Sociálno-psychologická dráma: Znaky a príklady

Sociálno-psychologická dráma je žáner, ktorý sa zameriava na prenikavé zobrazenie vnútorného sveta postáv v kontexte spoločenských problémov a konfliktov. Tento žáner sa snaží hlboko preniknúť do psychiky človeka, pričom ho zasadzuje do konkrétneho spoločenského prostredia, ktoré na neho vplýva a formuje jeho konanie.

Charakteristické znaky sociálno-psychologickej drámy

Sociálno-psychologická dráma sa vyznačuje niekoľkými kľúčovými znakmi:

• Dôraz na vnútorný svet postáv: Na rozdiel od diel, ktoré sa sústreďujú primárne na vonkajší dej a udalosti, sociálno-psychologická dráma sa zameriava na myšlienky, pocity, motivácie a vnútorné konflikty postáv. Snaží sa odhaliť ich psychické stavy a pochopiť, prečo konajú tak, ako konajú.
• Spoločenský kontext: Postavy sú vždy zasadené do konkrétneho spoločenského prostredia, ktoré na ne vplýva. Spoločenské normy, hodnoty, očakávania a problémy zohrávajú dôležitú úlohu pri formovaní ich charakterov a ovplyvňovaní ich rozhodnutí.
• Zobrazenie sociálnych problémov: Sociálno-psychologická dráma sa často zaoberá aktuálnymi spoločenskými problémami, ako sú chudoba, nerovnosť, útlak, predsudky, morálny úpadok a vplyv vojny na civilné obyvateľstvo.
• Kritika spoločenských pomerov: Diela tohto žánru často kritizujú spoločenské pomery a poukazujú na negatívne javy, ktoré ovplyvňujú životy ľudí. Snažia sa upozorniť na problémy a podnietiť diváka alebo čitateľa k zamysleniu sa nad nimi.
• Realistické zobrazenie života: Sociálno-psychologická dráma sa snaží realisticky zobraziť život obyčajných ľudí, ich problémy, radosti, starosti a vzťahy. Neidealizuje skutočnosť, ale ukazuje ju takú, aká je.
• Morálna dilema: Postavy sa často ocitajú v situáciách, ktoré si vyžadujú morálne rozhodnutia. Sú konfrontované s dilemami a musia si vybrať medzi rôznymi možnosťami, pričom každá z nich má svoje dôsledky.
• Psychologický realizmus: Tento žáner sa snaží o hlboký psychologický realizmus, čo znamená, že postavy sú vykreslené s komplexnosťou a hĺbkou, ich konanie je motivované realistickými psychologickými faktormi a ich vnútorné stavy sú presvedčivo zobrazené.

Príklady diel sociálno-psychologickej drámy

V slovenskej a svetovej literatúre existuje množstvo diel, ktoré možno zaradiť do žánru sociálno-psychologickej drámy. Medzi najznámejšie patria:

• Šagrénova koža (Honoré de Balzac): Filozofická štúdia o túžbe po moci a peniazoch. Rafael de Valentin získa kožu, ktorá mu splní všetky želania, za každým sa však scvrkne, pričom jej veľkosť značí Rafaelov život.
• Pani Bovaryová (Gustave Flaubert): Ema Bovaryová je vydatá za lekára, manželstvo ju však neteší. Manžel ju síce miluje, ale ona túži po romantickej láske z románov.
• Červený a čierny (Stendhal): Mladý vidiečan Julien sa chce dostať do vysokej spoločnosti a nebojí sa pritom používať nekalé praktiky. Prejde kňažským seminárom, má milenky, niektoré len zneužíva a nakoniec sa jednej z nich ide pomstiť. Postrelí ju a končí na gilotíne.
• Nana (Émile Zola): Príbeh kurtizány, ktorá mala zlé detstvo, preto sa začala živiť prostitúciou. Hrá v divadle a postupne si získava čoraz viac bohatých milencov. Veľmi nimi opovrhuje a jej jediným potešením je jej syn. Má zlé i dobré obdobia, nakoniec odíde do cudziny a vráti sa, až keď jej syn dostane kiahne.
• Oliver Twist (Charles Dickens): Sirota, žijúca medzi spodinou, v sirotinci, ale aj medzi dobrými ľuďmi.
• Biedni ľudia (Fiodor Michajlovič Dostojevskij): Dostojevského dielo sa zameriava na osudy chudobných a utláčaných ľudí v spoločnosti.
• Ponížení a urazení (Fiodor Michajlovič Dostojevskij): Dostojevského dielo sa zameriava na osudy chudobných a utláčaných ľudí v spoločnosti.
• Idiot (Fiodor Michajlovič Dostojevskij): V spoločenských salónoch vyššej ruskej spoločnosti sa knieža Myškin nevie zmieriť s pokryteckou morálkou, pretože sám je čestný a pravdovravný. Nakoniec akoby rezignuje na život a odchádza sa liečiť zo svojej údajnej psychickej choroby.
• Zločin a trest (Fiodor Michajlovič Dostojevskij): Raskoľnikov je mladý študent, ktorý sa rozhodne zavraždiť úžerníčku, pretože si viac menej myslí, že je to ospravedlniteľné. Potom však dostáva výčitky svedomia a zisťuje , že každý zločin má za následok trest , či už psychický alebo fyzický.
• Bratia Karamazovci (Fiodor Michajlovič Dostojevskij): Tento spoločensko-psychologický román je syntézou autorových názorov na človeka a spoločnosť.
• Jozef Mak (Jozef Cíger Hronský): Román, ktorý zobrazuje osud obyčajného človeka v ťažkých životných podmienkach.
• Živý bič (Milo Urban): Román o dopade 1. svetovej vojny na život v slovenskej dedine.
• Za vyšným mlynom (Štefan Letz): Novela o vražde a výčitkách svedomia.

Sociálno-psychologický realizmus v slovenskej literatúre medzi dvoma svetovými vojnami

V slovenskej literatúre medzi dvoma svetovými vojnami sa rozvíjal sociálno-psychologický realizmus ako jedna z hlavných tendencií. Autori tohto prúdu sa snažili o prienik do vnútra človeka v stave spoločenského ohrozenia. Medzi jeho hlavných predstaviteľov patria Milo Urban, Jozef Cíger Hronský a Štefan Letz. Ich diela sa vyznačujú:

• Sociálnou tematikou: Zameriavajú sa na zobrazenie života na dedine a sociálnych problémov.
• Pohľadom do hĺbky človeka: Sústreďujú sa na vnútorný svet postáv, ich psychické stavy a city.
• Hrdinami z ľudu: Hlavnými postavami sú obyčajní ľudia s mravnou prevahou nad bohatstvom a mocou.
• Expresionistickými tendenciami: V dielach sa objavujú prvky expresionizmu, ako sú vyhrotené psychické situácie a silné emócie.

Jozef Cíger Hronský a jeho Jozef Mak

Jozef Cíger Hronský patrí k najvýznamnejším predstaviteľom sociálno-psychologického realizmu v slovenskej literatúre. Jeho román Jozef Mak je vrcholným dielom tohto žánru. Román zobrazuje osud Jozefa Maka, obyčajného človeka, ktorý je symbolom človeka činorodého. Voči svojmu trpkému osudu je však pasívny. Jeho údelom je trpieť. Jozef Mak musí od svojej mladosti znášať veľkú biedu. Narodil sa ako nemanželský syn chudobnej vdovy. Od narodenia nedokáže svoje city vyjadriť slovami. Detstvo J. Maka bolo nešťastné. Staral sa oňho brat Jano, ktorý sa k nemu často správal nevľúdne. Jozef ho mal napriek tomu rád. Matka poslala J. Maka slúžiť do hôr. Ako pastier sa tu cíti slobodne.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Keď Makovým zhorel dom pri požiari, bývali u Jozefovej krstnej mamy. Tu sa Jozef M. zaľúbi do jej dcéry Maruše, ktorá mu lásku opätovala. Jozef M. postaví nový dom na mieste starého, to je však Janov pozemok. Keď sa vrátil domov, dozvedel sa, že Maruša sa vydala za brata Jana a matka medzitým zomrela. Jano milostivo dovolí Jozefovi M. bývať s nimi v dome, ktorý postavil sám Jozef. Maruša sa medzitým zmenila. Má škaredú tvár, je chudá, zanedbaná a často opitá. Stala sa z nej bezcitná žena, nevšímavá ani k vlastnému dieťaťu. J. Mak sa oženil s pokornou a pracovitou Julou, ktorú však nemal rád. Jula svoj osud znášala bez slov, no po čase začala chorľavieť. Jozefovi po čase začalo byť ľúto svojej dobrej ženy, ale nedokázal ani k nej, ani voči synovi prejaviť svoje city. Maruša sa mu zhnusila a odvráti sa od nej. Maruša spácha samovraždu. J. Mak odchádza do služby, aby odkúpil späť polovicu domu. Vrátil sa, keď sa mu narodil syn. Až teraz si našiel cestu k Jule. Avšak neskoro. Jula po pôrode zomrela. Zabila ju Jozefova neláska, ale zomiera s úsmevom na tvári, lebo sa presvedčila, že Jozef ju predsa má rád.

Jozef musí znášať zradu milej / Maruša/, bratovu zradu, matkinu a ženinu smrť, lebo jeho údelom je trpieť. Vzdoruje iba mlčky. Bráni sa lem príležitostnými výbuchmi, inštinktom. Napriek všetkému sa román nekončí tragicky. Hronský v tomto románe lyrizuje prózu, zameriava sa na duševné stavy a city svojich hrdinov, ktorí často konajú pudovo inštinktívne. Prežívajú zložité protikladné pocity.

Milo Urban a Živý bič

Milo Urban je ďalším významným predstaviteľom sociálno-psychologického realizmu. Jeho román Živý bič podáva nepriame svedectvo o neľudskosti vojny. Dej sa odohráva v dedine Ráztoky počas 1. svetovej vojny. Autor zachytáva dopad vojny na civilné obyvateľstvo, ďaleko za frontovou líniou. Z nič nehovoriacej vojny, ktorá sa ich netýkala, zjavia sa prví zranení /Ondrej Koreň/,zabití, znásobí sa bieda a hlad /Eva Hlavajová so synkom/, pribudne dezercia /Adam Hlavaj/, choroby /červienka, pri ktorej umiera veľa detí z dediny/, bohatnutie obchodníkov, nekontrolovaná moc štátnej správy, skazené mravy, alkoholizmus /Kúrňava/, vraždy /Štefan Ilčík/, samovraždy /Eva Hlavajová/. Ľud Ráztok hovorí a koná ako jedna postava, tento druh románu sa označuje aj ako unanimistický, z lat. una anima = jedna duša.

Adam Hlavaj je symbolom vzbury proti útlaku, prvýkrát sa o slobode nerojčí, ale chápe sa ako skutočnosť. S ním vzburu reprezentuje Ilčíčka a jej syn Štefan. Na konkrétnych udalostiach demonštruje vplyv vojny na život v dedine. Po zbehnutí z vojny prechádza protest a hnev do pomsty.

Eva Hlavajová hrdo znáša svoj osud, po odchode muža na front sa jej žije ťažko a poprosí notára Okolického, aby jej vyreklamoval muža. On jej to sľúbi, zneuctí ju, ale vo veci muža nič nepodnikne. Eva otehotnie, celá dedina ju odsúdi, iba Ilčíčka jej pomáha. Eve sa narodí dieťa, ale skoro zomiera počas epidémie. Aj osud Evy sa tragicky zavŕšil, utopila sa. Ilčíčka je vdova, ktorá lipne na synovi Štefanovi. Je to žena činu, hrdá, odbojná, nikoho sa nebojí, ani vrchnosti, vo svojom žiali ( smrť syna ) je dôstojná. Burcuje dedinu a zomiera v závere románu počas rabovačky u krčmára Árona, keď ju prebodne bodák vojaka. Je to unanimistická postava, lebo vyjadruje názory celej dediny.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Štefan Letz a Za vyšným mlynom

Štefan Letz sa vo svojej tvorbe zaoberá problematikou viny a trestu. Jeho novela Za vyšným mlynom sa stala predlohou pre operu Krútňava od Suchoňa. Ondrej Zimoň sa dopustí vraždy, od tej chvíle nenachádza pokoj, pije, aby zabudol, ubližuje manželke i dieťaťu, veľmi sa chce priznať, ale zároveň sa bojí odhalenia. Autor v tomto diele preniká do vnútra vraha a zobrazuje jeho psychické stavy a výčitky svedomia.

Vplyv expresionizmu

V dielach sociálno-psychologického realizmu sa často prejavuje vplyv expresionizmu. Expresionistické postavy konajú pudovo, málo rozmýšľajú o svojej situácii a viacej konajú. Pociťujú silný cit, všetko sa koná vo vybičovanej atmosfére. Príkladom môže byť Eva Hlavajová, ktorá sa hádže do vody, alebo notár, ktorý dostane porážku od silného strachu. V dielach sa kladie veľký dôraz na temperament, ľudská krv sa búri pri láske alebo zlosti, pri nenávisti, ruky človeka sú plné krvi.

Socialistický realizmus

Okrem sociálno-psychologického realizmu sa v slovenskej literatúre medzi dvoma svetovými vojnami rozvíjal aj socialistický realizmus. Tento smer stanovil prísne normy pre literárnu tvorbu, literatúra mala byť nástrojom na revolučnú premenu sveta a mala zachytiť spoločenské javy v revolučnom vývine. Jej tematickým ťažiskom bol pracujúci ľud, pracujúci človek -budovateľ nového lepšieho sveta, robotnícke prostredie, propagácia združstevňovania. Využíva jednoduché umelecké formy bez experimentovania, jazyk \"ľudu\", aby mohli porozumieť masy. Medzi predstaviteľov socialistického realizmu patrí Peter Jilemnický.

Peter Jilemnický a Víťazný pád

Peter Jilemnický vo svojom románe Víťazný pád zobrazuje život na Kysuciach po skončení 1. svetovej vojny. Hlavná postava Maťo Horoň, ktorý sa vracia z vojny ovplyvnený názormi boľševikov, sa dostáva do konfliktu s otcom, lebo si chce vziať za ženu chudobné dievča Magdu Kotryzovú. Keď sa dozvie, že si má zobrať iného, zabije ju - to je jeho prvý pád. Po prepustení z väzenia sa Maťo vracia na gazdovstvo, ale voda mu zmetie dom i úrodu - to je jeho druhý pád. Maťo sa nevzdáva, ostáva pracovať na kamenistej pôde, aby ju zúrodnil, to je jeho víťazstvo. Dielo má baladický charakter a je silne lyrizované.

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

tags: #sociálny #a #psychologický #dráma #znaky