Sociálna poisťovňa a potvrdenie o príjme PN pre daňové priznanie: komplexný prehľad

Práceneschopnosť (PN) je situácia, ktorá môže nečakane zasiahnuť každého, vrátane podnikateľov (SZČO a konateľov s.r.o.). V takýchto prípadoch je dôležité mať prehľad o možnostiach, ako si zabezpečiť príjem a zároveň správne zdaniť príjem počas PN. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na túto problematiku, pričom sa zameriava na možnosti poistenia, výpočet nemocenskej dávky a daňové aspekty s tým spojené.

Poistenie práceneschopnosti: Sociálna poisťovňa vs. komerčné poistenie

Podnikatelia majú dve hlavné možnosti, ako riešiť poistenie práceneschopnosti:

1. Platenie odvodov do Sociálnej poisťovne: Táto možnosť je štandardná a z nemocenského poistenia je pri PN vyplácaná nemocenská dávka.
2. Komerčné poistenie PN v poisťovniach: Táto alternatíva môže byť výhodná pre tých, ktorí si chcú zabezpečiť vyššiu dávku, ako im ponúka Sociálna poisťovňa.

V roku 2024 bolo na Slovensku aktívnych 377 324 živností. Mnohí živnostníci si nastavujú daňové priznania tak, aby platili odvody v minimálnej výške. Vzhľadom na očakávané zvýšenie minimálnych odvodov u živnostníkov sa predpokladá, že mnohí prejdú na jednoosobové s.r.o., kde si môžu efektívnejšie optimalizovať výšku odvodov.

Nemocenské poistenie v Sociálnej poisťovni

Nemocenské poistenie, z ktorého je pri PN vyplácaná nemocenská dávka, sa počíta z vymeriavacieho základu. V roku 2025 je tento základ stanovený na 715 €. Samotné nemocenské poistenie predstavuje 4,4 % z vymeriavacieho základu, čo pre poistenca znamená mesačný náklad 31,46 €.

Pri takýchto minimálnych odvodoch je mesačná nemocenská dávka približne 335 €, čo je suma, ktorá nemusí postačovať na pokrytie mesačných výdavkov. Ak by živnostník, ktorý je mesiac na PN a nemôže zarábať, dostal iba 335 €, musel by siahnuť do rezervy, ktorá je určená na iné účely.

Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o Sociálnej poisťovni Senica

Priemerná doba trvania PN na Slovensku bola v prvom polroku 2025 necelých 44 dní. Dĺžka PN sa líši aj podľa kraja, pričom najdlhšie maródujú ľudia z Prešovského kraja a najkratšie v Bratislavskom kraji. Ešte zaujímavejší pohľad je na dĺžku PN podľa typu príjmu.

Komerčné poistenie práceneschopnosti

Pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) predstavuje PN reálne riziko výpadku príjmu. Cena komerčného poistenia práceneschopnosti sa líši v závislosti od veku a výšky poistnej sumy. Približne platí, že každých 10 € dennej dávky poistenia PN stojí mesačne cca 10 € (s narastajúcim vekom cena narastá). Ak by teda SZČO platila rovnakých 31 € za poistenie práceneschopnosti do komerčného poistenia, mohla by získať mesačnú dávku cca 900 €.

Príklady z praxe

• Kaderník (35 rokov): Nepriznáva všetok príjem a oficiálne zarába ročne do 9000 €, aby sa vyhol plateniu odvodov. Ak by sa ocitol na PN, od Sociálnej poisťovne by nedostal nič. Mesačné výdavky má na úrovni 1000 € a nemá vybudovanú rezervu. Riešením je komerčné poistenie práceneschopnosti na poistnú sumu 35 €/deň (čo je za mesiac niečo viac ako 1000 €), ktoré by ho stálo mesačne približne 38 €.
• IT-čkár a konateľ s.r.o. (40 rokov): Prešiel na s.r.o. kvôli optimalizácii odvodov a platí si minimálne odvody, aj keď má ročný príjem 36 000 €. Jeho mesačné výdavky sú 1800 € a má zainvestovaných 30 000 € v ETF fondoch. Ak by sa ocitol na PN, musel by siahať do svojich investovaných peňazí. Odporúčaným riešením je komerčné poistenie práceneschopnosti nastavené na dávku 60 €/deň, čo ho bude stáť približne 65 €/mesačne.
• Lešenár v Nemecku (30 rokov): Má ročný príjem 50 000 € a mesačné fixné náklady 1500 €. Má na bežnom účte rezervu 10 000 €. Ak by sa ocitol na PN, musel by siahať do rezervy. Kľúčová je voľba správnej poisťovne, keďže len málo poisťovní dokáže kryť PN mimo územia SR. Na vykrytie svojich mesačných výdavkov potrebuje dávku vo výške 50 €/deň. To ho bude stáť v poisťovni, ktorá vie kryť PN na území celej EÚ, 68 €/mesačne (vrátane prirážky za rizikové povolanie).

Dôležité aspekty komerčného poistenia PN

• Rizikové povolanie: Poisťovňa môže dávať prirážku k cene podľa rizikového povolania a zdravotného stavu. Na trhu však existuje poisťovňa, ktorá nedáva prirážku za rizikové povolanie.
• Overenie príjmu: Poisťovne pri vstupe do poistenia vyžadujú overenie príjmu od klienta - podľa daňového priznania alebo faktúr. Niektoré poisťovne skúmajú príjem už pri dávke od 6 €/deň, iné od 11 €/deň.
• Platenie odvodov: Pre viaceré poisťovne je podmienka, aby klient platil odvody.
• Konateľ s.r.o.: Na trhu existujú poisťovne, ktoré vedia poistiť konateľa jednoosobovej s.r.o.
• Čakacia doba: Počas čakacej doby poisťovňa neplní v prípade poistnej udalosti. Čakacie doby sa líšia medzi poisťovňami (napr. 2 mesiace pri chorobe, 9 mesiacov pri tehotenstve, 12 mesiacov pri problémoch s chrbticou).
• Karenčná doba: Stanovuje minimálnu dĺžku trvania PN, aby poisťovňa plnila (najčastejšie 29 dní s plnením spätne od prvého dňa).
• Limit poistenia PN: Niektoré poisťovne majú limit, v akej maximálnej cene môže byť poistenie PN oproti ostatným pripoisteniam na zmluve (napr. cena za pripoistenie PN nesmie byť vyššia ako 40 % z ceny celej poistky).
• Územná platnosť: Určuje, v akých krajinách je klient krytý, ak sa tam stane práceneschopným. Niektoré poisťovne kryjú klienta iba na území SR, iné na území EÚ.
• Výluky z poistenia: Každá poisťovňa má stanovené výluky z poistenia, t. j. udalosti, ktoré poistením nie sú kryté.
• Doklady pri poistnej udalosti: Doklady, ktoré sú vyžadované pri poistnej udalosti, sa môžu líšiť v závislosti od poisťovne.

PN a daňové priznanie živnostníka

Živnostník si môže znížiť daň vďaka výhodným paušálnym výdavkom, prípadne nemusí platiť odvody do Sociálnej poisťovne. Ak je živnostník zároveň aj zamestnancom, musí podávať daňové priznanie k dani z príjmov typ B, v ktorom sumarizuje všetky svoje príjmy - aj príjem z podnikania, aj príjem zo zamestnania.

Povinnosti živnostníka voči poisťovniam

Po uzavretí roka zdravotná poisťovňa prepočíta príjmy živnostníka, vypočíta celkové ročné odvody a prípadne vyrubí aj rozdiel medzi už zaplatenými preddavkami a touto celkovou sumou. Celkové ročné odvody však nemôžu klesnúť pod zákonné minimum (pre rok 2024 je to 1173,60 EUR).

Povinnosť platiť sociálne odvody závisí od výšky príjmov. Ak podnikateľské aktívne príjmy za rok 2023 presiahli hranicu 7 824 EUR, začína platiť odvody od júla/októbra 2024, inak nie.

Prečítajte si tiež: Kontakty na Sociálnu poisťovňu Lučenec

Môže si základ dane znížiť o nezdaniteľné časti na seba, manželku (manžela) či dôchodkové sporenie.

Rozdiely medzi zamestnancom a živnostníkom pri PN

Pri čerpaní dávky počas PN existujú zásadné rozdiely medzi zamestnancom a živnostníkom. Kým zamestnanec nemôže v období poberania dávky pracovať, pri živnosti sa dosahovanie zárobkov nesleduje. To znamená, že ak má živnostník prácu, ktorú môže vykonávať aj z domu, môže zarábať aj popri dávke.

Ako funguje PN u živnostníka?

Živnostníci na Slovensku začínajú povinne platiť sociálne odvody až po podaní svojho prvého daňového priznania. Zhruba 80 percent z nich potom platí minimálne odvody. Zvyšok podnikateľov platí odvody zo svojho individuálneho vymeriavacieho základu, ktorý vypočíta Sociálna poisťovňa zo zárobkov priznaných v daňovom priznaní. Aj samotná dávka počas PN sa potom počíta buď z minimálneho vymeriavacieho základu, alebo individuálneho vymeriavacieho základu.

Od januára sa vymeriavací základ, z ktorého živnostník platí sociálne odvody, môže pohybovať od minimálnej úrovne 715 eur mesačne, až po najvyššiu sumu 15 730 eur. Na dávku počítanú v tomto roku sa však bude brať do úvahy vymeriavací základ živnostníka z vlaňajška. Pri minimálnych odvodoch je to suma na úrovni 652 eur.

Za 30 dní poberania dávky sa vypláca maximálne 1 466,80 eura mesačne a v prípade PN počas 31-dňového mesiaca je najvyššia dávka 1 518,50 eura.

Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa modernizuje služby pre občanov

Výpočet nemocenskej dávky

Dávka sa počíta percentom z vymeriavacieho základu. Za prvé tri dni patrí živnostníkovi 25 percent, za zvyšné až 55 percent. Každý, kto vlani platil len minimálne sociálne odvody, dostane počas PN v tomto roku za 31-dňový mesiac sumu zhruba 346 eur a za mesiac, ktorý má 30 dní, zase sumu približne na úrovni 334 eur.

Keď je živnostník na PN, je oslobodený od platenia odvodov - stáva sa totiž dočasne poistencom štátu. Musí však dodržiavať liečebný režim.

Elektronická PN (ePN)

PN živnostníka môže vybaviť lekár. Namiesto päťdielneho tlačiva tak ľudia už v niektorých prípadoch nepotrebujú v podstate žiadne. Od júna je zapojenie lekárov do systému elektronickej práceneschopnosti povinné pre všeobecných lekárov pre dospelých, gynekológov, pediatrov a lekárov ústavnej starostlivosti.

Po novom živnostníci, ktorých lekár vystavuje už len ePN, nemusia osobitne žiadať o nemocenskú dávku v Sociálnej poisťovni. Samotné vystavenie ePN lekárom bude automaticky považované za žiadosť o dávku. Informácie o ePN si môže živnostník skontrolovať v e-Službách.

Starý postup pri PN

Tí, ktorých lekár sa do systému zatiaľ nezapojil, musia do júna žiadať o dávku po starom. PN tiež potvrdzuje lekár, ktorý to musí urobiť na oficiálnom tlačive. Nárok na dávku si potom každý môže uplatniť v Sociálnej poisťovni podľa svojho bydliska.

Počas trvania PN poisťovňa kontroluje aj dodržiavanie liečebného režimu. Ak zistí pochybenia, poistenec môže o dávku prísť.

Podmienky nároku na dávku

Nárok na samotnú dávku má len živnostník, ktorý platí odvody do Sociálnej poisťovne. V prvom roku podnikania sa totiž sociálne poistenie neplatí. PN živnostníka sa určuje z vymeriavacieho základu, z ktorého platí poistné.

Pri PN sa výška dávky počíta podľa toho, ako dlho je niekto chorý. Za prvé tri dni ľudia dostanú 25 percent denného vymeriavacieho základu. Od štvrtého dňa už majú nárok na 55 percent.

Ak je niekto od januára tohto roka na PN, maximálna výška jeho nemocenského na deň bude od štvrtého dňa 43,80 eura. Za prvé tri dni dostane najviac 19,91 eura na deň. Ak bude niekto chorý 30 dní, dostane maximálne 1 242,33 eura.

Dávka môže byť aj polovičná, ak sa niekto dostal na PN pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok. Živnostníkom a dobrovoľne poisteným vypláca nemocenskú od prvého dňa poisťovňa.

Kedy je živnostník povinný platiť odvody počas PN?

Živnostník neplatí žiadne odvody do Sociálnej ani zdravotnej poisťovne za kalendárny mesiac, kedy nebol uznaný za dočasne PN.

Daňové výdavky živnostníka

Daňovník vykonávajúci podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia sa môže rozhodnúť účtovať v sústave podvojného účtovníctva. Spôsob uplatňovania výdavkov, ktorý si živnostník zvolí, je povinný dodržiavať počas celého zdaňovacieho obdobia. Živnostník však môže zmeniť spôsob uplatnenia daňových výdavkov v jednotlivých zdaňovacích obdobiach (t. j. k 1.1. príslušného kalendárneho roka).

Daňovým výdavkom živnostníka môže byť iba taký výdavok, ktorý je vynaložený daňovníkom a preukázaný riadnym účtovným dokladom, je zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka.

Ak sa jedná o majetok, ktorý môže mať charakter osobnej potreby, potom sa do daňových výdavkov daňovníka zahrňujú výdavky na tento majetok iba v pomernej časti, a to nielen výdavky na obstaranie majetku, ale aj na jeho technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie.

Príklad z praxe

Za rok 2023 vám prišli v roku 2024 vypočítané dodatočné odvody zo zdravotného poistenia zo živnosti, ktoré ste neplatili počas roku 2023. Zaplatili ste ich v roku 2024. Nedoplatok z Ročného zúčtovania zdravotného poistenia uhradený v roku 2024 zahrniete do daňových výdavkov, medzi ostatné zaplatené odvody. Na poslednej strane Daňového priznania v riadku 13 uvediete tento nedoplatok spolu s odvodmi do zdravotnej poisťovne a v riadku 14 uvediete platené odvody do zdravotnej poisťovne bez nedoplatku z Ročného zúčtovania zdravotného poistenia. Odvody do Sociálnej poisťovne v roku 2025 (za 12/2024) neuvediete do Daňového priznania za rok 2024, tie budú v daňových výdavkoch až v roku 2025.

Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch zo závislej činnosti

Ak máte zamestnanca, ktorý si privyrába podnikaním, každý rok mu budete vystavovať potvrdenie o zdaniteľných príjmoch zo závislej činnosti. Formulár tiež vystavujete odchádzajúcim zamestnancom alebo tým, ktorí majú ešte ďalšieho zamestnávateľa.

Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch zo zamestnania typicky potrebuje zamestnanec, ktorý si privyrába podnikaním. V priznaní musí uviesť všetky svoje príjmy, tak ako tie z podnikania a prípadných ďalších zdrojov, tak aj príjmy zo zamestnania.

Zamestnanec tento dokument odovzdá u mzdovej účtovníčky svojho nového zamestnávateľa, aby mu mohla nasledujúci rok spracovať ročné zúčtovanie dane.

Potvrdenie sa vystavuje najneskôr do 10. februára po skončení roka, za ktorý ste zamestnancovi vyplácali príjmy, ak zamestnanec žiada o vykonanie ročného zúčtovania dane iného zamestnávateľa a ak o vystavenie dokladu požiada najneskôr do 5.

Ako prvé vyplníte údaje o zamestnancovi podľa informácií, ktoré o ňom vediete v personálnej agende. Potom v II. oddiely uvediete celkové ročné príjmy zo závislej činnosti (hrubá mzda za celý rok alebo za obdobie, v ktorom u vás zamestnanec pracoval) a úhrn poistného a preddavkov na daň, úhrn niektorých príjmov oslobodených od dane, sumu uplatnenej nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, sumu zamestnávateľom zrazených príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, označenie mesiacov, v ktorých u vás zamestnanec pracoval a taktiež údaje o vyplatenom daňovom bonuse.

tags: #socialna #poistovna #potvrdenie #o #prijme #PN