
Starnutie populácie prináša so sebou zvýšenú potrebu starostlivosti o seniorov, a to aj v inštitucionálnom prostredí. Kľúčovou otázkou je udržanie a zvyšovanie kvality ich života s ohľadom na ich individuálne potreby a zdravotný stav. V zariadeniach sociálnych služieb na Slovensku sa v súčasnosti uplatňujú štandardy kvality, ktoré vytvárajú priestor pre skvalitňovanie poskytovaných služieb a terapeutických techník, čo významne ovplyvňuje kvalitu života seniorov. Tento článok sa zameriava na sociálnu rehabilitáciu ako dôležitú súčasť starostlivosti o seniorov, jej definíciu, ciele, metódy a realizáciu v zariadeniach sociálnych služieb na Slovensku.
Často sa stretávame s pojmom rehabilitácia, ktorá je spojená s fyzickou rehabilitáciou v oblasti zdravotníctva a spája sa s pojmom všeobecného zdravia človeka. Základným predpokladom pre proces rehabilitácie je to, že zdravie človeka sa zmenilo/zhoršilo na základe choroby, nepriaznivej životnej situácie, prípadne úrazu.
Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách definuje sociálnu rehabilitáciu v § 21 ako "odbornú činnosť na podporu samostatnosti, nezávislosti, sebestačnosti fyzickej osoby rozvojom a nácvikom zručností alebo aktivizovaním schopností a posilňovaním návykov pri samoobsluhe, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri základných sociálnych aktivitách s maximálnym využitím prirodzených zdrojov v rodine a komunite". Ide o multidimenzionálny proces, ktorý sa zameriava na zlepšovanie kvality života jednotlivcov v jej komplexnosti v rámci rozvoja alebo udržateľnosti bio - psycho - sociálnej ale aj spirituálnej integrity jedinca. Kuzman, Palavra (2019) uvádzajú, že sociálna rehabilitácia v sebe zahŕňa rôzne stratégie, zásahy a podporné opatrenia na dosiahnutie sociálnej inklúzie, participácie a zvýšenia kvality života. Sociálna rehabilitácia je teda proces v ktorom sa umožňuje klientovi - teda aj seniorovi udržať si dobrý zdravotný stav a sociálne fungovanie.
Ak má prijímateľ ťažké zdravotné postihnutie a je odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby, sociálna rehabilitácia je zameraná na podporu jeho samostatnosti, nezávislosti a sebestačnosti v týchto oblastiach:
Cieľom sociálnej rehabilitácie je podporovať samostatnosť prijímateľa sociálnej služby, umožniť klientovi - teda aj seniorovi udržať si dobrý zdravotný stav a sociálne fungovanie. V rámci sociálnych služieb sa sociálna rehabilitácia realizuje prostredníctvom nácviku rôznych zručností na prípadné používanie pomôcok, na sebaobslužné činnosti, priestorovú orientáciu a samostatný pohyb. Formy sociálnej rehabilitácie môžu v sebe zahŕňať socioterapiu, prípadovú sociálnu prácu a terapie ako napr. ergoterapiu, muzikoterapiu a arteterapiu. (Mátel, Schavel, 2013). Metódy sociálnej rehabilitácie sú zamerané na reedukáciu smerom k zlepšeniu jednotlivých funkcií, kompenzáciu, rozvoj nepoškodenej oblasti a schopností jednotlivca, spôsobov vyrovnávania sa so zmenami v súvislosti so starnutím. Techniky, ako je hovorené slovo, podpora a rozvoj motorických funkcií a orientácie, rehabilitácia pracovných a sebaobslužných zručností, relaxácia a povzbudzovanie súťaživosti, sú tiež súčasťou sociálnej rehabilitácie. (Štefánková, Hulínová, 2016).
Prečítajte si tiež: Kvalitnejší život seniorov
Sociálnu rehabilitáciu v zariadeniach sociálnych služieb spravidla poskytujú sociálni pracovníci, asistenti sociálnej práce, špeciálni pedagógovia a inštruktori sociálnej rehabilitácie. Vacková (2020) uvádza, že je dôležité, aby pracovník v oblasti sociálnej rehabilitácie bol vyškolený v konkrétnej činnosti - terapii, ako je napr.
V zariadeniach sociálnych služieb sú to inštruktorky sociálnej rehabilitácie. Ich hlavnou úlohou je pomáhať, rozvíjať a podporovať schopnosti prijímateľov, ktorí to potrebujú, tak, aby ich život bol čo najkvalitnejší a aby boli schopní žiť plnohodnotný život, pokiaľ možno čo najsamostatnejšie. Preto každému prijímateľovi, ktorý je odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby, vypracováva inštruktorka program sociálnej rehabilitácie zameraný na rozvoj a podporu samostatnosti, sebestačnosti a nezávislosti, ktorý je súčasťou jeho individuálneho plánu, ktorý sa pravidelne polročne vyhodnocuje za prítomnosti prijímateľa, kľúčového pracovníka, rodiny, sociálnej pracovníčky a hlavnej sestry. Záverom stretnutia je vyhodnotenie splnenia, resp. nesplnenia cieľa doterajšími aktivitami a tiež plán aktivít prijímateľa na nové obdobie.
Aby bol cieľ naplnený, inštruktorky sociálnej rehabilitácie denne plánujú a realizujú s týmito prijímateľmi: individuálne orientované aktivity denného života, pravidelné individuálne nácviky, techniky a metódy sociálnej práce. V snahe predchádzať sociálnej izolácii prijímateľov sa inštruktorky pravidelne venujú aj prijímateľom, ktorí sú pripútaní na lôžko a väčšinu dňa trávia na izbách. Pokiaľ sú vysádzaní do kresiel či invalidných vozíkov, sú podľa ich možností zapájaní aj do sociálnych aktivít s ostatnými prijímateľmi. Práca s nimi býva často individuálna, zameraná na potreby daného prijímateľa. Bohužiaľ, niekedy zdravotný stav nedovolí zmenu prostredia, preto sa prijímateľom venujú na izbách, vtedy je to najmä komunikácia, pri ktorej nesmie chýbať fyzický kontakt, dotyk či pohladenie.
Vzhľadom na rôznorodosť a komplexnosť klientov, ktorí vyhľadávajú, alebo im je poskytovaná sociálna rehabilitácia, je dôležité, aby sa prístupy a metódy prispôsobili individuálnym potrebám a situáciám. Nástrojom pre dosiahnutie týchto cieľov sú aj samotné terapeutické techniky.
Pojmové vymedzenie terapeutických techník nie je ujasnené a aj v tomto príspevku priznávame určitú nejednotnosť vo vymedzení tohto pojmu na Slovensku. V praxi sa často vyskytujú aj v súvislosti s využívaním terapií v sociálnej oblasti pojmy ako expresívne terapie, projektívne techniky, činnostné terapie, podporné terapie, terapeutické metódy, terapie v pomáhajúcich profesiách, pričom ide o identický charakter, spoločný obsah a cieľ. Dovolili by sme si použiť tvrdenie, že princíp terapie nie je v sociálnej praxi vnímaný komplexte teda nie ako liečba napr. v psychoterapii a alebo v psychiatrickej praxi. Nie je teda možné hovoriť o liečbe prostredníctvom terapie ale o technikách, ktoré sa v terapeutickej praxi používajú ale bez vytvorenia terapeutického vzťahu (môže ísť skôr o dôveru) a liečebného efektu. V sociálnej praxi ide o činnosti, ktoré majú podporovať alebo udržiavať optimálnu kvalitu života seniorov vzhľadom k ich zdravotnému stavu a kvalite života, v našom prípade často podmienené vývinovým obdobím starnutia. Pojmová nejednotnosť a využívanie terapií v sociálnej praxi by si vyžadovalo precízne zadefinovanie a zjednotenie vzhľadom k teoretickému vymedzeniu, ako aj k samotnej sociálnej praxi. Aj z tohto dôvodu sa v súčasnosti prikláňame k pojmu terapeutické techniky. Mohli by sme potom poukázať na fakt, že medzi najčastejšie používané terapeutické techniky v rezidenciálnej sociálnej starostlivosti o seniorov patria tie ktoré sa využívajú napr. reminiscenčnej terapii, ergoterapii, terapii hrou, arteterapii, muzikoterapii a pohybovej terapii. V tejto súvislosti aj keď bez bližšieho komentovania upozorňujeme aj na tvrdenie Medňaskej (2014), ktorá hovorí, že v období starnutia má svoje postavenie aj umenie (v našom prípade najmä využitie prvkov arteterapie alebo napr. muzikoterapie), ktoré je jednou z ciest udržiavania sociálnych a spoločenských väzieb. Každý druh umenia má podľa nej svoje špecifiká, spôsob kontaktu s človekom a okruh svojich účastníkov. V rámci nášho pojednania o pojmovej nejednotnosti len okrajovo uvádzame aj tvrdenia niektorých autorov, ktoré podporujú aj naše dilematické úvahy. Napríklad autorky Šoltésová, Bosá, Balogová (2016) poukazujú na fakt, že oblasti terapií, ako aj koncepty sociálnej práce sú často motivované či už liečebnou pedagogikou, psychoterapiou, psychológiou ako aj medicínou. Ich zahrnutím do sociálnej práce tak získavajú novú podobu, prispôsobenú na priamy výkon, ktoré sa ukazujú, ako efektívne a inšpirujúce. Ešte konkrétnejšie je tvrdenie autorov Kuzyšin, Legdan (2014), ktorí poukazujú na fakt, že sa nejedná sa o štandardné formy psychoterapeutických intervencií, napriek tomu že sa ukazujú byť čoraz účinnejšími pri práci s klientom. Ich tvrdenie korešponduje aj s našim vyjadrením, že z vedeckého hľadiska pri ich vymedzení narážame na ich teoretickú nejednotnosť, pretože existujú viaceré rôzne definície, ktoré si vzájomne často odporujú. Z jednej strany sa to považuje za nejednoznačnosť takýchto postupov, avšak na druhej strane to umožňuje podľa ich názoru systematizovať tieto postupy alebo ich časti pre reálne využitie pri práci s klientmi.
Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o Sociálnej poisťovni Senica
V každom zariadení sociálnych služieb podľa Hrozenskej (2011) nájdeme špecializovaných pracovníkov, respektíve ergoterapeutov, ktorých snahou je v rámci možností aktívne napĺňať voľný čas seniorov. Účasť na týchto aktivitách je dobrovoľná, čo môže u niektorých klientov vyvolať skôr opačný účinok vedúci k úpadku do nečinnosti, samoty, pocitu opustenosti až depresii. Je dobré v tejto súvislosti na tomto mieste v rámci terapeutického aspektu spomenúť, že samotná terapia je potom jedinečná v tom, že je orientovaná na proces, v ktorom jeden človek odovzdáva postoje kongruencie, empatie a kladného prijímania a druhý človek tieto postoje prijíma. (Meador, Rogers, 1991). S uvedeným tvrdením sa stotožňujú aj autorky Šoltésová, Bosá, Balogová (2016), podľa ktorých sa terapia začína dôverou medzi odborníkom a klientom. Klient, aby mohol začať dôverovať odborníkovi potrebuje cítiť záujem pracovníka o neho, a to prejavom uznania a rešpektu. V sociálnej práci tento terapeutický prvok je vyjadrený najmä tým, že sa odborný zamestnanec zameriava najmä na posilnenie individuálnych zdrojov klienta, ako aj potenciálnych zdrojov, ktorých cieľom je získavanie nových, predovšetkým pozitívnych zážitkov. Obdobie adaptácie seniora v inštitucionálnej starostlivosti má byť pre odborných zamestnancov výzvou uľahčiť mu túto cestu a pomôcť mu prispôsobiť sa novým životným podmienkam. Dôležité je dbať na to, aby sa nevytratila láska k človeku, neprehlbovala sa ich osamelosť a sociálna izolácia. Ku každému klientovi je potrebné správať sa s úctou a rešpektom. Je dôležité zdôrazniť, že pri poskytovaní sociálnych služieb sa musí navzájom prepájať profesionalita s odbornosťou všetkých zamestnancov v spojení s etickým rozhodovaním. Pri využívaní terapeutických techník je nevyhnutné aby sa medzi odborným zamestnancom a seniorom pozitívny vzťah. Základom vzťahu je efektívna komunikácia verbálna, ako aj neverbálna, prezentovaná primeraným tónom hlasu, pohľadom, gestami či mimikou, ktoré vypovedajú o vzťahu často viac než slovo. Medzi základné zásady efektívnej komunikácie so seniorom môžeme zaradiť uvedomenie - prijatie, pozdrav a oslovenie, vytvorenie vzťahu láskavosti a dôvery.
Terapeutické techniky si nepochybne zaslúžia oveľa väčšiu pozornosť nielen z teoretického, ale aj praktického hľadiska. Dostatočný počet vyškolených odborných zamestnancov v týchto technikách, stanovené jasné štandardy vykonávania týchto terapeutických techník by umožňovalo efektívnejšie vykonávanie činnosti a dovolilo by lepšie porozumieť klientovým potrebám. Zariadenia sociálnych služieb na Slovensku ich čoraz viac implementujú do svojho procesu, avšak pri ich samotnej realizácií narážame na niekoľko problémov, medzi ktoré môžeme zaradiť nedostatočné legislatívne ukotvenie, ktoré nešpecifikuje ich presné zaradenie a ich detailný popis. Zákon o sociálnych službách ich spomína iba okrajovo a definuje ich ako doplnkové činnosti. Ďalším problémom je nedostatok odborníkov, ktorí by zabezpečovali využitie terapeutických techník v praxi a samozrejme aj financovanie na vzdelávanie týchto aktérov. Podľa Kuzyšina a Legdana (2014) vzdelávanie v podporných terapiách (z nášho pohľadu terapeutických technikách) na Slovensku nie je systémovo usporiadané ani pevne ukotvené. V oblasti ďalšieho vzdelávania je niekoľko akreditovaných subjektov, ktoré ponúkajú vzdelávanie v terapeutických technikách arteterapie, ergoterapie, psychomotorickej terapie, dramatoterapie, terapie hrou, tanečnej a pohybovej terapie ako aj ďalších, ich obsahové zameranie ale aj úroveň vzdelávania môže byť podľa nášho názoru rôzna.
Na Slovensku existuje široká škála zariadení sociálnych služieb, ktoré poskytujú sociálnu rehabilitáciu seniorom. Medzi ne patria:
Tieto zariadenia sa snažia vytvárať podmienky pre aktívne trávenie voľného času seniorov, udržiavanie sociálnych kontaktov a rozvoj ich schopností.
V týchto zariadeniach sa kladie dôraz na sociálnu interakciu klientov, udržanie ich zdravotného stavu a poskytovanie sociálneho poradenstva.
Prečítajte si tiež: Kontakty na Sociálnu poisťovňu Lučenec
tags: #sociálna #rehabilitácia #pre #seniorov #na #Slovensku