Sociálna odkázanosť: Stupne a definície

Odkázanosť na pomoc inej fyzickej osoby je kľúčovým aspektom pri posudzovaní nároku na sociálne služby. Stupeň odkázanosti sa určuje na základe posúdenia schopností fyzickej osoby vykonávať úkony sebaobsluhy a viesť samostatný život.

Legislatívny rámec

Základným právnym predpisom, ktorý upravuje oblasť sociálnych služieb, je zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Tento zákon definuje rôzne stupne odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby a stanovuje podmienky pre poskytovanie sociálnych služieb v závislosti od stupňa odkázanosti. S účinnosťou od 1. septembra 2025 prináša zákon č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti (ďalej len "zákon o IPČ") zjednotenie posudkovej činnosti. Táto činnosť sa vykonáva v správnom konaní o integrovanom posudku v rámci pôsobnosti úradov práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVR). Cieľom je uplatnenie nárokov, ktoré sú podmienené integrovaným posudkom.

Stupne odkázanosti

Zákon o sociálnych službách rozlišuje niekoľko stupňov odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby. Tieto stupne sú definované v prílohe č. 3 k zákonu a slúžia na určenie rozsahu pomoci, ktorú fyzická osoba potrebuje. Stupne odkázanosti sa posudzujú na základe schopnosti fyzickej osoby vykonávať úkony sebaobsluhy. Každý úkon sa hodnotí z hľadiska schopnosti fyzickej osoby vykonávať ho samostatne, s pomocou alebo vôbec. Na základe súčtu bodov získaných pri hodnotení jednotlivých úkonov sa určí stupeň odkázanosti.

Medzi úkony sebaobsluhy patria:

• Obliekanie a vyzliekanie
• Osobná hygiena
• Stravovanie
• Mobilita
• Komunikácia

Stupeň odkázanosti je upravený v prílohe č. 2 k zákonu č. 376/2024 Z. z. a určí sa na základe počtu základných životných potrieb, ktoré fyzická osoba nie je schopná samostatne uspokojovať.

Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o Sociálnej poisťovni Senica

Základné životné potreby, ktoré fyzická osoba nie je schopná samostatne uspokojovať, a ich počet sa určí na základe dotazníka k určeniu odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby.

Stupne odkázanosti sa rozlišujú nasledovne:

Medzi základné životné potreby patria:

• Osobná hygiena (hygienická starostlivosť o jednotlivé časti tela, celkový kúpeľ).
• Stravovanie a dodržiavanie pitného režimu (porciovanie stravy, obsluha, kŕmenie a pomoc pri pití).
• Vyprázdňovanie močového mechúra a hrubého čreva (sprievod na toaletu, pomoc pri vyzliekaní, obliekaní, účelná očista, podanie podložnej misy/močovej fľaše, ochrana osobnej a posteľnej bielizne).
• Obliekanie, vyzliekanie (výber oblečenia, obliekanie, obúvanie, vyzliekanie, vyzúvanie).
• Mobilita, motorika (sprievod pri chôdzi, pomoc pri vstávaní/líhaní, polohovanie, pomoc pri manipulácii s predmetmi, obsluha a premiestňovanie predmetov dennej potreby).
• Dodržiavanie liečebného režimu (nákup liekov, podávanie liekov a aplikácia mastí, kontrola glykémie, odmeranie krvného tlaku/pulzu/telesnej teploty, aplikácia liečiva subkutánne, polohovanie).
• Úkony starostlivosti o svoju domácnosť (nákup potravín, príprava jedla, donáška jedla, umytie riadu, bežné upratovanie, obsluha domácich spotrebičov, starostlivosť o bielizeň/lôžko, vynášanie odpadu, donáška uhlia/dreva/vody, kúrenie a čistenie vykurovacích telies, administratívne úkony spojené s vedením domácnosti).
• Základné sociálne aktivity (sprievod na lekárske vyšetrenie/vybavenie úradných záležitostí/do školy/do zamestnania/pri záujmových činnostiach, predčítanie, sprostredkovanie komunikácie).
• Dohľad (inštruovanie, usmerňovanie, monitorovanie a kontrola pri sebaobslužných úkonoch, úkonoch starostlivosti o domácnosť a základných sociálnych aktivitách).

Definícia najnižšieho stupňa odkázanosti

Hoci zákon presne nešpecifikuje "najnižší" stupeň odkázanosti, môžeme ho odvodiť z prílohy č. 3, ktorá definuje jednotlivé stupne. Presnejšie povedané, ak súčet bodov získaných pri posudzovaní odkázanosti zodpovedá najnižšiemu rozpätiu bodov definovanému v prílohe č. 3, ide o fyzickú osobu s najnižším stupňom odkázanosti. Táto osoba potrebuje pomoc pri niektorých činnostiach, ale jej celková schopnosť sebaobsluhy je relatívne vysoká. Podľa novej stupnice, platnej od 1. septembra 2025, je to stupeň I, čo zodpovedá 1-2 základným životným potrebám, ktoré osoba nie je schopná samostatne uspokojovať.

Posudzovanie odkázanosti

Posudzovanie odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je proces, ktorý vykonávajú príslušné orgány, ako sú obce a vyššie územné celky. Tento proces zahŕňa zdravotnú posudkovú činnosť a sociálnu posudkovú činnosť.

Prečítajte si tiež: Kontakty na Sociálnu poisťovňu Lučenec

Zdravotná posudková činnosť sa zameriava na posúdenie zdravotného stavu fyzickej osoby a jeho vplyvu na schopnosť vykonávať úkony sebaobsluhy. Sociálna posudková činnosť sa zameriava na posúdenie sociálnej situácie fyzickej osoby, jej rodinného zázemia a dostupnosti pomoci od rodiny a komunity. Pri posudzovaní odkázanosti sa prihliada na individuálne potreby fyzickej osoby, jej zdravotný stav, sociálnu situáciu a rozsah pomoci, ktorú jej poskytuje rodina. Cieľom posudzovania je objektívne zhodnotiť mieru odkázanosti a určiť, aké sociálne služby sú pre fyzickú osobu najvhodnejšie.

Od 1. septembra 2025 prechádza posudzovanie odkázanosti na sociálne služby pod ÚPSVR. To znamená, že obce a vyššie územné celky (VÚC) už nebudú posudzovať nové žiadosti o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu podané po tomto termíne. Ich doterajšia posudková a rozhodovacia činnosť podľa zákona o sociálnych službách (SoS) sa nahrádza integrovanou posudkovou činnosťou vykonávanou ÚPSVR.

Poskytovanie sociálnych služieb, ktoré sú podmienené odkázanosťou, bude možné len na základe integrovaného posudku. Stupeň odkázanosti fyzickej osoby.

Činnosti, ktoré fyzická osoba pri uspokojovaní základných životných potrieb nie je schopná samostatne vykonávať alebo je schopná ich vykonávať len s dohľadom. Možný druh sociálnej služby na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie. Termín opätovného posúdenia. Ak fyzická osoba prejaví záujem o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu po 31. auguste 2025 na obci alebo VÚC, bude informovaná o potrebe podať žiadosť o integrovaný posudok na príslušnom ÚPSVR. Ak bola písomná žiadosť podaná na nesprávnom mieste, obec/VÚC ju bez meškania postúpi príslušnému ÚPSVR a informuje o tom aj žiadateľa.

Sociálne služby pre osoby s najnižším stupňom odkázanosti

Osoby s najnižším stupňom odkázanosti majú nárok na rôzne sociálne služby, ktoré im pomáhajú zlepšiť kvalitu života a udržať si čo najväčšiu mieru samostatnosti. Medzi tieto služby patria:

Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa modernizuje služby pre občanov

• Opatrovateľská služba
• Prepravná služba
• Sprievodcovská a predčitateľská služba
• Sprostredkovanie tlmočníckej služby
• Osobná asistencia
• Pomôcky pre osoby s nepriaznivým zdravotným stavom

Finančná podpora

Poskytovanie sociálnych služieb je spojené s finančnými nákladmi. Fyzické osoby, ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby, majú nárok na finančný príspevok na úhradu nákladov spojených s poskytovaním sociálnych služieb. Výška finančného príspevku sa určuje v závislosti od stupňa odkázanosti a od rozsahu poskytovaných služieb.

Žiadosť o finančný príspevok sa podáva na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. K žiadosti je potrebné priložiť doklady preukazujúce odkázanosť na pomoc inej fyzickej osoby a doklady o príjme a majetku fyzickej osoby.

Význam definície najnižšieho stupňa odkázanosti

Definícia najnižšieho stupňa odkázanosti je dôležitá z niekoľkých dôvodov:

• Identifikácia osôb, ktoré potrebujú pomoc: Pomáha identifikovať osoby, ktoré potrebujú pomoc pri úkonoch sebaobsluhy a pri vedení samostatného života.
• Určenie rozsahu pomoci: Umožňuje určiť rozsah pomoci, ktorú fyzická osoba potrebuje, a prispôsobiť poskytované sociálne služby jej individuálnym potrebám.
• Nárok na sociálne služby: Zakladá nárok na poskytovanie sociálnych služieb a na finančný príspevok na ich úhradu.
• Plánovanie sociálnych služieb: Umožňuje plánovať a rozvíjať sociálne služby tak, aby boli dostupné pre všetky osoby, ktoré ich potrebujú.

Zmeny v posudzovaní odkázanosti

V posledných rokoch došlo k niekoľkým zmenám v posudzovaní odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby. Jednou z najvýznamnejších zmien je zavedenie zákona o IPČ, ktorý s účinnosťou od 1. septembra 2025 zjednocuje posudzovanie odkázanosti pod ÚPSVR. Cieľom týchto zmien je zjednodušiť proces posudzovania, zefektívniť poskytovanie sociálnych služieb a zabezpečiť, aby sa sociálne služby poskytovali v súlade s individuálnymi potrebami fyzických osôb. Medzi najvýznamnejšie zmeny patrí zavedenie jednotného systému posudzovania odkázanosti, ktorý sa používa na celom území Slovenska.

Prechodné ustanovenia a "preznačenie" stupňov odkázanosti

Zákon o IPČ obsahuje prechodné ustanovenia, ktoré zabezpečujú plynulý prechod na nový systém posudzovania. Fyzická osoba, ktorej stupeň odkázanosti bol určený podľa zákona o SoS v znení účinnom do 31. augusta 2025, sa považuje za fyzickú osobu s príslušným stupňom odkázanosti podľa zákona o IPČ až do nadobudnutia právoplatnosti integrovaného posudku alebo rozhodnutia o zastavení konania o ňom.

Osoby posúdené v stupni II. podľa zákona o SoS sa považujú za osoby v stupni I. podľa zákona o IPČ. Osoby posúdené v stupni III. podľa zákona o SoS sa považujú za osoby v stupni II. podľa zákona o IPČ. Osoby posúdené v stupni IV. podľa zákona o SoS sa považujú za osoby v stupni III. podľa zákona o IPČ. Osoby posúdené v stupni V. podľa zákona o SoS sa považujú za osoby v stupni IV. podľa zákona o IPČ. Osoby posúdené v stupni VI. podľa zákona o SoS sa považujú za osoby v stupni V. podľa zákona o IPČ.

Pôsobnosť obcí po 31. auguste 2025

Obce si aj po 31. auguste 2025 zachovávajú svoju samosprávnu pôsobnosť v konaní a rozhodovaní o potrebe poskytovania sociálnej služby v zariadení pre seniorov podľa § 35 ods. 1 písm. b) zákona o SoS.

Osobná asistencia ako forma pomoci

Osobná asistencia je definovaná ako pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri činnostiach, pri ktorých je podľa integrovaného posudku odkázaná na osobnú asistenciu. Osobná asistencia je riadená osobou so zdravotným postihnutím, ktorá si sama vyberá a zaškoľuje asistenta, uzatvára s ním zmluvu o výkone osobnej asistencie, určuje mu úlohy a sama ho aj vypláca. Ak ide o zdravotne postihnuté dieťa, tieto povinnosti plnia jeho rodičia.

Štát poskytuje príspevok na financovanie asistenta (asistentov). Príspevok na osobnú asistenciu poberá osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, pričom nie je limitovaný jej príjmom. Osobnú asistenciu môžu využívať osoby s rôznymi typmi postihnutí (fyzické, zmyslové, mentálne, kombinované), vrátane onkologických pacientov, ak potrebujú pomoc pri vykonávaní stanovených činností.

Rozsah osobnej asistencie sa určuje podľa zoznamu činností, ktoré si osoba s ŤZP nemôže vykonávať sama, a počtu hodín potrebných na ich vykonanie. Maximálny ročný rozsah je 7 300 hodín (20 hodín denne). Do rozsahu sa nezapočítava čas strávený v zariadení sociálnych služieb, pri zamestnaní alebo návšteve školy. Príspevok nemožno poskytovať osobe, ktorú opatruje rodinný príslušník alebo opatrovateľská služba.

Sadzba na jednu hodinu osobnej asistencie je 6,22 €. Príspevok vypláca úrad práce, sociálnych vecí a rodiny na základe predloženého výkazu o odpracovaných hodinách za predchádzajúci mesiac.

Zmluva o výkone osobnej asistencie

Osobná asistencia sa vykonáva na základe zmluvy, v ktorej si užívateľ a asistent určia činnosti, práva a povinnosti, výšku odmeny a spôsob ukončenia zmluvy. Zmluva môže byť uzatvorená na dobu neurčitú alebo určitú. Užívateľ môže uzatvoriť zmluvy s ľubovoľným počtom asistentov. Zmluvu je potrebné predložiť príslušnému úradu najneskôr do piateho dňa nasledujúceho mesiaca po jej uzatvorení.

Z odmeny asistenta sa neplatia odvody na zdravotné poistenie (ak je asistent poistený z iného dôvodu, inak je poistencom štátu). Ak má asistent vykonávať osobnú asistenciu v rozsahu aspoň 140 hodín mesačne, je poistencom štátu aj na účely dôchodkového poistenia. Osobný asistent nie je povinne nemocensky poistený, poistený v nezamestnanosti a nevzťahuje sa naňho garančné a úrazové poistenie.

Výkon činnosti osobného asistenta nie je prekážkou pre zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ak mesačná odmena nepresiahne sumu životného minima. Z odmeny asistenta sa platí daň z príjmu, preto je povinný zaregistrovať sa na daňovom úrade a podávať daňové priznanie.

Žiadosť o príspevok na osobnú asistenciu sa podáva na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta bydliska.

Filozofia a princípy osobnej asistencie

Osobná asistencia je založená na medziľudskom vzťahu a dohode medzi užívateľom a asistentom. Užívateľ deleguje na asistenta tie činnosti, ktoré z dôvodu postihnutia nemôže vykonávať samostatne. Dôležité je, že užívateľ sám rozhoduje o tom, ktoré aktivity a akým spôsobom sa vykonávajú. Pomoc sa prispôsobuje individuálnym potrebám ľudí so zdravotným postihnutím.

Osobná asistencia umožňuje človeku s postihnutím prijať pomoc a riadiť ju doma alebo v prostredí, ktoré si sám zvolí. Vďaka tomu nie je odkázaný na život v špecializovaných zariadeniach. Osobná asistencia rozlišuje medzi pojmami „postihnutie“ a „choroba“. Označovať človeka s postihnutím za „chorého“ len na základe jeho postihnutia je nesprávne.

Výber a kvalifikácia osobného asistenta

Pri výbere osobného asistenta je dôležité zistiť jeho motiváciu, fyzické a psychické predpoklady. Asistent by mal byť zdravý, šikovný, fyzicky zdatný, empatický, ochotný, láskavý, trpezlivý, prispôsobivý, zodpovedný a spoľahlivý. Dôležité je tiež zistiť si jeho časové možnosti.

Na výkon osobnej asistencie nie je potrebná žiadna špecifická kvalifikácia. Užívateľ sa musí školiť a vzdelávať vždy a svoje vedomosti a skúsenosti odovzdáva asistentovi, ktorého si školí sám podľa svojich potrieb.

Povinnosti užívateľa voči asistentovi

Užívateľ by mal asistentovi poskytnúť informácie o poskytovaní pomoci a práci, ktorá ho čaká, zoznámiť ho s denným a týždenným programom, poučiť ho o spôsoboch a "technológiách" vykonávania asistencie a umožniť mu všetky činnosti si najskôr vyskúšať.

Vzťah medzi užívateľom a asistentom musí byť partnerský, rovnoprávny a rovnocenný. Užívateľ by nemal od asistenta chcieť viac, ako je schopný zvládnuť. Ak je užívateľ s asistentom nespokojný, je nutné sa rozísť (po zaistení náhrady) a jednať čestne, zdvorilo a otvorene.

Organizácia práce asistentov

Ideálne je mať najmenej dvoch asistentov, aby sa zabránilo ponorkovej chorobe, zaistila zastupiteľnosť a znížila únava asistentov. Je potrebné zaistiť nadväznosť služieb pri striedaní asistentov a plán práce (dopredu povedať asistentovi, čo bude užívateľ potrebovať).

Osobná asistencia a jej význam pre život

Osobná asistencia dáva šancu na nezávislosť, samostatnosť a istotu v takom rozsahu, aký môže napodobniť iba málo iných foriem systematickej, každodennej pomoci. Súčasne znamená, že určité požiadavky sa kladú aj na užívateľa. Voľba medzi pasívnym odovzdaním sa do opatery druhých a možnosťou riadiť svoj vlastný život sám.

tags: #sociálna #odkázanosť #stupne #definícia