Sociálne procesy a osobnosť: Vzájomný vzťah

Sociálna psychológia je vedná disciplína, ktorá sa zaoberá tým, ako je správanie človeka ovplyvňované prítomnosťou iných ľudí, aj keď je táto prítomnosť len domnelá, nie fyzická. Táto oblasť psychológie vznikla na začiatku 20. storočia s očakávaniami, že pomôže vyriešiť konflikty a nastoliť mier, čo sa však úplne nepodarilo.

Sociálne poznávanie a atribúcia

Sociálne poznávanie sa týka toho, ako vnímame a interpretujeme informácie o sebe a iných. Atribúcia je proces, ktorým si ľudia vysvetľujú svoje správanie a správanie iných. Atribúcie sú úsudky o príčinách správania.

Typy atribúcií

  • Dispozičná atribúcia: Prisudzuje príčinu správania vnútorným vlastnostiam alebo charakteristikám osoby (napr. lenivosť).
  • Situačná atribúcia: Pripisuje príčinu správania vonkajším faktorom alebo okolnostiam (napr. hlučné prostredie).

Chyby v atribúcii

  1. Sociálna žiadúcnosť: Preceňovanie sociálne nežiadúceho správania a prehliadanie sociálne žiadúceho správania.
  2. Bežnosť a netypickosť správania: Bežné správanie sa vysvetľuje situačnými vplyvmi, zatiaľ čo zriedkavé správanie sa vysvetľuje osobnostnými príčinami.
  3. Personalizmus: Ak sa nás správanie priamo dotýka, uchýlujeme sa k osobnostnej atribúcii, ak sa nás týka nepriamo, k situačnej.
  4. Základná atribučná chyba: Nadmerný dôraz na vnútorné príčiny a osobnú zodpovednosť a podceňovanie vonkajších príčin a situačných vplyvov na správanie.
  5. Efekt herca a diváka: Správanie iných vysvetľujeme stabilnými osobnostnými príčinami a naše vlastné vonkajšími (situačnými) príčinami.
  6. Sebavyzdvihovanie: Sklon vysvetľovať svoje správanie kladne.
  7. Chyba prvého dojmu (chyba poradia): Podobné ako haló-efekt, kde prvý dojem ovplyvňuje celkové hodnotenie.
  8. Predsudky: Stotožňovanie sa s názormi iných bez vlastného presvedčenia.
  9. Chyba vyplývajúca zo sympatie a antipatie: Sympatickým ľuďom pripisujeme pozitívnejšie vlastnosti.
  10. Vplyv povahy učiteľa: Sklon súdiť druhých podľa seba.

Postoje

Postoje sú naučené, relatívne stabilné hodnotenia človeka alebo idey, ktoré ovplyvňujú naše správanie, pocity a myslenie.

Zložky postojov

Postoje majú tri zložky:

  1. Kognitívna: Vedomosti a presvedčenia o objekte postoja.
  2. Afektívna: Emocionálne reakcie a pocity spojené s objektom postoja.
  3. Konatívna: Správanie alebo úmysly správať sa určitým spôsobom voči objektu postoja.

Formovanie postojov

Postoje sa formujú rôznymi spôsobmi:

Prečítajte si tiež: Článok o sociálnych procesoch a osobnosti 2009

  1. Podmieňovaním: Z jednej generácie na druhú.
  2. Sociálnym učením: Pozorovaním postojov iných ľudí a ich osvojovaním.

Funkcie postojov

  1. Hodnotová: Postoje vyjadrujú našu hodnotovú orientáciu.
  2. Egoobranná: Postoje nás chránia proti úzkosti a ohrozeniu našej sebaúcty (napr. projekcia vlastných neprijateľných impulzov na iných).
  3. Sociálne-adiustačná: Postoje nám pomáhajú cítiť sa súčasťou nejakého spoločenstva.

Zmena postojov

Postoje nemožno zmeniť zákonom, ale platné spoločenské normy áno. Potom sa podľa normy zmenia aj postoje.

Vzťah postojov a správania

Postoje umožňujú predpokladať správanie, ale nie vždy ho predurčujú. Medzi postojmi a správaním je vzťah, ktorý ovplyvňujú:

  1. Sila postoja.
  2. Relevantnosť postoja pre dané správanie.
  3. Sociálne tlaky.

Ako meniť postoje

  1. Prispôsobte svoje pôsobenie charakteristikám osoby, ktorú chcete zmeniť.
  2. Prispôsobte presviedčanie situácii, v ktorej sa recipient nachádza.
  3. Človek, ktorý presviedča, by mal byť príťažlivý, atraktívny.

Výchova v rodine

Štýl výchovy v rodine má zásadný vplyv na vývoj osobnosti dieťaťa. Rozoznávame niekoľko základných štýlov výchovy:

  1. Autoritatívny: Rodičia kontrolujú svoje deti, vyžadujú od nich správanie sa na úrovni ich intelektu, veku a schopností. Náročnosť a požiadavky spájajú so srdečnosťou, opaterou a obojstrannou komunikáciou. Deti takto vychované sú nezávislé, presadia sa v živote, sú priateľské voči rovesníkom a s rodičmi ďalej spolupracujú.
  2. Zhovievavý: Rodičia kladú len malé nároky na deti. Deti vyrastajúce v tejto rodine majú pokojnejšie nálady a sú vitálnejšie, avšak ich správanie je nezrelé, nekontrolujú svoje impulzy, nie sú spoločensky zodpovední a nevedia sa v živote spoliehať sami na seba.
  3. Panovačný: Rodičia presadzujú svoju moc bez starostlivosti, srdečnosti a obojstrannej komunikácie. Správanie detí posudzujú podľa pevných noriem. Vážia si poslušnosť, rešpekt voči autorite, tradíciám a udržiavanie poriadku. Deti majú sklon byť priemerne schopné a zodpovedné, ale boja sa od spoločnosti a chýba im spontánnosť.
  4. Zanedbávajúci: Rodičia sa zaujímajú o svoje záujmy a nestarajú sa o aktivity detí. Nevedia, čo robia deti vo voľnom čase a s kým sa stýkajú. Deti sú hedonistické, bez frustračnej tolerancie a citovej kontroly, nemajú dlhodobé ciele, alkohol požívajú vo zvýšenej miere a majú časté záznamy v registri trestov.

Tieto štyri schémy nie sú jednoznačné, pretože život je oveľa komplikovanejší a rodičia používajú odlišné spôsoby výchovy v odlišnom čase, za odlišných okolností a pri rozličných deťoch.

Interakcia osobnosti a prostredia

Nielen rodičia sa podieľajú na výchovnom prostredí. Osobnosť dieťaťa sa sama podieľa na výchovnom prostredí.

Prečítajte si tiež: Terénna sociálna práca a sociálni pracovníci

  • Reaktívna interakcia: Odlišní ľudia reagujú na to isté prostredie odlišne.
  • Evokatívna interakcia: Každá osobnosť vyvoláva u rozličných ľudí odlišné reakcie.
  • Proaktívna interakcia: Deti si vyberajú a vytvárajú prostredie, v ktorom rastú.

Malé skupiny

Veľká časť nášho života sa odohráva v malých skupinách, ktoré sú efektívnym nástrojom na dosahovanie cieľov. Za malú skupinu považujeme skupinu s 3-13 členmi.

Dôležitosť diskusií v malých skupinách

V demokratickom spôsobe vlády sa všetky dôležité rozhodnutia musia prediskutovať. Skupinové rozhodnutia sú kvalitatívne lepšie ako rozhodnutia jednotlivcov a v skupine vzrastá motivácia k činnosti.

Synergický efekt

Riešenie problémov v skupine dáva kvalitnejšie výsledky než jednotlivci v skupine.

Faktory ovplyvňujúce malé skupiny

  1. Veľkosť skupiny: Najefektívnejšie sú skupiny s 5 členmi.
  2. Typ skupiny:
    • Malé skupiny: Členovia majú možnosť vstupovať do vzájomnej interakcie a vytvoriť si vzťahy.
    • Veľké skupiny: Komunikácia medzi vedúcim a členmi je len sprostredkovaná a nevznikajú tu osobné vzťahy.
  3. Miesto stretávania členov skupiny: Určuje atmosféru stretnutia.
  4. Usporiadanie sedenia členov: Tým je dané, akú štruktúru má skupina a čo chce dosiahnuť.
  5. Skupinové normy: Neformálne pravidlá činnosti skupiny, ktoré nie sú nikde napísané, ale dodržujú sa.
  6. Skupinové pravidlá: Písané regulátory správania.
  7. Skupinová súdržnosť: Vyjadruje to, čo drží členov skupiny spolu.

Skupinové myslenie

Pri skupinovom myslení je skupina natoľko súdržná, že neprijíma žiadne nové myšlienky z vonka, čím členovia ignorujú etické dôsledky svojho konania a stereotypyzujú členov iných skupín.

Problémy v skupinách

  • Nikto nechce hovoriť o reálnych, skutočných problémoch.
  • Niektorí členovia sa skupinového diania nezúčastňujú a nemajú záujem.
  • Na schôdzach je veľa odbocení od témy.
  • Vedúci rozhodne vopred o výsledku a schôdza to má len odobriť.
  • Ľudia útočia jeden na druhého.

Vedúci skupiny

Funkcia vedúceho môže byť:

Prečítajte si tiež: Funkcie sociálnej práce v spoločnosti

  1. Poverený vedením skupiny.
  2. Volený skupinou.
  3. Funkcia vedúceho rotuje medzi jednotlivými členmi.

Spôsoby vládnutia vedúceho

  • Autoritatívny: Strháva pozornosť na seba, rozhoduje len on sám a neporadí sa s členmi o rozhodovaní.
  • Demokratický: Nerozhoduje vodca sám, ale prichádza s podnetmi, aby o nich diskutovali.
  • Liberálny: Vodca nie je príliš výrazný a nerobí veľa pre skupinu.

Povinnosti vedúceho

  1. Stanoviť postupy činnosti skupiny.
  2. Zabezpečiť, aby sa členovia zoznámili.

Metódy skúmania sociálnej interakcie

Sociálna psychológia využíva rôzne metódy na skúmanie sociálnej interakcie a vzťahov:

  • Pozorovanie
  • Experiment
  • Dotazník
  • Rozhovor
  • Sociometria
  • Analýza produktov činnosti

Osobnosť v sociálnom systéme a socializácia

Osobnosť zohráva kľúčovú úlohu v sociálnej psychológii, pretože sociálna determinácia a sociálna činnosť sú základnými činiteľmi, ktoré tvoria podstatu osobnosti každého jednotlivca.

Kategórie pre sociálno-psychologickú analýzu

  1. Celistvosť: Jednota, vzájomná nadväznosť a podmienenosť jednotlivých stránok a dimenzií osobnosti.
  2. Autoregulácia: Schopnosť žiaka realizovať svoje predsavzatia, plánovať, kontrolovať a hodnotiť vlastnú aktivitu.
  3. Činnosť: Základná aktivita, kde sa žiak prejavuje, osobne a spoločensky uplatňuje, sebarealizuje a rozvíja.

Sociálna kompetencia osobnosti

Všeobecná schopnosť jednotlivca úspešne a efektívne interagovať so sociálnym prostredím.

Sociálna zrelosť

Dimenzia osobnosti, ktorá v sebe spája také osobnostné vlastnosti, ktoré umožňujú jej celkové pôsobenie v interakcii.

tags: #sociálne #procesy #a #osobnosť #vzťah

Ďalšie články