Sociálna rehabilitácia: Definícia, ciele a význam pre osoby s mentálnym postihnutím

Úvod

Sociálna rehabilitácia je komplexný a kľúčový proces, ktorý má za cieľ podporovať osoby so zdravotným postihnutím, najmä s mentálnym postihnutím, pri dosahovaní ich maximálnej možnej miery samostatnosti, nezávislosti a kvality života. Vychádza z individuálnych potrieb a zohľadňuje špecifické bariéry, ktorým títo ľudia čelia. Tento článok sa zameriava na hlbšie preskúmanie sociálnej rehabilitácie, jej definície, cieľov, metód a významu pre osoby s mentálnym postihnutím.

Definícia sociálnej rehabilitácie

V zmysle zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách je sociálna rehabilitácia definovaná ako odborná činnosť zameraná na podporu samostatnosti, nezávislosti, sebestačnosti, aktivizovanie schopností a posilňovanie návykov pri sebaobsluhe, starostlivosti o domácnosť a základných sociálnych aktivitách. Podstatou je teda rozvoj a nácvik zručností, aktivizácia schopností a posilňovanie návykov.

Kto sú ľudia s mentálnym postihnutím?

Medzi ľudí s mentálnym postihnutím patria žiaci špeciálnych základných škôl, praktických škôl, klienti domovov sociálnych služieb, chránených dielní a chránených bývaní, ako aj mladí ľudia žijúci v rodinnom prostredí. Táto skupina občanov potrebuje neustálu pomoc a podporu pre rozvoj svojich schopností a zručností. Ľudia s mentálnym postihnutím patria medzi najzraniteľnejšie a najstigmatizovanejšie skupiny v spoločnosti.

Ciele sociálnej rehabilitácie

Pre ľudí s mentálnym postihnutím je kľúčová sociálna rehabilitácia, ktorá sa zameriava najmä na:

• Podporu samostatnosti
• Aktivizovanie schopností
• Sociálnu komunikáciu

Sociálna rehabilitácia by mala byť poskytovaná kontinuálne, nie ako krátkodobý tréning.

Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o Sociálnej poisťovni Senica

Oblasti sociálnej rehabilitácie

V zariadeniach sociálnych služieb sa sociálna rehabilitácia zameriava na tieto oblasti:

Percepčná oblasť

• Zrak: Stimulácia zraku, aby klienti vedeli využívať zvyšky zraku vo svoj prospech.
• Sluch: Stimulácia sluchu, rôzne sluchové cvičenia.
• Hmat: Stimulácia hmatu, prijímanie informácií prostredníctvom hmatu.

Oblasť orientácie a mobility

• Nácvik orientácie a mobility v interiéri, exteriéri - je dôležité upozorňovať na všetky zmeny v interiéri, pretože ak o nich nevedia, spôsobia zmätok a dezorientáciu
• Orientácia v blízkom okolí.

Kognitívna oblasť

• Orientácia v čase - včera, dnes, zajtra, mesiace, dni, hodiny.
• Poznávanie farieb, poznávanie a určovanie množstva, miery, váhy.
• Poznávanie a pomenovanie počasia - obliekanie podľa počasia.
• Hospodárenie s peniazmi, riešenie matematických príkladov.
• Informácie z bežného života - politika, šport, kultúrne udalosti.

Komunikačná oblasť

• Komunikácia pomocou predmetov, obrázkov, symbolov.
• Nácvik písma, podpisu.

Emocionálna oblasť

• Eliminácia negatívnych prejavov- autoagresia, zlosť a pod.
• Stimulácia k prejavom radosti pri aktivitách, ktoré prinášajú radosť.
• Vyjadrovanie prejavov smútku.
• Podporovanie citovej väzby k rodičom, súrodencom, členom rodiny.

Sociálna oblasť

• Osvojenie si návykov spoločenského správania- prosím, ďakujem, pozdravy, privítanie hostí, lúčenie sa, primerané správanie vo verejných priestoroch - cukráreň, kaviareň, v obchodoch, galérii.
• Budovanie vzájomných vzťahov- k blízkym členom rodiny, ku klientom, ku pracovníkom, ktorí s nimi robia, k susedom.
• Nácvik sebaovládania v rôznych situáciách
• Účasť na spoločenských udalostiach - oslavy narodenín, svadba, vštepovanie správneho a primeraného správania.

Oblasť zručností pre každodenný život

• Hygienické návyky, sebaobslužné návyky, stolovanie, úprava lôžka.
• Drobné domáce práce, príprava nápojov - káva, čaj.
• Ošetrovanie kvetov, prácu v záhrade - hrabanie listov, zametanie, nakupovanie.

Oblasť fyzického vývinu

• Športové aktivity, vychádzky, bicyklovanie, zdravotné cvičenia.

Metódy sociálnej rehabilitácie

Sociálna rehabilitácia využíva rôzne metódy a techniky na dosiahnutie svojich cieľov. Medzi najčastejšie patria:

• Hry: Stmeľujú skupinu, sú zábavné, minimalizujú napätie, povzbudzujú k sebakontrole, spolupráci, verbálnemu a primeranému fyzickému kontaktu. Podporujú chápanie abstraktných pojmov ako dôvera a kooperácia.
• Diskusie: Vyžadujú vyjadrenie viacerých pohľadov na vec, schopnosť vyjadriť opačný názor a reagovať na odlišné vyjadrenia. Skupina sa učí uvažovať premyslenejšie, kooperovať a reflektovať vlastné i cudzie pocity, názory a skúsenosti. Medzi najčastejšie patria kruhové a panelové diskusie. Kľúčový je výber témy a jej vhodné predstavenie.
• Brainstorming: Rýchle generovanie myšlienok bez hodnotenia, zamerané na získanie kreatívnych a originálnych nápadov. Umožňuje vyjadriť sa každému.
• Dotykové aktivity: Môžu urobiť ľudí šťastnejšími, ale je potrebné rešpektovať osobný priestor každého účastníka.
• Rozprávanie a načúvanie: Podporuje slobodu vo vyjadrovaní myšlienok a pocitov a akceptovanie názorov a pocitov iných.
• Hranie rolí: Umožňuje vyjadriť skryté pocity, prediskutovať problém, praktizovať empatiu, skúšať nové správanie a zobraziť sociálne problémy.
• Relaxačné techniky: Reflexia dojmov, skúseností, sebapoznanie, navodenie príjemnej atmosféry, uvoľnenie a koncentrácia.
• Ergoterapia: Prostredníctvom ergoterapie sa snažíme dosiahnuť maximálnu samostatnosť a nezávislosť PSS v domácom, pracovnom a sociálnom prostredí a tým zvýšenie kvality ich života. Pri práci s PSS sa zameriavame na sebaobsluhu, upratovacie práce, práce s technickým materiálom, prírodninami, práce v keramickej dielni.
• Arteterapia: Arteterapia je veľký zdroj diagnostických informácií. Zdokonaľovanie rečového prejavu formou čítania, písania, rozvoj slovnej zásoby, nácvik básní a divadiel, využívame každú príležitosť na komunikáciu s PSS, nielen na rečový prejav ale aj na slovno-dotykovú komunikáciu / najmä u ležiacich PSS /. V domove sociálnych služieb aplikujeme v rámci rehabilitácie: mechanoterapiu, termoterapiu, hydroterapiu, liečebnú telesnú výchovu, vychádzky. Psychorelaxačný proces dopĺňa vákuová masáž - bankovanie, medová detoxikačná masáž, skupinová muzikoterapia a aromaterapia.

Kto sa zúčastňuje sociálnej rehabilitácie?

Okrem ľudí s mentálnym postihnutím sa stretnutí zúčastňuje líder skupiny (človek, ktorý vykonáva sociálnu rehabilitáciu) a jeden alebo viac asistentov. Líder a asistent podporujú sebaobhajcov v ich práci - zaznamenávajú názory, usmerňujú diskusiu a ponúkajú problémy, k riešeniam ktorých by sa malo stretnutie dopracovať. Líder reflektuje priania a potreby účastníkov skupiny a podriaďuje im svoje predstavy a plány.

Podmienky pre poskytovanie sociálnej rehabilitácie

Sociálnu rehabilitáciu je možné poskytovať všade tam, kde je o ňu záujem. Vhodné sú zariadenia s priestormi pre pravidelné stretávania sa (pokiaľ sa aktivity nerobia v teréne - na pobytoch, víkendoch, kedy sa tvorí osobitný rozpočet). Dôležité sú aj prevádzkové náklady, náklady na zabezpečenie techniky, komunikačné náklady a mzdové náklady.

Kvalifikácia a zručnosti lídra sociálnej rehabilitácie

Vhodné je vzdelanie v oblasti špeciálnej pedagogiky, sociálnej pedagogiky, sociálnej práce, psychológie a pod. Nevyhnutnou súčasťou charakteristík dobrého lídra by mal byť individualizovaný a diferencovaný prístup k ľuďom s mentálnym postihnutím, poznanie a spolupráca s klientom a jeho okolím, rešpektovanie noriem a hodnôt prostredia, z ktorého klienti pochádzajú a samozrejme, empatia, flexibilita a tvorivosť. Mal by byť stotožnený so svojou vedúcou pozíciou, zrelou osobnosťou a zodpovedne pristupovať k svojej roli v skupine. Mal by vedieť ustúpiť do pozadia a nepresadzovať sa na úkor ostatných.

Prečítajte si tiež: Kontakty na Sociálnu poisťovňu Lučenec

Komunikačné schopnosti lídra

Dobrý líder by mal mať:

• Dobré komunikačné schopnosti (verbálne aj neverbálne)
• Udržiavať očný kontakt
• Adekvátne neverbálne komunikovať (usmievať sa, prikyvovať, dodržiavať primeraný telesný odstup, vhodne využívať signály posturiky - komunikácie prostredníctvom tela, haptiky - hmatu a pod.)
• Sumarizovať vyjadrenia iných
• Využívať otvorené otázky
• Opakovať kľúčové slová
• Oslovovať sebaobhajcov krstným menom
• Povzbudzovať k diskusii menej aktívnych členov skupiny
• Nepresadzovať sa v diskusiách
• Nerozprávať príliš veľa
• Neprerušovať sebaobhajcov, pokiaľ sa držia myšlienkovej línie debaty
• Spolupracovať so supervízorom

Neustály sebarozvoj lídra

Neustály sebarozvoj, sebavzdelávanie a čerpanie nových informácií by mali byť pre lídra samozrejmosťou. Mal by mať neustálu túžbu po sebazdokonaľovaní v prospech ľudí, ktorých podporuje, čerpať vedomosti a poznatky z oblasti pedagogiky a psychológie, sledovať nové trendy podpory a stimulácie ľudí s mentálnym postihnutím, spolupracovať s kompetentnými organizáciami, inštitúciami, odborníkmi.

Jazyk a trpezlivosť

Líder by mal používať jazyk zrozumiteľný ľuďom s mentálnym postihnutím, to znamená jednoducho a zrozumiteľne vyjadriť vlastné myšlienky, nepoužívať slang a odborné výrazy. Mal by byť trpezlivý.

Integrácia a inklúzia vs. Segregácia a jej dôsledky

Integrácia a inklúzia ľudí s mentálnym postihnutím naráža na prekážky, pretože táto skupina je segregovaná prakticky od narodenia. Vzdelávací systém nie je vždy prispôsobený ich potrebám a zamestnanie na otvorenom trhu práce je pre nich často nedosiahnuteľné. Táto segregácia vedie k zlyhávaniu v bežnom živote, pretože im chýbajú štandardné životné zručnosti potrebné na riešenie konfliktov, sebapresadzovanie a vytváranie vzťahov. Tieto zručnosti sa získavajú interakciou s rovesníkmi, kontaktom s reálnym sociálnym prostredím a riešením problémov v nechránenom prostredí. Výskumy ukazujú, že ľudia s mentálnym postihnutím majú najväčšie problémy so zamestnanosťou, sú diskriminovaní a často zostávajú nezamestnaní.

Psychické prežívanie postihnutia

Psychické prežívanie vlastného postihnutia je u ľudí s mentálnym postihnutím individuálne. Niektorí si svoje postihnutie uvedomujú a sú s ním stotožnení, iní sa vnímajú menejcenne a majú nízke sebavedomie. Niektorí si svoje postihnutie neuvedomujú vôbec. Vyčleňovanie spôsobuje aj neznalosť širšej verejnosti a jej neschopnosť adekvátne sa správať k ľuďom s mentálnym postihnutím. Prevláda ľútosť a prílišná ochrana, pričom schopnosti a zručnosti týchto ľudí sú často podceňované. To negatívne vplýva na ich akceptovanie ako pracovnej sily.

Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa modernizuje služby pre občanov

Frustrácia rodičov a blízkych

Rodičia a blízki ľudí s mentálnym postihnutím sú často frustrovaní, nahnevaní a vystrašení kvôli bariéram, ktorým musia čeliť ich deti.

Dôležitosť kontinuity a spolupráce s rodinou

Sociálna rehabilitácia ľudí s mentálnym postihnutím nie je len otázka pár stretnutí s odborníkom. Pokiaľ má splniť svoj účel, je potrebné stretávať sa kontinuálne, v zmysle celoživotného vzdelávania. Veľmi dôležité je uvedomiť si aj to, že dobré výsledky zaručuje nielen práca so samotným človekom s mentálnym postihnutím, ale aj práca s jeho rodinou prípadne iným blízkym okolím, v ktorom sa človek s MP pravidelne pohybuje.

Právny rámec sociálnej rehabilitácie na Slovensku

Právny rámec sociálnej rehabilitácie na Slovensku je upravený predovšetkým:

• Zákonom č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách
• Zákonom č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia
• Ústavou Slovenskej republiky
• Chartou základných práv Európskej únie
• Dohovorom o právach ľudí so zdravotným postihnutím

Komplexná rehabilitácia a jej zložky

Každé zdravotné postihnutie s trvalými následkami vyžaduje komplexný prístup zameraný nielen na úpravu postihnutých fyziologických funkcií, ale aj na úpravu psychosociálnych funkcií s cieľom integrácie postihnutej osoby do bežných spoločenských štruktúr. Komplexná rehabilitácia zahŕňa:

• Liečebná rehabilitácia: Je súbor včasných, diagnostických, terapeutických a organizačných opatrení, ktoré smerujú k optimálnej funkčnej zdatnosti a vytvoreniu podmienok pre jej dosiahnutie. Jej súčasťou sú fyzioterapia, ergoterapia, psychológia, logopédia a zaisťovanie zdravotníckej techniky.
• Sociálna rehabilitácia: Ide o proces, v ktorom osoba s dlhodobým, či trvalým zdravotným postihnutím absolvuje nácvik potrebných zručností, ktoré smerujú k dosiahnutiu samostatnosti a sebestačnosti v maximálnej možnej miere s ohľadom na jej zdravotné postihnutie. S cieľom dosiahnuť čo najvyšší stupeň spoločenskej integrácie.
• Pedagogická rehabilitácia: Je súhrn špecifických pedagogických činností zameraných na rozvoj osobnosti a podporu vzdelávania detí a ľudí so zdravotným postihnutím.
• Pracovná rehabilitácia: Je zložka komplexnej rehabilitácie, ktorej úlohou je na základe individuálnych plánov realizovaných s klientmi so zdravotným postihnutím, umožniť nácvik pracovných návykov a zručností, potrebných na získanie vhodného pracovného miesta, udržanie si pôvodného zamestnania.

Komunitná rehabilitácia

Komunitná rehabilitácia je chápaná ako kľúčová stratégia pri poskytovaní dostupných služieb pre postihnuté osoby a ich rodiny. Podľa zákona č. 448/2008 o sociálnych službách je to koordinácia činností subjektov, ktorými sú najmä rodina, obec, vzdelávacie inštitúcie, poskytovatelia služieb zamestnanosti, poskytovatelia sociálnych služieb a poskytovatelia zdravotnej starostlivosti. Cieľom komunitnej rehabilitácie je obnova alebo rozvoj fyzických schopností, mentálnych schopností a pracovných schopností fyzickej osoby v nepriaznivej sociálnej situácii a podpora jej začlenenia do spoločnosti.

Bariéry a výzvy

Napriek snahám o minimalizáciu bariérových priestorov, až 95% budov, v ktorých ťažko telesne postihnutí žijú alebo ich využívajú, sú bariérové. Bazálne potreby pre osoby s telesným a ťažkým telesným postihnutím tak nie sú vždy zabezpečené.

Terapeutické prístupy a metódy v psychosociálnej rehabilitácii

Liečebná pedagogika (LP)

Liečebná pedagogika je relatívne nový odbor, ktorý sa začal používať v rokoch 1967 a 1968. Realizuje liečebno-výchovné formy pomoci psychosociálne narušeným osobám. V praxi sa zameriava na kompetencie klienta žiť svoj život a riešiť svoje problémy, pričom využíva pohyb, zamestnanie, hru a umeleckú tvorbu vo forme individuálnej, skupinovej a komunitnej terapie. Využíva aj psychoterapiu, jej prístupy a relaxačné techniky. LP je predovšetkým o výchove a terapii, o každodennom sprevádzaní človeka v ťažkostiach a spoločnom objavovaní jeho možností počas celého jeho života.

Formy práce v LP

Formy práce v LP majú rôznu podobu a prispôsobujú sa diagnóze a problému klienta trvaním, frekvenciou a komplexnosťou jednotlivých foriem. Dôležitá je aj dohoda s klientom alebo s jeho zástupcom o poskytnutí starostlivosti.

• Liečebnopedagogické cvičenia: Sú najčastejšou formou práce s klientom. Sú zamerané na rozvíjanie funkcií, vytváranie zručností a podporu schopností. Ich cieľom je, aby klient naučené a nacvičené dokázal uplatniť v reálnom živote.
• Liečebnopedaagogické programy: Znamenajú pravidelnú starostlivosť o klienta, ktorá sa realizuje v krátkej časovej náväznosti, aby opatrenia pôsobili intenzívne, komplexne a boli napojené na prostredie klienta a na starostlivosť iných.
• Bazálna stimulácia: Využíva sa pri poškodeniach CNS, senzorických, psychických, somatických a viacnásobných poruchách, po mozgových príhodách a operáciách. Spočíva v sprostredkovaní elementárnych podnetov na úrovni, ktorá je pre klienta dobre zrozumiteľná.
• Senzomotorický stimulačný program: Uplatňuje sa najmä u detí s nerovnomerným alebo spomaleným vývinom, pri nemobilných pacientoch, pri závažných ochoreniach CNS, u pacientov po ťažkých úrazoch, ale aj pri poruchách učenia.
• Podporný program: Vychádza z premisy, že klient by nemal byť odkázaný sám na seba. Uplatňuje sa pri zabezpečovaní kvality ich života a využíva sa u klientov, kde už nemožno očakávať zlepšenia, ale len udržovanie funkcií.
• Reedukačný program: Koriguje následky nevhodnej výchovy v prípadoch, kedy bežné výchovné postupy už nestačia.
• Sociointegračný program: Realizuje sa najmä pri veľkých prekážkach, ktoré znemožňujú sociálnu integráciu. Obsahom je nácvik sociálnych zručností pri nadväzovaní vzťahov a spolupráce, nácvik zručností riešenia problémov a prispôsobovaniu sa sociálnej realite.
• Program psychosociálnej rehabilitácie: Je určený pre ľudí, ktorí boli v živote funkční a integrovaní, ale po veľmi ťažkej traume, úraze, ochorení sa musia naučiť zvládať životné situácie.
• Individuálny edukačný program: Má význam pre deti s ťažkými poruchami učenia, poruchami senzorickej integrácie a komunikácie, psychopatologickým diagnózam, s poruchami vývinu a správania.
• Krízový program: Krízové situácie, ktoré ohrozujú jedinca, môžu viesť k posttraumatickej stresovej poruche. Program krízovej intervencie je zameraný na prevenciu, prvú pomoc, sprevádzanie a terapiu.

Činnostné terapie v LP

K činnostným terapiám, ktoré sa využívajú v liečebnej pedagogike, patria: arteterapia, muzikoterapia, biblioterapia, dramatoterapia, pohybová terapia, terapia hrou, pracovná terapia a ich kombinácie.

Komunity a kluby

Komunity a kluby predstavujú zariadenia s vhodnou formou psychosociálnej a výchovnej rehabilitácie postavenej na rovnakom postihnutí skupiny pacientov a v správnom odbornom vedení.

Kompenzačné pomôcky

Úraz alebo nemoc vo veľa prípadoch poškodí základné funkcie ľudského organizmu a človek prestane ovládať úlohy, ktoré pre neho boli predtým samozrejmé. Špeciálne pomôcky majú za úlohu úplne alebo aspoň čiastočne nahradiť funkciu jednotlivých častí tela.

Trávenie voľného času

Trávenie voľného času má v živote telesne postihnutého nesmierny význam. Kultúrna a zaujímavá činnosť pomáha nadväzovať kontakty medzi ľuďmi, obohacuje človeka, rozširuje jeho obzory a vyvádza človeka z pasivity.

Partnerské a sexuálne vzťahy

Partnerské a sexuálne vzťahy sú dôležité pre každého človeka. Názor, že ťažko postihnutí sú asexuálni, je prekonaný. Väčšina postihnutých víta konzultáciu a otvorenú diskusiu o týchto otázkach.

Ľudské práva a sebaobhajoba

Dôležitou súčasťou rehabilitácie je aj poradenstvo a sebaobhajoba ľudských práv.

Šport a pohyb

Šport má nezastupiteľné miesto v živote ľudí, a najmä v živote človeka telesne postihnutého. Športová činnosť zvyšuje istotu ľudí, ich sebadôveru, upevňuje zdravie a udržuje dobrý psychický stav.

Alternatívne metódy

Jednou z možností pôsobenia do vnútra je upravené jogové cvičenie.

Úloha samospráv v sociálnej rehabilitácii

Z vyššie uvedeného je vidno, že úloha samospráv v sociálnej rehabilitácii občanov so zdravotným postihnutím je kľúčová, lebo významným spôsobom môžu ovplyvniť mieru sociálnej rehabilitácie, kvalitu a dôstojnosť života občanov so zdravotným postihnutím. Sociálna rehabilitácia je nástroj pre samosprávy k zabezpečeniu dôstojného a kvalitného života v maximálne možnej miere pre občanov so zdravotným postihnutím.

tags: #socialna #rehabilitacia #definicia #a #ciele