
Bývanie predstavuje jednu z najdôležitejších potrieb človeka. Pre mnohých obyvateľov Košíc, ktorí si nemôžu dovoliť komerčné bývanie, predstavuje sociálny byt dôležitú alternatívu. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na proces žiadosti o sociálny byt v Košiciach, zohľadňuje legislatívne aspekty, praktické rady a aktuálnu situáciu v meste.
Problematika sociálneho bývania je upravená zákonom o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní. Avšak, tento zákon definuje len všeobecný rámec podmienok. Konkrétnejšie zásady prideľovania sociálnych, resp. nájomných bytov si určuje samotná obec alebo mesto prostredníctvom všeobecne záväzných nariadení (VZN). To znamená, že podmienky sa môžu u jednotlivých samospráv líšiť. Preto je dôležité si uvedomiť, že pravidlá sa môžu líšiť na úrovni miestnych samospráv.
Zákonné podmienky pre pridelenie sociálneho bytu sú vymedzené v § 22 ods. 3 zákona č. 443/2010 Z.z. Jednou z kľúčových podmienok je príjem žiadateľa. Ten by mal byť maximálne vo výške 3-násobku životného minima.
Existuje však výnimka: žiadateľ môže mať príjem vo výške 4-násobku životného minima, ak je členom domácnosti osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, ide o osamelého rodiča s nezaopatreným dieťaťom, alebo aspoň jeden člen domácnosti zabezpečuje zdravotnícku starostlivosť, vzdelávanie, kultúru či ochranu pre obyvateľov mesta alebo obce. Do príjmu sa započítavajú aj sociálne dávky a iné príspevky zo štátu.
Obce a mestá si často stanovujú ďalšie podmienky, ktoré musia žiadatelia spĺňať. Medzi najčastejšie patrí trvalý pobyt v danej samospráve a schopnosť nájomcu platiť nájomné a poplatky za služby spojené s užívaním bytu. Pri podaní žiadosti treba, aby mala osoba trvalý pobyt v tom meste (obci, kde žiada o sociálny byt). Žiadateľ nesmie mať žiadne dlhy voči mestu, obci. Musí byť zamestnaný, ak žiadajú dve alebo viac osôb aspoň jedna osoba musí byť zamestnaná. Nesmie byť vlastníkom resp spoluvlastníkom nehnuteľnosti určenej na bývanie. Príjem sa posudzuje za všetky osoby, ak ich je viac nesmie byť menší ako 1,5 násobok životného minima a väčší ako 3,5 násobok živ. minima.
Prečítajte si tiež: Sociálny byt v Košiciach: Postup
Ak máte záujem o sociálny byt v Košiciach, postupujte podľa nasledujúcich krokov:
Pri prideľovaní sociálnych bytov sa zohľadňujú rôzne kritériá. Medzi najčastejšie patria:
Ak sa nachádzate v situácii, kedy sa rozvádzate a nemáte vlastné bývanie, môžete požiadať o sociálny byt. Je dôležité si uvedomiť, že ak bývate v byte, ktorý je vo výlučnom vlastníctve vášho manžela, súd môže po rozvode rozhodnúť o vašom vysťahovaní, ale zároveň by mal manželovi uložiť povinnosť zabezpečiť vám náhradné bývanie. Ak je to tak, potom v prípade, že by došlo k rovodu manželstva, nie ste povinná sa z bytu vysťahovať a manžel Vás z bytu nemôže vyhodiť Bolo by to právne možné ale len na tom základe, že manžel by po rozvode podal návrh na súd o vypratanie nehnuteľnosti. Súd by pravdepodobne určil, že manžel potom už bývalý by bol povinný Vám zabezpečiť náhradné bývanie. Nejedná sa však o kúpu bytu, ale o zabezpečenie nájmu vo forme nájomnej zmluvy. Následne ak by ste sa nevysťahovali a bývalý manžel by Vám našiel nájom, potom by musel podať návrh na vykonanie exekúcie.
Ak ste matka s deťmi a nemáte žiadne iné východisko, je dôležité aktívne hľadať pomoc a informácie. Kontaktujte mestský úrad, sociálne organizácie a charitatívne inštitúcie, ktoré vám môžu poskytnúť radu a podporu pri hľadaní bývania.
Zmena trvalého bydliska môže mať vplyv na vašu žiadosť o sociálny byt. Ak sa chystáte požiadať o byt v Košiciach, je vhodné mať trvalý pobyt v tomto meste.
Prečítajte si tiež: Garbiarska ulica, Košice: Podrobnosti o sociálnej jedálni
Nájomná zmluva môže byť najdlhšie na 3 roky, najmenej myslím na rok. Po ukončení nájomnej zmluvy sa ôpäť prehodnocujú podmienky- príjem.
Už dlhšie sa spomínajú takzvané štátne nájomné byty, ktoré by mali byť za symbolickú sumu mesačného nájmu dostupné pre ľudí, ktorí si “bežné” nájomné byty dovoliť nemôžu. V skutočnosti však nájomníci týchto bytov musia mať určitý príjem, nesmú mať dlhy a podmienky budú mať omnoho prísnejšie ako “bežný” nájomca.
Zákon o štátnej podpore nájomného bývania a jeho regulovanie štátom by malo vytvoriť fungujúci systém, no v súčasnosti stále chýbajú byty. Tie však nebudú podľa všetkého štátne. Systém by mali zastrešovať Agentúra štátom podporovaného bývania, ktorej členmi budú investiční partneri schválení vládou a tí budú zároveň spoločníkmi prenajímateľov. Prenajímateľ tak nebude štát, ale samostatná právnická osoba. Hoci zákon o podpore nájomného bývania je účinný už od júla 2022, 1.
“Štátny” nájomný byt môže získať plnoletá fyzická osoba, ktorá má trvalý, prechodný alebo iný pobyt na Slovensku a nemá zákonom stanovené dlhy, teda podlžnosti na sociálnom a zdravotnom poistení ani zápis v centrálnom registri exekúcií. Ďalej musí mať žiadateľ alebo žiadatelia minimálny príjem vyšší ako maximálna výška nájmu bez energií a iných poplatkov. Minimálny príjem je rozdiel priemerného čistého mesačného príjmu domácnosti a jej životného minima, pričom toto je posudzované za určité obdobie. Maximálny priemerný čistý príjem domácnosti alebo žiadateľa musí byť rovný alebo nižší ako osemnásobok životného minima domácnosti. Treba však poznamenať, že do príjmu sa započítavajú aj sociálne dávky a iné príspevky zo štátu.
Prísnejšie pravidlá platia aj pri výpovedi z nájmu. Určovať sa bude aj maximálna výška nájomného bez energií a iných služieb, ktorá sa bude každoročne zvyšovať o infláciu. Zohľadňovať sa bude aj priemerná nominálna mzda a percentuálna miera rastu Indexu cien stavebných prác. V skutočnosti tak výška nájomného za štátny byt môže byť veľmi podobná výške bežných trhových nájmov. Pre ich získanie je potrebné splniť viacero podmienok.
Prečítajte si tiež: Ako získať sociálny byt v Košiciach?
Jedným z najväčších problémov obyvateľov Slovenska je bývanie. Ceny nehnuteľností totiž neustále rastú a záujem o byty v mestách stúpa, a to aj kvôli mobilite ľudí za prácou. Inštitút finančnej politiky na Ministerstve financií SR analyzoval možné opatrenia, ktoré by bytovú politiku na Slovensku zlepšili. Jednou z možností je podpora nájomného bývania. Rezort však dodáva, že v ponuke takýchto bytov Slovensko v porovnaní s Európskou úniou výrazne zaostáva.
Mesto Košice je vlastníkom 1228 bytov, ktoré slúžia rôznym sociálnym skupinám. Konkrétne ide o byty pre dôchodcov, kompenzačné byty, štartovacie byty, bezbariérové byty, byty vyčlenené na účely prestupného bývania, resp. na projekt Housing first. Najväčší záujem je o byty pre dôchodcov, ktorých je celkovo 680. Do poradovníka na pridelenie jednoizbového bytu je zapísaných 201 žiadateľov a na pridelenie dvojizbového bytu 13 žiadateľov. Naopak najnižší záujem je o štartovacie byty. Výška nájmu v obecných a hybridných bytoch v správe Bytového podniku mesta Košice (BPMK) sa pohybuje v rozmedzí 35 až 70 eur mesačne. V tejto cene však nie sú zahrnuté náklady za energie a služby.
Pekné, kvalitné a cenovo dostupné bývanie. To všetko by mal zabezpečiť nový systém štátnej podpory nájomného bývania, ktorý vláda spúšťa. Pre záujemcov o bývanie však sú stanovené aj podmienky, za ktorých sa môžu do systému zapojiť.
Vláda Roberta Fica na svojom stredajšom rokovaní upravila nariadenie o niektorých opatreniach v súvislosti so štátnou podporou nájomného bývania. Z pripravených zmien vyplýva, že záujemcom o štátom podporované nájomné bývanie sa bude skoro pri všetkých príjmoch posudzovať 6-mesačné obdobie dosahovania a poberania jednotlivých príjmov ku dňu určeného Agentúrou štátom podporovaného nájomného bývania. Výnimkou budú iba prijaté dividendy, pri ktorých sa bude sledovať 12-mesačné obdobie.
Pre záujemcov o získanie štátom podporovaného nájomného bývania sú stanovené viaceré podmienky. Jednou z nich je aj napríklad minimálny príjem. Ten musí byť vyšší ako maximálna výška nájomného na byt, o ktorý záujemca žiada, bez úhrad za energie a služby obvykle dodávané nájomcom v súvislosti s užívaním bytov v bytovom dome a bez nákladov na prevádzku, údržbu a opravy bytového domu.
Kto má záujem zistiť konkrétne podmienky na získanie takto štátom podporovaného bývania, môže využiť aj informatívnu kalkulačku, ktorú sprístupnila štátna agentúra na svojom webe. Napríklad v Bratislavskom kraji je pre štvorčlennú rodinu v prípade záujmu o trojizbový byt horná hranica čistého príjmu domácnosti stanovená na 5,722,8 eura. Dolná hranica čistého príjmu domácnosti je vo výške 1,604,35 eura a maximálne nájomné za tento byt 889 eur. V prípade použitia tejto kalkulačky je možné zistiť aj ďalšie detaily o tom, čo sa do príjmu domácnosti zahŕňa.
Záujemcovia o nové štátom podporované bývanie by mali mať už čoskoro možnosť zaregistrovať sa do zoznamov, ktoré bude viesť Agentúra štátom podporovaného nájomného bývania. Tá na svojej stránke avizuje, že registrácia sa spustí začiatkom roka 2025 a momentálne pripravuje registračný formulár.
Byty sa budú prioritne stavať pre Košičanov. Radnica avizuje na nasledujúce roky stavebný boom. Ide o projekt štátom podporovaného nájomného bývania. Agentúra štátom podporovaného nájomného bývania už podpísala zmluvy s dvomi investičnými partermi - spoločnosťami Kooperativa poisťovňa, Vienna Insurance Group, WBG Wohnen und Bauen Gesellschaft Wien (ďalej WBG).
Agentúra štátom podporovaného nájomného bývania, ktorá zastrešuje všetky tieto procesy, má spustiť Registračný formulár pre záujemcov začiatkom budúceho roka. „Prioritne sa byty budú stavať pre Košičanov, ktorí si nebudú môcť dovoliť zobrať si hypotéku, ale vedeli by platiť zvýhodnené nájomné. Ak chcú v nich bývať, budú musieť splniť viaceré podmienky. Jednou z nich je napríklad priemerný príjem, ktorý nesmie presiahnuť 8-násobok minimálnej mzdy (na osobu, na rodinu),“ uvádza radnica na sociálnej sieti.
Medzi znevýhodňujúce kritéria bude patriť, ak by záujemca o nájomné bývanie vlastnil nehnuteľnosť určenú na bývanie v rovnakom okrese. Takisto nesmie byť evidovaný ako dlžník voči akýmkoľvek verejným inštitúciám.
Výška nájomného bude stabilná a bude sa odvíjať od priemernej mzdy v Košickom kraji. Maximálne nájomné bude predstavovať 9,58 eur na meter štvorcový plochy bytu, k tomu je potrebné ešte pripočítať platby za energie.
Výslednú cenu môže znížiť dobrovoľný príspevok od zamestnávateľa vo výške maximálne 4 eurá na meter štvorcový, resp. 360 eur mesačne. Túto možnosť vo forme stabilizačného príspevku pre svojich zamestnancov zvažuje aj mesto Košice. Zamestnávateľ a ani nájomca bytu by z takého príspevku neplatil dane a odvody.
Budúci nájomca bytu bude musieť mať zo zákona trvalý pobyt v tejto bytovke, v opačnom prípade ho tam prenajímateľ prihlási.