Sociálna Práca s Mentálne Postihnutými: Metódy a Techniky

Úvod

Sociálna práca s mentálne postihnutými jedincami je komplexná oblasť, ktorá si vyžaduje špecifický prístup a znalosť rôznych metód a techník. Cieľom je podpora ich samostatnosti, nezávislosti a integrácie do spoločnosti. Tento článok poskytuje ucelený prehľad o metódach a technikách používaných v sociálnej práci s mentálne postihnutými, od reedukácie a kompenzácie až po rehabilitáciu a sociálnu prevenciu.

Metódy Starostlivosti o Mentálne Postihnutých

Starostlivosť o mentálne postihnutých a narušených jedincov sa zameriava na prekonávanie, zmierňovanie a prevenciu defektivity. Medzi základné skupiny metód patria:

1. Reedukačné Metódy

Reedukačné metódy predstavujú súhrn špeciálnych pedagogických postupov, ktoré sú zamerané na postihnutú funkciu. Reedukácia, v preklade "prevýchova" alebo "obnovená výchova", označuje špecifické pedagogické metódy, ktoré rozvíjajú nevyvinuté funkcie alebo upravujú porušené funkcie a činnosti.

2. Kompenzačné Metódy

Kompenzačné metódy sú súhrnom postupov zameraných na rozvíjanie náhradných, nepostihnutých funkcií. Kompenzácia, znamenajúca "vyváženie" alebo "vyrovnanie", poskytuje náhradu a vzájomné vyrovnanie. Tieto metódy sa zameriavajú na zdokonalenie výkonnosti inej funkcie, ktorá nie je postihnutá. Sústavne rozvíjajú výkonnosť neporušených funkcií ako náhradu za porušenú alebo vyradenú funkciu (napríklad u nevidiaceho rozvíjať sluchové, hmatové a čuchové vnímanie).

3. Rehabilitačné Metódy

Rehabilitačné metódy predstavujú súhrn postupov, ktoré upravujú spoločenské vzťahy a umožňujú maximálny stupeň socializácie. Rehabilitácia, odvodená od slova "habilitas" (schopnosť), znamená znovuuschopnenie. Sú to opatrenia a metódy, ktoré sa zameriavajú na sociálne dôsledky defektu. Rehabilitačnou činnosťou upravujeme porušené vzťahy spoločnosti, pracovné a výchovno-vzdelávacie vzťahy. Rehabilitácia nadväzuje na výsledky kompenzácie a reedukácie.

Prečítajte si tiež: Práca s Viacnásobne Postihnutými

4. Sociálna Práca so Zdravotne Postihnutými

Sociálna práca so zdravotne postihnutými zahŕňa akceptáciu všetkých klientov, empatiu a schopnosť pracovať v tíme. Osoby so zdravotným postihnutím sú často znevýhodnené, obmedzené vo vykonávaní zamestnania, diskriminované a izolované. Patria sem občania s telesným, zrakovým, sluchovým, senzorickým alebo kombinovaným postihnutím. Je dôležité pozerať sa na nich ako na občanov, ktorí majú určité znevýhodnenia, a nie ako na chorých.

Základné Pojmy

  • Občan so zmenenou zdravotnou schopnosťou: Osoba s dlhodobo zmeneným zdravotným stavom, ktorá má obmedzenú možnosť sústavnej prípravy na povolanie.
  • Invalidný občan: Osoba neschopná vykonávať akékoľvek zamestnanie alebo len za výnimočne mimoriadnych pracovných podmienok.
  • Čiastočne invalidný občan: Osoba schopná vykonávať svoje povolanie, ak sú pre ňu pripravené vhodné podmienky, týka sa to duševných aj telesných schopností.
  • Ťažko zdravotne postihnuté dieťa: Dieťa, ktoré si dlhodobo vyžaduje zdravotnú starostlivosť, ktorá svojím rozsahom a intenzitou značne prevyšuje bežnú starostlivosť.

Posudzovanie Ťažkého Zdravotného Postihnutia

Ťažké zdravotné postihnutie musí byť medicínsky vymedzené diagnózou, musí byť viac ako 50% a musí trvať najmenej rok. Posudzuje sa posudkovou komisiou raz do roka.

  • Porucha: Strata alebo abnormalita v štruktúre alebo funkcii, anatomickej, psychickej.
  • Obmedzenie: Ujma alebo nedostatočná schopnosť spôsobená poruchou, znemožňuje občanovi vykonávať niektoré bežné činnosti.
  • Znevýhodnenie (handicap): Ak má obmedzenie dopad na život človeka v spoločenskom ponímaní, alebo mu bráni vykonávať niektoré činnosti. Hlavným zdrojom znevýhodnenia je nerovnosť príležitostí v komunite, v rodine, v zamestnaní.

Sociálna Diagnostika

Sociálna diagnostika je analýza a hľadanie problémov. Zahŕňa zámerný sociálny rozhovor, v ktorom sa robí anamnéza (rodinná, pracovná, osobná). Z anamnézy sa vytvorí predstava o situácii klienta a položí sa otázka, prečo a ako problém vznikol. Určia sa sociálne role, v ktorých klient zlyhal (napr. ako manžel, otec, zamestnanec). Dôležité je poznať vývojový proces klienta a zistiť, či ide o sociálny problém alebo o prechodný stav, ktorý sa dá vyriešiť jednorazovo. V záverečnej fáze sa urobí sociálna terapia.

Etika Sociálnej Práce

Etika sociálnej práce sa prejavuje navonok ako správanie sa k druhým. Zahŕňa pretvárku, ceremóniu a štandard v správaní - profesionalitu v práci. Etický kódex sociálneho pracovníka zahŕňa vzťah ku klientovi, k sebe a k práci - normy správania. Je to zbierka predpísaných spoločenských noriem a systém usporiadania.

  • Washingtonský etický kódex:
    1. Nezávislosť: Motivácia klienta, aby sa spoliehal na seba, dôveroval svojim schopnostiam.
    2. Oslobodenie od represie a podradných životných podmienok, hájenie solidarity a rovnoprávnosti medzi ľuďmi.
    3. Protidiskriminačný prístup.
    4. Demokracia, ľudské práva podľa Charty ľudských práv OSN.
    5. Spoluúčasť klientov na základe jeho aktívnej účasti.
    6. Ochrana integrity klientov, dodržiavanie profesionálneho prístupu, zachovanie tajomstva, diskrétnosť.
    7. Sebaurčenie na úrovni minimálneho nátlaku, nevnucovanie klientovi svoje myšlienky a idei.
    8. Odpor k násiliu.
    9. Osobná zodpovednosť: Zváž svoje riziká, nadmerná pomoc môže ublížiť.

Kvalita Života

Kvalita života je regulatívny pojem, ktorý je dôsledkom regulácie a zdôvodňovaním sociálnych noriem. Subjektívne prežívanie kvality života je rovnako dôležité ako objektívne faktory. Kvalitu života podmieňuje životné prostredie, činnosť a činorodosť človeka, kvalita ľudských vzťahov, rozdelenie kompetencií a nasmerovanie vývoja života, rešpektovanie dôstojnosti človeka a vzájomné prispievanie k realizácii vyšších hodnôt.

Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o Sociálnej poisťovni Senica

  • Podľa SZO: Dojem jednotlivcov alebo skupín, že sa im neodoberá, ale že sa vychádza v ústrety ich potrebám. Je to súhrn objektívnych a subjektívnych, posúditeľných činností a vnemov v jeho sociálnom priestore, spokojnosť človeka s dosahovaním cieľov, vzájomné pôsobenie životných podmienok - bio-psycho-sociálne faktory.
  • Podľa Křivohlavého: Kvalita života je obohatená o duchovnú zložku, oblasť telesnej pohody a príznakov, oblasť psychickej pohody (úzkosť, radosť, šťastie, pohoda-nepohoda), oblasť sociálnej pohody (interakcia s okolím, vzťahy, práca, spokojnosť, sexuálny záujem, osamelosť, financie) a spirituálna (zmysel choroby, zmysel života, nádej, neistota, religiozita).

Inštitucionalizácia a Formy Starostlivosti

Ústavná starostlivosť je vo všeobecnosti ponímanie starostlivosti štátu o zdravotne postihnutých občanov. Podľa znevýhodnenia, ak je to krátkodobé postihnutie, ide o nemocničnú starostlivosť. Dlhodobý handicap si vyžaduje rehabilitačný model starostlivosti (kúpeľné liečby, sanatória). Trvalý handicap predpokladá opakovanú starostlivosť. Umiestnenie do ústavu môže byť dobrovoľné alebo nedobrovoľné (napríklad súdny príkaz, nákazlivá choroba, recidivisti, ťažkí psychiatrickí pacienti).

  • Funkcie ústavnej starostlivosti:
    1. Podpora a starostlivosť: Uspokojenie základných životných potrieb klienta, vzdelanie, sociálna opora (domovy dôchodcov, zdravotne postihnutí, detské domovy).
    2. Liečba, výchova a resocializácia.
    3. Obmedzenie, izolácia, represia: Väznice, utečenecké tábory, psychiatrické liečebne, mali by ochrániť spoločnosť od kriminality.
    4. Ústavy s rekreačnou funkciou: Ozdravovne, sanatória, kúpele, rekondičné strediská.

Hospicová Starostlivosť

Hospicová starostlivosť sa zameriava na uspokojovanie individuálnych potrieb v závere života a zomierania. Zahŕňa súkromie, zdravotné potreby, lekársku starostlivosť, duchovnú starostlivosť a návštevy najbližšej rodiny. Umiestnený klient musí mať potvrdené, že už umiera a nereaguje na kauzálnu liečbu.

Dobrovoľníctvo

Dobrovoľníctvo má korene v kresťanstve. Všeobecná deklarácia o dobrovoľníctve bola prijatá v Paríži v roku 1990 a je založená na osobnej motivácii a slobodnom rozhodnutí. Je to spôsob podpory aktívnej občianskej participácie a záujmu o rozvoj komunity, zvyšuje ľudský potenciál a kvalitu každodenného života, posilňuje solidaritu a má formu skupinovej aktivity.

  • Základné princípy:
    • Rešpektovanie práv bez ohľadu na rasu.
    • Rešpektovanie ľudskej dôstojnosti.
    • Podieľa sa na odkrývaní potrieb komunity.
    • Snaha o zapojenie komunity do vlastných problémov - pomoc človeka človeku.
    • Stimulácia spoločenskej zodpovednosti.

Osobná Asistencia

Osobná asistencia vznikla v USA po vojne vo Vietname. Zameriava sa na akceptáciu vady u občanov s postihnutím, zvyšovanie sebadôvery, aktiváciu a snahu za vlastné uplatnenie. Ľudia musia mať zabezpečené hlavné základné potreby. Deti s postihnutím by mali byť vedené k samostatnosti od útleho veku a ľudia so ZP majú mať rovnaké príležitosti.

  • 4D osobnej asistencie:
    • Delimitácia: Nie je pracovne limitovaný časom.
    • Deprofesionalizácia: Nemusí to byť profesionál.
    • Demedikalizácia: Nie je to chorý človek.
    • Dezinštitucionalizácia: Možnosť žiť vo svojom vlastnom byte, organizovať si svoj život sám.

Význam Rehabilitácie

  • Prevencia invalidity a jej dôsledkov.
  • Krátkodobá a dlhodobá - trvalé poškodenie, spojené s trvalým poškodením kvality života, prebieha počas celého života od narodenia.

Členenie Ucelenej Rehabilitácie

  1. Rehabilitácia liečebná.
  2. Rehabilitácia pracovná.
  3. Rehabilitácia sociálna.
  4. Rehabilitácia pedagogická.
  • Sociálna rehabilitácia: Orientácia na potreby klienta, na klienta ako na individualitu, zachovanie suverenity a podporovanie klienta, orientácia na image klienta.
  • Pracovná rehabilitácia: Prekonávanie ergodefektivity - nemá pracovné návyky.
  • Pedagogická rehabilitácia: Zameriava sa na všetky vekové skupiny.

Všeobecné Programy Všeobecnej Rehabilitácie

  1. Program akceptácie vady, asertivity a prevencie handicapov.
  2. Program vyladenia partnerského a rodinného života.

Etika Sociálnej Práce

Etika sociálnej práce je súhrn pravidiel o spoločenskom správaní, ktoré sa týkajú vonkajšieho prejavu, vzťahu k ľuďom. Je to analýza všeobecných zákonov vývoja morálnych a mravných vzťahov a predstáv. Sociálna práca je odborná disciplína, ktorá sa na profesionálnom základe stará o človeka. Etika sociálnej práce sa prejavuje ako každodenný, úctivý vzťah k ľuďom.

Prečítajte si tiež: Kontakty na Sociálnu poisťovňu Lučenec

  • Etický kódex sociálneho pracovníka: Zahŕňa systematicky usporiadaný súbor noriem, zbierku predpísaných spoločenských noriem a normy správania. Sociálny pracovník je zástupca majoritnej spoločnosti, sprostredkovateľ medzi sociálnym klientom a spoločnosťou.

Základné Metódy Sociálnej Práce

Medzi základné metódy sociálnej práce patria pozorovanie, rozhovor a výskum. Súbor metód, ktorými dnes sociálni pracovníci disponujú, je veľmi rozsiahly. Sociálny pracovník v bežnej praxi nepoužíva tzv. čisté metodické postupy, takmer vždy ide o kombináciu dvoch ustálených spôsobov práce, napr. kombinácia rozhovoru a pozorovania.

Pozorovanie

Pozorovanie je jedna z najstarších a základných metód skúmania, zakladá sa na cieľavedomom, systematickom a plánovitom zaznamenávaní vonkajších prejavov osobnosti.

  • Charakteristiky pozorovania:
    • Objektívnosť
    • Plánovitosť
    • Systematičnosť
    • Presnosť

Počas pozorovania sledujeme najmä rečový prejav, chvenie rúk, neprirodzené potenie, prejavy hyperaktivity, prejavy prílišného nadšenia či nadmernej plachosti, oblečenie a záujmy. Sociálny pracovník pri návšteve klienta v jeho domácom prostredí si všíma aj to, ako klient býva, či jeho domácnosť je čistá, ako je zariadená.

  • Etapy pozorovania:
    1. Prípravná etapa
    2. Pracovná etapa
    3. Kontrolná etapa
    4. Záverečná etapa

Rozhovor

Rozhovor nazývame ním zámernú organizovanú komunikáciu, v ktorej jeden subjekt odpovedá na otázky iného subjektu, ide o výmenu informácií, prebiehajúcu medzi dvoma (viacerými) zúčastnenými stranami. Počas rozhovoru si všímame verbálnu i neverbálnu stránku rozhovoru.

  • Typy rozhovoru:

    • Štandardizovaný
    • Pološtandardizovaný
    • Neštandardizovaný - voľný
    • Individuálny
    • Skupinový

  • Fázy rozhovoru:

    1. Prípravná fáza
    2. Samostatný rozhovor
    3. Záver a zhodnotenie rozhovoru

Pri vedení rozhovoru sa vyhýbame navádzacím, mnohonásobným, predpokladaným a hypotetickým otázkam.

Prevencia

Prevencia je predchádzanie vzniku alebo možného vzniku zdravotných, sociálnych alebo iných problémov.

  • Úrovne prevencie:

    1. Primárna (univerzálna): Intervencia ešte pred tým, než sa objaví nejaký problém.
    2. Sekundárna (selektívna): Zameriava sa na identifikovanie problémov jednotlivcov alebo skupín.
    3. Terciárna (indikovaná): Má predchádzať zhoršovaniu stavu už vzniknutých problémov alebo porúch.

  • Funkcie prevencie:

    • Depistáž, plánovanie a projektovanie v rámci preventívnych aktivít, ich evaluácia.
    • Príprava a vzdelávanie nositeľov prevencie formou tréningov a výcvikov, informačné materiály.
    • Podpora, pomoc a poradenstvo pre inštitúcie, ktoré sa podieľajú pri realizácii preventívnych aktivít.

Sociálna Prevencia

Sociálna prevencia je odborná činnosť, ktorú vykonáva erudovaný sociálny pracovník prostredníctvom špeciálnych metód a postupov v záujme zlepšenia kvality sociálneho života.

  • Ciele sociálnej prevencie:
    • Predchádzať stavom sociálnej a hmotnej núdze a nepriaznivým sociálnym udalostiam.
    • Eliminovať a zabraňovať vznik a šírenie sociálno-patologických javov.
    • Poskytovať účinnú pomoc pri výskyte porúch psychického, fyzického alebo sociálneho vývinu.
    • Zabraňovať zhoršovaniu, recidívam, odstraňovanie dôsledkov sociálno-patologického vývinu.

Vznik a Vývoj Metód Sociálnej Práce

Sociálna práca je stará ako ľudstvo samé. Ide tu o morálnu potrebu človeka pomáhať osobám, odkázaným na pomoc iných. Organizovanej činnosti sociálnej práce predchádzala činnosť charitatívnych a kresťanských spoločenstiev.

  • 19. storočie: Rozmach organizovanej sociálnej práce, vznik moderného modelu sociálneho zabezpečenia - reformátorom bol Otto von Bismarck.

Ľudia s Mentálnym Postihnutím

Ľudia s mentálnym postihnutím patria k skupine občanov, ktorí vzhľadom na svoje postihnutie potrebujú pomoc a stálu podporu pre rozvoj svojich zručností a schopností.

  • Sociálna rehabilitácia: V zmysle zákona o sociálnych službách je možné poskytovať odbornú činnosť na podporu samostatnosti, nezávislosti, sebestačnosti, aktivizovanie schopností a posilňovanie návykov pri sebaobsluhe, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri základných sociálnych aktivitách.

  • Aktivity pri sociálnej rehabilitácii: Hry, diskusie, brainstorming, dotykové aktivity, rozprávanie a načúvanie, hranie rolí, relaxačné techniky.

  • Kvalifikácia lídra: Vhodné je vzdelanie v oblasti špeciálnej pedagogiky, sociálnej pedagogiky, sociálnej práce, psychológie a pod.

tags: #socialna #praca #s #mentalne #postihnutymi #metody

Ďalšie články