
Odkázanosť na pomoc inej osoby je komplexný stav, ktorý významne ovplyvňuje životy mnohých jednotlivcov. V slovenskom kontexte prechádza definícia a posudzovanie tejto odkázanosti významnými zmenami, ktoré majú priamy dopad na dostupnosť sociálnych služieb a finančnej podpory. Tento článok sa zameriava na definovanie pojmu človeka odkázaného na pomoc inej osoby, s prihliadnutím na legislatívne zmeny a praktické aspekty života s týmto stavom.
Zákon č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti (ďalej len "zákon o IPČ") prináša s účinnosťou od 1. septembra 2025 zjednotenie posudkovej činnosti. Táto činnosť sa vykonáva v správnom konaní o integrovanom posudku v rámci pôsobnosti úradov práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVR). Cieľom je uplatnenie nárokov, ktoré sú podmienené integrovaným posudkom. Ide najmä o:
Sociálna posudková činnosť predchádza lekárskej posudkovej činnosti a zohľadňuje podmieňujúce aspekty životnej situácie posudzovaných osôb, ich individuálne predpoklady, rodinné prostredie a prostredie, ktoré ovplyvňuje ich začlenenie do spoločnosti. Aktívna pozícia posudzovaných osôb počas konania sa zabezpečuje prostredníctvom sebaposudzovacieho dotazníka, ktorý je súčasťou žiadosti o integrovaný posudok.
Od 1. septembra 2025 prechádza posudzovanie odkázanosti na sociálne služby pod ÚPSVR. To znamená, že obce a vyššie územné celky (VÚC) už nebudú posudzovať nové žiadosti o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu podané po tomto termíne. Stupeň odkázanosti fyzickej osoby.
Ak fyzická osoba prejaví záujem o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu po 31. auguste 2025 na obci alebo VÚC, bude informovaná o potrebe podať žiadosť o integrovaný posudok na príslušnom ÚPSVR. Ak bola písomná žiadosť podaná na nesprávnom mieste, obec/VÚC ju bez meškania postúpi príslušnému ÚPSVR a informuje o tom aj žiadateľa.
Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o Sociálnej poisťovni Senica
Konania o odkázanosti na sociálnu službu, ktoré boli začaté pred 1. septembrom 2025 a neboli právoplatne skončené do 31. augusta 2025, budú dokončené obcami/VÚC podľa zákona o SoS v znení účinnom do 31. augusta 2025.
Rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu vydané podľa zákona o SoS v znení účinnom do 31. augusta 2025 stráca platnosť nadobudnutím právoplatnosti integrovaného posudku alebo právoplatnosti rozhodnutia o zastavení konania o integrovanom posudku.
Zákon o IPČ obsahuje prechodné ustanovenia, ktoré zabezpečujú plynulý prechod na nový systém posudzovania. Fyzická osoba, ktorej stupeň odkázanosti bol určený podľa zákona o SoS v znení účinnom do 31. Osoby posúdené v stupni II. podľa zákona o SoS sa považujú za osoby v stupni I. podľa zákona o IPČ.
Obce si aj po 31. auguste 2025 zachovávajú svoju samosprávnu pôsobnosť v konaní a rozhodovaní o potrebe poskytovania sociálnej služby v zariadení pre seniorov podľa § 35 ods. 1 písm. b) zákona o SoS.
Stupeň odkázanosti sa určuje na základe počtu základných životných potrieb, ktoré fyzická osoba nie je schopná samostatne uspokojovať. Tieto potreby a ich počet sa určujú na základe dotazníka k určeniu odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby.
Prečítajte si tiež: Kontakty na Sociálnu poisťovňu Lučenec
Medzi základné životné potreby patria:
Stupne odkázanosti sa rozlišujú nasledovne:
| Stupeň odkázanosti | Počet ZŽP (nad 15 rokov) | Počet ZŽP (do 15 rokov) |
|---|---|---|
| I. ľahká odkázanosť | 1 - 2 | 1 |
| II. stredne ľahká odkázanosť | 3 - 4 | 2 - 3 |
| III. stredne ťažká odkázanosť | 5 - 6 | 4 - 5 |
| IV. ťažká odkázanosť | 7 - 8 | 6 - 7 |
| V. úplná odkázanosť | 9 - 10 | 8 - 9 |
Slovenský systém sociálnych služieb poskytuje rôzne formy podpory osobám, ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby.
Ide o obligatórnu terénnu sociálnu službu, ktorá sa poskytuje osobám odkázaným na pomoc inej osoby, ktorej odkázanosť musí dosahovať minimálne II. stupeň. Odkázanosť posudzuje príslušný lekár obce v rámci lekárskej posudkovej činnosti. Sociálny pracovník obce následne posudzuje odkázanosť na úkony sebaobsluhy, starostlivosti o domácnosť a úkony pri uskutočňovaní základných sociálnych aktivít. Rozsah pomoci v týchto oblastiach stanovuje v hodinách. Opatrovateľskú službu nemožno poskytovať v určitých prípadoch (napr. pri poberaní peňažného príspevku na osobnú asistenciu). Súbeh opatrovateľskej služby je možný s peňažným príspevkom na opatrovanie. Ide o prípady, keď je poberateľ peňažného príspevku v nemocnici alebo z dôvodu potreby odľahčenia od systematického opatrovania. Vtedy je možné poskytovať aj opatrovateľskú službu v rozsahu 8 hodín mesačne alebo maximálne 30 dní v roku. Počas tohto obdobia je poberateľovi peňažného príspevku poskytovaná odľahčovacia služba, čo vo vzťahu k opatrovanej osobe znamená, že je jej poskytovaná opatrovateľská služba.
V zariadení podporovaného bývania sa poskytuje sociálna služba osobe od 16. roku veku do dovŕšenia dôchodkového veku. Zámerom tohto druhu zariadenia sociálnych služieb je poskytnúť jej klientom a klientkám náležitý dohľad a podmienky simulujúce prirodzené rodinné/komunitné prostredie v čo najväčšej možnej miere. Ide o zariadenie sociálnych služieb, ktorého dispozícia predpokladá priestorové oddelenie bytových jednotiek od administratívnych priestorov a priestorov pre personál zariadenia. Rovnako tiež nepredpokladá miestnosti typické pre pobytové zariadenia sociálnych služieb, akými sú ambulancia, izolačná miestnosť, miestnosť poslednej rozlúčky, kaplnka a podobne. V tomto druhu zariadenia sa poskytuje služba na určitý čas fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby a nemožno jej poskytnúť opatrovateľskú službu v potrebnom rozsahu.
Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa modernizuje služby pre občanov
V domove sociálnych služieb sa poskytuje sociálna služba ambulantnou, alebo najviac týždennou pobytovou formou osobám, ktoré sú odkázané na pomoc iných fyzických osôb s najmenej V. Táto sociálna služba sa poskytuje najviac pre 40 klientov a klientok v jednej budove zariadenia a nemožno ju poskytovať ako celoročnú pobytovú službu. Poskytuje sa v nej sociálne poradenstvo, sociálna rehabilitácia, pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, ubytovanie, stravovanie, upratovanie, pranie, žehlenie a údržba bielizne a šatstva, ako aj osobné vybavenie a zabezpečuje sa záujmová činnosť, rozvoj pracovných zručností. V prípade, že klient/klientka dovŕši dôchodkový vek počas poskytovania služby, poskytuje sa jej naďalej.
V dennom stacionári sa sociálne poradenstvo poskytuje aj rodine a osobe, ktorá zabezpečuje pomoc klientovi/klientke v domácom prostredí.
Prepravná služba sa poskytuje osobám s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré sú odkázané na individuálnu prepravu a osobám s nepriaznivým zdravotným stavom ovplyvňujúcim ich mobilitu a orientáciu. V praxi to znamená, že prepravnú službu môžu využívať aj osoby, ktoré majú problémy s mobilitou len krátkodobo (napr. pri fraktúre dolnej končatiny). Klient preukazuje túto skutočnosť potvrdením príslušného lekára.
Sprievodcovskú a predčitateľskú službu možno poskytovať ako samostatnú sociálnu službu, a nielen ako jeden z úkonov opatrovateľskej služby. Okrem osôb, ktorým sa tradične úkony sprievodu a predčítania poskytujú (nevidiace osoby), je možné túto sociálnu službu poskytovať aj osobám s mentálnym postihnutím. Sprievod sa poskytuje na lekárske vyšetrenie, vybavenie úradných záležitosti, do školy, zo školy, do zamestnania, zo zamestnania a na záujmovú činnosť; predčítanie možno poskytnúť napr. pri vybavovaní úradných záležitosti, úradnej a osobnej korešpondencie a pri nakupovaní. Príslušné zdravotné postihnutie sa preukazuje len potvrdením zdravotníckeho zariadenia.
Obe tieto sociálne služby, aj keď sa poskytujú rozdielnym cieľovým skupinám, je možné poskytovať aj prostredníctvom agentúr špecializujúcich sa výlučne na uvedené činnosti. Sprostredkovanie tlmočníckej služby sa poskytuje osobám odkázaným na tlmočenie. Sprostredkovanie osobnej asistencie je určené fyzickým osobám s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré sú odkázané na osobnú asistenciu. Obsahom oboch uvedených sociálnych služieb je pomoc pri vykonávaní administratívnych úkonov, najmä pri príprave návrhov zmlúv medzi fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a poskytovateľom tlmočníckej služby alebo osobným asistentom, pri vyhľadávaní tlmočníkov a osobných asistentov a vedenie ich databázy, pomoc pri spracúvaní výkazov, pri vyplácaní odmeny osobnému asistentovi, ďalej vzdelávanie fyzických osôb s ťažkým zdravotným postihnutím, tlmočníkov a osobných asistentov a samozrejme aj poskytovanie základného sociálneho poradenstva.
Okruh osôb oprávnených k uvedenému druhu sociálnej pomoci je vymedzený pomerne široko. Ide o osoby s nepriaznivým zdravotným stavom vedúcim k odkázanosti na pomôcku na určitú prechodnú dobu.
Osobná asistencia je definovaná ako pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri činnostiach, pri ktorých je podľa integrovaného posudku odkázaná na osobnú asistenciu. Osobná asistencia je riadená osobou so zdravotným postihnutím, ktorá si sama vyberá a zaškoľuje asistenta, uzatvára s ním zmluvu o výkone osobnej asistencie, určuje mu úlohy a sama ho aj vypláca. Ak ide o zdravotne postihnuté dieťa, tieto povinnosti plnia jeho rodičia.
Štát poskytuje príspevok na financovanie asistenta (asistentov). Príspevok na osobnú asistenciu poberá osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, pričom nie je limitovaný jej príjmom. Osobnú asistenciu môžu využívať osoby s rôznymi typmi postihnutí (fyzické, zmyslové, mentálne, kombinované), vrátane onkologických pacientov, ak potrebujú pomoc pri vykonávaní stanovených činností.
Rozsah osobnej asistencie sa určuje podľa zoznamu činností, ktoré si osoba s ŤZP nemôže vykonávať sama, a počtu hodín potrebných na ich vykonanie. Maximálny ročný rozsah je 7 300 hodín (20 hodín denne). Do rozsahu sa nezapočítava čas strávený v zariadení sociálnych služieb, pri zamestnaní alebo návšteve školy. Príspevok nemožno poskytovať osobe, ktorú opatruje rodinný príslušník alebo opatrovateľská služba.
Sadzba na jednu hodinu osobnej asistencie je 6,22 €. Príspevok vypláca úrad práce, sociálnych vecí a rodiny na základe predloženého výkazu o odpracovaných hodinách za predchádzajúci mesiac.
Osobná asistencia sa vykonáva na základe zmluvy, v ktorej si užívateľ a asistent určia činnosti, práva a povinnosti, výšku odmeny a spôsob ukončenia zmluvy. Zmluva môže byť uzatvorená na dobu neurčitú alebo určitú. Užívateľ môže uzatvoriť zmluvy s ľubovoľným počtom asistentov. Zmluvu je potrebné predložiť príslušnému úradu najneskôr do piateho dňa nasledujúceho mesiaca po jej uzatvorení.
Z odmeny asistenta sa neplatia odvody na zdravotné poistenie (ak je asistent poistený z iného dôvodu, inak je poistencom štátu). Ak má asistent vykonávať osobnú asistenciu v rozsahu aspoň 140 hodín mesačne, je poistencom štátu aj na účely dôchodkového poistenia. Osobný asistent nie je povinne nemocensky poistený, poistený v nezamestnanosti a nevzťahuje sa naňho garančné a úrazové poistenie.
Výkon činnosti osobného asistenta nie je prekážkou pre zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ak mesačná odmena nepresiahne sumu životného minima. Z odmeny asistenta sa platí daň z príjmu, preto je povinný zaregistrovať sa na daňovom úrade a podávať daňové priznanie.
Žiadosť o príspevok na osobnú asistenciu sa podáva na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta bydliska.
Osobná asistencia je založená na medziľudskom vzťahu a dohode medzi užívateľom a asistentom. Užívateľ deleguje na asistenta tie činnosti, ktoré z dôvodu postihnutia nemôže vykonávať samostatne. Dôležité je, že užívateľ sám rozhoduje o tom, ktoré aktivity a akým spôsobom sa vykonávajú. Pomoc sa prispôsobuje individuálnym potrebám ľudí so zdravotným postihnutím.
Osobná asistencia umožňuje človeku s postihnutím prijať pomoc a riadiť ju doma alebo v prostredí, ktoré si sám zvolí. Vďaka tomu nie je odkázaný na život v špecializovaných zariadeniach. Osobná asistencia rozlišuje medzi pojmami „postihnutie“ a „choroba“. Označovať človeka s postihnutím za „chorého“ len na základe jeho postihnutia je…
tags: #sociálna #asistencia #v #rodine #definícia