Sociálna Starostlivosť o Mentálne Postihnutých a Duševne Chorých: Legislatíva a Prax

Tento článok sa zameriava na legislatívny rámec a praktické aspekty sociálnej starostlivosti o mentálne postihnutých a duševne chorých na Slovensku, s cieľom poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku.

Úvod

Moderná spoločnosť prináša rôzne zmeny a výzvy, na ktoré je potrebné priebežne reagovať. Kým v minulosti inštitúty boli prirodzenou súčasťou spoločnosti, v modernej dobe aj sociálny systém sa transformuje na základe rôznych vplyvov. Jedným z nich je aj prijatie Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý vychádza z ľudsko-právneho prístupu, zaručuje slobodnú voľbu, nezávislý život, rovnaké životné podmienky, či právo na osobnú asistenciu. Podpora nezávislého života a osobnej asistencie je dobrou investíciou do sociálnej politiky štátu, nakoľko prináša rôzne benefity, zníži náklady na inštitucionálnu starostlivosť, pomáha znížiť nezamestnanosť, navyše pomáha výrazne zlepšiť kvalitu života ľudí odkázaných na pomoc iných osôb.

Definícia Zdravotného Postihnutia v Slovenskom Kontexte

Slovenská legislatíva nepozná definíciu pojmu osoba so zdravotným postihnutím. Zdravotné postihnutie môžeme definovať ako akúkoľvek duševnú, telesnú, dočasnú, dlhodobú alebo trvalú poruchu alebo handicap, ktorý osobám so zdravotným postihnutím bráni prispôsobovať sa bežným nárokom života. Zdravotné postihnutie zahŕňa množstvo funkčných obmedzení, ktoré sa vyskytujú v spoločnosti v každej krajine na svete. Môže byť telesné, psychické a kombinované.

Dohovor OSN o právach ľudí so zdravotným postihnutím definuje osoby so zdravotným postihnutím ako osoby s dlhodobými telesnými, mentálnymi, intelektuálnymi alebo zmyslovými postihnutiami, ktoré v súčinnosti s rôznymi prekážkami môžu brániť ich plnému a účinnému zapojeniu do spoločnosti na rovnakom základe s ostatnými. Vznik a existencia zdravotného postihnutia predstavuje sociálnu udalosť, ktorá zásadným spôsobom ovplyvňuje život každého človeka. Dopad tejto situácie pociťujú nielen osoby so zdravotným postihnutím, ale aj ich rodiny a dnešná spoločnosť.

Legislatívny Rámec Sociálnej Pomoci na Slovensku

Základným právnym predpisom upravujúcim sociálnu pomoc na Slovensku je Zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci, ktorý upravuje:

Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o Sociálnej poisťovni Senica

• Získavanie a spracúvanie informácií o príčinách vzniku alebo možného vzniku sociálnej núdze.
• Voľbu a uplatňovanie foriem sociálnej pomoci.
• Sledovanie účinnosti ich pôsobenia.

Účastníci Právnych Vzťahov Sociálnej Pomoci

Medzi účastníkov právnych vzťahov sociálnej pomoci patria:

• Občan v núdzi.
• Ďalšie fyzické osoby uvedené v § 4b Zákona o sociálnej pomoci.
• Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.
• Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a úrady práce, sociálnych vecí a rodiny.
• Zariadenia sociálnych služieb (rozpočtové alebo príspevkové organizácie).
• Obce a samosprávne kraje.
• Ďalšie právnické a fyzické osoby, ktoré vykonávajú sociálnu prevenciu alebo poskytujú sociálne poradenstvo alebo sociálne služby.

Zásada Rovnakého Zaobchádzania

Zákon o sociálnej pomoci zaručuje rovnaké práva všetkým občanom v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v sociálnom zabezpečení. Občan, ktorý sa domnieva, že jeho práva boli dotknuté v dôsledku nedodržania tejto zásady, sa môže domáhať právnej ochrany na súde.

Poskytovanie Pomoci Cudzincom

Peňažné príspevky na kompenzáciu, peňažný príspevok za opatrovanie a sociálne služby sa poskytujú a preukaz občana s ťažkým zdravotným postihnutím sa vydáva za podmienok ustanovených týmto zákonom aj cudzincom, ktorí spĺňajú určité kritériá, napríklad:

• Občania členských štátov Európskeho hospodárskeho priestoru s registrovaným trvalým pobytom na Slovensku, ktorí sú zamestnaní alebo študujú.
• Rodinní príslušníci cudzincov s povolením na trvalý pobyt.
• Cudzinci, ktorých práva vyplývajú z medzinárodných zmlúv.
• Cudzinci, ktorým bol udelený azyl.

Sociálna Núdza a Jej Riešenie

Sociálna núdza je definovaná ako stav, keď si občan nemôže sám zabezpečiť starostlivosť o svoju osobu, domácnosť, ochranu svojich práv alebo kontakt so spoločenským prostredím, najmä vzhľadom na vek, nepriaznivý zdravotný stav, sociálnu neprispôsobenosť alebo stratu zamestnania. Riešenia sociálnej núdze zahŕňajú:

• Sociálne poradenstvo.
• Sociálne služby.
• Peňažné príspevky na kompenzáciu a peňažný príspevok za opatrovanie.

Formy Sociálnej Pomoci pre Mentálne Postihnutých

Sociálna starostlivosť o mentálne postihnutých zahŕňa širokú škálu služieb a opatrení, ktoré sú zamerané na zlepšenie ich kvality života a podporu ich integrácie do spoločnosti.

Prečítajte si tiež: Kontakty na Sociálnu poisťovňu Lučenec

Sociálna Rehabilitácia

V zmysle zákona o sociálnych službách č. 448/2008 je možné poskytovať v rámci sociálnej rehabilitácie odbornú činnosť na podporu samostatnosti, nezávislosti, sebestačnosti, aktivizovanie schopností a posilňovanie návykov pri sebaobsluhe, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri základných sociálnych aktivitách. Pre cieľovú skupinu ľudí s mentálnym postihnutím je kľúčová práve sociálna rehabilitácia tak, ako je popísaná v zákone o sociálnych službách (vynímajúc nácvik Braillovho písma, pokiaľ predpokladáme, že nemajú pridružené i zrakové postihnutie). Najväčší dôraz je pritom kladený najmä na podporu samostatnosti, aktivizovanie schopností a sociálnu komunikáciu. Takúto sociálnu rehabilitáciu je potrebné poskytovať kontinuálne, nie je to otázka krátkodobého tréningu. Ľudia s mentálnym postihnutím totiž potrebujú vzhľadom k svojmu postihnutiu podporovať svoje schopnosti a zručnosti neprestajne, nakoľko po čase môžu prirodzene zabudnúť i to, čo sa už naučili. Vhodná forma poskytovania sociálnej rehabilitácie pre ľudí s mentálnym postihnutím je vzdelávanie v podobe pravidelných skupinových stretnutí (ambulantná forma), ale i semináre, sústredenia, či pobytové aktivity (pobytová forma).

Aktivity Sociálnej Rehabilitácie

• Hry: Stmeľujú skupinu, sú zábavné, minimalizujú napätie, povzbudzujú k sebakontrole a spolupráci.
• Diskusie: Učia uvažovať premyslenejšie, kooperovať a reflektovať vlastné i cudzie pocity, názory a skúsenosti.
• Brainstorming: Podporuje kreatívne a originálne nápady, dáva možnosť vyjadriť sa každému.
• Dotykové aktivity: Môžu urobiť ľudí šťastnejšími, ale je potrebné rešpektovať osobný priestor každého účastníka.
• Rozprávanie a načúvanie: Podporuje slobodu vo vyjadrovaní myšlienok a pocitov a akceptovaní názorov iných.
• Hranie rolí: Umožňuje vyjadriť skryté pocity, prediskutovať problém, praktizovať empatiu a skúšať nové správanie.
• Relaxačné techniky: Navodzujú príjemnú atmosféru, uvoľnenie a koncentráciu.

Sociálna rehabilitácia sa môže poskytovať ambulantnou alebo pobytovou formou v rôznych zariadeniach. Okrem ľudí s mentálnym postihnutím sa stretnutí zúčastňuje líder skupiny a asistenti, ktorí podporujú sebaobhajcov v ich práci.

Kvalifikácia a Zručnosti Lídra Sociálnej Rehabilitácie

Líder by mal mať vzdelanie v oblasti špeciálnej pedagogiky, sociálnej pedagogiky, sociálnej práce, psychológie a pod.

Peňažné Príspevky na Kompenzáciu

Zákon o sociálnych službách definuje rôzne peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Tieto príspevky sú určené na kompenzáciu:

• Zníženej pohybovej schopnosti alebo zníženej orientačnej schopnosti (v oblasti mobility a orientácie).
• Narušenej schopnosti komunikácie (v oblasti komunikácie).
• Obmedzenej schopnosti sebaobsluhy alebo straty schopnosti sebaobsluhy (v oblasti sebaobsluhy).

Druhy Posudzovania

Pri posudzovaní nároku na peňažné príspevky sa zohľadňuje:

Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa modernizuje služby pre občanov

• Fyzická a psychická schopnosť fyzickej osoby.
• Ťažké zdravotné postihnutie.
• Odkázanosť na sprievodcu.
• Zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 1 zákona.
• Odkázanosť na pomoc inej fyzickej osoby.
• Potreba osobitnej starostlivosti.

Lekársky posudok obsahuje náležitosti podľa § 40 ods. 6 písm. a) prvého bodu a písm. b) ak fyzická osoba nie je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím.

Parkovací Preukaz

Fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím príslušný orgán vyhotoví parkovací preukaz, ak z integrovaného posudku alebo z rozhodnutia o parkovacom preukaze vyplýva, že fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím má zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 3. Parkovací preukaz má rozmery 106 mm na výšku a 148 mm na šírku, je bledomodrej farby s výnimkou bieleho symbolu užívateľov vozíka, ktorý má tmavomodré pozadie.

Príjem a Majetok

Pri posudzovaní nároku na peňažné príspevky sa zohľadňuje príjem a majetok fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Príjem sa zisťuje ako priemerný mesačný príjem za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom fyzická osoba požiadala o peňažný príspevok na kompenzáciu. Do príjmu sa započítavajú aj príjmy osôb, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú s príjmom fyzickej osoby.

Za majetok sa považujú nehnuteľné a hnuteľné veci vo vlastníctve fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím vrátane peňažných úspor. Fyzická osoba, ktorá žiada o peňažný príspevok na kompenzáciu, vyhlasuje, či hodnota jej majetku je vyššia ako 50 000 eur.

Ak sú pochybnosti o ohodnotení majetku, príslušný orgán zabezpečí overenie jeho hodnoty znaleckým posudkom a uhradí náklady s tým spojené.

Opakované a Jednorazové Príspevky

Peňažné príspevky na kompenzáciu sa delia na opakované a jednorazové. Medzi opakované príspevky patria napríklad príspevky uvedené v § 24 ods. 1 písm. a), i), m) a n) Zákona o sociálnych službách.

Osobná Asistencia

Peňažný príspevok na osobnú asistenciu nemožno poskytovať, ak osobnú asistenciu vykonáva manžel, manželka, rodičia alebo iné osoby blízke fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím (definované v § 25 ods. 3 Zákona o sociálnych službách).

Osobnú asistenciu môže vykonávať len fyzická osoba, ktorá dovŕšila najmenej 18 rokov veku a má spôsobilosť na právne úkony. Osobný asistent môže vykonávať osobnú asistenciu najviac desať hodín denne, s výnimkou prípadov, keď sa osobná asistencia vykonáva mimo trvalého pobytu alebo prechodného pobytu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.

Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej bol priznaný peňažný príspevok na osobnú asistenciu, je povinná predložiť výkaz o počte hodín vykonanej osobnej asistencie za každý kalendárny mesiac príslušnému úradu na vyúčtovanie.

Pomôcky

Pomôcka je vec, technologické zariadenie alebo jeho časť, ktoré umožňujú alebo sprostredkúvajú fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím vykonávať činnosti, ktoré by bez ich použitia nemohla vykonávať sama alebo by boli spojené s nadmernou fyzickou záťažou alebo neúmernou dĺžkou trvania činnosti. Za pomôcku sa považuje aj špeciálny softvér alebo pes so špeciálnym výcvikom.

Peňažný príspevok na kúpu pomôcky, na výcvik používania pomôcky a na úpravu pomôcky možno poskytnúť, len ak sa pomôcka neposkytuje ani nepožičiava na základe verejného zdravotného poistenia, s výnimkou druhého mechanického vozíka, druhého elektrického vozíka alebo druhého načúvacieho aparátu.

Peňažný príspevok na kúpu pomôcky možno poskytnúť len na pomôcky uvedené v zozname pomôcok na zmiernenie alebo prekonanie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia.

Ak je na používanie pomôcky potrebný výcvik, peňažný príspevok na kúpu pomôcky možno poskytnúť, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím úspešne absolvuje výcvik používania tejto pomôcky.

Psy so Špeciálnym Výcvikom

Pes so špeciálnym výcvikom je vodiaci pes, asistenčný pes a signálny pes. Špeciálny výcvik psa preukazuje fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím preukazom psa so špeciálnym výcvikom, známkou a potvrdením o odbornej spôsobilosti osoby, ktorá psa vycvičila.

Odborne spôsobilá na výcvik psa so špeciálnym výcvikom je osoba, ktorej predmetom činnosti je výcvik psov so špeciálnym výcvikom a je členom medzinárodnej organizácie združujúcej výcvikové školy alebo jej bola udelená akreditácia medzinárodnou organizáciou združujúcou výcvikové školy.

Výška Príspevkov a Podmienky Ich Poskytovania

Výška peňažného príspevku na kúpu pomôcky, na výcvik používania pomôcky a na úpravu pomôcky sa určí percentuálnou sadzbou v závislosti od ceny pomôcky a príjmu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.

Peňažný príspevok na kúpu pomôcky, na výcvik používania pomôcky alebo na úpravu pomôcky je najviac 8 630,42 eura. Výška peňažného príspevku na kúpu druhého mechanického vozíka je najviac 1 659,70 eura, druhého elektrického vozíka je najviac 4 979,09 eura a druhého načúvacieho aparátu je najviac 331,94 eura.

Ak je cena pomôcky, výcviku alebo úpravy vyššia ako cena, na ktorej základe bol poskytnutý peňažný príspevok, vyplatí sa rozdiel najneskôr do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je povinná vrátiť peňažný príspevok na kúpu pomôcky alebo jeho pomernú časť, ak predá, daruje alebo zaviní stratu alebo nefunkčnosť tejto pomôcky pred uplynutím siedmich rokov (u druhého elektrického vozíka pred uplynutím desiatich rokov) od poskytnutia peňažného príspevku na kúpu pomôcky.

Ďalší peňažný príspevok na kúpu pomôcky rovnakého druhu určený na kúpu druhého mechanického vozíka alebo druhého načúvacieho aparátu možno poskytnúť po uplynutí siedmich rokov od právoplatnosti rozhodnutia o priznaní predchádzajúceho peňažného príspevku na takúto pomôcku.

Sociálne Služby

Zákon o sociálnej pomoci definuje sociálne služby ako špecializované činnosti na riešenie sociálnej núdze. Medzi sociálne služby patria:

• Opatrovateľská služba.
• Organizovanie spoločného stravovania.
• Prepravná služba.
• Starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb.
• Sociálna pôžička.

Opatrovateľská Služba

Opatrovateľskú službu možno poskytovať občanovi, ktorý pre svoj nepriaznivý zdravotný stav potrebuje pomoc inej osoby pri zabezpečovaní nevyhnutných životných úkonov, prác v domácnosti alebo kontaktu so spoločenským prostredím. Opatrovateľskú službu možno poskytovať aj dieťaťu do skončenia povinnej školskej dochádzky, ak osobnú, celodennú a riadnu starostlivosť o dieťa nemôžu z vážnych dôvodov poskytovať alebo zabezpečiť rodičia. Opatrovateľskú službu nemožno poskytovať občanovi, ktorému sa poskytuje peňažný príspevok na osobnú asistenciu alebo celodenné opatrovanie inou osobou. Opatrovateľská služba sa poskytuje prednostne v byte občana.

Organizovanie Spoločného Stravovania

Spoločné stravovanie možno organizovať pre občana, ktorého stravovanie nemožno zabezpečiť inak a ktorý je poberateľom starobného dôchodku alebo pre svoj nepriaznivý zdravotný stav je odkázaný na spoločné stravovanie. Spoločné stravovanie sa poskytuje najmä v jedálňach pre dôchodcov a v ďalších zariadeniach sociálnych služieb, kde sa poskytuje stravovanie.

Prepravná Služba

Prepravnú službu možno poskytovať občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý podľa posudku príslušného orgánu je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Prepravnú službu nemožno poskytovať, ak individuálnu prepravu možno zabezpečiť inak.

Deinstitucionalizácia a Nezávislý Život

Keď vychádzame z histórie sociálnej práce vidíme značné zmeny a pokroky v prístupe k osobám so zdravotným postihnutím. Kým v dávnej minulosti ľudia so zdravotným postihnutím boli vnímaní ako príťaž, premenou na modernú spoločnosť sa tento prístup výrazne zmenil. Začiatky deinštitucionalizácie v Európe možno datovať na polovicu 20. storočia. Hlavnou motiváciou k deinštitucionalizácii je boj o dodržiavanie základných ľudských práv, boj proti izolácii týchto ľudí. Presadzuje sa poskytovanie pomoci a podpory služieb na komunitnej úrovni, aby tieto osoby mohli žiť nezávisle a aby sa mohli plnohodnotne integrovať do spoločnosti. Podstatou deinštitucionalizácie je postupné zrušenie inštitúcií a presun zdrojov na rozvoj alternatívnych foriem podpory, čo zahŕňa aj podporu v domácom prostredí a rozvoj komunitných služieb.

Keď hovoríme o deinštitucionalizácii, nevyhnutne musíme hovoriť aj o nezávislom živote, pričom je potrebné upriamiť pozornosť na skutočnosť, že právo na nezávislý život je základné ľudské právo, ktorý zdôrazňuje, že každá ľudská bytosť má právo žiť svoj život slobodne, bez zbytočných obmedzení a podľa svojich predstáv. Každá osoba má právo slobodne rozhodovať o svojom vlastnom živote, zvoliť si miesto bývania, vzdelávať sa, pracovať, rozvíjať a udržiavať sociálne vzťahy s rodinou, priateľmi a komunitou, mať prístup k zdrojom a podpore, ktoré mu umožnia dosiahnuť svoje ciele. Deinštitucionalizácia znamená zmenu systému poskytovania podpory pre ľudí odkázaných na pomoc iných. Transformácia sociálnych služieb a prechod od inštitucionálnej starostlivosti ku komunitným službám je nevyhnutnou súčasťou tohto procesu. Vytvorenie podmienok na nezávislý život a zlepšenie kvality života ľudí odkázaných na pomoc iných je cieľom, ktorú ako signatári rôznych medzinárodných dokumentov sme zaviazali dosiahnuť. Predpokladom úspešnej realizácie tohto cieľa je postupné zredukovanie a zrušenie inštitucionálnej starostlivosti a vytvorenie adresnej podpory. Prostredníctvom sociálnej politiky štát má vytvoriť základné podmienky pre nezávislý život občanov so zdravotným znevýhodnením a integrovať ich do spoločenského života. Začlenenie bude možné vtedy, ak štát im zabezpečí rovnaké podmienky prístupu k všetkému v rovnakej miere, ako majú ľudia bez postihnutia.

Medzinárodné a Vnútroštátne Dokumenty

Práva osôb so zdravotným postihnutím sú upravené v mnohých vnútroštátnych, medzinárodných dokumentoch a v legislatíve Európskej únie.

• Európska sociálna charta v článku 15 upravuje právo osôb so zdravotným postihnutím na nezávislosť, na integráciu a účasť na živote spoločnosti.
• Stratégia EÚ v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím na roky 2021 - 2030 stanovuje ciele a priority opatrení EÚ ako prístupnosť, kvalita života, nediskriminácia a podpora práv osôb so zdravotným postihnutím. Stratégia má zabezpečiť, aby všetky osoby so zdravotným postihnutím v Európe mohli uplatňovať svoje práva, mali rovnaké príležitosti, rovnaký prístup k účasti na spoločenskom a hospodárskom živote, mohli samy rozhodovať o tom, kde, ako a s kým žijú, mohli sa v EÚ voľne pohybovať bez ohľadu na to, že potrebujú podporu a aby nemuseli už zažívať diskrimináciu.
• V rámci vnútroštátnej legislatívy môžeme spomenúť Ústavu Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb., zákon č. 447/2008 Z. z. zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, ktorý podporuje sociálne začlenenie osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti. Systém peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov opakovanými a jednorazovými príspevkami prispieva k predchádzaniu využívania inštitucionálnych služieb najmä pobytovou formou a napomáha k návratu klienta do jeho prirodzeného domáceho prostredia.
• Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách upravuje právne vzťahy pri poskytovaní sociálnych služieb.
• Cieľom Národného programu rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím na roky 2021-2030 je vytvoriť optimálne podmienky pre implementáciu Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.
• Národná stratégia deinštitucionalizácie systému sociálnych služieb a náhradnej starostlivosti 2021 upravuje, že základným zámerom deinštitucionalizácie v Slovenskej republike je vytvorenie a zabezpečenie podmienok pre nezávislý život ľudí, odkázaných na pomoc, v prirodzenom sociálnom prostredí komunity.
• Na medzinárodnej úrovni základný legislatívny rámec tvorí Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý bol ratifikovaný Slovenskou republikou v roku 2010. Dohovor vychádza z holistického prístupu, kladie dôraz na zabezpečenie rovnakých práv osôb so zdravotným postihnutím, garantuje právo na život v spoločenstve s rovnakými možnosťami a voľbami ako majú ostatní ľudia.

Výzvy a Prekážky

Európsky parlament pripomína, že podľa článku 19 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím osoby so zdravotným postihnutím majú právo na nezávislý život a na primerané komunitné služby. Vyzýva Komisiu a členské štáty, aby čo najskôr postupne zrušili možnosti ústavnej starostlivosti, a aby zabezpečili prechod z ústavného a iného segregovaného prostredia na systém, ktorý umožní sociálnu účasť a v ktorom sa služby poskytujú v komunite a s plným zreteľom na individuálne potreby, vôľu a preferencie osoby so zdravotným postihnutím, zdôrazňuje, že je potrebné odstrániť stereotypy, diskrimináciu na základe zdravotného postihnutia (ableizmus) a mylné predstavy, ktoré bránia osobám so zdravotným postihnutím v nezávislom živote, a podporovať ich prínos pre spoločnosť. Taktiež zdôrazňuje, že prístup na trh práce je nevyhnutný na to, aby osoby so zdravotným postihnutím mohli viesť nezávislý život a plne sa zapojiť do spoločnosti. Vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom dostupného a cenovo prijateľného bývania, ktorý je veľkou prekážkou nezávislého života, zdôrazňuje, že komunitný nezávislý život sa musí posilniť a dosiahnuť ako alternatíva k rámci ústavnej starostlivosti. Vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali prístup zameraný na človeka a primeranú podporu potrebnú na zabezpečenie úplného začlenenia osôb so zdravotným postihnutím. Príslušné fondy EÚ by sa mali zameriavať na podporu inkluzívnych prostredí, služieb, nástrojov, treba uprednostňovať deinštitucionalizáciu, vrátane silnej podpory osobnej asistencie a nezávislého života. Osobná asistencia nie je žiadne privilégium, je to základné ľudské právo k tomu, aby aj osoby so zdravotným postihnutím mali vytvorené rovnaké podmienky k nezávislému životu. Je to niečo, čo pre ľudí bez postihnutia je automaticky dané, ale osoby so zdravotným postihnutím, bez nej nedokážu plnohodnotne fungovať v spoločnosti a ostali by izolovaní. Osobná asistencia je síce prístupná v 33 krajinách Rady Európy, ale 97% respondentov uvádza, že prístup k nej je nedostatočný alebo potrebuje zlepšenie. Všeobecný komentár č. 5 k nezávislému spôsobu života a začlenení do spoločnosti vyžaduje, aby vlády poskytovali primerané podporné služby rodinným opatrovateľom. Osobná asistencia je riadená používateľom, ktorú má osoba so zdravotným postihnutím k dispozícii, pričom pre ňu predstavuje prostriedok na nezávislý život. Financovanie sa musí poskytovať na základe individuálnych potrieb jednotlivca. Zdravotne postihnutá osoba má rozhodovať o tom, komu, ako, kedy, kde a akým spôsobom využije službu osobnej asistencie. Osobnú asistenciu majú kontrolovať sami osoby so zdravotným postihnutím.

Európska sieť nezávislého života ENIL, 2023 uvádza, že v Dohovore OSN a usmerneniach o deinštitucionalizácii sa zmluvné štáty vyzývajú, aby zohľadnili diskrimináciu osôb so zdravotným postihnutím, so zreteľom na ženy so zdravotným postihnutím, ktorí sa stávajú častejšie obeťami násilia a diskriminácie ako muži, a so zreteľom na starších ľudí a postihnuté deti, ktorí sú často vystavení inštitucionalizácii a segregácii. Podľa usmernení o deinštitucionalizácii podporné služby pre nezávislý život by mali byť dostupné, prístupné, prijateľné a cenovo dostupné. Príliš často existujú služby teoreticky, ale ľudia so zdravotným postihnutím k nim nemajú prístup. Môže to byť spôsobené postupmi, ktoré sú nedostupné, nespravodlivé a netransparentné. Orgány často blokujú prístup k službám namiesto toho, aby zabezpečili, podporu pre každého, kto to potrebuje. Existujú aj prípady, keď orgány služby alebo príspevky odnímajú na základe svojvôle. Na základe všeobecnej pripomienky č. 5 podpora pre osoby so zdravotným postihnutím by sa mala posudzovať prostredníctvom individuálneho prístupu. Pri posudzovaní by sa mala zohľadniť vôľa a preferencie osoby a malo by sa zabezpečiť plné zapojenie týchto osôb do rozhodovacieho procesu. Výbor OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím považuje za potrebné, aby orgány nepreťažovali osoby so zdravotným postihnutím neustálymi a príliš namáhavými hodnoteniami. Niektoré krajiny ponechávajú svoje hodnotenie výlučne na zdravotníckych pracovníkoch alebo na úradníkoch obce a štátu, ktorí často nerozumejú tomu, čo znamená model zdravotného postihnutia založený na ľudských právach. Čo sa týka posudzovania zdravotného postihnutia, postupy úradov sú často nespravodlivé a netransparentné. Tento proces môže byť zdĺhavý a náročný a v niektorých prípadoch nedôstojný. Použité metódy môžu byť tiež obmedzujúce a nezohľadňujú skutočné prekážky, ktorým čelia osoby so zdravotným postihnutím vo svojom každodennom živote. Posúdenia vo veľkej miere sú založené výlučne na lekárskych kritériách namiesto toho, aby sa pri vypracúvaní hodnotenia využíval ľudsko-právny prístup k zdravotnému postihnutiu, bez konzultácie so zdravotne postihnutými osobami. Mnohí ľudia so zdravotným postihnutím majú ťažkosti prejsť postupmi posudzovania, pretože orgány konajú ako strážcovia prístupu. Medzi ďalšie pretrvávajúce prekážky patria dlhé čakacie doby a nedôstojné procesy, zlá diagnostika skrytých zdravotných postihnutí, neskoré alebo žiadne posúdenie žien so zdravotným postihnutím a nedostatočná úroveň podpory.

tags: #sociálna #starostlivosť #o #mentálne #postihnutých #a