Sociálny dialóg a legislatíva na Slovensku: Výzvy a príležitosti

Sociálny dialóg je kľúčovým nástrojom pre dosiahnutie sociálnej spravodlivosti a prosperity v Európskej únii i na Slovensku. Umožňuje definovať politiky zamestnanosti a trhu práce, ako aj dosiahnuť dohody, ktoré zlepšujú pracovné podmienky a vytvárajú pozitívne podnikateľské prostredie. Na Slovensku má sociálny dialóg svoje špecifiká, výzvy a príležitosti, ktoré je potrebné analyzovať a pochopiť.

Právny rámec sociálneho dialógu

Právo zamestnancov na zakladanie odborov je na Slovensku garantované Ústavou Slovenskej republiky. Článok 37 Ústavy SR priznáva slobodu združovania na ochranu hospodárskych a sociálnych záujmov, potvrdzuje nezávislosť odborov od štátu a garantuje aj právo na štrajk. Tento ústavný rámec dopĺňajú zákony, ktoré upravujú postavenie zástupcov zamestnancov a proces kolektívneho vyjednávania. Medzi tieto zákony patrí:

• Zákonník práce (311/2001 Z. z.)
• Zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov
• Zákon o kolektívnom vyjednávaní (2/1991 Zb.)

Vďaka tejto legislatíve majú odbory na Slovensku silné postavenie. Napríklad, pri hromadnom prepúšťaní je zamestnávateľ povinný vopred informovať a prerokovať zámer so zástupcami zamestnancov a poskytnúť im údaje o dôvodoch, počtoch aj kritériách výberu.

Dôvody pre zakladanie odborov

Zamestnanci zakladajú odbory na ochranu svojich ekonomických a sociálnych záujmov. V praxi to znamená kolektívne vyjednávanie o mzdách a pracovných podmienkach, ale aj posilnenie postavenia v krízových situáciách.

Inflácia v posledných rokoch ukázala, aké dôležité je mať pri vyjednávaní silného partnera. Dvojciferné hodnoty inflácie v rokoch 2022 a 2023 spôsobili, že aj pri rastúcich nominálnych mzdách si zamestnanci reálne mohli dovoliť menej. Z pohľadu zamestnávateľa má inflácia iné dôsledky. Firmy čelia rastúcim vstupným nákladom na energie či služby, čo im obmedzuje priestor na ďalšie navyšovanie miezd. Zároveň musia reagovať na legitímne očakávania zamestnancov, ktorí žiadajú vyššie platy na kompenzáciu poklesu reálnej kúpnej sily. V prostredí, kde sa balansuje medzi konkurencieschopnosťou a udržaním lojálneho tímu, sa sociálny dialóg stáva strategickým nástrojom. Transparentná komunikácia o ekonomických možnostiach a primerané kompenzačné opatrenia dokážu pomôcť stabilizovať pracovný kolektív.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Inflácia a hospodárske spomalenie zároveň nútia podniky k reorganizáciám. Vtedy vstupujú do hry odbory, ktoré majú jasný mandát dohliadať na férovosť celého procesu. Ich úlohou je chrániť zamestnancov pred diskrimináciou, dohliadnuť na dodržanie výpovedných lehôt a odstupného a presadzovať opatrenia, ktoré zamestnancom pomôžu rýchlejšie sa uplatniť na trhu práce.

Povinnosti zamestnávateľa pri hromadnom prepúšťaní

Ak firma zvažuje hromadné prepustenie, nemôže postupovať jednostranne. Podľa § 73 Zákonníka práce sa za hromadné prepúšťanie považuje situácia, keď zamestnávateľ alebo jeho časť rozviaže pracovný pomer z organizačných dôvodov (§ 63 ods. 1 písm. b ZP) s určitým počtom zamestnancov v priebehu 30 dní.

Zamestnávateľ je pritom povinný najneskôr jeden mesiac pred začatím hromadného prepúšťania prerokovať so zástupcami zamestnancov opatrenia, ktoré môžu prepúšťaniu predísť alebo ho obmedziť. Na tento účel je zamestnávateľ povinný poskytnúť zástupcom zamestnancov všetky potrebné informácie, najmä o:

• dôvodoch hromadného prepúšťania
• počte a štruktúre dotknutých zamestnancov
• celkovom počte zamestnancov
• časovom harmonograme prepúšťania
• kritériách výberu (§ 73 ods. 2 ZP)

Podľa § 73 ods. 3 ZP je zamestnávateľ povinný doručiť odpis týchto informácií spolu s menami a adresami dotknutých zamestnancov aj príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Následne musí podľa § 73 ods. 4 ZP doručiť písomnú informáciu o výsledku prerokovania Národnému úradu práce a zástupcom zamestnancov.

Úrad práce využíva následne mesačnú lehotu (§ 73 ods. 7 ZP) na hľadanie riešení problémov spojených s hromadným prepúšťaním, pričom túto lehotu môže vo výnimočných prípadoch skrátiť. Zamestnávateľ teda nemôže pristúpiť k výpovediam skôr, než uplynie zákonom stanovená lehota. Ak tieto povinnosti poruší, zamestnancom vzniká na základe § 73 ods. 9 ZP nárok na náhradu mzdy.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Realita sociálneho dialógu na Slovensku

Napriek robustnému právnemu rámcu je realita odlišná. Odborová organizovanosť na Slovensku dosahuje len približne 11 % a kolektívne zmluvy pokrývajú asi štvrtinu zamestnancov. Väčšina firiem teda rieši mzdové otázky a organizačné zmeny priamo so svojimi pracovníkmi.

Zamestnanci s odbormi získavajú hlas v otázkach, ktoré jednotlivec presadiť nedokáže - najmä v období vysokej inflácie, reorganizácií a zvyšovania životných nákladov. Právny rámec im dáva priestor na spolurozhodovanie a ochranu pri zmenách. Zamestnávatelia zas čelia tlaku na efektivitu a predvídateľnosť. V prostredí nízkej odborovej organizovanosti a vysokých očakávaní je zásadné mať nastavený profesionálny sociálny dialóg - od jasnej identifikácie zástupcov, cez pravidlá konzultácií, až po včasné plnenie informačných povinností pri zmenách a prepúšťaní. Len tak možno dosiahnuť rovnováhu medzi ochranou práv zamestnancov a potrebou zamestnávateľov zachovať efektívnosť a flexibilitu.

Hospodárska a sociálna rada SR

Na plenárnom zasadnutí Hospodárskej a sociálnej rady SR sociálni partneri rokujú o vládnych a poslaneckých návrhoch zákonov. Na rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady predniesli sociálni partneri svoje pripomienky aj k návrhom zákonov z dielne rezortu zdravotníctva. Zástupcovia odborových organizácií vzniesli pripomienku ponechať vnútorný predpis k ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci. Minister práce inicioval vytvorenie priestoru pre dialóg medzi ministerstvom zdravotníctva a zástupcami odborových organizácií. Keďže návrh zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia je už predložený na rokovaní v NR SR, sociálni partneri sa dohodli, že spolu s ministerstvom zdravotníctva napíšu spoločný list predsedovi zdravotníckeho výboru. Zámerom listu je, aby poslanci zvážili pripomienky zástupcov zamestnancov a zamestnávateľov v záujme čo najširšieho konsenzu na znení návrhu zákona.

Viacerí členovia tripartity komunikovali nesúhlasné stanoviská a zásadné pripomienky najmä pri návrhu zákona o zmene klímy a návrhu zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia. Neodporúčajú ich na ďalšie legislatívne konanie. Sociálni partneri požadujú od ministerstva životného prostredia vyčíslenie dopadov na podnikateľské prostredie.

V súčasnosti sú v platnosti dve mimoriadne situácie, a to v súvislosti s pandémiou covid-19 a v súvislosti s prílevom utečencov v dôsledku vojny na Ukrajine. Platnosť mimoriadnych opatrení má ešte svoju relevanciu z dôvodu dodávok liekov, zabezpečenia ochranných opatrení v zariadeniach sociálnych služieb a integrácie ukrajinských utečencov. Sociálni partneri sa dohodli na identifikovaní dopadov na pracovno-právne vzťahy a postupné vypínanie opatrení v súvislosti s mimoriadnou situáciou. Ohľadom harmonogramu vypínania sa uskutočnia odborné rokovania medzi MPSVR SR A KOZ.

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

Európsky pilier sociálnych práv a sociálny dialóg

Sociálny dialóg a sociálny štít pre politiky orientované na ľudí boli kľúčovými témami stretnutia Rady ministrov pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a záležitosti spotrebiteľov (EPSCO). Dôležitou zásadou Európskeho piliera sociálnych práv, ktorá prispieva k sociálnej spravodlivosti a prosperite EÚ, je práve sociálny dialóg. Umožňuje definovať politiky zamestnanosti, trhu práce a dosiahnuť dohody, ktoré zlepšujú pracovné podmienky pracovníkov a vytvárajú pozitívne podnikateľské prostredie. Na ostatnom stretnutí, v júni tohto roka, Rada ministrov EPSCO prijala odporúčanie na posilnenie sociálneho dialógu ako na úrovni EÚ, tak aj na národnej úrovni pri rešpektovaní autonómneho postavenia sociálnych partnerov.

Aliancia sektorových rád

Postavenie sociálnych partnerov na Slovensku sa posilnilo aj zriadením Aliancie sektorových rád, ktorá vznikla ako dobrovoľné nezávislé záujmové združenie právnických osôb na tripartitnom princípe. Jej hlavným poslaním je zosúlaďovanie systému vzdelávania s požiadavkami zamestnávateľov na kvalifikovanú pracovnú silu.

Regionálny sociálny dialóg

ČAMBÁLIKOVÁ,M. - UHLEROVÁ, M. (2021) vo svojej štúdii analyzovali regionálny sociálny dialóg na Slovensku. Zistenia a analýzy potvrdili, že na Slovensku regionálny sociálny dialóg ešte nebol inštitucionalizovaný. Aktéri regionálneho sociálneho dialógu spolupracujú najmä v regionálnych úradoch práce, zamestnaneckých komisiách (čo vyplýva zo zákona o službách zamestnanosti) a ad hoc.

Kontroverzie okolo novely zákona o tripartite

V súvislosti s novelou zákona o tripartite, ktorá nadobudla účinnosť 1. marca 2021, vznikli kontroverzie. Táto novela zrušila dovtedy platnú hranicu, podľa ktorej sa na tripartitnom sociálnom dialógu mohli zúčastniť len tie odborové združenia, ktoré združujú minimálne 100 000 zamestnancov. Podľa KOZ SR štát týmto krokom podporuje rozdrobenosť odborového hnutia, oslabuje jeho organizovanosť a vytvára len ilúziu dialógu bez reálneho dopadu na legislatívu. Výbor MOP v Ženeve aktuálne preveruje, či daná novela neporušuje princípy, ku ktorým sa Slovenská republika ako člen MOP zaviazala.

Nový zákon o tripartite

Sociálny dialóg na Slovensku bude od decembra fungovať po novom. Zákon o tripartite, ktorý doteraz určoval pravidlá komunikácie sociálnych partnerov, totiž od 1. decembra prestáva platiť. Nahradí ho novela kompetenčného zákona, podľa ktorej mala tripartita pôvodne fungovať len ako poradný orgán vlády.

Radu, ktorá má byť platformou hľadania sociálne prijateľného, ale efektívneho a funkčného programu transformácie slovenskej ekonomiky, vytvoria spoločne so zástupcami vlády reprezentatívne združenia odborárov a zamestnávateľov. Partnermi vlády pritom budú môcť byť všetky združenia s počtom 100 000 členov a viac, čo momentálne okrem Konfederácie odborových zväzov a združení SR a Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR spĺňa aj Republiková únia zamestnávateľov.

Sociálni partneri sa budú stretávať s vládou raz mesačne, v prípade nedohody však vláda nebude povinná prerokovať sporné materiály ešte raz. Zmenou oproti doterajšiemu fungovaniu tripartity bude aj to, že na rokovaní sa nebude musieť zúčastniť priamo minister konkrétneho rezortu, ale bude stačiť aj štátny tajomník.

Konsolidácia verejných financií a sociálny dialóg

Politický aj občiansky spor o obsah tretieho balíčka konsolidácie verejných financií naberá na intenzite. Nespokojnosť vyjadrujú aj zamestnávateľské organizácie, samosprávy, mimovládny sektor a ďalšie zložky spoločnosti. Bol ešte arogantnejší a kabinetnejší ako ten lanský, ktorý si tiež vyslúžil silnú kritiku.

Robert Fico poprel svoje vlastné slová aj podpisy, napr. 11. novembra 2021 ako predseda opozičnej strany v diskusii v pléne NR SR na adresu Hegerovej vlády povedal: „Vláda pri prijímaní nových pandemických opatrení neviedla sociálny dialóg. Nie je možné pripravovať zákony, ktoré sa týkajú celého štátu, bez sociálneho dialógu.“ V preambule Programového vyhlásenie vlády SR sa uvádza: „Sociálny dialóg prakticky neexistuje, keďže predchádzajúca vládna zostava ignorovala legitímne požiadavky sociálnych partnerov. Vláda Slovenskej republiky obnoví partnerský dialóg na všetkých úrovniach a k oprávneným požiadavkám partnerov bude pristupovať s rešpektom.“

22. augusta 2024 premiér podpísal za svoju vládu Deklaráciu k rozvoju celospoločenského dialógu v Slovenskej republike. Tretí balíček konsolidácie, ktorý sa dotkne všetkých občanov SR, voličov aj nevoličov vládnucich strán, všetkých vyššie vymenovaných združení a organizácií, však vznikol bez konzultácií so sociálnymi partnermi a bez verejnej odbornej diskusie.

Minister financií opatrenia prezentoval sám bez premiéra a členov vlády na poslednú chvíľu. Všetkých postavil pred hotovú vec. Aj poslancov vládnucich strán, ktorí sa o obsahu 22 bodov konsolidačných opatrení dozvedeli, až keď boli doručené do parlamentu.

Toto obchádzanie tripartity je proti základným princípom sociálnej demokracie, ktorú majú dve vládnuce strany ešte stále v názve, hoci Strana európskych socialistov ich vo svojich radoch už nechce.

Vývoj sociálneho dialógu po roku 1989

Po roku 1989 sa na Slovensku prirodzene zaviedol nový systém sociálneho dialógu. Tripartita vo forme Rady hospodárskej a sociálnej dohody SR (RHSD) vznikla v októbri 1990. Závery z jej rokovaní však mali pre vládu a parlament iba odporúčajúci charakter. V nasledujúcich rokoch bola prijatá aj novela Zákonníku práce a zákon o kolektívnom vyjednávaní. Sociálny dialóg však až do roku 1999 prebiehal formálne, na báze vzájomných dohôd, keďže zákon samostatný zákon o fungovaní tripartity neexistoval.

Počas Mečiarovej vlády došlo prvýkrát k prerušeniu tohto stavu, keď práve vláda svojvoľne pristúpila ku mzdovej regulácii, proti čomu sa ohradili odbory. Zmenu priniesla prvá Dzurindova vláda, ktorá mzdovú reguláciu zrušila a v spomínanom roku 1999 došlo aj k schváleniu zákona o hospodárskom a sociálnom partnerstve (zákon o tripartite).

Druhá Dzurindova vláda, z hľadiska skladby koalície už zreteľne pravicová, pokračovala v nastúpenom trende vytvárania priaznivého prostredia pre zahraničné investície a v záujme zvýšenia flexibility pracovného trhu, čo vyvolalo nesúhlasné reakcie odborov. Avšak okrem spomínaných úprav v zákonníku práce, ktorý sa značne liberalizoval, bol zrušený aj zákon o tripartite. Náhradou za zákon bola novela kompetenčného zákona, podľa ktorého sa tripartita stala jedným z poradných orgánov vlády s omnoho užšie definovanými kompetenciami a povinnosťami ako predtým. Vplyv odborov sa jednoznačne obmedzil.

Po voľbách v roku 2006 sa vláda zasadila aj o tzv. zákon o novej tripartite. Vznikla Hospodárska a sociálna rada ako konzultačný a dohodovací orgán vlády a sociálnych partnerov na celoštátnej úrovni. Kolektívnym zmluvám vyššieho stupňa sa rozšírila ich platnosť, sociálny dialóg sa obnovil.

Vláda Ivety Radičovej (2010-2012) začala zavádzať opatrenia podobné tým, ktoré sa prijímali počas druhej Dzurindovej vlády (liberalizácia zákonníka práce, zrušenie možnosti rozširovať platnosť kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, obmedzovanie fungovania odborov na pracoviskách).

Právo na štrajk

Právo na štrajk je pomerne zložitou otázkou z hľadiska legislatívy a jej výkladu. Dôležité však je, že je na Slovensku garantované ústavou. Možno však vysledovať aj rôzne snahy zo strany politikov či zamestnávateľov právo na štrajk zúžiť. Konkrétne by išlo najmä o to, že štrajky konané v iných prípadoch ako v spore o uzavretie kolektívnej zmluvy, by boli nezákonné.

Udiali sa aj praktické kroky, ktorých cieľom bolo obmedziť právo na štrajk. V roku 1997 sa uskutočnil rozsiahly štrajk vodičov bratislavskej verejnej dopravy. Spôsobil, že tri dni bola v podstate úplne ochromená verejná doprava. Štrajk bol neskôr po podnete Dopravného podniku v Bratislave (DPB) uznaný súdmi ako nezákonný.

Počas druhej Dzurindovej vlády sa začiatkom roka 2003 uskutočnil ostrý štrajk železničiarov. Namiesto dialógu sa však dočkali politického rozhodnutia zatlačiť na súdnu moc, ktorá cez predbežné opatrenie štrajk zastavila pre jeho údajnú nezákonnosť. Podobne o pár rokov neskôr počas štrajku zdravotníkov, ktorý sa rozšíril z Bratislavskej nemocnice na celé Slovensko, použila pravicová vláda rovnakú taktiku.

Postavenie odborov

Otázka postavenia odborov v tomto kontexte nie je ľahká. Ich pozícia v spoločnosti nie je výrazná. Možným zdrojom ich slabosti je spôsob ich vytvárania pri vzniku Slovenska, keď sa kládol dôraz najmä zachovanie právnej kontinuity, majetku a postavenia voči vládnej moci. S tým súvisí aj priveľké sústredenie sa na „veľkú politiku,“ pričom sa opäť obchádzajú tí najdôležitejší, a to samotní pracujúci.

Splnomocnenec pre sociálny dialóg

Vláda zvažuje zriadiť post splnomocnenca pre sociálny dialóg. Sociálny dialóg sa musí podľa Fica stať základnou pracovnou metódou každého rezortu. Splnomocnenec vlády pre sociálny dialóg by bol akýmsi filtrom medzi vládou a sociálnymi partnermi v podobe zamestnávateľov, zamestnancov, miest a obcí a samosprávnych krajov a vysokých škôl.

tags: #socialny #dialog #legislativa #Slovensko