Vychádzky počas PN: Podmienky, práva a povinnosti

Dočasná pracovná neschopnosť (PN) predstavuje obdobie, kedy sa zamestnanec alebo iná osoba stane práceneschopnou z dôvodu choroby alebo úrazu. Počas tohto obdobia je nevyhnutné dodržiavať určité pravidlá a povinnosti, aby bolo zabezpečené riadne liečenie a zotavenie, ako aj nárok na peňažné dávky. Jednou z častých otázok, ktoré v súvislosti s PN vznikajú, sú podmienky vychádzok. Máloktorý Slovák však vie, aké má počas práceneschopnosti práva a povinnosti. Vedel si napríklad, že PN ťa nemusí silou mocou zavrieť vo vlastnej domácnosti?

Vznik dočasnej pracovnej neschopnosti

Dočasná pracovná neschopnosť sa začína dňom, kedy ošetrujúci lekár zistí chorobu vyžadujúcu práceneschopnosť. Ak je osoba uznaná za práceneschopnú, má nárok na hmotné zabezpečenie. Zamestnanec dostane peňažné plnenie vo forme náhrady príjmu, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného na výkon činnosti zamestnanca alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie a nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa zákona o sociálnom poistení za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti.

Finančné zabezpečenie počas PN

Náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ najviac počas prvých 10 dní práceneschopnosti zamestnanca. Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniká nárok na nemocenské, ktoré vypláca Sociálna poisťovňa. Nárok na nemocenské vzniká zamestnancovi v prípade, že práceneschopnosť presiahne 14 dní, t. j. poskytuje sa od 15. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO) a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Podmienkou nároku je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie riadne a včas.

Elektronická práceneschopnosť (ePN)

Od 1. januára platia zmeny vo vystavovaní dokladu o práceneschopnosti. PN sa vystavuje a ukončuje elektronicky (ePN) vo všetkých ambulanciách a nemocniciach. Pacient/zamestnanec už nedoručuje zamestnávateľovi žiadne papiere, pretože komunikácia prebieha elektronicky medzi lekárom, pacientom, Sociálnou poisťovňou a zamestnávateľom. ePN vystavuje lekár, ktorý uznal pacienta za neschopného práce, bez ohľadu na špecializáciu. Lekár nemôže pacienta poslať k inému lekárovi len z dôvodu vystavenia ePN. Za práceneschopného môže byť pacient uznaný aj spätne, najviac za tri kalendárne dni.

Ak vás lekár uznal práceneschopným cez ePN, nemusíte doručovať žiadne potvrdenia zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni, nežiadate o náhradu mzdy ani o dávku nemocenské, nenahlasujete číslo účtu a neoznamujete ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti. Sociálna poisťovňa vám oznamuje údaje o ePN a o automatickom vybavovaní vášho nemocenského alebo úrazového príplatku cez Elektronický účet poistenca (časť: Vaše dávky) v eSlužbách. Môže sa však stať, že váš lekár neponúka možnosť ePN a v tom prípade vám potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti vydá na päťdielnom papierovom tlačive.

Prečítajte si tiež: Výlety pre seniorov v Bratislave

Povinnosti pacienta počas PN

Počas PN je pacient povinný dodržiavať liečebný režim, ktorý určí ošetrujúci lekár. Ten pacienta informuje, v akom rozsahu môže vykonávať bežné aktivity. Liečebný režim závisí od povahy ochorenia. Poistenec, ktorého príslušný ošetrujúci lekár uznal dočasne práceneschopným pre chorobu, úraz alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie, poberá nemocenské dávky za podmienok ustanovených zákonom o sociálnom poistení. V čase dočasnej práceneschopnosti je poistenec povinný dodržiavať liečebný režim. Ošetrujúci lekár dočasne práceneschopného poistenca informuje, v akom rozsahu môže - vzhľadom na aktuálny zdravotný stav - vykonávať bežné denné aktivity.

Medzi základné povinnosti pacienta počas PN patrí:

• Dodržiavať liečebný režim určený lekárom.
• Zdržiavať sa na adrese uvedenej na potvrdení o PN.
• Informovať lekára a Sociálnu poisťovňu o zmene adresy.
• Dostaviť sa na kontrolné prehliadky.

Vychádzky počas PN

Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže povoliť vychádzky, ktoré súčasne časovo vymedzí s prihliadnutím na charakter choroby. Stanovenie vychádzok je súčasťou liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca. V praxi sa vychádzky najčastejšie stanovujú v rozsahu štyroch hodín denne, napríklad od 10:00 do 12:00 a od 14:00 do 16:00, ale ich stanovenie je v právomoci ošetrujúceho lekára. Čas vychádzok lekár zaznamená na potvrdení o PN alebo v elektronickom zázname o ePN. Zmena času vychádzok a ich zrušenie je vo výlučnej kompetencii lekára, ktorý o PN rozhodol. Môže sa preto stať, že dvaja pacienti s rovnakým ochorením majú lekárom povolený iný rozsah vychádzok.

Nakoľko sa zavádza tzv. ePN, lekár pri časovom vymedzovaní vychádzok nie je nijako zákonne obmedzený. Zákon mu neurčuje, na koľko hodín minimálne alebo maximálne môže určiť vychádzky, ani to, či vychádzky môže určiť na viacero úsekov počas dňa alebo len v jednom časovom úseku dňa. S ohľadom na to je určovanie vychádzok plne v kompetencii ošetrujúceho lekára, ktorý potvrdzuje dočasnú práceneschopnosť pacienta. Určené vychádzky dokonca môže lekár počas trvania dočasnej práceneschopnosti meniť alebo zo závažných dôvodov ich môže zrušiť. V prípade, ak lekár pacientovi umožní vychádzky, ich časový úsek musí zapísať do potvrdenia dočasnej práceneschopnosti, čiže do tlačiva Sociálnej poisťovne.

Pacient, ktorý nemá stanovené vychádzky a je osamelý, teda nemá rodinného príslušníka, ktorý by mu mohol požiadať o zabezpečenie základných životných potrieb, sa môže vzdialiť z domu a zakúpiť základné potraviny alebo lieky. Odporúča sa však mať pokladničný blok, ktorý môže predložiť ako doklad v prípade kontroly. Dodržiavanie liečebného režimu neznamená, že sa v odôvodnených prípadoch nemôžete vzdialiť z obydlia. Ak žijete v domácnosti sám, ospravedlnenie získate aj nákupom potravín v najbližšom obchode.

Prečítajte si tiež: Nárok na PN pri psychických ochoreniach

Zmena miesta pobytu počas PN

Pacient počas PN nemusí byť iba na adrese trvalého bydliska, ale aj na tej, ktorú si určí u lekára. Zmenu adresy je potrebné oznámiť lekárovi a Sociálnej poisťovni. Po zavedení elektronického účtu poistenca Sociálnej poisťovne si pacient môže zmeniť adresu pobytu aj neskôr počas práceneschopnosti v elektronickom účte poistenca (EUP) bez návštevy pobočky alebo kontaktovaním svojej pobočky Sociálnej poisťovne. Otázku zmeny adresy vždy odporúčame konzultovať aj s ošetrujúcim lekárom, ktorý určuje liečebný režim. Ak sa rozhodnete zmeniť miesto svojho pobytu, túto zmenu odporúčame konzultovať s ošetrujúcim lekárom, aby posúdil, či vzhľadom na zdravotný stav môžete cestovať. Následne je potrebné novú adresu bezodkladne písomne oznámiť Sociálnej poisťovni.

Kontrola dodržiavania liečebného režimu

Dodržiavanie liečebného režimu kontroluje zamestnanec Sociálnej poisťovne alebo zamestnávateľ. Kontrola môže byť vykonaná kedykoľvek od prvého dňa PN, aj mimo pracovného času a cez víkend. Zamestnanec, ktorý vykonáva kontrolu, je povinný sa preukázať oprávnením na vykonanie kontroly. Kontrola môže byť vykonaná aj počas dní pracovného pokoja a to v akomkoľvek čase, aj vo večerných hodinách, okrem času, ktorý máte určený na vychádzky.

Ak poistenec nie je zastihnutý doma, nájde si v schránke oznámenie o vykonaní kontroly. Ak si počas dočasnej pracovnej neschopnosti nájdete v schránke písomné oznámenie, že v čase vašej neprítomnosti bola vykonaná kontrola dodržiavania liečebného režimu, je potrebné, aby ste najneskôr do troch pracovných dní kontaktovali príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a podali vysvetlenie.

Čo hrozí pri porušení liečebného režimu?

V prípade podozrenia z porušenia liečebného režimu Sociálna poisťovňa došetrí prípadné okolnosti v spolupráci s poistencom, od ktorého si vyžiada vyjadrenie k zistenej skutočnosti. Sociálna poisťovňa zároveň požiada o písomné vyjadrenie ošetrujúceho lekára k podozreniu z porušenia liečebného režimu.

Ak sa potvrdí porušenie liečebného režimu, poistenec stratí nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac však v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom. Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom.

Prečítajte si tiež: Všetko o PN na Slovensku

Sociálna poisťovňa môže poistencovi uložiť pokutu aj v prípade porušenia ďalších povinností, ktoré je v zmysle zákona o sociálnom poistení povinný dodržiavať. Napr., ak príslušnej pobočke neoznámi zmenu adresy, na ktorej sa zdržiava, neodstráni napriek upozorneniu prekážky na výkon kontroly (pes, pokazený zvonček alebo iná prekážka, komplikovaný prístup do bytu a pod.). Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese) môže v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura. Pokuta sa väčšinou pohybuje do 100 eur, za opakované porušenie povinností počas každej dočasnej pracovnej neschopnosti až do 170 eur.

PN a invalidita

Ak dočasná pracovná neschopnosť trvá dlhodobo (viac ako 52 týždňov), je možné požiadať o priznanie invalidného dôchodku. Žiadosť sa zvyčajne podáva ku koncu 52-týždňového obdobia poberania nemocenského. Od 1.

Kúpeľná liečba ako súčasť liečebného procesu

Kúpele Piešťany sú indikované v prípade bolestí chrbta, degeneratívnych ochorení kĺbov, pri stavoch po úrazoch a operáciách pohybového ústrojenstva vrátane použitia kĺbových náhrad, pri stavoch po operáciách medzistavcových platničiek, pri reumatoidnej artritíde, reaktívnych a druhotných artritídach, mimokĺbovom reumatizme, anklyozujúcej spondylitíde a skolióze. Z nervových ochorení sú indikované na stavy po úrazoch a operáciách centrálneho a periférneho nervového systému, polyneuropatiách, stavoch po meningitídach a myelitídach, hemiparázach a paraparézach cievneho pôvodu, pri roztrúsenej skleróze, koreňovom syndróme, Parkinsonovej chorobe, nervosvalových degeneratívnych chorobách, syringomyelii, detskej mozgovej obrne a dedičnej či idiopatickej neuropatii.

Na priznanie nároku na kúpeľnú liečbu je potrebné navštíviť svojho obvodného lekára alebo špecialistu, u ktorého sa žiadatelia liečia. V prípade, že chodili na pravidelné kontroly a dodržiavali liečebný režim, lekár môže podať návrh na kúpeľnú liečbu, po novom aj elektronicky, čo skracuje čakacie lehoty na odoslanie vyrozumenia zo strany poisťovne. Súčasťou žiadosti o kúpeľnú liečbu musí byť záznam o konzultácii svojho zdravotného stavu aspoň raz za pol roka. Žiadatelia taktiež musia dodržiavať predpísanú liečbu a sedieť musí aj dátum výsledkov vyšetrení, ktoré sa dokladujú poisťovni. K žiadosti o kúpeľnú liečbu sa prikladajú výsledky, ktoré nie sú staršie ako 3 mesiace. V prípade poúrazových, pooperačných alebo ďalších indikácií, ktoré sú viazané na predchádzajúcu hospitalizáciu musí byť k žiadosti o kúpeľnú liečbu priložená aj kópia prepúšťacej správy z príslušnej hospitalizácie - ak sa v priloženej dokumentácii nenachádza, celý proces sa môže predĺžiť tým, že si poisťovňa tento dokument dožiada. Ak ho ani po opätovnom vyzvaní neobdrží, nie je povinná návrh na kúpeľnú liečbu schváliť. Súčasťou žiadosti o kúpeľný pobyt u žiadateľov starších ako 70 rokov musia byť aj výsledky aktuálneho interného vyšetrenia. V prípade, že poisťovňa z akéhokoľvek dôvodu potrebuje doplniť ďalšie informácie k žiadosti o kúpeľný pobyt, požiada o ich doloženie alebo dopracovanie žiadosti o kúpeľný pobyt. Špeciálnym prípadom, kedy nemusí byť žiadateľovi schválená jeho žiadosť je uplynutie indikácie. O tej by mal mať informácie váš ošetrujúci lekár a tiež o lehotách vzťahujúcich sa na jednotlivé ochorenia alebo operačné zákroky.

tags: #vychádzky #počas #PN #podmienky