Sociálna starostlivosť o odsúdených na Slovensku: Cesta k resocializácii a prevencii recidívy

V každej spoločnosti existujú jedinci, ktorí porušujú zákony, a preto je nevyhnutné efektívne riešiť ich resocializáciu a reintegráciu do spoločnosti. Sociálna starostlivosť o odsúdených na Slovensku predstavuje komplexný systém opatrení zameraných na zníženie recidívy a podporu návratu odsúdených do bežného života. Tento článok sa zaoberá problematikou penitenciárnej a postpenitenciárnej starostlivosti na Slovensku, s dôrazom na rôzne aspekty resocializácie a prevencie recidívy.

Úvod do problematiky

V každej spoločnosti sa nájdu jedinci, ktorí porušujú jej pravidlá a normy zakotvené v zákonoch. Tieto porušenia, označované ako trestné činy, predstavujú hrozbu pre spoločnosť a sú definované v trestnom zákone. Aby bol čin považovaný za trestný, musia byť splnené dve základné podmienky: nebezpečnosť činu pre spoločnosť (materiálna podmienka) a naplnenie znakov uvedených v Trestnom zákone (formálna podmienka). Čin, ktorý je nebezpečný pre spoločnosť, ale nespĺňa definíciu trestného činu, nie je považovaný za trestný čin. Podobne, čin, ktorý spĺňa formálne znaky trestného činu, ale nedosahuje potrebnú úroveň nebezpečnosti pre spoločnosť, nie je trestným činom a klasifikuje sa ako priestupok. Spoločnosť sa bráni proti trestným činom rôznymi spôsobmi, pričom najčastejšie sa využíva forma izolácie páchateľov trestných činov a zároveň snaha o ich prevýchovu a harmonizáciu s uznávanými spoločenskými hodnotami, aby mohli opätovne žiť život riadneho, samostatného a zodpovedného občana. Táto forma je výkon trestu odňatia slobody.

Penitenciárna starostlivosť a jej funkcie

Výkon trestu odňatia slobody má niekoľko základných funkcií. Raszková a Hoferková (2013) uvádzajú sedem základných funkcií: odplatnú, regulatívnu, preventívnu, restoratívnu, výchovnú, morálnu a represívnu. Dôraz sa kladie na penitenciárne zaobchádzanie s odsúdenými počas výkonu trestu odňatia slobody, ktoré je zamerané na ich resocializáciu. Resocializácia predstavuje súhrn aktivít, ktorých cieľom je dosiahnuť účel trestu, teda chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovať ho k tomu, aby viedol riadny život.

Diferenciácia a program zaobchádzania

Dôležitá je vhodná diferenciácia odsúdených, a to ako v rámci vonkajšej diferenciácie (rozdelenie odsúdených podľa skutkovej podstaty trestného činu, ich rizikovosti a miery nebezpečenstva pre spoločnosť do jednotlivých stupňov s rôznou mierou stráženia), tak aj v rámci diferenciácie vnútornej (umiestnenie v otvorených, polootvorených a uzavretých oddeleniach, kde je rôzny rozsah práv a obmedzení). Okrem toho je potrebné zostaviť kvalitný program zaobchádzania, ktorý je špecifikovaný na konkrétneho odsúdeného s ohľadom na perspektívu jeho nápravy. Ľ. Gargalovič (2003) uvádza, že vypracovanie programu zaobchádzania je „základným prostriedkom na realizáciu individuálnej výchovnej práce s odsúdenými.“ Program zaobchádzania sa zaoberá všetkými oblasťami života odsúdeného, ako sú výchovné a vzdelávacie aktivity, možnosti pracovného zaradenia, voľnočasové aktivity, výchovné postupy, kontakty s primárnym sociálnym prostredím, korešpondencia, návštevy, vzťahy a väzby v rodine a pod. Pri stanovení cieľov programu zaobchádzania sa musí prihliadať na stupeň a povahu pozitívnych rezerv osobnosti odsúdeného, na jeho správanie, dĺžku trestu, termín možného podmienečného prepustenia, na možnosti zapojenia do individuálnych a skupinových aktivít, na možnosti a rozsah kontaktov s vonkajším svetom, ako aj na bezpečnostné hľadiská. V programe zaobchádzania sa stanoví jeden hlavný cieľ - perspektívny, ktorý by sa mal počas výkonu trestu odňatia slobody dosiahnuť. Tento cieľ sa dosahuje postupne cez čiastkové ciele - jednotlivé kroky v nápravnovýchovnom pôsobení. Pri dodržaní takéhoto postupu a vhodnej voľbe metód resocializačného pôsobenia by sa malo dať predpokladať, že v odsúdenom a v jeho prejavoch by mali nastať pozitívne zmeny, ktoré by mu mali umožniť viesť po prepustení z výkonu trestu na slobodu riadny život občana bez opätovného páchania trestnej činnosti.

Úloha pedagóga v penitenciárnej starostlivosti

Pedagóg zohráva kľúčovú úlohu v procese penitenciárnej starostlivosti. Jeho úlohy zahŕňajú:

Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o Sociálnej poisťovni Senica

• Vzdelávanie a výchova odsúdených: Organizuje vzdelávacie kurzy a výchovné aktivity, ktoré prispievajú k rozvoju osobnosti odsúdených a zvyšujú ich šance na úspešnú reintegráciu do spoločnosti.
• Individuálna práca s odsúdenými: Poskytuje individuálne poradenstvo a podporu odsúdeným pri riešení ich problémov.
• Spolupráca s ďalšími odborníkmi: Spolupracuje s psychológmi, sociálnymi pracovníkmi a ďalšími odborníkmi pri tvorbe a realizácii programov zaobchádzania s odsúdenými.
• Program zaobchádzania: Na zistenie potrieb odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody absolvuje odsúdený psychologické vyšetrenie osobnosti, podľa ktorého sa vyhotovuje program zaobchádzania. Po zaradení odsúdeného do skupiny a po jeho adaptačnom procese vypracuje sociálny pracovník spolu so psychológom plán výchovného pôsobenia (program zaobchádzania). Je základným prostriedkom na realizáciu individuálnej starostlivosti a výchovnej práce s odsúdením. Program zaobchádzania obsahuje všestrannú starostlivosť vo všetkých oblastiach života odsúdeného, napr. výchovné a vzdelávacie aktivity, pracovné zaradenie, voľnočasové aktivity, výchovné postupy, kontakty s primárnym prostredím, návštevy, korešpondencia, vzťahy a väzby k rodine. Pri vytváraní cieľov programu sa musí prihliadať na stupeň a povahu pozitívnych rezerv osobnosti na jeho správanie, dĺžku trestu, termín možného podmienečného prepustenia, možnosti zapojenia do individuálnych alebo skupinových aktivít, ako aj na možnosti a rozsah kontaktov s vonkajším svetom a bezpečnostné predpisy. Program obsahuje možnosti zaradenia do tréningového alebo terapeutického skupinového procesu, na ktorom sa dohodnú pedagóg, psychológ a sociálny pracovník.

Recidíva trestnej činnosti a jej príčiny

Realitou je, že páchatelia trestných činov sa aj napriek snahe odborníkov počas penitenciárneho zaobchádzania po prepustení k trestnej činnosti vracajú. Ústavy sa snažia, aby z nich páchateľ nevyšiel horší, ako prišiel. Príčiny recidívy trestnej činnosti môžu byť zapríčinené buď endogénnymi, alebo exogénnymi faktormi. Treba však povedať, že len málokedy sú determinované len jednými z nich, väčšinou ide o kombináciu oboch skupín faktorov.

Endogénne príčiny recidívy

Medzi endogénne príčiny recidívy môžeme zaradiť genetickú podmienenosť, mentálne postihnutie, duševné poruchy, či rôzne poruchy osobnosti. A. Zradulová (2002) vymedzila 5 základných typov osobnosti páchateľa:

• Mentálne nedostatočný typ: jedinci so zníženými rozumovými schopnosťami, ktorí sa dopúšťajú prevažne násilnej trestnej činnosti.
• Psychotický typ: páchateľ je v stave nepríčetnosti, motív je nezrozumiteľný, väčšinou brutálny.
• Socializovaný typ: trestný čin spácha len výnimočne, často z nedbanlivosti.
• Neurotický typ: veľkú úlohu hrá frustrácia, nevyriešený konflikt v rodine.
• Psychopatický typ: abnormálne indivíduum, člení sa na podskupiny ako afektívny, hypertímny, paranoidný, hysterický, schizoidný, anetický a nezdržanlivý psychopat.

Až na socializovaný typ, je možné vidieť prítomnosť endogénnych príčin páchania trestnej činnosti, ktoré majú vysoký predpoklad byť prítomné aj po realizácii penitenciárneho zaobchádzania a teda môžu zapríčiniť recidívne správanie.

Exogénne príčiny recidívy

Na druhej strane stoja exogénne príčiny recidívy. Medzi ne patrí zamestnanie (resp. možnosti zamestnať sa), rodina, spoločenské okolie páchateľa (vrátane tzv. „morálnej nákazy“ počas výkonu trestu od spoluodsúdených), či sociálne vylúčenie. Tieto je možné vo výraznej miere ovplyvniť a tým pôsobiť v oblasti prevencie recidívy pozitívnym smerom. Ovplyvniť ich môžeme v rámci postpenitenciárnej starostlivosti o odsúdeného.

Postpenitenciárna starostlivosť ako forma prevencie recidívy

Postpenitenciárna starostlivosť je forma prevencie recidívy trestnej činnosti, ktorá sa zameriava na ovplyvnenie exogénnych determinantov recidívy.

Prečítajte si tiež: Kontakty na Sociálnu poisťovňu Lučenec

Zamestnanosť ako kľúčový faktor

Jedným z exogénnych determinantov, ktoré de facto nútia odsúdeného po výkone trestu odňatia slobody recidivovať, je zamestnanosť, resp. minimálne možnosti odsúdeného zamestnať sa. Byť odsúdený, je biľagom, ktorý klienta sprevádza celý život. L. Vaska (2014) uvádza, že medzi negatíva nezamestnanosti patrí „rastúce sociálne napätie, sociálnu krízu, zhoršovanie zdravia, nárast chudoby, krízu rodinného a komunitného života, nárast kriminality a ďalších spoločensky nežiaducich javov - sociálne rizikových fenoménov.“ Odsúdený má problém aj po výkone trestu nájsť si zamestnanie. Aj keď v rámci výkonu trestu získa isté kvalifikačné predpoklady (prostredníctvom vzdelávania odsúdených, alebo aj pracovným zaraďovaním), často je u zamestnávateľa vyžadovaná trestná bezúhonnosť, čo klienta stavia do pozície neuplatniteľného na trhu práce. Bez príjmu zo zárobkovej činnosti sa človek znova ocitá pod hranicou chudoby, čo ho núti „zarobiť“ si na svoje živobytie pre neho jedinou schodnou cestou - kriminalitou.

V roku 2013 bol realizovaný výskum, kde boli realizované rozhovory s odsúdenými po výkone trestu odňatia slobody. Zistilo sa, že práve ich nízka kvalifikácia, ale najmä skutočnosť, že boli odsúdení, sa podpísala pod ich neschopnosť zamestnať sa. Otázka pre odbornú verejnosť by teda mala znieť, akým spôsobom si majú bývalí odsúdení zabezpečiť svoje živobytie bez páchania trestnej činnosti, keď sú kvôli faktu predošlého odsúdenia de facto nezamestnateľní? Riešenie je možné vidieť v liberalizácii požiadaviek zo strany zamestnávateľov na svojich potenciálnych zamestnancov, pričom by nebol podstatný len fakt odsúdenia, ale podstatný by bol konkrétny trestný čin, za ktorý bol páchateľ odsúdený. Pokiaľ charakter odsúdenia nekorešponduje s potrebami výkonu zamestnania, nemal by tento fakt vytvárať na trhu práce pre odsúdeného po výkone trestu bariéry. Nezamestnanosť totiž často vedie k chudobe a chudoba zas tvorí potencionalitu kriminálneho správania.

Rodina a jej podpora

Podpora rodiny, ktorá môže byť aj výsledkom dobre realizovanej postpenitenciárnej starostlivosti, môže odsúdenému postaviť základný kameň jeho úspešnej sociálnej adaptácie. L. Suchá (2012) uvádza, že rodina, ktorá má člena po výkone trestu odňatia slobody, by sa mala zamerať na svoje nové rodinné usporiadanie, opätovné včlenenie odsúdeného do každodenného rodinného života a do spoločnosti, mala by pracovať na svojich vzťahoch s odsúdeným a snažiť sa odpustiť mu, mala by umožniť odsúdenému vrátiť sa do svojej role v rodine a k z nej vyplývajúcim povinnostiam a pod. Práve pomoc a podpora zo strany rodiny môže asi najvýraznejšie ovplyvniť sociálno-adaptačný proces odsúdeného po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody.

Okolie a sociálne vylúčenie

Spoločnosť kriminálnikov z pochopiteľných dôvodov stavia na svoj okraj. Má strach z toho, že sa ľahko môžu navrátiť k trestnej činnosti, že je v nich akoby „zakódovaná“ a pritom si často ani neuvedomuje, že práve týmto prístupom ich odsudzuje na recidívne konanie. Spoločnosťou odmietnutý odsúdený, ktorý si svoj trest aj odpykal, nemá potom inú možnosť, len integrovať sa do sociálneho prostredia, ktoré ho príjme a to je z veľkej miery také, ktoré je tvorené tiež ľuďmi s narušenou schopnosťou sociálnej adaptácie. V takomto prostredí je pre jeho člena prirodzené správanie odporujúce všeobecne prijatým normám majoritnej spoločnosti, čo zvádza klienta k opätovnému páchaniu trestnej činnosti ako výsledku adaptácie sa do jediného prostredia, ktoré ho prijíma. Úlohou postpenitenciárnej starostlivosti by malo byť práve vynímať odsúdených po výkone trestu z rizikových prostredí a snažiť sa integrovať ich v intaktnej populácii. Je to možné len spojením práce s odsúdeným s prácou so spoločenským prostredím, do ktorého sa má navrátiť.

Sociálna kuratela a probačná a mediačná služba

Podstatné miesto v postpenitenciárnej starostlivosti má aj sociálna kuratela. Tá je upravená v Zákone č. 305/2005 o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele. Ten ju definuje ako „súbor opatrení na odstránenie, zmiernenie a zamedzenie prehlbovania alebo opakovania porúch psychického vývinu, fyzického vývinu a sociálneho vývinu dieťaťa a plnoletej fyzickej osoby a poskytovanie pomoci v závislosti od závažnosti poruchy a situácie, v ktorej sa nachádza dieťa alebo plnoletá fyzická osoba.“ (§1/3) Podobne vymedzuje sociálnu kuratelu aj L. Lešková (2012), podľa ktorej je úlohou kurátora pôsobenie zacielené na riešenie vzniknutých problémov, ak aj spoločne s klientom hľadať adekvátne riešenia na neutralizáciu alebo aj úplné odstránenie problémov, ak požiada o pomoc pri riešení nepriaznivej životnej situácie. Práca sociálneho kurátora s osobou po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody je vymedzená do niekoľkých oblastí. Prvou je sociálne poradenstvo zamerané hlavne na poskytovanie informácií o možnostiach riešenia sociálnej situácie. Tiež je v rámci sociálnej kurately potrebné pomôcť klientovi pri návrate do rodiny, pokiaľ ju má. Nakoľko často odsúdení disponujú nízkou kvalifikačnou úrovňou, mal by sociálny kurátor spolu s odsúdeným hľadať aj možnosti pri pokračovaní prípravy na povolanie. Odsúdení často po prepustení na slobodu disponujú len minimom prostriedkov a ocitajú sa v hmotnej núdzi. Nakoľko však niekoľko rokov až desaťročí žili v sociálnej izolácii, často nevedia, ako môžu tento svoj problém riešiť. Okrem toho môže sociálny kurátor na uľahčenie resocializácie osôb po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody alebo z výkonu väzby poskytnúť resocializačný príspevok. Mal by byť použitý hlavne na účel vybavenia osobných dokladov a zabezpečenia nevyhnutných vecí osobnej potreby. Požiadať oň môže odsúdený, ktorého výkon trestu odňatia slobody alebo výkon väzby trval viac ako 30 po sebe nasledujúcich dní, pričom sa musí uchádzať aj o pomoc orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pri začlenení do života. Žiadosť musí podať do ôsmich pracovných dní odo dňa prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody alebo z výkonu väzby. Jeho suma je maximálne vo výške 40 % sumy životného minima. Nemusí sa však vždy poskytnúť len v peňažnej forme. Ak je to pre naplnenie jeho účelu výhodnejšie, môže sa využiť jeho vecná, alebo kombinovaná forma. (Zákon NR SR č. Popri sociálnej kuratele má svoje miesto v postpenitenciárnej starostlivosti aj probačná a mediačná služba. Ako uvádza D. Květenská (2009, s. 227), táto má dve hlavné oblasti činnosti - probáciu (dohľ…

Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa modernizuje služby pre občanov

Projekt ŠNN a integrácia penitenciárnej a postpenitenciárnej starostlivosti

Cieľom projektu ŠNN je v rámci znižovania vplyvu rizikových faktorov sociálneho vylúčenia postupný ústup od preferovania neefektívnej koncepcie oddeleného odstraňovania rizikových faktorov sociálneho vylúčenia v rámci penitenciárnej a postpenitenciárnej starostlivosti na integrovanejší systém. Dnešnou realitou je, že resocializácia po prepustení z výkonu trestu zlyháva z pohľadu zainteresovaných subjektov na schopnosti vybudovať si vzťah s klientom, ktorý by viedol k cielenej práci pri riešení sociálnych problémov. Prvé dni po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody sú z pohľadu napĺňania základných životných potrieb (ubytovanie, strava, základná osobná hygiena) mimoriadne kritické. Je preto potrebné, aby prepustená osoba resp. Mapa aktualizovaná v určitých periódach bude slúžiť ako jednoduchý informačný zdroj pre sociálnych pracovníkov ústavov na výkon trestu odňatia slobody (pracujúcich s odsúdenými pred ich prepustením), prepúšťaných odsúdených a ich najbližších. Mapa bude obsahovať len informácie o poskytovateľoch sociálnych služieb krízovej intervencie zabezpečujúcich nevyhnutné podmienky na uspokojovanie základných životných potrieb (bývanie, strava, ošatenie, základná osobná hygiena) v nocľahárni, útulku a domove na polcesty (ďalej len „krízové zariadenie“). Na rozdiel od registra poskytovateľov sociálnych služieb, ktorý vedie príslušný vyšší územný celok, resp. - ďalších službách, ktoré krízové zariadenie poskytuje alebo zabezpečuje (napr. - o iných podmienkach pre prijatie (napr. potvrdenie o bez infekčnosti pred/pri nástupe do zariadenia, zákaz, resp.

Podmienečné prepustenie a postpenitenciárna starostlivosť

Postpenitenciárna starostlivosť je dôležitým pojmom, ak máte záujem, alebo ste s nami v jednaní o našej podpore a súčinnosti, vo vzťahu k žiadosti o podmienečné prepustenie na slobodu. Pojem postpenitenciárna starostlivosť nadväzuje v procese podmienečného prepustenia plynule na pojem penitenciárna starostlivosť. Byť práve prepusteným človekom na slobode neznamená len prvotnú radosť z voľnosti pohybu. Podmienečné prepustenie je ako skúšobné obdobie, v rámci ktorého máte dokázať, kto ste a kým sa chcete stať. Práca na vhodnom správaní sa a na lepšom spôsobe života je nikdy nekončiacim procesom pre každého z nás. No pre niektorých je tento proces oveľa náročnejší, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Vznikla v rámci našej organizácie v januári 2021. Nadväzujeme na spoluprácu organizácie Asociácia supervízorov a sociálnych poradcov (ASSP), Bratislava, ktorá realizovala kompletnú postpenitenciárnu a penitenciárnu starostlivosť terénnou alebo ambulantnou formou do decembra 2020. Rok 2022 bol pre nás významný v rámci našej Poradne pre ľudí vo/po výkone trestu a ich rodiny. Rozšírili sme naše služby v rámci ďalších krajov. V súčasnosti v poradni poskytujeme služby (sociálne a psychologické poradenstvo, program sociálneho výcviku) v Bratislavskom, Trnavskom, Banskobystrickom a Prešovskom kraji. Zároveň nás kontaktujú klienti z výkonu trestu aj z iných krajov kde nás žiadajú o pomoc. Veľmi významnou úlohou tejto poradne je listová korešpondencia, kedy sa na nás klienti obracajú s prosbou o pomoc pri hľadaní zamestania, ubytovania. Počas roka 2022 sme pôsobili v rámci skupinových aktivít v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Bratislava, kde pôsobíme už od roku 2021. Áno niekto si povie, prečo pracujeme práve s odsúdenými, veď si svoj trest zaslúžia. Nepochybne, ak niekto spácha testný čin, je právoplatne odsúdený a teda si tento trest “odpykáva” v zmysle zákona. Ale na druhej strane, sú to ľudia s rôznymi životnými situáciami a príbehmi, ktoré ich v živote ovplyvnili. Naša práca môže byť realizovaná aj vďaka finančným dotáciam z Bratislavského samosprávneho kraja v rámci projektu Centrum pre rodinu v kríze, ako aj dotáciou z ministerstva spravodlivosti - realizované s finančnou podporou Ministerstva spravodlivosti SR určenej na presadzovanie, podporu a ochranu ľudských práv a slobôd a na predchádzanie všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie. Ďalším dôležitým bodom našej poradne je práca s klientom, ktorým je nariadený program sociálneho výcviku, alebo psychologické poradenstvo. Klienti sa na nás obracali s materiálnou pomocou - hlavne klienti pri výstupe z výkonu trestu,s prosbou o pomoc pri hľadaní ubytovania, hľadaní práce, dlhodobo nepriaznivý zdravotnný stav. Zároveň v rámci psychologického a sociálneho poradenstva sme poskytovali poradenstvo v oblasti závislosti, zvládania náročnej situácií, úzkostné a depresívne stavy, partnerské a vzťahové problémy, ohrozenie sociálnym vylúčením, práca s hranicami, dysunkčné rodinné vzťahy, zvládanie rodičovských zručnosti.

Legislatívny rámec penitenciárnej a postpenitenciárnej starostlivosti

Penitenciárna a postpenitenciárna starostlivosť je upravená viacerými zákonmi a vyhláškami, medzi ktoré patria:

• Zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov
• Vyhláška č. 368/2008 Z. z. o výkone väzby
• Vyhláška č. 437/2006 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o výkone trestu odňatia slobody
• Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon
• Zákon č. 305/2005 Z. z. Trestný poriadok
• Zákon č. 416/2001 Z. z. o Probačnej a mediačnej službe
• Zákon č. 4/2001 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi
• Zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby
• Zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Hasičského a záchranného zboru
• Zbierka rozkazov generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže č.

Výzvy a perspektívy

Penitenciárna a postpenitenciárna starostlivosť na Slovensku čelí viacerým výzvam, medzi ktoré patria:

• Nedostatok finančných prostriedkov: Obmedzené finančné prostriedky sťažujú realizáciu komplexných programov resocializácie.
• Nedostatok kvalifikovaného personálu: Nedostatok pedagógov, psychológov a sociálnych pracovníkov sťažuje poskytovanie kvalitnej starostlivosti.
• Negatívne postoje spoločnosti: Negatívne postoje spoločnosti k prepusteným osobám sťažujú ich reintegráciu.
• Vysoká miera recidívy: Vysoká miera recidívy poukazuje na potrebu zlepšenia programov resocializácie.

Napriek týmto výzvam existujú aj perspektívy pre zlepšenie penitenciárnej a postpenitenciárnej starostlivosti na Slovensku. Medzi ne patria:

• Zvýšenie finančných prostriedkov: Zvýšenie finančných prostriedkov umožní realizáciu komplexnejších programov resocializácie.
• Zvýšenie počtu kvalifikovaného personálu: Zvýšenie počtu pedagógov, psychológov a sociálnych pracovníkov zabezpečí poskytovanie kvalitnejšej starostlivosti.
• Zmena postojov spoločnosti: Zmena postojov spoločnosti k prepusteným osobám uľahčí ich reintegráciu.
• Rozvoj nových programov resocializácie: Rozvoj nových programov resocializácie, ktoré sú zamerané na individuálne potreby odsúdených, môže znížiť mieru recidívy.

tags: #sociálna #starostlivosť #o #odsúdených #na #Slovensku