Sociálny pracovník: Profesijná orientácia a úlohy

Sociálna práca je multidisciplinárna oblasť, ktorá sa zaoberá riešením sociálnych problémov jednotlivcov, rodín, skupín a komunít. Sociálny pracovník zohráva kľúčovú úlohu v podpore sociálnej inklúzie a zlepšovaní kvality života ľudí v rôznych životných situáciách. Tento článok sa zameriava na profesijnú orientáciu sociálneho pracovníka a jeho úlohy v kontexte slovenskej sociálnej práce.

Predmet, objekt a úlohy sociálnej práce

Predmetom sociálnej práce je skúmanie príčin sociálnych problémov u jednotlivcov, skupín a komunít v konkrétnych sociálnych podmienkach. To zahŕňa ekonomické, psychologické, zdravotné a výchovné aspekty života v reálnom prostredí.

Konkrétne sa predmet sociálnej práce zameriava na:

1. Klienta sociálnej práce - človeka (jednotlivca, skupinu, komunitu), ktorý potrebuje profesionálnu pomoc na zvládnutie svojich problémov.
2. Skúmanie procesu zlyhávania klienta a odhaľovanie faktorov, ktoré posilňujú nežiaduce správanie.
3. Skúmanie procesu socializácie a resocializácie klienta s ohľadom na jeho špecifiká a rôznorodosť.

Sociálny subjekt má právo, možnosť a zodpovednosť za svoju sociálnu pozíciu v spoločnosti, čo je dôležité pre prístup k sociálnej problematike a sociálnej zodpovednosti.

Obsah sociálnej práce:

• Rešpektovanie jedinečnosti každého individuálneho života.
• Rešpektovanie univerzality života a spoluzodpovednosti za kvalitu prežitia, reprodukciu a kolobeh života.
• Humanizácia života a vytváranie dôstojného prostredia pre každý individuálny život.

Objektom sociálnej práce je praktická činnosť ľudí, ktorá pokrýva jedinca, skupinu, komunitu a celú spoločnosť. V teoretickej rovine a vo výskume sa objekt sociálnej práce zameriava na:

• Sociálne javy a problémy.
• Príčiny sociálnych problémov.
• Možnosti a spôsoby realizácie sociálnych opatrení na riešenie sociálnych problémov.
• Vzťah jednotlivcov, skupín alebo komunít k sociálnym problémom a ich príčinám.
• Hodnotová orientácia, postoje a názory v súvislosti s konkrétnym sociálnym problémom.
• Možnosti, spôsoby a efekty prevencie sociálnych problémov.
• Adekvátnosť a efektívnosť metód a techník sociálnej práce.

Úlohy sociálnej práce spočívajú v riešení sociálnych problémov a sú funkčne závislé od ich povahy a rozsahu.

Prečítajte si tiež: Profesijná orientácia v sociálnej práci

Vzťah sociálnej práce k iným vedným disciplínam

Sociálna práca je úzko prepojená s množstvom akademických a praktických disciplín, ktoré sa zaoberajú životom človeka. Najvýznamnejšie prepojenia sú s:

• Právom a právnymi vedami: Právo poskytuje informácie o povinnostiach spoločnosti voči klientovi, o právach a povinnostiach sociálneho pracovníka voči klientovi a o právach a povinnostiach klienta voči spoločnosti. Právny systém reguluje nežiaduce správanie v prípade vážnych sociálnych stretov.
• Etikou: Etika poskytuje vzory ľudského správania, ktoré sú spoločnosťou akceptované alebo odmietané.
• Psychológiou: Psychológia a sociálna práca sa zameriavajú na klienta a jeho problém, vzťahy v spoločnosti, myšlienkové procesy a emocionálne stavy klienta. Psychológia sa zaoberá vnútorným svetom klienta, zatiaľ čo sociálny pracovník sa zameriava na spoločenské fungovanie klienta a hľadá možnosti riešenia v jeho okolí a v spoločnosti.
• Patopsychológiou: Patopsychológia poskytuje poznatky o psychických anomáliách a deficitoch, hraničných stavoch osobnosti a psychických sprievodných javoch životných nedostatkov.
• Psychiatriou: Psychiatria a sociálna práca sa zaoberajú ľuďmi a ich individuálnymi či spoločenskými problémami. Psychiatria sa zameriava na liečenie choroby a medicínsky model človeka, zatiaľ čo sociálny pracovník sa upriamuje na vzťahy medzi ľuďmi, posilňuje silné stránky osobnosti a pracuje na zmene životných podmienok pre klienta.
• Sociológiou: Sociológia sa zameriava na odhalenie vedeckých faktov a zákonitostí javov, zatiaľ čo sociálna práca sa zameriava na pomoc klientovi, aby lepšie porozumel sám sebe a svojim vzťahom k iným. Sociálna práca sa snaží odhaliť klientove kladné stránky a rezervy v jeho okolí.
• Sociálnou pedagogikou: Sociálna práca a sociálna pedagogika sa vyvíjali súbežne a majú spoločný základ. Sociálna práca skúma sociálne problémy človeka a ich riešenie, zatiaľ čo sociálna pedagogika je pedagogickou disciplínou. Oba odbory sa zameriavajú na človeka, sociálnu aktivitu v spoločenskom prostredí a humanistický prístup.
• Filozofiou: Filozofia tvorí základ vedeckého poznávania a ponúka spôsob poznávania a formulácie teórií. Filozofia obsahuje sociálne poznanie reality ľudskej spoločnosti v jej vývoji.

Definícia sociálnej práce

Medzinárodná federácia sociálnych pracovníkov (IFSW) definuje sociálnu prácu ako oblasť, ktorá podporuje sociálne zmeny, rieši problémy v medziľudských vzťahoch a pomáha zlepšovať život prostredníctvom rozvoja schopnosti robiť slobodné rozhodnutia. Sociálna práca zasahuje tam, kde dochádza k nezhodám v interakcii ľudí a ich okolia.

Každá národná asociácia má svoju definíciu sociálnej práce, ale všetky zdôrazňujú význam pomoci, ktorá smeruje ku skvalitneniu života jednotlivcov, rodín, skupín, komunít a celej spoločnosti. Z pôvodne represívne orientovanej sociálnej práce sa preorientovala na preventívne aktivity.

Sociálna práca je vnímaná ako multidisciplinárna vedná oblasť, ktorá disponuje špeciálnymi metódami práce a teoreticky je zameraná na oblasť sociálnej starostlivosti o jednotlivca, rodinu, skupinu, komunitu či spoločnosť, ako aj na prípravu odborníkov do tejto oblasti. Je to aj praktická činnosť, ktorá je zameraná na predchádzanie alebo úpravu problémov.

Sociálna pomoc

V slovenských podmienkach je sociálna práca vnímaná ako činnosť, ktorá je orientovaná na získavanie a spracúvanie informácií o príčinách vzniku hmotnej núdze a sociálnej núdze, ako aj o potrebe poskytovania sociálnej pomoci, o voľbe adekvátnej formy sociálnej pomoci a sledovaní jej účinnosti (Zákon NR SR č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách).

Prečítajte si tiež: Terénna sociálna práca a sociálni pracovníci

Základným cieľom je pomoc k svojpomoci. Americká škola sociálnej práce kladie dôraz na konkrétnosť, význam rodiny, využívanie všetkých dostupných zdrojov, osobný kontakt sociálneho pracovníka a klienta ale aj špeciálnu prípravu odborníkov. Francúzska škola sociálnej práce zdôrazňuje význam hodnoty pre oblasť sociálnej práce na kresťanskom princípe, pomoc blížnemu v núdzi - ako základná hodnota kresťanstva - pre všetky európske školy sociálnej práce.

Súčasná sociálna práca má:

• Verejný charakter - je dostupná pre všetkých občanov.
• Inštitucionálnu formu - na všetkých úsekoch praktickej sociálnej práce sú vytvorené inštitúcie (štátne, samosprávy, mimovládne).
• Preventívny charakter - sociálna práca má dve oblasti: prevenciu a nápravu. Prevencia je zameraná na predchádzanie alebo minimalizovanie vývoja patologických javov v spoločnosti.
• Pluralitu zdrojov - využíva všetky dostupné zdroje pre potreby klientov sociálnej práce.
• Úzky vzťah medzi teóriou a praxou - prax sociálnej práce je základným prvkom pre rozvoj sociálnej práce ako vednej disciplíny.
• Premenlivý charakter - je daný objektom skúmania, ktorým je sociálny problém.

Pomoc a pomáhanie

Pomoc je prirodzenou a nevyhnutnou kategóriou ľudstva. V najstarších dejinách bola pomoc súčasťou života existencie ľudskej spoločnosti a vyskytovala sa v súvislosti s niektorou z foriem akútneho ohrozenia ako boli napríklad choroba, či agresia alebo osirenie, ovdovenie, chudoba a telesné postihnutie.

V stredoveku boli vytvorené dve formy poskytovania pomoci:

• Spontánna a osobná pomoc - dávanie almužny.
• Organizovaná pomoc pre ľudí, o ktorých sa nedokázali postarať ich rodiny alebo blízki (seniori, siroty, chorí). Medzi prvé organizované inštitúcie zamerané na pomoc zaraďujeme špitály.

Pomoc sa najskôr poskytovala individuálne, neskôr sa začala organizovať a stala sa predmetom úvah mnohých mysliteľov a snahou obcí a miest. Pomoc a jej jednotlivé formy sa postupne profesionalizovali a utvárali sa pomáhajúce profesie, medzi ktoré dnes zaraďujeme povolania ako: lekár, ošetrovateľ, sestra, psychológ, terapeut a poradca, kňaz, sociálny pracovník a iné.

Prečítajte si tiež: Funkcie sociálnej práce v spoločnosti

Pojem pomoc sa mení spolu so zmenami, ktoré prebiehajú vo vnútri spoločnosti a je závislá na jej štruktúre, kultúre, náboženstve a podobne.

Z historického hľadiska je možné pri poskytovaní pomoci rozlíšiť tri formy:

• Individuálnu, dobrovoľnú pomoc orientovanú na aktuálnu pomoc.
• Sociálnu politiku štátu prostredníctvom práva a financií s preventívnym charakterom.
• Služby orientované na človeka cez sociálnu prácu, zdravotnú starostlivosť a verejné vzdelávanie.

Pomoc má v ľudskej spoločnosti výnimočné miesto, je chápaná ako základný morálny princíp, ktorý ovplyvňuje fungovanie spoločnosti. Každý človek je odkázaný na pomoc pri rozvoji svojej osobnosti počas životného cyklu. Starostlivosť je prirodzenou súčasťou pomoci.

Starostlivosť môžeme charakterizovať aj ako aktivitu namierenú na človeka a jeho stránky existencie, nad ktorými ľudia nemajú žiadnu moc: zraniteľnosť a závislosť.

Dnes má človek nárok na odbornú pomoc aj zo strany sociálneho pracovníka a to najmä v situáciách ako sú:

• Nezamestnanosť
• Chudoba
• Choroba (zdravotná alebo duševná)
• Staroba
• Smrť živiteľa
• Úmrtie príbuznej či blízkej osoby, ale aj narodenie
• Strata rodiny
• Strata domova
• Rôzne formy sociálneho zlyhania (sociálna izolácia či sociálna exklúzia) a iné

S neustálym nárastom potreby pomoci sa kontinuálne zvyšovala aj miera pomoci a rozširovali sa formy poskytovanej pomoci. Prvotné individuálne pomáhanie prestalo spĺňať požadovanú úroveň, pomoc sa začala organizovať a postupne sa vytvárali inštitúcie, ktoré sa zaoberali jej realizáciou a ktoré sú dnes vo veľkej miere financované (a tým aj kontrolované) z verejných zdrojov.

Vznik inštitúcií bol základným predpokladom pre poskytovanie pomoci na odbornej úrovni a je namierená na oblasť zvládania problémov a rizík modernej spoločnosti. Sociálna práca je zaradená medzi pomáhajúce profesie. Je to profesionálne konanie sociálnych pracovníkov, ktoré je orientované na poskytovanie pomoci, sprevádzanie a obnovovanie prirodzených sociálnych kompetencií jednotlivcov, rodiny, skupiny či komunity.

Počas životného cyklu sa stretávame s rozličnými formami pomoci, vrátane celej škály foriem sociálnej pomoci. Z hľadiska zamerania môžeme pomoc deliť na:

• Horizontálnu
• Vertikálnu

Pri horizontálnom členení ide o pomoc, potreba ktorej vychádza z oblastí napríklad: zdravotnej, hospodársko-materiálnej, psychologickej (psychoterapia), sociálnej (poradenstvo). Pri vertikálnom členení rozlišujeme pomoc podľa jej adresátov, teda pomoc je určená - jednotlivcom, rodinám, skupinám, komunitám, spoločnosti (sociálno-právna ochrana, duševná hygiena, …) a globálnemu svetovému spoločenstvu (napr. rozvojová pomoc)

Ak klient pomoc hľadá a pre pomoc za sociálnym pracovníkom prichádza môžeme súhlasiť s prof. Ludewigom, že dochádza ku štyrom základným typom pomoci:

• Odborné vedenie
• Sprevádzanie
• Poradenstvo
• Terapia

Tieto štyri typy pomoci sú odrazom očakávania klienta, ktorý prichádza za sociálnym pracovníkom.

• „Pomôž nám rozšíriť naše možnosti“ - dôvodom pomoci je chýbanie alebo nedostatok zručností. Pomoc realizujeme poskytovaním poznatkov a vedomostí.
• „Pomôž nám využiť naše možnosti“ - dôvodom pomoci je pre vnútorné zablokovanie systému. Spôsobom pomoci je podpora existujúcej štruktúry.
• „Pomôž nám znášať našu situáciu“ - dôvodom pomoci sú neodstrániteľné problémy. Spôsobom pomoci je stabilizácia systému pomocou cudzej štruktúry.
• “Pomôž nám odstrániť naše utrpenie“ - dôvodom pomoci sú odstrániteľné problémy. Spôsob pomoci je prispieť k riešeniu (odstráneniu) problematického systému.

Ak klient pomoc nehľadá a neprichádza si pre ňu k sociálnemu pracovníkovi potom spoluprácu sociálneho pracovníka s klientom môžeme nazvať skôr starostlivosťou, opatrovaním, kontrolou, poručníctvom a podobne. Ponúkanie pomoci by malo byť formou spolupráce, v ktorej sa stretávajú dvaja rovnocenní partneri - klient a sociálny pracovník.

V praxi v rámci profesionálneho konania sociálneho pracovníka môžeme rozlíšiť osem spôsobov práce s klientom. Prvé štyri môžeme označiť ako kontrolu:

• Objasňovanie
• Presvedčovanie
• Dozor

Tieto spôsoby práce na základe klientovej žiadosti sa môžu zmeniť na ponuku pomoci v hociktorom okamihu (ak ju sociálny pracovník dokáže zachytiť a počuť). Zvyšné štyri spôsoby práce priraďujeme k činnostiam vychádzajúcim z princípu pomoci:

• Sprevádzanie
• Vzdelávanie (návody a poučenie)
• Poradenstvo
• Terapia

Sociálna starostlivosť a sociálna pomoc

Sociálna starostlivosť a sociálna pomoc sú dva najčastejšie používané termíny v sociálnej práci. Často sa v praxi zamieňajú i napriek tomu, že sa vzťahujú k presne vymedzeným situáciám. Sociálna starostlivosť je charakteristická tým, že:

• Sociálny pracovník má dominantné postavenie a rozhoduje o výbere foriem sociálnej starostlivosti, o miere a dĺžke poskytnutej sociálnej starostlivosti a podobne.
• Klient, ktorý starostlivosť prijíma je vnímaný ako ten, ktorý nedokáže, nevládze, nie je schopný hľadať riešenia vlastného problému. Klient je odkázaný na starostlivosť odborníka - sociálneho pracovníka, čiže je v pasívnej pozícií.

Sociálna starostlivosť je činnosť, ktorá pomáha uspokojovať spoločnosťou uznané tzv. objektívne sociálne potreby (udalosti) občanov. Sociálna starostlivosť môže byť zameraná na:

• Klienta - jednotlivca, rodinu, skupinu, komunitu či spoločnosť
• Sociálne prostredie v prípade, že toto pôsobí v rozpore so záujmami jednotlivca alebo spoločnosti (asociálne).

Terminologické spojenie sociálna starostlivosť zdôrazňuje celospoločenský charakter starostlivosti. Na jej podporu existujú sociálne inštitúcie, organizácie alebo občianske združenia, ktoré vytvárajú sociálnu sieť, prostredníctvom ktorej sa sociálna starostlivosť realizuje. Na realizácii sociálnej starostlivosti sa podieľajú:

• Štát, prostredníctvom štátnej správy a jej zariadení
• Obce a nimi zriaďované sociálne inštitúcie
• Sociálna poisťovňa
• Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR)
• Cirkevné alebo charitatívne inštitúcie a organizácie
• Občianske združenia, nadácie, spolky

Sociálnu starostlivosť vo vnútri štátu môžeme chápať ako:

• Určitý dohľad či patronát štátu nad osudmi svojich občanov, ak ide o vzťah štát - občan
• Formu občianskej solidarity, ak ide o vzťah občan - občan

V minulosti na základe troch krokov dochádzalo ku vzniku verejnej sociálnej starostlivosti: chudoba, sociálna pomoc a verejná sociálna starostlivosť.

Cieľom sociálnej starostlivosti je maximálny rozvoj celej osobnosti a to vedomým prispôsobením sa človeka jeho okoliu, alebo prispôsobením okolia osobitným požiadavkám a schopnostiam handicapovaného človeka. “Sociálna starostlivosť vystupuje ako širší pojem, pričom zahŕňa v sebe aj obsah pojmu sociálna pomoc.“

Sociálna pomoc je aktívna spolupráca sociálneho pracovníka a klienta pri riešení problémových situácií v živote človeka, ktorú môžeme vymedziť pojmami:

• Partnerská pomoc
• Sprevádzanie
• Napomáhanie

V sociálnej pomoci pomáhajúci čiže aktér poskytujúci podporu vystupuje v partnerskej rovine - navrhuje, odporúča a spolupôsobí pri realizácii optimálnej forme pomoci, a prijímateľ pomoci je aktívnym článkom a rozhoduje:

• O tom v čom chce pomôcť
• Akú formu pomoci potrebuje
• Volí si pomáhajúcu osobu

Sociálnu pomoc chápeme ako:

• Sociálna prevencia, sociálne poradenstvo, sociálne služby, riešenie hmotnej alebo sociálnej núdze v rátane sociálnej núdze občanov s ŤZP, v dôsledku ktorej si občan sám, alebo ani s pomocou rodiny nedokáže zabezpečiť základné životné podmienky a to: Jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie.

Strieženec definuje sociálnu pomoc ako súbor činností, ktoré občanovi pomáhajú zabezpečiť základné životné podmienky, nadobudnúť sociálnu stabilitu a obnoviť sociálnu nezávislosť a sociálnu suverenitu.

Sociálna pomoc sa nevzťahuje na formy susedskej či rodinnej pomoci. Ide o pomoc pri bežných životných situáciách predovšetkým náklady na potraviny, ubytovanie, oblečenie, hygienu, nábytok, kúrenie a osobné potreby bežného života napríklad na kultúrnom živote.

Pomoc v osobitných situáciách je zameraná na vytváranie a zaisťovanie životných podmienok, preventívna zdravotnícka pomoc a pomoc v chorobe, pomoc pri plánovaní rodičovstva, pri resocializácii postihnutých, pomoc pri prekonávaní osobitných sociálnych ťažkostí, pomoc v starobe.

V praxi sa stretávame s delením sociálnej pomoci na tri základné úrovne:

• Primárna pomoc: samotné nároky na pomoc. Slúži k rozvoju osobnosti a k vývoju ľudí - preventívna pomoc.
• Sekundárna pomoc: aktuálna pomoc pri už vzniknutých problémoch - z metód práce sa využíva poradenstvo, rehabilitácia, terapia, ekonomická pomoc, sociálna opora a iné.
• Terciárna pomoc: dodatočná pomoc - na riešenie situácií, ktoré sa nedajú zvládnuť bez intenzívnej cudzej pomoci.

Včasná a adresná sociálna pomoc šetrí spoločnosti ekonomické prostriedky, ale aj v rámci pomoci zabraňuje vzniku sociálno-patologických javov v spoločnosti.

V teoretickej rovine sa oblasť sociálnej pomoci zameriava na hľadanie odpovedí otázok:

• Komu má byť pomoc poskytnutá
• Kedy máme ponúknuť pomoc
• Za akých podmienok je potrebné pomoc poskytnúť
• Prečo máme pomoc poskytnúť
• Ako ponúkať pomoc - voľba, druh, spôsob určitých postupov

Sociálnu pomoc môžeme chápať ako štátom organizované, garantované, či poskytované formy sociálnej starostlivosti, a to aj vrátane štátom vytváraných podmienok pre realizáciu týchto činností v rámci neštátneho sektoru.

V podmienkach slovenskej sociálnej práce je pojem sociálna starostlivosť vývojovo starší ako pojem sociálna pomoc, pričom znamená aj širší obsah.

tags: #sociálny #pracovník #profesijná #orientácia #úlohy