaže, napriek uvedenému možno namietať, prečo sme priamo nevyjednali zmluvu, v ktorej by bola preprava jadrových zbraní cez slovenské územie explicitne vylúčená. Zabudnúť by sa nemalo ani na to, že takáto zmluva so Slovenskom by bola pre Spojené štáty precedensom, na ktorý by sa mohli odvolávať politické zoskupenia v iných štátoch. Európskej bezpečnosti by to mohlo aj dramaticky uškodiť. Takýto scenár síce nie je veľmi pravdepodobný, no nemožno ho úplne vylúčiť.
Zmluva o úplnom zákaze jadrových skúšok zakazuje všetky druhy testov atómových zbraní a má tiež sťažiť ďalší vývoj týchto zbraní. Podpísala aj ratifikovala ju napríklad Británia, Francúzsko a Rusko, ktoré teraz však svoju ratifikáciu odvolalo. USA, Izrael, Čína, Irán a Egypt zmluvu podpísali, ale neratifikovali. CTBT preto formálne nenadobudla účinnosť.
To sa môže stať až potom, čo ju podpíše a ratifikuje 44 krajín - štáty s jadrovými zbraňami alebo krajiny s atómovými elektrárňami a výskumnými reaktormi. Zmluva má napriek tomu význam, vytvorila totiž de facto pravidlo zakazujúce jadrové skúšky. Zatiaľ čo bývalý Sovietsky zväz vykonal posledný jadrový test v roku 1990 a USA o dva roky neskôr, postsovietske Rusko sa k jadrovému testu doteraz neuchýlilo.
SR sa od začiatku rokovaní o Zmluve zasadzovala za úplný zákaz jadrových skúšok. Podpisu a ratifikácii Zmluvy zo strany SR medzi prvými štátmi. SR patrila medzi štáty, ktoré sa aktívne zúčastňovali na budovaní prípravnej komisie pre Zmluvu (PrepCom) so sídlom vo Viedni v r. 1997. SR sa v roku 1999 zúčastnila medzinárodného cvičenia (On-Site Inspection Exercise - OSI) v lokalite Pálpústa v Maďarsku. Cieľom cvičenia bolo za účasti predstaviteľov zo všetkých kontinentov overiť niektoré inšpekčné postupy a monitorovacie zariadenia potrebné pre verifikáciu Zmluvy.
Vyššie uvedeného je zreteľný dlhodobý aktívny prístup SR k implementácii Zmluvy a vyplýva z neho aj priamo súvisiaca podpora zvolaniu Konferencie. V súlade s článkom XIV Zmluva nadobudne platnosť 180 dní po uložení ratifikačných listín 44 štátov uvedených v prílohe č. 2 Zmluvy, medzi ktorými sa nachádza aj SR. Z týchto krajín Zmluvu podpísali všetky krajiny s výnimkou KĽDR, Indie a Pakistanu, i keď posledné dve krajiny to sľúbili po jadrových skúškach v r.1998.
SR podporila návrh na zvolanie Konferencie signatárskych štátov v zmysle čl. XIV Zmluvy o zvolanie osobitnej konferencie na posúdenie opatrení k urýchleniu nadobudnutia platnosti Zmluvy. SR sa aktívne zúčastnila na príprave spoločnej politickej deklarácie. Od predchádzajúcej konferencie sa zaznamenal viac ako 50%-ný nárast počtu krajín, ktoré ratifikovali Zmluvu. SR k tomuto kroku získala podporu regionálnej skupiny.
Konferencia (v zmysle čl. XIV Zmluvy o úplnom zákaze jadrových skúšok ( „CTBT“), ktorá sa uskutočnila v sídle OSN v New Yorku v dňoch 11.-13. septembra 2001. Konferenciu otvoril generálny tajomník OSN K. Annan.
Na Konferencii sa zúčastnilo 109 delegácií z krajín, ktoré ratifikovali, alebo zatiaľ len podpísali Zmluvu. 49 delegácií bolo vedených na úrovni ministrov zahraničných vecí. Jednou z významných krajín sa nezúčastnili USA. Táto skutočnosť je kritizovaná na rôznych úrovniach mnohými krajinami, vrátane Kanady a krajín EÚ.
Delegácia SR postupovala na Konferencii podľa Smernice schválenej vládou SR. SR bola vyjadrená podpora skorému nadobudnutiu platnosti Zmluvy a jej univerzalite v celosvetovom meradle. SR, ocenená práca sekretariátu PrepComu CTBTO na čele s výkonným tajomníkom vv. bola na krátky čas z bezpečnostných dôvodov uzavretá).
SR v oblasti konvenčných zbraní a prípravy kontrolného mechanizmu Zmluvy ešte pred nadobudnutím jej platnosti. SR a mier vo svete. Nezávislé združenia potvrdili, že CTBT je uskutočniteľnou a efektívnou Zmluvou užitočnou pre všetky členské štáty.
Počas Konferencie Zmluvu ratifikovali ďalšie 3 krajiny (Ekvádor, Nauru a Singapur). pre nadobudnutie platnosti Zmluvy, informovali o svojich zámeroch ratifikovať Zmluvu v dohľadnom čase. Ku dňu 20.11.2001 Zmluvu podpísalo 164 štátov a z nich ju ratifikovalo 89 štátov.
Vyhrážky o použití jadrových zbraní zo strany Ruska zatiaľ podľa Západu neboli efektívne. Neodradili brániacich sa Ukrajincov ani medzinárodnú pomoc a dodávky zbraní. No jadrové zbrane ostávajú najvýznamnejším odstrašujúcim nástrojom modernej doby, pričom toto chápanie sa rozširuje aj medzi Európanmi. Hrozba jadrového konfliktu je v súčasnosti pre ruskú agresiu na Ukrajine najväčšia od konca Studenej vojny. Na križovatke sú však aj globálne ambície jadrového odzbrojovania.
Ruské signály o tom, že by mohlo v istej forme využiť svoj jadrový arzenál je podľa NATO „nátlakom, ktorý hlboko destabilizuje medzinárodný bezpečnostný poriadok“. Pre Alianciu preto znamená „jednu z najvýznamnejších výziev“, ktorej od 90. Navyše sa transformuje aj vnímanie v spoločnosti. Nové prieskumy totiž naznačujú, že napríklad až 52 percent Nemcov chce, aby americké taktické jadrové zbrane - do februára vysoko nepopulárne - ostali v súčasnosti na ich území. Rovnako rastie podpora v krajinách strednej a východnej Európy, ktoré sú v rámci Aliancie chránené americkým jadrovým dá…