
Sociálna poisťovňa (SP) je inštitúcia, ktorá sa stará o správu sociálnych dávok, poistného a dôchodkov. Pobočka Sociálnej poisťovne v Bratislave s moderným exteriérom a dostupnou lokalitou je príkladom snahy o zlepšenie prístupu k službám pre občanov. V tomto článku sa zameriame na nemocenské dávky, ich podmienky a zmeny, ktoré nastanú v blízkej budúcnosti.
Od budúceho roka Sociálna poisťovňa zvýši maximálne sumy nemocenských, materských, tehotenských a ošetrovných dávok. Toto zvýšenie je dôsledkom každoročného zvýšenia všeobecného vymeriavacieho základu a maximálneho denného vymeriavacieho základu, z ktorého sa tieto dávky vypočítavajú.
Ak dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky vznikne v období od 1. januára do 31. decembra 2026, denný vymeriavací základ (DVZ), pravdepodobný denný vymeriavací základ a úhrn denných vymeriavacích základov alebo pravdepodobných denných vymeriavacích základov nesmú byť vyššie ako 100,2083 eura.
Ak sa poistenec stane v budúcom roku dočasne práceneschopným, maximálna výška jeho nemocenského na deň dosiahne sumu približne 55,11 eura. Pri 30-dňovom kalendárnom mesiaci vyplatí SP poistencom nemocenské maximálne vo výške 1653,50 eura a pri 31-dňovom mesiaci to bude 1708,60 eura.
Maximálne denné materské bude predstavovať sumu približne 75,15 eura. Rovnako vzrastie aj maximálna výška tehotenskej dávky. Jej maximálna denná suma bude na úrovni asi 15,03 eura, čo znamená, že budúce mamičky dostanú najviac 451 eur mesačne pri 30-dňovom mesiaci alebo 466 eur mesačne pri 31-dňovom mesiaci.
Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o Sociálnej poisťovni Senica
Maximálne denné ošetrovné bude v roku 2026 predstavovať sumu približne 55,11 eura.
V určitých prípadoch sa ošetrovné, resp. DVZ sa vypočíta ako podiel vymeriavacieho základu v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia. DVZ sa zaokrúhľuje na 4 desatinné miesta nahor. Rozhodujúce obdobie sa určuje vzhľadom na nemocenské poistenie, z ktorého sa priznalo ošetrovné, resp. DVZ nemôže byť vyšší ako DVZ určený z 2-násobku priemernej mzdy zistenej v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa začína poskytovať materské. V praxi to znamená, že maximálne ošetrovné, resp. nemocenské získate z vymeriavacieho základu, resp. hrubého príjmu vo výške dvojnásobku priemernej mzdy.
Pre ošetrovné, resp. Na to, aby sme správne vypočítali DVZ a teda i ošetrovné, resp. nemocenské, musíme najskôr správne určiť tzv. rozhodujúce obdobie. A to sa určí podľa toho, kedy začalo nemocenské poistenie, z ktorého sa dávka priznáva. Čiže - kedy začalo zamestnanie zamestnanca (resp.
Príklad 1: Pani Zora poberá ošetrovné po dobu 14 dní od 16.3.2020. V roku 2019 bol celkový vymeriavací základ (súčet hrubej mzdy za celý rok) pani Zory vo výške 8600 eur.
Príklad 2: Pán Vincent poberá ošetrovné od 16.3.2020.
Prečítajte si tiež: Kontakty na Sociálnu poisťovňu Lučenec
Príklad 3: Pani Tamara nastupuje na ošetrovné 16.3.2020.
Príklad 4: Pani Ema nastupuje na ošetrovné 16.3.2020. Pracovný pomer začal 1.1.2020.
V prípade, že zamestnanec nemal v takto určenom rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie (nemal príjem), výška materského sa určí z pravdepodobného DVZ. Avšak, ak zamestnanec nemal v predchádzajúcom roku zamestnanie u iného zamestnávateľa, respektíve, ak aj mal, ale nemocenské poistenie sa u iného zamestnávateľa počas predchádzajúceho roka platilo za menej ako 90 dní, tak sa výška materského určí z pravdepodobného DVZ.
Ak SZČO nemala v takto určenom rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie, výška ošetrovného, resp. nemocenského sa určí z pravdepodobného DVZ. Výška ošetrovného, resp. nemocenského SZČO sa určí z pravdepodobného DVZ aj vtedy, ak dôvod na poskytnutie ošetrovného, resp. nemocenského vznikol povinne nemocensky poistenej SZČO v deň vzniku tohto nemocenského poistenia, okrem vzniku nemocenského poistenia z dôvodu skončenia jeho prerušenia podľa § 26 ods.
Príklad 5: Pán Timotej je povinne nemocensky poistený SZČO už niekoľko rokov. V roku 2019 mal od januára do júna vymeriavací základ 600 eur mesačne.
Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa modernizuje služby pre občanov
Príklad 6: Pán Gejza je povinne nemocensky poistený SZČO od 1.7.2019. Rozhodujúce obdobie na určenie DVZ je obdobie od 1.7.
Špecifickou podmienkou pre dobrovoľne nemocensky poistenú osobu je, aby v posledných dvoch rokoch pred dňom, od ktorého si uplatňuje nárok na ošetrovné, dosiahla najmenej 270 kalendárnych dní nemocenského poistenia. Ak dobrovoľne nemocensky poistená osoba nemala v takto určenom rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie, výška nemocenskej dávky sa určí z pravdepodobného DVZ.
Príklad 7: Pani Veronika sa na dobrovoľné poistenie prihlásila k 1.7.2019. Mesačný vymeriavací základ si určila vo výške 1000 eur. Predtým bola v roku 2019 nemocensky poistená ako zamestnanec, zamestnanie ukončila 30.6.2019. Od 1.7.2019 do 15.3.2020 (deň pred nástupom na ošetrovné) prešlo 26 týždňov, preto rozhodujúce obdobie bude obdobie od 1.7.2019 do 31.12.2019. Poznámka. Podľa § 138 ods. 4 a 5 zákona o sociálnom poistení si dobrovoľne poistená osoba sama určuje vymeriavací základ, a to najmenej vo výške minimálneho základu.
Ošetrovné, resp. SZČO sa začína poskytovať ošetrovné (nemocenské) v deň vzniku jej povinného nemocenského poistenia (netýka sa vzniku nemocenského poistenia z dôvodu skončenia jeho prerušenia podľa § 26 ods.
Pravdepodobný denný vymeriavací základ je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie ošetrovného, resp. Súčasne však platí, že pravdepodobný DVZ je najviac jedna tridsatina aktuálne platného minimálneho základu. Pravdepodobný DVZ však v takýchto prípadoch nemôže byť vyšší ako pravdepodobný DVZ určený z 2-násobku priemernej mzdy zistenej v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa začína poskytovať ošetrovné, resp.
Príklad 8: Pani Dorota je zamestnankyňa a poberá ošetrovné od 16.3.2020. Rozhodujúce obdobie je rok 2019 (pretože zamestnanie začalo ešte pred 1.1.2019). Pani Dorota v roku 2019 dlhodobo maródovala a potom si vzala neplatené voľno. Ošetrovné sa preto určí z pravdepodobného DVZ. Keby pani Dorota nešla v mesiaci marec 2020 na ošetrovné, poistné by sa platilo z vymeriavacieho základu 700 eur (hrubý príjem za celý mesiac marec 2020 by bol 700 eur).
Príklad 9: Pani Vanda je zamestnankyňa, pracovný pomer začal ešte v roku 2014 a na ošetrovné nastupuje 16.3.2020. Pretože v roku 2019 nemala pani Vanda žiaden vymeriavací základ, ošetrovné sa určí z pravdepodobného DVZ. Vymeriavací základ nemala z dôvodu rodičovskej dovolenky, preto sa pravdepodobný DVZ neohraničí sumou vypočítanou z minimálneho základu a pravdepodobný DVZ môže byť vyšší ako 16,88 eura.
Príklad 10: Pani Zoja je rovnako ako pani Vanda zamestnankyňa, pracovný pomer začal ešte v roku 2014 a na ošetrovné nastupuje 16.3.2020. V roku 2019 bola do konca marca na materskej dovolenke pri prvom dieťati. Potom čerpala 4 týždne (28 kalendárnych dní) riadnu dovolenku a za čerpanú dovolenku mala brutto príjem 1000 eur. Pri výpočte sa delí počtom kalendárnych dní, za ktoré sa platilo v roku 2019 poistné.
Tehotenské sa poskytuje tehotnej žene, ktorá je nemocensky poistená v Sociálnej poisťovni. Podmienky nároku na tehotenské:
DÔLEŽITÁ INFORMÁCIA: Ak si nárok na tehotenské uplatňujete z viacerých nemocenských poistení (napr. ako zamestnankyňa aj ako SZČO), lekár vám vystaví a potvrdí osobitnú žiadosť pre každé z nich. K elektronickej žiadosti pripojte kópiu/sken.
Na tieto účely vám lekár zdravotníckeho zariadenia, v ktorom bolo tehotenstvo ukončené, alebo gynekológ, ktorý sa o ukončení tehotenstva dozvedel, vystaví Potvrdenie o skončení tehotenstva. Toto potvrdenie predložte pobočke Sociálnej poisťovne, ktorá vám vypláca tehotenské. Ukončenie tehotenstva však môžete preukázať aj iným spôsobom, napr.
Od 1. apríla 2026 sa zjednoduší proces poukazovania nemocenských dávok pre zamestnancov. Zamestnávatelia budú po novom nahlasovať číslo účtu len raz pri registrácii zamestnanca, čím sa výrazne zníži administratívna záťaž pri dočasnej práceneschopnosti.
Od 1. apríla 2026 bude zamestnávateľ povinný pri prihlásení nového zamestnanca (s poistením vzniknutým po 31. Tieto údaje bude zamestnávateľ povinne uvádzať na tlačive Registračný list fyzickej osoby (RLFO) - prihláška.
Prechodné obdobie od 1. novembra 2025 do 31.
Ak nemocenské poistenie zamestnanca vzniklo pred 1. novembrom 2025 alebo vznikne v období od 1. novembra 2025 do 31. marca 2026, zamestnávateľ musí najneskôr do 31.
Ak zamestnávateľ oznámi spôsob výplaty mzdy zamestnanca prostredníctvom RLFO - prihláška/zmena v období od 1. novembra 2025 do 31.
Sociálna poisťovňa zároveň odporúča zamestnávateľom a softvérovým spoločnostiam pripraviť sa na tieto zmeny včas a prispôsobiť svoje mzdové a personálne systémy novým požiadavkám. "V budúcnosti im pripravované zmeny znížia administratívnu záťaž pri vykazovaní údajov svojich zamestnancov.
S účinnosťou od 13. augusta 2023 sa zákonom č. 273/2023 Z. z. mení a dopĺňa zákon č. 461/2023 Z. z. o sociálnom poistení (ZSP) (v tomto texte nás zaujíma zmena § 48 ods. 1 ZSP), do ktorého sa novelou vkladá, resp. Celé ustanovenie § 48 ods.
"Poistenkyňa, ktorá je tehotná alebo ktorá sa stará o narodené dieťa, má nárok na materské, ak v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní.
Príklad situácie: Pani Zuzana je tehotná, na materskú nastupuje od 4.9.2023. Avšak pani Zuzana je nemocensky poistená aj z dohody o pracovnej činnosti s pravidelným príjmom, ktorú má uzavretú na obdobie od 1.3.2023 do 31.12.2023, ktorá k 4.9.2023 trvá a z ktorej si materské neuplatňuje. Doba tohto nemocenského poistenia (od 1.3.2023 do dňa pôrodu) sa pripočíta k dobe nemocenského poistenia, ktoré má ako zamestnankyňa v pracovnom pomere a vďaka tomu bude podmienka 270 dní splnená.
Príklad situácie: Pani Zdenka je tehotná, na materskú nastupuje od 4.9.2023. Avšak pani Zdenka má už niekoľko rokov aj živnosť a je povinne nemocensky poistená ako SZČO od 1.10.2022. Z povinného nemocenského poistenia SZČO si materskú úmyselne neuplatní, pretože ako SZČO má minimálny vymeriavací základ.
Príklad situácie: Pani Žaneta je tehotná, na materskú nastupuje od 4.9.2023. Materské si uplatňuje z nemocenského poistenia, ktoré má ako zamestnankyňa v pracovnom pomere u zamestnávateľa A už od roku 2020. Podľa § 58 ods. Avšak z nemocenského poistenia B, ktoré má od 1.6.2023, túto podmienku nespĺňa.
Sociálna poisťovňa horeuvedeným spôsobom postupuje pri materskej žien už od 1.
Časť ľudí si v budúcom roku polepší. Vyplýva to z každoročného zvýšenia všeobecného vymeriavacieho základu, z ktorého sa odvíja výška poistného na nemocenské poistenie a na základe ktorého rastie aj maximálny denný vymeriavací základ, z ktorého sa nemocenské dávky vypočítavajú.
"Ak dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky vznikne v období od 1. januára do 31. decembra 2026, denný vymeriavací základ, pravdepodobný denný vymeriavací základ a úhrn denných vymeriavacích základov alebo pravdepodobných denných vymeriavacích základov nesmú byť vyššie ako 100,2083 eura.
Pri dlhodobom ošetrovnom, ktoré môže Sociálna poisťovňa po splnení zákonných podmienok vyplácať najviac 90 dní, bude jeho maximálna výška 1 653,50 eura mesačne pri 30-dňovom kalendárnom mesiaci, resp.
Od apríla 2026 budú mať zamestnávatelia menej administratívnej záťaže pri vykazovaní údajov svojich zamestnancov pri výplate nemocenských dávok. Poukazovanie nemocenskej, materskej, tehotenskej, ošetrovnej či vyrovnávacej dávky bude jednoduchšie, rovnako aj nahlasovanie čísla účtu zamestnanca.
Poisťovňa bude po novom poukazovať nemocenské dávky na bankový účet poistenca, prípadne ich môže vyplatiť aj v hotovosti na adresu, ktorú SP oznámi. Túto možnosť majú najmä samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) a dobrovoľne poistení ľudia, ale môže o to požiadať tiež zamestnanec.
„Od 1. apríla 2026 bude zamestnávateľ povinný pri prihlásení nového zamestnanca (s poistením vzniknutým po 31.
Zdôraznila, že tieto údaje bude musieť zamestnávateľ uvádzať aj na tlačive Registračný list fyzickej osoby (RLFO) - prihláška. Ak dôjde k zmene spôsobu výplaty mzdy, tak to firma musí oznámiť poisťovni do desiatich kalendárnych dní cez tlačivo RFLO - zmena.
V prípade, že nemocenské poistenie zamestnanca vzniklo pred 1. novembrom 2025 alebo vznikne v období od 1. novembra 2025 do 31.
„Ak zamestnávateľ oznámi spôsob výplaty mzdy zamestnanca prostredníctvom RLFO - prihláška/zmena v období od 1. novembra 2025 do 31. marca 2026, získa výhodu.
tags: #socialna #poistovna #pezinok #nemocenske #davky #podmienky