Psychológia smutného dôchodcu: Pochopenie a riešenia

Starnutie je komplexný proces, ktorý so sebou prináša rad biologických, psychických a sociálnych zmien. V starobe sa často objavujú psychické problémy, najmä depresia, ktorá môže výrazne znížiť kvalitu života seniorov. Tento článok sa zameriava na psychologické aspekty starnutia, s dôrazom na depresiu a možnosti jej liečby, a na rôzne faktory, ktoré ovplyvňujú psychickú pohodu starších ľudí. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku a ponúknuť riešenia pre zlepšenie života seniorov. Je dôležité garantovať, aby nedochádzalo k diskriminácii starších ľudí a aby sa im dostalo primeranej starostlivosti a podpory.

Adaptácia na starobu

Staroba je obdobie, kedy sa ľudia musia prispôsobiť novým životným podmienkam. Existujú rôzne typy adaptácie na starobu:

• Konštruktívna osobnosť: Akceptuje starobu, starnutie, hodnotí svoj život kladne, je aktívna a komunikatívna.
• Závislá osobnosť: Je so starobou spokojná len do istej miery, spolieha sa na ostatných, starobu považuje za čas odpočinku a je pasívna.
• Defenzívna osobnosť: Títo ľudia sú veľmi aktívni, boja sa staroby, snažia sa stále pracovať a dokázať, že všetko ešte zvládnu.
• Hostilná osobnosť: Prejavuje sa nepriateľsky, obviňuje ľudí za svoje neúspechy, reaguje mrzuto. Týmto ľuďom často hrozí izolácia.

Fyzické zmeny v starobe

Starnutie prináša aj rôzne fyzické zmeny, ktoré môžu mať vplyv na psychickú pohodu seniorov:

• Rednutie kostí (osteoporóza): Zvyšuje riziko zlomenín, častejšie sa vyskytuje u žien, pretože hustotu kostí zvyšujú ženské pohlavné hormóny, ktorých produkcia sa výrazne znižuje v klimaktériu.
• Infekčné choroby: Sú problémom najmä u starých ľudí žijúcich v inštitúciách a v zlých podmienkach.
• Oslabuje sa činnosť žliaz s vnútorným vylučovaním a niektoré z nich prestávajú úplne fungovať.
• V stenách ciev sa ukladá vápnik a cholesterol, cievy strácajú pružnosť a zvyšuje sa krvný tlak.
• Nervová sústava je menej odolná voči záťažovým situáciám, preto sa ľahko unaví. Starý človek potrebuje viac odpočinku a spánku.

Psychické poruchy v starobe

V starobe sa môžu vyskytnúť rôzne psychické poruchy, ktoré negatívne ovplyvňujú kvalitu života seniorov:

• Zmätenosť: Porucha vedomia, zapríčinená poškodením činnosti mozgu. Príčiny môžu byť vonkajšie (alkohol, lieky, hospitalizácia, zmena prostredia) alebo vnútorné (zlé prekrvenie mozgu). Môže byť sprevádzaná halucináciami, ilúziami.
• Depresie: Depresívny pacient pôsobí dojmom spomaleného filmu, má spomalené pohyby, reč, smutný dojem, nechutenstvo k jedlu, zanedbaný zovňajšok, nespavosť, nezáujem o okolie.
• Demencie: Najviac vyskytujúci sa typ demencie je Alzheimerov typ, vyvolaný poškodením ciev zásobujúcich mozog. Demencie poškodzujú poznávacie kognitívne funkcie mozgu (chápavosť, úsudok, pamäť).

Poznávacie procesy v starobe

S pribúdajúcim vekom dochádza k zmenám v poznávacích procesoch:

Prečítajte si tiež: Možnosti financovania pre dôchodcov

• Pomalé a nejasné vnímanie a orientácii v priestore.
• Rýchlosť myslenia, vnímania a analýzy skutočnosti sa spomaľuje.
• Pamäť: Oslabené je mechanické vštepovanie do pamäti, ľahšie si zapamätá to, čo má logickú súvislosť. Dlhodobá pamäť funguje veľmi dobre, starý človek si pamätá aj udalosti spred 10 rokov, a krátkodobá pamäť je oslabená, človek si nepamätá, kde si práve položil okuliare.

Sociálne vzťahy v starobe

Sociálne vzťahy sú dôležité pre psychickú pohodu seniorov:

• Sociálne vzťahy sú obmedzované zdravím starých ľudí a možnosťou ich pohybu a cestovania.
• Medziľudské vzťahy sa zhoršujú.
• Zvýrazňuje sa egoizmus, vzťahovačnosť, tvrdohlavosť, pedanstvo, podozrievavosť, detinskosť, so starým človekom sa ťažšie vychádza.
• Na druhej strane potrebujú starí ľudia kontakty s ľuďmi, potrebujú spomínať, rozprávať sa o bežných veciach.
• Najdôležitejšie sú kontakty s deťmi, vnúčatami, rodinou, priateľmi.

Odchod do dôchodku

Odchod do dôchodku môže byť pre starších ľudí náročné obdobie:

• Starí ľudia ho prežívajú ako šok a traumu, najmä tí, ktorí naň nie sú pripravení. Niektorí sa na dôchodok tešia a vidia v ňom príležitosť uskutočniť niektoré svoje záujmy a koníčky.
• Odchod do dôchodku znamená stratu práce, profesie, profesionálnej roly, priateľov z práce a s tým spojená spoločenská prestíž a sociálny status. Starý človek sa stáva závislý od spoločnosti, ktorá mu poskytuje dôchodok. Človek odchádza zo spoločnosti do svojho súkromia, do svojej samoty, čo niekedy znamená až izoláciu.
• Pocit prázdnoty vzniká aj z toho, že v produktívnom veku ich stále niekto dirigoval, riadil, staval pred nich ciele a programy. Na dôchodku si človek má odrazu tvoriť program sám, na čo nebol zvyknutý a nevie to robiť.

Fázy adaptácie na dôchodok

Rozlišujeme 5 fáz adaptácie na dôchodok:

1. Fáza šoku: Môže mať podobu psychickej rany, zmätku, ale aj radosti a potešenia z voľného času, eufórie zo slobody a možnosti voľby vlastných aktivít.
2. Fáza odpočinku a uvoľnenia: Zisťovanie, čo všetko nový spôsob života prináša, čo sa dá a čo sa nedá robiť.
3. Fáza prehodnocovania a rozčarovania: Človek hodnotí svoj život tak, že nenaplnil všetky ciele, je zo seba sklamaný a môže dôjsť k syndrómu 4 stien.
4. Fáza reorientácie: Seniori sa prispôsobujú novému životu, hodnotia situáciu a vytvárajú si realistické očakávania.
5. Fáza rutiny: Dosiahnutie stabilného životného štýlu, ktorý prináša uspokojenie, dôchodca má svoj denný a týždenný program, vykonáva ho rutinne a nemá rád, keď sa jeho program poruší.

Osamelosť v starobe

Osamelosť je jednou z najvýznamnejších psychických záťaží starých ľudí:

• Jednou z najvýznamnejších psychických záťaží starých ľudí je úmrtie jedného z partnerov a nasledujúca samota.

Dôsledky straty partnera

• Pocity osamelosti, prázdnoty, strata odvahy a životnej istoty.
• Mení sa denný režim činností, človek musí prebrať aj činnosti, ktoré doteraz vykonával partner.
• Zhoršená ekonomická situácia, hlavne pre ženy.
• Smútok, depresia, skleslá nálada, neochota stretávať sa s ľuďmi.

Rozdiely v prežívaní samoty medzi mužmi a ženami

• Muži: Potláčajú svoje city a emócie.
• Ženy: Smrť partnera prežívajú búrlivejšie, v byte im viac vecí pripomína manžela, častejšie chodievajú na cintorín, kde spomínajú pri hrobe manžela. Tento rituál predstavuje novú náplň života.

Typy dôchodkov

• Predčasný starobný dôchodok: Dôchodková dávka, ktorá sa poskytuje z dôchodkového poistenia, účelom je zabezpečiť príjem v starobe.
• Invalidný dôchodok/čiastočne invalidný dôchodok: Dôchodková dávka, ktorá sa poskytuje z invalidného poistenia, účelom je zabezpečiť poistencovi príjem dôchodku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca.
• Vdovský dôchodok: Dôchodková dávka, ktorá sa poskytuje z dôchodkového poistenia, účelom je zabezpečiť pozostalému manželovi/manželke príjem.
• Sirotský dôchodok: Dôchodková dávka, ktorá sa poskytuje z dôchodkového poistenia, účelom je zabezpečiť príjem sirote v prípade úmrtia rodiča. Nárok má nezaopatrené dieťa po zomrelom rodičovi.

Temperament a osobnosť v starobe

Človek sa rodí s vedomou aj podvedomou túžbou byť pozitívne prijímaný v sociálnom prostredí. Temperament, dynamika osobnosti je výrazom energie prejavujúcej sa v reakciách, ktoré nemusia vždy harmonizovať s intenzitou podnetu, vyjadrením či hodnotením inými. Vnútorný impulz k spôsobu správania tkvie v type vyššej nervovej činnosti ako vrodeného fenoménu. U každého jedinca sa prejavujú vrodené a získané vlastnosti. K získaným patria tie, ktoré vznikli v priebehu ontogenetického vývinu, sú prirodzene závislé od vrodených vlastností. V rovine temperamentu imperatív predstavujú sebapoznávacie a sebaregulačné vlastnosti.

Prečítajte si tiež: Všetko o zľavách na vlak

Príklad: Výklad temperamentu cez metaforický rozmer rozprávky - Štyria šľachtici sa uchádzali o priazeň krásnej šľachtičnej. Ich náklonnosť ju omrzela a rozhodla sa ich zbaviť. Na jej príkaz sluhovia strčili šľachticov do vreca a zo všetkých strán ich mlátili cepmi. Potom ich vyniesli pred brány mesta. Keď sa šľachtici vyslobodili, na vzniknutú reagovali. Prvý šľachtic veľmi nadával, mal úctyhodnú slovnú zásobu a podivuhodnú výrečnosť. Zmocnila sa ho prudká zúrivosť, v jeho rozhorčených očiach sa zaleskla slza. Jeho súženie netrvalo dlho, povzniesol sa nad situáciou a povedal: „Tak to teda nie, napokon existujú aj iné ženy a až taká pekná zase nie je.“ Druhý muž sedel na pníku a žialil, prudko a hlboko. Trápil sa a položil si otázku: „Prečo sa mi nič nedarí?“ Tretieho muža sa zmocnila zúrivá zlosť. Oči mu sršali bojom, na sluchách mu navreli žily, mečom rozsekol najskôr vrece a s bojovým výkrikom: „Ja vám všetkým ukážem!“, vypochodoval do mesta odhodlaný opäť bojovať o priazeň šľachtičnej. Štvrtý muž si trochu pomrmlal, sedel celkom pokojne a odovzdane. Zdalo sa, že sa so všetkým zmieril: „Konečne mám pokoj, dúfam, že sa už nič vážne nestane“. Pomaly vstal a pobral sa domov.

Na ten istý podnet majú rôzni ľudia tendenciu reagovať rôzne. Reakcie vyplývajú z ich vnútornej dynamiky prežívania a konania. Individuálna svojráznosť osobnosti sa najviac vyjadruje charakteristikami, ktoré sú zjavné v správaní, konaní, prežívaní, a ktoré sú pomerne stále. Temperament je určovaný vrodenými vlastnosťami nervovej sústavy, pričom vyjadruje celkový stav emotivity. Temperament predstavuje sústavu psychických vlastností duševnej dynamiky jedinca a uplatňuje sa v spôsoboch reagovania, prežívania. Ide o všeobecné vlastnosti vystihujúce rýchlosť a intenzitu prežívania. Od temperamentu závisí, ako ľahko a rýchlo u človeka vznikajú city, aké sú silné, intenzívne, ako živo sa prejavujú navonok a ako rýchlo sa striedajú. V reálnom živote veľmi vzácne nájdeme vyhranený typ temperamentu. Niektoré typy temperamentu predstavujú priame protiklady v oblasti dynamiky. V zdravej osobnosti sa nemôže snúbiť cholerický flegmatik, ani sangvinický melancholik.

K základným charakteristikám temperamentu patria: náladovosť, resp. celkové emocionálne ladenie; intenzita a rýchlosť reakcií na vonkajšie podnety; výrazovosť, resp. miera, v akej sa emócie prejavujú navonok; odolnosť voči vznikajúcim podnetom. Napriek tomu, že temperament je biologicky podmienený, do významnej miery ho dokážeme ovplyvniť výchovnými prostriedkami, sebakorekciou a autoreguláciou správania. Antická typológia v ponímaní Hippokrata a Galéna sa stala východiskom pre ruského fyziológa I. P. Pavlovova a anglického psychológa H. J. Eysenka pri popisovaní jednotlivých typov temperamentu. Švajčiarsky psychiater C. G. Jung na základe klinických skúseností rozlišuje dve orientácie osobnosti podľa ich postojov. Podľa neho sa v každej osobnosti snúbia obidva typy, pričom jeden je dominantný a druhý má sklon byť potlačený a nevedomý. Hans Jürgen Eysenk rozšíril Jungovo dimenzionálne ponímanie vlastností o kategóriu neurotizmu v rovine emočnej stability.

Temperament je pomerne nezávislý na zameraní osobnosti i na obsahu jej činností. Vzťahuje sa k celkovému štýlu správania a prežívania jedinca, chápeme ho ako všeobecnú vlastnosť, spôsob a kvalitu reagovania jedinca, pričom predstavuje relatívne stálu kategóriu. Ruský fyziológ I. P. Pavlov na základe laboratórnych výskumov vyššej nervovej činnosti odvodzoval vlastnosti temperamentu z fyziologických osobitostí nervových procesov. Vrodené vlastnosti sa u každého jedinca vyskytujú v rôznych stupňoch a kombináciách. Temperament je prejavom typu vyššej nervovej činnosti, je podmienený základnými vlastnosťami nervových procesov podráždenia (excitácie) a útlmu (inhibície) a priebehom ich striedania.

Typy temperamentu a ich charakteristiky

• Sangvinik: Má živú a výraznú dynamiku. Na jeho tvári sa dá ľahko zistiť, aký je jeho vzťah k človeku, k predmetu. Aktivita a reaktivita sú v rovnováhe. Ľahko sa prispôsobuje menlivým životným situáciám, rýchlo nadviaže styk s okolím, je družný, rád sa stretáva s novými ľuďmi. Dobre ovláda svoje reakcie a prejavy citov, ktoré u neho ľahko vznikajú a ľahko sa menia. Vyznačuje sa svižnými pohybmi, rýchlym tempom reči. Ľahko sa preorientuje z jednej práce na druhú. Veľká premenlivosť stereotypu charakterizuje u neho pružnosť myslenia, sklon k vtipnosti, schopnosť flexibilne si osvojovať nové veci. Viac reaguje na vonkajšie dojmy než na obrazy a predstavy minulosti, budúcnosti.
  • Sangvinik učiteľ/riadiaci pracovník: Snúbi v sebe predpoklady, ktoré v nemalej miere podmieňujú úspechy vo výchovno-vzdelávacej, aj v riadiacej práci. Ide o kvalitu fluentného potenciálu, kedy osobnosť preukazuje rýchle, ľahké, pohotové osvojovanie poznatkov, má schopnosť úmerne rozdeľovať pozornosť na mnohé podnety, v riadiacej práci sa veľmi ľahko a rýchlo orientuje a komunikuje s podriadenými. Prejavuje uznanlivosť, veselosť, srší životným optimizmom, má dobrú výrečnosť, flexibilitu, prístupnosť, spoločenskosť, nenútenosť, prirodzene rád vedie, riadi. Skrýva v sebe predpoklady na rozvoj vlastností, ktoré sa vo výchovno-vzdelávacom procese prejavujú negatívne. U učiteľa sangvinika sa môže prejavovať povrchnosť, nedôslednosť, benevolentnosť, prílišná mäkkosť, priateľskosť, v dôsledku týchto vlastností nemusí pôsobiť na žiakov náležite prísne. Ľahko môže skĺznuť k nespravodlivému hodnoteniu, nepremyslenej komunikácii, ktorá môže zraniť, resp. znechutiť k ďalšej práci. Tento typ temperamentu je veľmi ústretový a pomerne ľahko sa môže objaviť sklon mať obľúbených a neobľúbených žiakov, pracovníkov, pozitívne oceňuje príliš aktívnych jedincov, nedoceňuje tých, u ktorých dominuje iné temperamentové ladenie.
• Cholerik: Je bojovným typom temperamentu s ľahkou a rýchlou vzrušivosťou. Vyznačuje sa malou senzitivitou, vysokou reaktivitou a aktivitou. Je neskrotný, neudržateľný, netrpezlivý, vznetlivý. Je menej plastický, viac interný v porovnaní so sangvinikom. Je impulzívny, aktívny vo vzťahoch, priamočiary, v činnosti dokáže maximálne vypäť sily. Mimika a gestikulácia je výrazná a ľahko čitateľná.
  • Cholerik učiteľ/riadiaci pracovník: Rád si udržiava ráznejší odstup, a tým posilňuje a zdôrazňuje svoju autoritu. Je pracovne agilný, má silnú intenzitu myšlienkových procesov, je rétoricky výrečný, je preň príznačná jasnosť vyjadrovania, je schopný nadchnúť žiakov pre predmet, angažovanosť školy vo verejnom živote, organizuje mnohé školské podujatia, ktoré umožňujú dosahovať značné úspechy a zviditeľnenie školy ako dynamického prvku v konkurenčnom prostredí škôl. Učitelia majú sklon vystupovať rázne, byť náležíte prísni, mať presvedčivé a vyhranené názory, čo môže mať za následok stúpencov, obdivovateľov. Temperament skrýva v sebe aj negatívne vlastnosti, napr. nedostatok pedagogického taktu. Bez sebareflexie sa môže stať napr. príliš autoritatívnym, egocentrickým s tendenciou potláčať mienku a individualitu tých, ktorých riadi. Vlastnosti temperamentu zvyšujú predpoklad, že môže častejšie, rýchlejšie a intenzívnejšie vybuchnúť, tieto spôsoby správania pôsobia nepriaznivo na vzájomné vzťahy, zvlášť zraniteľné sú pre introvertov a labilnejšie typy temperamentu. Žiaci sa ich môžu byť, triasť sa pred ich hodinou, majú trému pred skúšaním. Pre sklon k afektívnemu správaniu sa stávajú predmetom posmechu, žartov, vtipov žiakov, čím môžu stratiť autoritu. Zo strany žiakov či podriadených je to jedna z možných foriem znižovania napätia, strachu i odporu voči sile a energii daného temperamentu. Častá nervozita a náladovosť pôsobia škodlivo, pretože sa neraz priamo prenášajú na žiakov, znervózňuje ich, znižuje sa sústredenosť a zvyšujú sa negatívne city. Ich nervózna netrpezlivosť sa prejavuje najmä pri skúšaní, sú nedočkaví, žiadajú rýchlu, vecnú a krátku odpoveď, ak neprichádza, zvlášť u flegmatických a melancholických žiakov, rýchlo ich posadia, niekedy dokonca skôr, ako začali odpovedať. Učiteľ môže hodnotiť a trestať pod dojmom citov nespravodlivo, príliš prísne, rázne, čo sa môže odraziť aj pri známkovaní, resp.
• Flegmatik: Vyznačuje sa obozretnosťou, pasívnosťou, vyrovnanosťou, zádumčivosťou. Ťažko ho rozosmiať, rozhnevať, zarmútiť. Obvykle je pri sporoch, konfliktoch, nepríjemnostiach pokojný. Mimika je chudobná, pohyby nevýrazné, tempo pomalé. Silný útlm u flegmatika vyrovnáva proces podráždenia, úspešne a bez námahy dokáže tlmiť impulzy, vzplanutia. Dodržiava obozretný a vyrovnaný spôsob života, pokojný systém v práci. Vyznačuje sa trpezlivosťou, výdržou, sebaovládaním. Je dôkladný, zbytočne neplytvá silami, ctí návyky a zvyky.
  • Flegmatik učiteľ/riadiaci pracovník: Môže pohodovo a pokojne pôsobiť na kolektív, ktorý riadi žiakov, s ktorými má každodennú interakciu. V školskom prostredí má predpoklad na utváranie optimálnej klímy v triedach pre duševnú prácu a nekonfliktnosť v riadení. Rizikom je sklon k nevýraznej aktivite, pohodliu a ľahostajnosti, čo môže viesť k prehliadnutiu mnohých chýb a nedostatkov v učení a v správaní žiakov. Prílišná liberálnosť a benevolentnosť, ktorá sa môže vyvinúť v dôsledku neuvedomenia si negatívnych vlastností temperamentu, môže škodlivo vplývať na aktivitu žiakov, učiteľov, môže sa objaviť logická pohodlnosť, nedochvíľnosť, pasivita, nedisciplinovanosť. V pedagogickej práci sa môže prejaviť šablónovitosť, monotónnosť a jednotvárnosť, ktorá žiakov nudí a ubíja, málo podnecuje ich myslenie k tvorivej práci. Pri reálnej sebareflexii a poznania nedostatkov výbava vyššej nervovej činnosti je natoľko silná, že sa pomerne ľahko preladí do tóniny akčnosti a aktivity, nakoľko riadiaci pracovníci a učitelia majú všetky predpoklady, aby s gráciou zvládli vystúpenia, komunikáciu pred širokou verejnosťou, riešenie problémových či konfliktných situácii v pokojnom, dôstojnom, dôraznom i ráznom duchu, ak to situácia vyžaduje.
• Melancholik: Melancholický temperament nesporne predstavuje útlmový typ nervovej sústavy. Každá životná udalosť sa pre melancholika stáva záťažovým činiteľom, je nedôverčivý a pesimistický. Je preň príznačná vysoká senzitivita, precitlivenosť, nízka reaktivita. Mimika a pohyby sú nevýrazné. Slabé procesy podráždenia a útlmu pri nevyrovnanosti (prevažuje útlm) vedú k tomu, že akýkoľvek silný vplyv utlmuje melancholikovu aktivitu (nad hraničný útlm). Špecificky na melancholika pôsobí aj slabý podnet, pričom subjektívne silne prežíva aj nepatrné vnemy. Melancholik sa obáva nových podmienok, ľudí, výziev, k zmenám je nedôverčivý. Pri stretnutí s neznámymi ľuďmi je nerozhodný, nesmelý, hanblivý. Je uzavretý, rezervovaný, nespoločenský, vyhľadáva samotu.
  • Melancholik učiteľ/riadiaci pracovník: Má „psychologický cit“ pre posúdenie a pochopenie správania sa žiakov a pracovného kolektívu. Je rezervovaný, striezlivý, neuponáhľaný, dôkladne si vypočuje každého, nekoná a nevyvodzuje súdy unáhlene. Má však predpoklady dopúšťať sa chýb najmä v tom, že často je príliš uznanlivý, pri chybách žiakov dlho mlčí, ťažko sa odvažuje k ráznejšiemu opatreniu, žiaci alebo podriadení ľahko zneužijú jeho rigidný prístup. V početnejších triedach môže absentovať disciplína, resp. žiaci si nebudú načas plniť školské úlohy a povinnosti. Ak učiteľ alebo nadriadený zistí, že takto neprimerane bola ponímaná jeho liberálnosť a nekonfliktnosť môže zasahovať aj hrubo a búrlivo, čo má obyčajne negatívne výchovné následky (strach a napätie u žiakov, resp. posmech z učiteľa, degradácia riadiaceho pracovníka podriadenými). Ľahostajnosť k previneniu, resp. jeho hnevlivé výbuchy stúpajú s jeho záťažou a vyčerpanosťou.

Vyváženosť látok podľa antického ponímania temperamentu a vyváženosť rovín stability a lability, extrovertnosti a introvertnosti s kombináciou variability vlastností osobnosti znamená duševnú rovnováhu a harmóniu. Každý človek svojim pôvodom, výchovou, kultúrou, vnútornými dispozíciami patrí do určitej skupiny hodnotiacich. Všetky podstatné chyby pri hodnotení sa vzťahujú na osobu hodnotiaceho, na jeho vnímanie a podvedomé procesy. Tie môžu vyplývať z jeho psychiky, zámerov, systému registrovania a spracovania informácií, z variability jeho sociálneho prostredia, hierarchie hodnôt, motívov výkonov a v neposlednej miere z predchádzajúcej skúsenosti a aj z nedostatočnej edukácii v rozmere hodnotenia jedinca z hľadiska temperamentu. Úspech človeka závisí od mnohých okolností. V medziľudských vzťahoch, pri interpersonálnej percepcii a interpersonálnom hodnotení riadiaci pracovníci sa môžu dopúšťať chýb, ktoré si neuvedomujú, nakoľko vznikajú pod prahom nášho vedomia a v dôsledku nepoznania komplexnosti problematiky temperamentu. Ich aktuálnosť sa stáva reálnou v procese nedorozumení, konfliktov, pri riešení rôznych životných situácií, pracovných problémov priamo so žiakmi, s podriadenými. Treba zdôrazniť, že je v moci každého pedagóga, aby v rovine psychologicko-pedagogickej edukácie, autoregulácie a autokorekcie správania tieto chyby postrehol, vyhol sa im, resp. ak vznikli, vedel ich eliminovať a korigovať. Dobré výsledky môže vykazovať sangvinický typ temperamentu s črtami flegmatických vlastnosti, ako aj flegmatická osobnosť s črtami melancholika či sangvinika. Pedagóg edukovaný v oblasti dynamiky osobnosti vie, na základe vonkajších prejavov, zaradiť osobnosť do správnej typológie.

Prečítajte si tiež: Povinnosť podať daňové priznanie v dôchodku

Príklad: Ak cholerický pedagóg uprednostňuje v šatníku červené, ostro cyklámenové, výrazne farebne nápadné a výstredné oblečenie, hovorí nahlas, jeho nonverbálne prejavy sú preexponované, v pracovnom prostredí má veľa zbytočných vecí, obľubuje bohaté ozdoby a doplnky, v reči používa mnohé metafory, je impulzívny, prehnane aktívny, agilný, v tom prípade mal by uvažovať o tom, ako v danom prostredí pôsobí, či nie je potrebné svoju exploráciu stlmiť a pôsobiť na iných pokojnejšie. Vždy je dôležitý rozmer sebaempatie, schopnosť dokázať vidieť seba očami iných a vedieť odhadnúť nakoľko svojou energiou môže okolie unavovať, znechucovať, dokonca môže byť prekvapený z toho, že je odmietaný a sám nevie prečo, keď sa tak snaží. Edukácia v rovine sebapoznania je dôležitá, napr. je prirodzené, že cholerický typ osobnosti bude komunikovať s výraznou gestikou, silným hlasom, výraznými a ráznymi prejavmi. Edukovaný cholerik túto biologickú vybavenosť vyššej nervovej činnosti bude zámerne schladzovať. Bude voliť tichší tón reči, ako je mu prirodzene daný, nosiť zemitejšie farby oblečenia.

Sociálna starostlivosť o seniorov

Spoločnosť by mala zabezpečiť adekvátnu sociálnu starostlivosť o seniorov:

• Organizovanie spoločného stravovania: Slúži pre seniorov, ktorým stravovanie nie je možné zabezpečiť inak.
• Prepravná služba (sociálny taxík): Slúži namiesto dotácií na kúpu motorového vozidla, prípadne individuálnej prepravy.
• Starostlivosť o seniorov v zariadeniach sociálnych služieb: Poskytuje sa občanovi, ktorému nemožno poskytnúť inú sociálnu službu, alebo poskytnutie inej dostatočne nerieši jeho hmotnú alebo sociálnu núdzu. Patria sem:
  • Domov sociálnych služieb: Zabezpečené stravovanie, bývanie, zaopatrenie. Poskytuje: výchova, poradenstvo, záujmová činnosť, kultúrna činnosť, pracovná terapia, rekreačná, rehabilitačná činnosť.
  • Domovy dôchodcov: Sú pre seniorov, ktorí majú priznaný starobný alebo invalidný dôchodok a potrebujú komplexnú starostlivosť, ktorú nevie zabezpečiť ich rodina. Poskytuje sa tu: stravovanie, bývanie, zaopatrenie.

Depresia v starobe: Hlbší pohľad

Depresia je závažný problém, ktorý postihuje aj seniorov. Podľa štúdií sa depresia vyskytuje u 5,7 % seniorov nad 65 rokov a tzv. subsyndrómová depresia (depresia s 2-4 diagnostickými znakmi a známkami poruchy sociálnych funkcií) sa prejavuje u približne 15 % seniorov. Najčastejším sprievodným symptómom pri depresiách v tejto vekovej skupine je úzkosť. Takmer polovica pacientov s depresiou nad 60 rokov totiž trpí okrem iných sprievodných príznakov depresie aj psychickou úzkosťou.

Príčiny depresie u seniorov

Medzi najčastejšie príčiny depresie sa u seniorov uvádza znížená funkcia neurotransmitérov, alkoholizmus, depresia v rodine, zvýšená kritičnosť a nepriateľskosť partnera, absencia či nedostatok dôverných vzťahov, nedostatočná sociálna opora alebo nedostatok sebadôvery. S rastúcim vekom pritom klesá význam vrodenej dispozície pre rozvoj depresie, zároveň však rastie význam exogénnych biologických a psychosociálnych aspektov.

U seniorov, u ktorých sa objaví depresia, existujú väčšinou aj neurologické abnormality, vrátane deficitov pri neuropsychologických testoch. Okrem toho sa za významný biologický prediktor vzniku depresie u seniorov považuje fyzické ochorenie. Vzťah medzi depresiou a koexistujúcou chorobou pritom môže byť obojsmerný.

#

tags: #smutný #dôchodca #psychológia