
V dnešnom podnikateľskom prostredí je vymáhanie pohľadávok kľúčovou súčasťou finančného zdravia každej spoločnosti. Či už ide o malé živnosti alebo veľké korporácie, efektívne vymáhanie dlžných súm je nevyhnutné pre udržanie likvidity a ziskovosti. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o problematike vymáhania pohľadávok na Slovensku, s dôrazom na legislatívny rámec, postupy a možnosti, ktoré majú veritelia k dispozícii.
Podnikanie je spojené s rizikom a jedným z najčastejších rizík je nezaplatenie faktúr zo strany odberateľov. Ústava Slovenskej republiky priznáva každému právo podnikať. Základné podnikateľské kódexy následne právo na podnikanie „rozvíjajú“, keď hovoria, že vykonávame podnikateľskú činnosť za účelom dosiahnutia zisku. Ale pozor, vzácny podnikateľ, nezabudni, že podnikáš na vlastné riziko! Preto riskuje každý, kto obchoduje „na sekeru“, každý, kto predáva na splátky, kto obchoduje s dvoj/trojtýždňovými či mesačnými lehotami splatnosti faktúr. Je na zamyslenie, či takéto úverovanie odberateľov je prejavom dobrovoľného súperenia podnikateľských subjektov v hospodárskej oblasti alebo je objektívnou nevyhnutnosťou taktiky podnikateľského „boja“ každého podnikateľa v záujme zvýšenia vlastnej konkurencieschopnosti i úspešnosti. Ak dlžník svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní (§ 517 Občianskeho zákonníka). Veriteľ má v takom prípade niekoľko možností, ako sa domôcť svojich práv.
Právny základ pre vymáhanie pohľadávok na Slovensku tvoria predovšetkým Občiansky zákonník a Obchodný zákonník. Tieto zákony upravujú záväzkové vzťahy medzi veriteľom a dlžníkom, ako aj postupy pri uplatňovaní nárokov.
Občiansky zákonník upravuje všeobecné zásady záväzkového práva a definuje základné pojmy, ako sú dlh, omeškanie, náhrada škody a premlčanie. Podľa § 517 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je povinný platiť poplatok z omeškania.
Obchodný zákonník upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi. Obsahuje osobitné ustanovenia o obchodných záväzkoch, vrátane fakturácie, splatnosti a úrokov z omeškania.
Prečítajte si tiež: Skúsenosti s optimalizáciou vymáhania
Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii upravuje postupy v prípade platobnej neschopnosti dlžníka. Veriteľ má právo prihlásiť svoju pohľadávku do konkurzného konania alebo reštrukturalizácie, aby sa pokúsil o jej uspokojenie.
Zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov upravuje postup daňových úradov a obcí pri vymáhaní daňových nedoplatkov. Tento zákon je dôležitý pre podnikateľov, ktorí majú záväzky voči štátu.
Vymáhanie pohľadávok je proces, ktorý môže mať niekoľko fáz, od mimosúdneho vymáhania až po súdne a exekučné konanie.
Mimosúdne vymáhanie je prvý krok, ktorý by mal veriteľ urobiť. Zahŕňa:
Ak mimosúdne vymáhanie nie je úspešné, veriteľ má právo obrátiť sa na súd.
Prečítajte si tiež: Mestský úrad Šamorín a ZŤP
Ak dlžník nesplní povinnosť uloženú mu súdnym rozhodnutím, veriteľ môže podať návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor na základe poverenia súdu vykoná exekúciu, ktorá môže zahŕňať zrážky zo mzdy, predaj majetku dlžníka alebo iné spôsoby uspokojenia pohľadávky.
Okrem klasického vymáhania existujú aj alternatívne spôsoby, ako veriteľ môže zhodnotiť svoju pohľadávku.
Predaj pohľadávky je dovolený i bez súhlasu samotného dlžníka. V praxi má ekonomický prínos predať pohľadávku osobe, ktorá dlhuje niečo dlžníkovi, ktorý bol zaviazaný postupcovi (pôvodnému veriteľovi). Nový veriteľ (postupník) takto vlastní kúpenú pohľadávku a môže pristúpiť k realizácii svojho cieľa: k započítaniu vzájomných pohľadávok, ktorých plnenie je rovnakého druhu. Predaj pohľadávky je právne ošetrený ustanoveniami § 524 - § 530 OZ. OZ definuje predaj pohľadávky ako akt jej postúpenia.
V podnikateľských kruhoch sú už dnes známe tzv. faktoringové alebo forfaitingové spoločnosti, ktoré sa “živia” skupovaním pohľadávok. V závislosti od lehoty splatnosti predávanej pohľadávky uzatvárajú tieto spoločnosti dva typy zmlúv o postúpení (odkúpení) pohľadávok - buď ide o faktoringový obchod, alebo forfaitingový obchod. Pri faktoringu dochádza k jednorazovému alebo priebežnému odkúpeniu krátkodobých pohľadávok a pri forfaitingu k odkúpeniu dlhodobých pohľadávok od veriteľa.
Z ekonomického hľadiska ide o vklad pohľadávky do obchodnej spoločnosti, o jej premenu, ktorou veriteľ získava kapitálovú účasť v obchodnej spoločnosti. Veriteľ má pohľadávku voči obchodnej spoločnosti a namiesto nej získa (premenením) kapitálovú účasť priamo v tejto spoločnosti. Pohľadávka, ktorá sa má kapitalizovať, je v súlade s § 59 ods. 2 a nasl. Obchodného zákonníka nepeňažným vkladom, preto musí byť (ako aj každý iný nepeňažný vklad, napr. podnik, vec, nehnuteľnosť či majetkové právo) ocenená peniazmi, musí byť prevoditeľná a hospodársky určiteľná. Je zákonnou povinnosťou, aby hodnotu nepeňažného vkladu spočívajúceho v pohľadávke určil znalec v jednom znaleckom posudku.
Prečítajte si tiež: Podnikanie a štátna pomoc
Problematikou odpisu pohľadávok sa zaoberá ustanovenie § 24 odsek 2 písmeno s) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení novely č. 163/2003 Z. z., v zmysle ktorého sa za daňový výdavok považuje: výdavok vo výške obstarávacej ceny pohľadávky nadobudnutej postúpením alebo výdavok vo výške odpisu menovitej hodnoty pohľadávky bez jej príslušenstva alebo hodnoty pohľadávky, ak ide o pohľadávku podľa štvrtého bodu, alebo neuhradenej časti týchto pohľadávok u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva, alebo daňovníka, ktorý účtoval v sústave podvojného účtovníctva a zmenil spôsob účtovania na účtovanie v sústave jednoduchého účtovníctva pri pohľadávkach už zahrnutých do príjmov v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach, v ktorých účtoval v sústave podvojného účtovníctva:
V podnikateľskej praxi je pre podnikateľa ťažiskovo hrozbou doporučený list od súdneho exekútora, netreba opomínať skutočnosť, že o naše nezaplatené pohľadávky voči štátu, konkrétne nezaplatené pohľadávky voči daňovému, colnému úradu, obci alebo mestu, sa musia starať poverené štátne orgány a samy osebe i obce a mestá. Nezaplatené dane voči daňovému úradu, colnému úradu či obci sú povinné vymáhať poverené orgány výlučne podľa presne stanoveného zákonného postupu.
Daňové exekučné konanie je konanie, v ktorom daňový úrad, colný úrad alebo obce a mestá ako správcovia daní z úradnej moci vymáhajú daňové nedoplatky, peňažné plnenia uložené ich rozhodnutiami, exekučné náklady a hotové výdavky. Daňové exekučné konanie je procesným postupom určeným zákone č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom od 1. 3.
tags: #úrad #na #vymáhanie #pohľadávok #definícia