Sociálna rehabilitácia: Definícia, ciele a význam

Sociálna rehabilitácia je komplexný proces zameraný na podporu osôb so zdravotným postihnutím alebo v nepriaznivej sociálnej situácii. Cieľom je zabezpečiť im dôstojný a kvalitný život v maximálnej možnej miere. Tento proces zahŕňa širokú škálu opatrení a aktivít, ktoré smerujú k rozvoju ich samostatnosti, nezávislosti a sebestačnosti.

Definícia sociálnej rehabilitácie

Sociálna rehabilitácia je odborná činnosť, ktorá sa v súlade s §21 zákona 448/2008 Z. z. o sociálnych službách poskytuje klientovi na podporu jeho samostatnosti, nezávislosti a sebestačnosti. Zameriava sa na rozvoj a nácvik zručností alebo na aktivizovanie schopností a posilňovanie návykov pri sebaobsluhe, pri úkonoch starostlivosti o izbu a jej vybavenie a pri základných sociálnych aktivitách.

Ciele sociálnej rehabilitácie

Hlavným cieľom sociálnej rehabilitácie je dosiahnutie čo najvyššieho stupňa spoločenskej integrácie osoby s dlhodobým, či trvalým zdravotným postihnutím. Tento cieľ sa dosahuje prostredníctvom nácviku potrebných zručností, ktoré smerujú k dosiahnutiu samostatnosti a sebestačnosti v maximálnej možnej miere s ohľadom na jej zdravotné postihnutie. Ide o aktívne nástroje a väčšinou služby, ktoré majú pôsobiť na znižovanie miery závislosti osoby vyplývajúcej z jej zdravotného postihnutia a následného handicapu.

Formy a metódy sociálnej rehabilitácie

V domovoch sociálnych služieb sa aplikujú rôzne formy rehabilitácie, vrátane:

  • Mechanoterapie
  • Termoterapie
  • Hydroterapie
  • Liečebnej telesnej výchovy
  • Vychádzok

Psychorelaxačný proces dopĺňa vákuová masáž - bankovanie, medová detoxikačná masáž, skupinová muzikoterapia a aromaterapia.

Prečítajte si tiež: Metódy sociálnej rehabilitácie: Arteterapia

Medzi ďalšie metódy patria:

  • Ergoterapia: Snaží sa dosiahnuť maximálnu samostatnosť a nezávislosť PSS v domácom, pracovnom a sociálnom prostredí a tým zvýšenie kvality ich života. Zameriava sa na sebaobsluhu, upratovacie práce, práce s technickým materiálom, prírodninami, a prácu v keramickej dielni.
  • Arteterapia: Predstavuje veľký zdroj diagnostických informácií.
  • Zdokonaľovanie rečového prejavu: Formou čítania, písania, rozvoj slovnej zásoby, nácvik básní a divadiel, využíva sa každá príležitosť na komunikáciu s PSS, nielen na rečový prejav ale aj na slovno-dotykovú komunikáciu, najmä u ležiacich PSS.
  • Komunitná rehabilitácia: Jej cieľom je zabezpečiť, aby postihnuté osoby boli schopné maximalizovať svoje fyzické a mentálne schopnosti, mali prístup k pravidelným službám a príležitostiam a dosiahli úplnú integráciu v rámci svojich komunít a spoločností.
  • Pracovná rehabilitácia: Je súbor opatrení a dlhodobej prípravy zdravotne postihnutej osoby s cieľom prispôsobenia sa na pracovné alebo iné aktivity. Ide o využitie tzv. zostatkového pracovného potenciálu.

Individuálny prístup a plánovanie

Každý prijímateľ sociálnych služieb (ďalej len PSS) má vypracovaný Individuálny plán (IP) s programom sociálnej rehabilitácie. Dôležitú rolu pri tvorbe IP má kľúčový pracovník PSS, ktorý sa úzko podieľa, v spolupráci s interdisciplinárnym tímom, na tvorbe IP s programom sociálnej rehabilitácie, prispieva k návrhom a citlivým prístupom koriguje ciele a metódy s ohľadom na stupeň odkázanosti PSS na pomoc fyzickej osoby. Jednotlivé opatrenia a ciele nadväzujú na diagnostiku. PSS sa aktívne spolupodieľajú na tvorbe svojich Individuálnych plánov (IP) a na hodnotení týchto plánov.

Plánovanie procesu rehabilitácie je totožné s individuálnym plánovaním a zahŕňa:

  1. Diagnostiku
  2. Stanovenie cieľov
  3. Realizáciu
  4. Hodnotenie

Oblasti sociálnej rehabilitácie

Sociálna rehabilitácia sa zameriava na rôzne oblasti života, vrátane:

  • Percepčná oblasť: Stimulácia zraku, sluchu a hmatu.
  • Oblasť orientácie a mobility: Nácvik orientácie a mobility v interiéri a exteriéri.
  • Kognitívna oblasť: Orientácia v čase, poznávanie farieb, určovanie množstva, miery a váhy, poznávanie a pomenovanie počasia, hospodárenie s peniazmi, riešenie matematických príkladov, informácie z bežného života.
  • Komunikačná oblasť: Komunikácia pomocou predmetov, obrázkov, symbolov, nácvik písma a podpisu.
  • Emocionálna oblasť: Eliminácia negatívnych prejavov, stimulácia k prejavom radosti, vyjadrovanie prejavov smútku, podporovanie citovej väzby k rodičom, súrodencom a členom rodiny.
  • Sociálna oblasť: Osvojenie si návykov spoločenského správania, budovanie vzájomných vzťahov, nácvik sebaovládania v rôznych situáciách, účasť na spoločenských udalostiach.
  • Oblasť zručností pre každodenný život: Hygienické návyky, sebaobslužné návyky, stolovanie, úprava lôžka, drobné domáce práce, príprava nápojov, ošetrovanie kvetov, prácu v záhrade, nakupovanie.
  • Oblasť fyzického vývinu: Športové aktivity, vychádzky, bicyklovanie, zdravotné cvičenia.

Úloha samospráv a komunitná rehabilitácia

Úloha samospráv v sociálnej rehabilitácii občanov so zdravotným postihnutím je kľúčová, lebo významným spôsobom môžu ovplyvniť mieru sociálnej rehabilitácie, kvalitu a dôstojnosť života občanov so zdravotným postihnutím. Sociálna rehabilitácia je nástroj pre samosprávy k zabezpečeniu dôstojného a kvalitného života v maximálne možnej miere pre občanov so zdravotným postihnutím.

Prečítajte si tiež: Akreditácia sociálnej rehabilitácie

Komunitná rehabilitácia je koordinácia činností subjektov, ktorými sú najmä rodina, obec, vzdelávacie inštitúcie, poskytovatelia služieb zamestnanosti, poskytovatelia sociálnych služieb a poskytovatelia zdravotnej starostlivosti. Cieľom komunitnej rehabilitácie je obnova alebo rozvoj fyzických schopností, mentálnych schopností a pracovných schopností fyzickej osoby v nepriaznivej sociálnej situácii a podpora jej začlenenia do spoločnosti. Aktívnu úlohu v procese rehabilitácie preberá samotná postihnutá osoba, jej rodinní príslušníci a členovia komunity.

Legislatívny rámec a financovanie

Sociálna rehabilitácia je upravená zákonom č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách. Na programy sociálnej rehabilitácie možno využiť rôznorodé verejné a iné zdroje, vždy na pokrývanie nákladov súvisiacich so zabezpečovaním rozličných aspektov rehabilitácie.

V zmysle zákona o sociálnych službách sú samosprávy (či už miestne alebo regionálne) zodpovedné za naplnenie práv občanov so zdravotným postihnutím a za zabezpečenie prístupu a dostupnosti sociálnych služieb, ktoré sú jedným z kľúčových faktorov sociálnej rehabilitácie.

Habilitácia vs. Rehabilitácia

S pojmom „rehabilitácia“ sa ľuďom prevažne spájajú procedúry, kedy po zlomení ruky či nohy navštevujeme rehabilitačné oddelenie nejakého zdravotníckeho zariadenia a za pomoci rehabilitačných pracovníkov a pracovníčok sa snažíme systematickým cvičením navrátiť funkčnosť našim končatinám. Princíp je jasný: odborným postupom navrátiť nejakej časti tela tú funkciu, ktorú mala predtým alebo sa aspoň k predchádzajúcej úrovni priblížiť.

Nie u všetkých ľudí, ktorí majú nejaké funkčné obmedzenia a chronické poruchy, je však zdravotná rehabilitácia potrebná. Najmä u tých, ktorí sa narodili s nezvratnými funkčnými odlišnosťami, nejde o zdravotnú rehabilitáciu v pravom slova zmysle, ale o tzv. habilitáciu. Tento pojem má možno ešte hlbšie korene ako pojem rehabilitácia. Týka sa situácií, kedy sú potrebné osobitné opatrenia a postupy hneď od počiatku, nakoľko jedinec sa narodil s nie bežnou funkčnou výbavou (napr. dieťa sa narodilo nevidiace). Uvedenej skutočnosti je od počiatku prispôsobený systém učenia a vedenia ako zvládať bežné denné činnosti a sebaobsluhu. V tomto prípade nejde o prinavrátenie existujúcej funkčnej schopnosti (o „re-habilitáciu“), ale o vybudovanie schopností, resp. zručností pre život rešpektujúcich originálne funkčné predpoklady a jedinečnosť konkrétneho človeka.

Prečítajte si tiež: Depresia a sociálna rehabilitácia: Prepojenie

Zameranie na schopnosti, nie na obmedzenia

Viacerí odborníci z oblasti sociálnej, zdravotníckej aj spoločenskej upozorňujú na skutočnosť, že pre resocializáciu osoby s ťažkým zdravotným postihnutím je dôležité skúmať ako sú ľudia so zdravotným postihnutím definovaní. Ide o to, či sú definovaní cez ich postihnutie - v zmysle toho, čo nedokážu - disabilities, alebo cez ich schopnosti a zručnosti - abilities. Sledovanie týchto prístupov je dôležité pre formovanie postojov verejnosti a pre charakter prijímaných politík a praktík na rôznych úrovniach spoločnosti, teda aj na úrovni samosprávy miest a obcí - teda tam, kde občania so zdravotným postihnutím bezprostredne žijú.

tags: #socialna #rehabilitacia #definicia