
Práceneschopnosť (PN) je situácia, ktorá môže nastať každému zamestnancovi, vrátane tých, ktorí pracujú na dohodu. V tomto článku sa zameriame na to, ako sa vypočítava vymeriavací základ pre náhradu príjmu počas PN u dohodárov a aké sú ich práva a povinnosti. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad, ktorý bude zrozumiteľný pre široké spektrum čitateľov, od študentov po profesionálov.
Ak sa zamestnanec stane práceneschopným z dôvodu choroby alebo úrazu, môže mu vzniknúť nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa, prípadne na nemocenskú dávku vyplácanú Sociálnou poisťovňou. Nárok na tieto dávky vzniká za predpokladu splnenia určitých podmienok stanovených zákonom.
Poskytovanie náhrady príjmu pri dočasnej PN a nemocenských dávok upravujú dva hlavné zákony:
Tieto zákony definujú podmienky, výšku a spôsob vyplácania náhrady príjmu a nemocenských dávok.
Počas dočasnej PN poberá zamestnanec náhradu príjmu od zamestnávateľa, a to nasledovne:
Prečítajte si tiež: Dohoda o vykonaní práce: čo potrebujete vedieť
Je však dôležité poznamenať, že kolektívna zmluva môže upraviť výšku náhrady príjmu, prípadne môže zamestnanec mať nárok na 75 % náhrady príjmu už od prvého dňa trvania PN.
Od 11. dňa dočasnej PN vypláca Sociálna poisťovňa zamestnancovi nemocenské dávky. V prípade, že zamestnancovi plynie ochranná lehota, PN mu vyplatí Sociálna poisťovňa nemocenské. Výška nemocenského sa v tomto prípade vypláca v rovnakej výške ako náhrada príjmu.
Pre účely určenia výšky náhrady príjmu, resp. nemocenských dávok, je kľúčový denný vymeriavací základ (DVZ). Ten sa vypočíta z hrubej mzdy zamestnanca. Rozhodujúce obdobie pre určenie DVZ je obdobie od vzniku nemocenského poistenia (t. j. predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikla dočasná PN).
Ak zamestnanec pracuje nepretržite, rozhodujúcim obdobím je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN. Ak nemocenské poistenie trvalo menej ako 90 dní, rozhodujúce obdobie sa počíta od vzniku nemocenského poistenia.
Príklad: Ak dočasná PN vznikla 2. marca 2025, rozhodujúcim obdobím pre určenie DVZ bude obdobie od 2. februára 2025 do 1. marca 2025.
Prečítajte si tiež: Povinnosti zamestnávateľa a sociálny fond
Je dôležité vedieť, že existuje aj maximálny denný vymeriavací základ, ktorý sa vypočíta z 24-násobku priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu.
Od 1. januára 2024 platí povinnosť vystavovať elektronickú práceneschopnosť (ePN) pre všetkých lekárov. To znamená, že zamestnanec nemusí doručovať zamestnávateľovi a Sociálnej poisťovni papierové potvrdenia o PN.
Aj napriek zavedeniu ePN má zamestnanec určité povinnosti:
Zamestnávateľ má povinnosť nahlasovať Sociálnej poisťovni určité údaje, napr.:
Pre lepšie pochopenie uvádzame niekoľko príkladov výpočtu náhrady príjmu:
Prečítajte si tiež: Všetko o odvodovej odpočítateľnej položke pre dohodárov
Špecifickou kategóriou zamestnancov sú tí, ktorí pracujú na dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Aj títo zamestnanci majú nárok na náhradu príjmu pri dočasnej PN, ak splnia určité podmienky.
Zamestnanec na dohodu má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej PN, ak je nemocensky poistený podľa § 4 ods. 1 a § 4b zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. To znamená, že musí mať aktívne nemocenské poistenie počas PN.
Ak práceneschopnosť vznikla krátko po uzatvorení dohody, denný vymeriavací základ sa počíta podľa § 8 ods. 5 zákona č. 462/2003 Z. z.
Od 1. januára 2023 sa novelizovalo ustanovenie § 139b zákona č. 461/2003 Z. z. Ak má dohodár pravidelný mesačný príjem zo závislej činnosti a nemá priznaný starobný dôchodok, invalidný dôchodok, invalidný výsluhový dôchodok, resp. výsluhový dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku, je povinne nemocensky a dôchodkovo poistený a povinne poistený v nezamestnanosti.
Dohodári, ktorí sú povinne poistení, platia nasledovné odvody:
Žiaci, študenti a dôchodcovia majú možnosť uplatniť si výnimku z platenia poistného na jednu z dohôd. Ak je prekročená hraničná suma 200 eur, platí zamestnanec poistné na dôchodkové poistenie z vymeriavacieho základu, ktorý sa určí ako rozdiel medzi mesačným príjmom alebo priemerným mesačným príjmom a sumou 200 eur.
V prípade, ak zamestnanec ukončí pracovný pomer so zamestnávateľom a stane sa dočasne práceneschopným v období do 7 dní po ukončení pracovného pomeru, dostáva sa do tzv. ochrannej lehoty. Dĺžka ochrannej lehoty trvá sedem dní po skončení nemocenského poistenia (t.j. 7 dní po ukončení prac. pomeru), alebo osem mesiacov, ak je zamestnankyňa tehotná a nemocenské poistenie jej zaniklo v období tehotenstva.
Zamestnanec nemusí žiadať zamestnávateľa o náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a ani Sociálnu poisťovňu o nemocenské. Všetky potrebné informácie si inštitúcie vymenia medzi sebou.
Áno, ak ste nemocensky poistený podľa zákona o sociálnom poistení.
tags: #dohodári #vymeriavací #základ #pre #PN