
Prenájom nehnuteľností, zvlášť bytov, je bežnou súčasťou realitného trhu. Ak prenajímajú byt manželia, vzniká špecifický právny vzťah, ktorý má svoje vlastné pravidlá a podmienky. Dobre vyhotovená zmluva a registrácia na daňovom úrade sú základné veci, ktorými ochránite seba a svoj majetok.
Slovenské právo síce pozná aj ústnu dohodu, ale čo je podpísané na papieri, to sa ľahšie dodržiava aj vymáha. Nájomná zmluva upravuje vzťahy medzi prenajímateľom a nájomcom. Nájomná zmluva je základným dokumentom, ktorý definuje práva a povinnosti oboch strán. Mala by obsahovať niekoľko kľúčových bodov:
Nájomná zmluva by mala tiež obsahovať:
Ukončenie nájmu bytu sa riadi Občianskym zákonníkom a môže nastať niekoľkými spôsobmi:
Prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu len z dôvodov stanovených zákonom. Medzi najčastejšie dôvody patria:
Prečítajte si tiež: Úprava bytu a štátna pomoc
Výpoveď musí byť písomná a doručená nájomcovi. Minimálna výpovedná lehota pri byte je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže predčasne ukončiť nájomnú zmluvu bytu len na základe zákonných dôvodov. Minimálna trojmesačná lehota je určená zákonom.
Podľa Občianskeho zákonníka je výpovedná lehota pri nájme bytu 3 mesiace. Občiansky zákonník v ustanovení § 710 ods. 3 síce upravuje trojmesačnú výpovednú lehotu iba v prípade podania výpovede zo strany prenajímateľa, avšak použitím všeobecných ustanovení upravujúcich nájomnú zmluvu je možné vyvodiť, že to platí i pre nájomcu. Dĺžka výpovednej doby pri nájme bytu je jedným z kogentných ustanovení občianskeho zákonníka, čo znamená, že sa zmluvné strany nemôžu dohodnúť odchylným spôsobom a je trojmesačná, pričom začína plynúť od prvého dňa nasledujúcom po mesiaci v ktorom bola výpoveď doručená. Ak by ste sa výpoveď rozhodli dať povedzme tento mesiac a napríklad budúci týždeň bude táto doručená prenajímateľovi, tak začne výpovedná lehota plynúť 01.08.2023 a nájomný vzťah sa skončí po jej uplynutí, teda 01.11.2023.
Od roku 2014 existuje zákon o krátkodobom nájme bytu, ktorý upravuje nájomné vzťahy na dobu určitú, najdlhšie na dva roky. Tento nájom je možné predĺžiť za rovnakých podmienok najviac na dva ďalšie roky, a to dvakrát. Tento zákon prináša pre prenajímateľa priaznivejšiu úpravu niektorých jeho povinností. V celom rozsahu sa tento zákon vzťahuje na krátkodobý nájomný vzťah v prípade splnenia si registrácie prenajímateľa na daňovom úrade. Nájomca môže od prenajímateľa požadovať dôkaz, že si splnil svoju registračnú povinnosť.
Zákon o krátkodobom nájme bytu je špeciálny právny predpis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku. Pre prenajímateľa a nájomcu to znamená, že ich práva a povinnosti sa primárne spravujú zákonom o krátkodobom nájme bytu a nájomnou zmluvou. Právna úprava Občianskeho zákonníka sa použije podporne (subsidiárne) v tých záležitostiach, ktoré nie sú upravené v zákone o krátkodobom nájme bytu alebo nájomnej zmluve, alebo v prípadoch, ak dôjde k porušeniu povinností, ktoré sú zákonom o krátkodobom nájme bytu vyžadované a v rozsahu upravenom týmto zákonom (vypovedanie nájomnej zmluvy prenajímateľom a uplatnenie neplatnosti skončenia nájmu na súde).
Zákon o krátkodobom nájme bytu umožňuje zmluvným stranám dohodnúť si aj iné výpovedné dôvody, než tie, ktoré sú uvedené v zákone. Výpovedná doba sa v tomto prípade určuje dohodou, avšak nesmie byť kratšia ako 1 mesiac. Výpovedná lehota začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, v ktorom bola druhej zmluvnej strane doručená výpoveď.
Prečítajte si tiež: Peňažný príspevok pre ZŤP
Najväčšou výhodou režimu podľa zákona o krátkodobom nájme bytu je odpadnutie povinnosti zabezpečiť nájomcovi v stanovených prípadoch náhradný byt, náhradné ubytovanie alebo prístrešie.
Keď prenajímate byt manželom, vytvárate tým spoločný nájomný vzťah. Tento vzťah vzniká v momente, keď obaja partneri žijú spolu na jednom mieste a spĺňajú podmienky trvalého spolužitia. Prenajať nehnuteľnosti manželom môže byť zdanlivo jednoduché, avšak môže sa to stať komplexným procesom. V mnohých prípadoch prenajímateľ nerieši rodinný stav nájomcu, no ak ide o manželský pár, je dôležité mať na pamäti niektoré legislatívne aspekty. Spoločný nájom znamená, že obaja manželia majú práva a povinnosti vyplývajúce z nájmu, a to nielen pri platení nájomného, ale aj v prípade ukončenia, či zmien v zmluve. Jednou z výhod je, že nájomné môžete požadovať od oboch manželov.
Spoločný nájom bytu manželmi upravuje zákon č. 40/1964 Z. z. Občiansky zákonník (OZ) v ust. Ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi. Pri družstevných bytoch, ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu, vznikne so spoločným nájmom bytu manželmi aj spoločné členstvo manželov v družstve; z tohto členstva sú obaja manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne. Obdobné platí aj vtedy, ak vzniklo pred uzavretím manželstva niektorému z manželov právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu.
Ukončenie nájmu s manželským párom je trochu komplikovanejšie. Ak chcete ukončiť nájomnú zmluvu, musíte splniť podmienky voči obom manželom. Dôležité je zabezpečiť, aby na zmluve o ukončení nájmu boli podpísané podpisy oboch partnerov. Ak plánujete akékoľvek zásadné zmeny týkajúce sa doby nájmu alebo výšky nájomného, mali by ste opäť informovať oboch manželov. Zmena musí byť diskutovaná a potvrdená podpisom oboch strán.
Ukončenie nájmu bytu s nájomcom, ktorý má manžela či manželku, je pre prenajímateľa o čosi zložitejšie. Všetky podmienky pre platné ukončenie totiž musí splniť voči obom partnerom.
Prečítajte si tiež: Dôchodca a prenájom
Pokiaľ teda ukončuje nájom bytu dohodou, nepostačí, ak ju podpíše len ten z manželov, ktorý pôvodne podpísal nájomnú zmluvu; na dohode musia figurovať podpisy oboch manželov.
Ak sa ukončuje nájom bytu výpoveďou, môže byť situácia ešte komplikovanejšia. Výpoveď totiž musí smerovať voči obom manželom a zároveň musí byť obom tiež doručená. Ideálne je doručiť výpoveď osobne s tým, že obaja manželia potvrdia jej prevzatie k určitému dňu svojimi vlastnoručnými podpismi. Pokiaľ tento postup nie je možný, mala by sa výpoveď doručiť formou doporučenej písomnej zásielky každému z manželov zvlášť.
V prípade nezhôd medzi manželmi, ktoré môžu prerásť do psychického alebo fyzického násilia, súdy môžu zasiahnuť a rozhodnúť o obmedzení jedného z partnerov pri užívaní prenajatého bytu. Rovnako pri rozvode môže súd určiť konkrétneho užívateľa bytu a zrušiť spoločný nájom.
Rozvodom manželstva právo na spoločný nájom bytu manželmi zaniká. V prípade, že jeden z manželov chce naďalej ostať nájomcom toho ktorého bytu, toto je samozrejme po spoločnej dohode rozvedených manželov možné. Ak však chcú byt užívať naďalej obaja rozvedení manželia, t. j. sa nevedia dohodnúť, kto ostane v predmetnom byte nájomcom, súd na návrh jedného z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. V prípade družstevného bytu zaniká právo spoločného nájmu bytu rozvodom, ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva.
Z ustanovení OZ vyplýva, že plniť nájomné sú povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne. Čo však v prípade, ak jeden z manželov spoločný byt opustí? Má v takom prípade plniť spoločné nájomné v plnej výške iba jeden z manželov? V prípadoch, keď byt obývajú manželia na základe ich spoločného práva užívania bytu (teraz spoločného nájmu bytu), sú pasívne legitimovaní obidvaja manželia. Obidvom vzniká spoločná povinnosť uhrádzať úhradu za poskytnuté služby spojené s užívaním bytu, ako to vyplýva z ustanovení § 145 a § 173 ods. 2 OZ (teraz § 701 ods. 2 OZ). Bytová organizácia (vlastník domu) môže požadovať úhradu tak od obidvoch, ako aj od ktoréhokoľvek z nich (pozri aj § 74 ods. 1 OZ; teraz § 511 ods. 1). V prípade, ak k bytu vzniklo právo spoločného užívania bytu manželmi (teraz spoločného nájmu bytu manželmi) a jeden z manželov trvale opustí spoločnú domácnosť (§ 181 OZ; teraz § 708), potom od tohoto dňa je povinný platiť úhradu za užívanie bytu druhý manžel, ktorý sa tak stal jediným užívateľom bytu.
Každý, kto prenajíma nehnuteľnosť okrem pozemku, je povinný zaregistrovať sa na daňovom úrade, a to najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, ktorý uplynul po mesiaci, v ktorom sa nehnuteľnosť prenajala. Ak ide o nehnuteľnosť, ktorá je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, registračná povinnosť sa vzťahuje na toho z manželov, ktorý uzatvoril nájomnú zmluvu a je v nej uvedený ako prenajímateľ. Ak sú v zmluve ako prenajímatelia označení obaja manželia, povinnosť registrácie vzniká obom. Daňový úrad prihlásenú osobu v priebehu ďalších tridsiatich dní od podania žiadosti zaregistruje a daňovníkovi pridelí daňové identifikačné číslo.
Pri prenájme bytu manželmi sa možno stretnúť predovšetkým s týmito situáciami:
Ak prenajímaná nehnuteľnosť patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, dosiahnutý príjem z prenájmu tejto nehnuteľnosti si môžu manželia rozdeliť v takom pomere, aký si dohodnú. Rovnakým pomerom si rozdelia aj daňové výdavky súvisiace s prenajímaním nehnuteľnosti.
Daňovník je povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov, ak úhrn všetkých jeho zdaniteľných príjmov presiahol za zdaňovacie obdobie 2025 sumu 2 876,90 eura. Zdaniteľné príjmy z prenájmu nehnuteľnosti (po odpočítaní sumy oslobodenia 500 eur) sa uvádzajú v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby typu B v VI. oddiele v tabuľke č. 1 v stĺpci 1.
Pri príjmoch z prenájmu nehnuteľností si daňovník môže uplatniť len preukázateľné výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov z prenájmu nehnuteľnosti na základe vedeného účtovníctva (jednoduchého alebo podvojného), alebo na základe evidencie vedenej podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov. Daňovník pri príjmoch z prenájmu nehnuteľnosti nemôže vykázať daňovú stratu.
Medzi výdavky, ktoré si môže prenajímateľ uplatniť, patria napríklad:
tags: #prenajimatelia #bytu #manzelia #vypoved #podmienky