
Sociálna rehabilitácia je komplexný proces zameraný na podporu osôb so zdravotným postihnutím alebo v nepriaznivej sociálnej situácii. Cieľom je zabezpečiť im dôstojný a kvalitný život v maximálnej možnej miere. Tento proces zahŕňa širokú škálu opatrení a aktivít, ktoré smerujú k rozvoju ich samostatnosti, nezávislosti a sebestačnosti.
Sociálna rehabilitácia je odborná činnosť, ktorá sa v súlade s §21 zákona 448/2008 Z. z. o sociálnych službách poskytuje klientovi na podporu jeho samostatnosti, nezávislosti a sebestačnosti. Zameriava sa na rozvoj a nácvik zručností alebo na aktivizovanie schopností a posilňovanie návykov pri sebaobsluhe, pri úkonoch starostlivosti o izbu a jej vybavenie a pri základných sociálnych aktivitách.
Hlavným cieľom sociálnej rehabilitácie je dosiahnutie čo najvyššieho stupňa spoločenskej integrácie osoby s dlhodobým, či trvalým zdravotným postihnutím. Tento cieľ sa dosahuje prostredníctvom nácviku potrebných zručností, ktoré smerujú k dosiahnutiu samostatnosti a sebestačnosti v maximálnej možnej miere s ohľadom na jej zdravotné postihnutie. Ide o aktívne nástroje a väčšinou služby, ktoré majú pôsobiť na znižovanie miery závislosti osoby vyplývajúcej z jej zdravotného postihnutia a následného handicapu.
V domovoch sociálnych služieb sa aplikujú rôzne formy rehabilitácie, vrátane:
Psychorelaxačný proces dopĺňa vákuová masáž - bankovanie, medová detoxikačná masáž, skupinová muzikoterapia a aromaterapia.
Prečítajte si tiež: Metódy sociálnej rehabilitácie: Arteterapia
Medzi ďalšie metódy patria:
Každý prijímateľ sociálnych služieb (ďalej len PSS) má vypracovaný Individuálny plán (IP) s programom sociálnej rehabilitácie. Dôležitú rolu pri tvorbe IP má kľúčový pracovník PSS, ktorý sa úzko podieľa, v spolupráci s interdisciplinárnym tímom, na tvorbe IP s programom sociálnej rehabilitácie, prispieva k návrhom a citlivým prístupom koriguje ciele a metódy s ohľadom na stupeň odkázanosti PSS na pomoc fyzickej osoby. Jednotlivé opatrenia a ciele nadväzujú na diagnostiku. PSS sa aktívne spolupodieľajú na tvorbe svojich Individuálnych plánov (IP) a na hodnotení týchto plánov.
Plánovanie procesu rehabilitácie je totožné s individuálnym plánovaním a zahŕňa:
Sociálna rehabilitácia sa zameriava na rôzne oblasti života, vrátane:
Úloha samospráv v sociálnej rehabilitácii občanov so zdravotným postihnutím je kľúčová, lebo významným spôsobom môžu ovplyvniť mieru sociálnej rehabilitácie, kvalitu a dôstojnosť života občanov so zdravotným postihnutím. Sociálna rehabilitácia je nástroj pre samosprávy k zabezpečeniu dôstojného a kvalitného života v maximálne možnej miere pre občanov so zdravotným postihnutím.
Prečítajte si tiež: Akreditácia sociálnej rehabilitácie
Komunitná rehabilitácia je koordinácia činností subjektov, ktorými sú najmä rodina, obec, vzdelávacie inštitúcie, poskytovatelia služieb zamestnanosti, poskytovatelia sociálnych služieb a poskytovatelia zdravotnej starostlivosti. Cieľom komunitnej rehabilitácie je obnova alebo rozvoj fyzických schopností, mentálnych schopností a pracovných schopností fyzickej osoby v nepriaznivej sociálnej situácii a podpora jej začlenenia do spoločnosti. Aktívnu úlohu v procese rehabilitácie preberá samotná postihnutá osoba, jej rodinní príslušníci a členovia komunity.
Sociálna rehabilitácia je upravená zákonom č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách. Na programy sociálnej rehabilitácie možno využiť rôznorodé verejné a iné zdroje, vždy na pokrývanie nákladov súvisiacich so zabezpečovaním rozličných aspektov rehabilitácie.
V zmysle zákona o sociálnych službách sú samosprávy (či už miestne alebo regionálne) zodpovedné za naplnenie práv občanov so zdravotným postihnutím a za zabezpečenie prístupu a dostupnosti sociálnych služieb, ktoré sú jedným z kľúčových faktorov sociálnej rehabilitácie.
S pojmom „rehabilitácia“ sa ľuďom prevažne spájajú procedúry, kedy po zlomení ruky či nohy navštevujeme rehabilitačné oddelenie nejakého zdravotníckeho zariadenia a za pomoci rehabilitačných pracovníkov a pracovníčok sa snažíme systematickým cvičením navrátiť funkčnosť našim končatinám. Princíp je jasný: odborným postupom navrátiť nejakej časti tela tú funkciu, ktorú mala predtým alebo sa aspoň k predchádzajúcej úrovni priblížiť.
Nie u všetkých ľudí, ktorí majú nejaké funkčné obmedzenia a chronické poruchy, je však zdravotná rehabilitácia potrebná. Najmä u tých, ktorí sa narodili s nezvratnými funkčnými odlišnosťami, nejde o zdravotnú rehabilitáciu v pravom slova zmysle, ale o tzv. habilitáciu. Tento pojem má možno ešte hlbšie korene ako pojem rehabilitácia. Týka sa situácií, kedy sú potrebné osobitné opatrenia a postupy hneď od počiatku, nakoľko jedinec sa narodil s nie bežnou funkčnou výbavou (napr. dieťa sa narodilo nevidiace). Uvedenej skutočnosti je od počiatku prispôsobený systém učenia a vedenia ako zvládať bežné denné činnosti a sebaobsluhu. V tomto prípade nejde o prinavrátenie existujúcej funkčnej schopnosti (o „re-habilitáciu“), ale o vybudovanie schopností, resp. zručností pre život rešpektujúcich originálne funkčné predpoklady a jedinečnosť konkrétneho človeka.
Prečítajte si tiež: Depresia a sociálna rehabilitácia: Prepojenie
Viacerí odborníci z oblasti sociálnej, zdravotníckej aj spoločenskej upozorňujú na skutočnosť, že pre resocializáciu osoby s ťažkým zdravotným postihnutím je dôležité skúmať ako sú ľudia so zdravotným postihnutím definovaní. Ide o to, či sú definovaní cez ich postihnutie - v zmysle toho, čo nedokážu - disabilities, alebo cez ich schopnosti a zručnosti - abilities. Sledovanie týchto prístupov je dôležité pre formovanie postojov verejnosti a pre charakter prijímaných politík a praktík na rôznych úrovniach spoločnosti, teda aj na úrovni samosprávy miest a obcí - teda tam, kde občania so zdravotným postihnutím bezprostredne žijú.
tags: #socialna #rehabilitacia #definicia