- Kontaktujte nás / Centrála:
- 047 / 5511 200
- [email protected]
Rozhodcovský súd verzus súdny dvor: Rozdiely a dohľad nad rozhodcovským konaním
Úvod
Rozhodcovské konanie predstavuje alternatívny spôsob riešenia sporov, ktorý sa čoraz viac stáva preferovanou voľbou oproti klasickému súdnemu konaniu. Tento článok sa zameriava na porovnanie rozhodcovského súdu a súdneho dvora, pričom zdôrazňuje kľúčové rozdiely a mechanizmy dohľadu nad rozhodcovským konaním. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto oblasť, vrátane judikatúry a aktuálnych diskusií o právomociach a obmedzeniach rozhodcovského súdnictva na Slovensku.
Vzťah arbitráže a všeobecného súdnictva
Vzťah medzi arbitrážou a všeobecným súdnictvom je primárne definovaný dvoma hlavnými aspektmi:
- Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku: Toto je jeden z hlavných nástrojov, ktorým všeobecné súdy dohliadajú na rozhodcovské konanie.
- Judikatórne zastabilizovaná šírka dohľadu: Tento dohľad je obmedzený na prieskum práva na spravodlivý súdny proces.
Všeobecné súdy nemajú prejednávať vec, ktorá už bola právne posúdená arbitrom, ale skôr sa zameriavajú na to, či arbitráž prebehla v súlade s právom na spravodlivý proces (fair trial) v zmysle čl. 46 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Právomoc rozhodcovského súdu a dohľad všeobecných súdov
Predpokladom prejednania veci arbitrom je, že arbiter vyhodnotí, či má právomoc konať. Ak arbiter vecne nesprávne vyhodnotí nedostatok právomoci rozhodcovského súdu a vydá uznesenie o zastavení konania (§ 21 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní - ZORK), strane sporu nie je umožnené preveriť správnosť tohto posúdenia na všeobecnom súde. Dôvodom je, že žaloba podľa ZORK môže smerovať len voči rozsudku, nie voči uzneseniu o zastavení konania.
Nemožnosť preskúmania uznesenia o nedostatku právomoci
Nemožnosť všeobecných súdov rušiť uznesenia o nedostatku právomoci rozhodcovského súdnictva bola judikovaná niekoľkokrát. Ak právomoc zrušiť rozhodcovské uznesenie o zastavení konania pre nedostatok právomoci nepatrí všeobecným súdom, ani Ústavnému súdu SR (argumentum a minori ad maius + PL. ÚS 5/2016), vzniká problém denegatio iustitiae (odopretie spravodlivosti).
Prečítajte si tiež: Skúsenosti s arbitrážou
Právo na súdnu ochranu a autonómia vôle
Z pohľadu ochrany základných práv žalobcu je právne irelevantné, že žalobca môže žalovať totožnú žalobu na všeobecný súd. Súčasťou práva na súdnu ochranu je aj právo, aby o jeho žalobe rozhodol rozhodcovský orgán, ak o jeho právomoci bola uzatvorená rozhodcovská zmluva ako prejav autonómie vôle subjektov v súkromnom práve. Akceptácia vôle prejednať spor pred rozhodcom zo strany štátnych orgánov, vrátane garancie tohto práva pri účelovom "zbavovaní sa veci" rozhodcovským súdnictvom, patrí medzi elementárne súčasti právnej istoty.
Riešenie problému denegatio iustitiae
Vzhľadom na uvedené skutočnosti je možné, že najvyššie súdne autority budú musieť vyložiť právomoc sporového súdnictva tak, že musí prejednať aj žalobu o preskúmanie uznesenia o zastavení konania pre nedostatok právomoci. Toto by sa nemalo diať na základe gramatického výkladu úpravy žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku (§ 40 ZoRK), ale titulom denegatio iustitiae a argumentom čl. 2, čl. 4 a predovšetkým čl. 1 Civilného sporového poriadku (CSP), pretože neexistuje iný orgán, ktorý by o tejto veci mal konať. Ak arbitráž neprejednala, čo mala, hoci vydala uznesenie o zastavení konania, je to zásah do práva na spravodlivý proces a práva na prístup k inej právnej ochrane. Štát (súd všeobecnej sústavy súdnictva) musí tento stav vedieť zrušiť a reparovať, a to zrušením rozhodcovského uznesenia, bez ohľadu na to, že o tom ZORK nepojednáva.
Rozhodcovské konanie verzus súdne konanie: Rozdiely
Arbitrážne konanie sa odlišuje od súdneho konania v niekoľkých zásadných aspektoch:
- Rozhodca verzus sudca: Rozhodcovské konanie vedie rozhodca (alebo skupina rozhodcov), zatiaľ čo súdne konanie vedie sudca. Pri rozhodcovskom konaní nie je vždy vyžadované právnické vzdelanie, hoci pri spotrebiteľských sporoch sú na kvalifikačné vlastnosti rozhodcu kladené požiadavky.
- Odvolanie: Rozhodnutie rozhodcovského súdu je konečné a nie je možné sa proti nemu odvolať, zatiaľ čo pri súdnom konaní je možné sa odvolať na vyšší súd.
- Zameranie: Arbitrážne konanie sa zameriava na riešenie obchodnoprávnej a občianskoprávnej agendy v medzinárodných sporoch, pričom súdne konanie rieši široké spektrum právnych sporov.
- Priebeh konania: Konanie pred rozhodcovským súdom je zvyčajne konzistentnejšie a jednoduchšie než konanie pred všeobecnými súdmi. Môže prebiehať len písomnou formou, ak sa na tom strany dohodnú.
- Verejnosť: Rozhodcovské konanie je neverejné, zatiaľ čo súdne konanie je verejné (s výnimkou zákonom stanovených situácií).
- Rozhodovanie na základe spravodlivosti: Rozhodca má možnosť rozhodnúť na základe spravodlivosti, zatiaľ čo sudca musí rozhodovať podľa zákonov.
Pozitíva a negatíva arbitráže
Pozitíva:
- Rýchlosť konania: Arbitrážne konania trvajú v priemere jeden až tri mesiace, čo je výrazne menej ako konania pred všeobecnými súdmi.
- Flexibilita: Účastníci sa môžu dohodnúť, že ich spor bude prejednávaný na akomkoľvek arbitrážnom súde na svete.
- Neverejnosť: Rozhodcovské konanie je neverejné, čo môže byť výhodné pre ochranu obchodného tajomstva.
- Možnosť rozhodovania na základe spravodlivosti: Rozhodca môže rozhodnúť na základe toho, čo považuje za spravodlivé.
Negatíva:
- Nižšia miera nezávislosti a nestrannosti: Rozhodcovský súd môže byť zriadený na podnet jedného z účastníkov konania, čo môže viesť k rozhodnutiu v prospech zriaďovateľa.
- Konečnosť rozhodnutia: Rozhodnutie rozhodcu je konečné, čo znamená, že ak ho účastník považuje za nespravodlivé, musí ho prijať.
Dohľad exekučných súdov v spotrebiteľských veciach
Od druhej polovice roku 2009 sa mení rozhodovacia prax exekučných súdov v spotrebiteľských veciach. Exekučné konania sú často čiastočne alebo úplne zastavené, a to aj v prípadoch, keď povinný svoj dlh splácal alebo úplne uhradil. Tento postup je často odporúčaný exekučným súdom zo strany Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich, ktorá je súčasťou Ministerstva spravodlivosti SR.
Rozhodnutia súdov v exekučných konaniach
Niektoré súdy zastávajú názor, že exekučný súd má preskúmať, či je rozhodnutie rozhodcovského súdu vydané v súlade so zákonom, a to z formálnej aj materiálnej stránky. Iné súdy, naopak, tvrdia, že exekučný súd nie je spôsobilý preskúmať hmotnoprávne podmienky, za ktorých bol vydaný rozhodcovský rozsudok.
Prečítajte si tiež: Riešenie sporov: Rozhodcovský Súd
Európsky súdny dvor vo veci C-40/08 rozhodol, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, musí preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom.
Prečítajte si tiež: Rozhodcovské konanie: Obrana