Sociálny Dopad Nezamestnanosti na Jednotlivca a Spoločnosť

Nezamestnanosť je komplexný sociálno-ekonomický jav, ktorý má ďalekosiahle dôsledky nielen pre jednotlivcov, ale aj pre rodiny a celú spoločnosť. Na Slovensku, podobne ako v iných krajinách Európskej únie, je miera nezamestnanosti často diskutovanou témou, ktorá sa dotýka životov mnohých obyvateľov.

Úvod do Problému Nezamestnanosti

V minulosti bola v Československu práca povinnosťou a nezamestnanosť bola považovaná za príživníctvo. Dnes, v trhovej ekonomike, je situácia odlišná. Hoci miera nezamestnanosti na Slovensku v posledných rokoch klesá, stále predstavuje významný problém. Nezamestnanosť ovplyvňuje psychiku a rozvoj osobnosti človeka. Ak človek dlhšie nenájde vyhovujúcu prácu, upadá do depresií a myslí si o sebe, že je nevzdelaný, niekedy až hlúpy. Preto sa narušujú vzťahy v rodine, v okruhu priateľov, človek dosť často upadá do alkoholizmu.

Nezamestnanosť je sociálno-ekonomický jav spojený s existenciou trhu, konkrétne trhu práce. Predstavuje dôsledok a súčasne prejav nerovnováhy na trhu práce, medzi ponukou a dopytom po práci. Výška nezamestnanosti je mierou ekonomického zdravia národa. Miera nezamestnanosti je v percentách vyjadrený pomer počtu evidovaných uchádzačov o zamestnanie k počtu ekonomicky aktívnych. Nezamestnanosť registrovaná úradmi práce obsahuje určité skreslenie, pretože zahrňuje aj osoby, ktoré v skutočnosti môžu ale z určitých dôvodov nechcú pracovať alebo sa ani nepripravujú sústavne na povolanie štúdiom.

Nezamestnanosť na Slovensku v Porovnaní s Európskou Úniou

Nezamestnanosť na Slovensku je vážnou otázkou celej spoločnosti. V súčasnej dobe miera nezamestnanosti dosahuje 9,4%. Aj keď sa nám zdá toto číslo pomerne nízke, Slovensko má aj tak druhú najvyššiu mieru nezamestnanosti v rámci Európskej únie, horšie je na tom už len Poľsko, kde miera nezamestnanosti predstavovala 12,8%. Miera nezamestnanosti ostatných členských krajín sa pohybuje pod úrovňou 8,7%. Priemerná sezónne upravená miera nezamestnanosti v rámci celej únie dosiahla v decembri podľa Eurostatu 7,6%, čo bola rovnaká ako v novembri. Najnižšiu mieru nezamestnanosti zaregistrovalo Dánsko, a to 3,2%, nasledovalo Holandsko s mierou nezamestnanosti 3,6%. Tretiu najnižšiu mieru nezamestnanosti vykázalo Estónsko vo výške 4,3%. Po Poľsku a Slovensku evidovalo vysokú mieru nezamestnanosti aj Grécko, a to 8,7%. Francúzsko vykázalo mieru nezamestnanosti v decembri na úrovni 8,5%, rovnako ako Španielsko.

Dlhodobá Nezamestnanosť a Jej Riziká

Dlhodobá nezamestnanosť je jedným z najdôležitejších fenoménov na trhu práce za posledných 10-15 rokov. Dlhodobá nezamestnanosť existuje takmer vo všetkých krajinách vrátane krajín a regiónov s nízkou mierou nezamestnanosti. Podľa definície Medzinárodnej organizácie práce možno teda za dlhodobú nezamestnanosť považovať takú, ktorá trvá 12 a viac mesiacov. Podiel dlhodobo nezamestnaných z celkového počtu nezamestnaných vykazuje vo svete stúpajúci trend, hoci v niektorých krajinách celková nezamestnanosť klesá.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Jedným z najvážnejších rizík dlhodobej nezamestnanosti je zmena v oblasti životného štýlu. Dlhodobo nezamestnaný postupne stráca základné pracovné návyky, vytvára si nové, náhradné stereotypy. Čím dlhšie nezamestnanosť trvá, tým ťažšie nájde odvahu a motiváciu meniť tento novovytvorený životný štýl. Neraz si vytvára celé racionálne zdôvodnenia, prečo sa nemôže zamestnať, ktoré však obranou pred vlastnou neistotou a strachom zo zlyhania. Čím je človek dlhšie doma bez práce, tým viac narastajú obavy z možného úspechu, prestáva si veriť, zriedka upadá do apatie.

Ďalší rizikový faktor dlhodobej nezamestnanosti je znižovanie napätia a obáv pomocou alkoholu, nadmerného fajčenia , prejedania sa, nadmerného užívania liekov a tiež užívanie drog. Všetky tieto aktivity znižujú energiu, podlamujú zdravie a v konečnom dôsledku vedú ku zníženie sebavedomia. Dlhodobá nezamestnanosť predstavuje teda vážne riziko nielen pre duševné ale aj pre telesné zdravie človeka.

Sociálna Izolácia a Strata Kontaktov

Strata zamestnania vedie k sociálnej izolácii v dvoch zmysloch slova. Predsa samotné stratené zamestnanie je významným zdrojom sociálnych kontaktov, jeho strata vedie k prerušeniu ďaľších sociálnych kontaktov, ktoré s ním priamo nesúvisia. V priebehu nezamestnanosti dochádza k zníženiu frekvencie sociálnych stykov a to vo vzťahu k širšiemu okoliu, ba niekedy aj vo vzťahoch v rodine. Sociálnu izoláciu nemusíme vždy chápať tak, že vedie k fyzickému osamoteniu indivíduí či jednotlivých rodín. Rozhodne aj tento mechanizmus medzi nezamestanými pôsobí, pretože súvisí s volbou jejich životných stratégií v období nezamestnanosti. Sociálnu izoláciu nezamestnaných treba predovšetkým chápať ako jejich izoláciu od zamestnanej populácie.

Právo na Prácu a Sociálna Udalosť Nezamestnanosti

Právo na prácu - základné ľudské právo - znamená (nemusí mať každý tú prácu), že sa môžem slobodne rozhodnúť, čo budem robiť - akú prácu - keď tú prácu nedostanem mám právo na podporu - ak spĺňam podmienky. Cieľom SP v tejto oblasti je tvorba nových pracovných príležitostí - nie aby každý prácu mal, ďalej je to podpora samostatnej ekonomickej aktivity (zakotvená v občianskom zákone, živnostenskom zákone, v zák. o nezamestnanosti…). Príprava ľudí na zamestnanie - úloha štátu - celá sieť škôl.

Sociálna udalosť nezamestnanosti je definovaná:

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

1. nedobrovoľným charakterom, nemožnosťou pracovať;
2. pracovnou schopnosťou (napr, od 16. r. spôsobilosť pracovať, od 18. r. hmotná zodpovednosť);
3. pripravenosťou pre výkon zamestnania (mám školu, som pripravený a práca nie je pre mňa);
4. aktívne hľadanie zamestnania (1 x prísť na ÚP to nie je hľadanie).

O zvláštny druh nezamestnanosti ide vtedy , ak je občan prepustený z organizačných dôvodov, potom zákon - existuje na tento druh - zákon o odstupnom (nárok na odstupné). Ďalšia zvláštna nezamestnanosť - nedobrovoľná dovolenka - 60% - 6., 9, 12 mesiacov.

Dlhodobá nezamestnanosť - (udalosť). Človek po určitej dobe stráca spôsobilosť byť zamestnaný a to prebieha:

1. strata kvalifikácie - nemá možnosť zúčastňovať sa na nových veciach
2. strata prac. návykov - občan zlenivie
3. získa zvyk žiť zo soc. dávok.

Typológie Nezamestnanosti

Nezamestnanosť môžme rozdeliť podľa dĺžky trvania na:

• krátkodobú nezamestnanosť v trvaní od 0 - 6 mesiacov
• strednodobú nezamestnanosť v trvaní od 6 - 12 mesiacov
• dlhodobú nezamestnnanosť v trvaní 12 a viac mesiacov

Nezamestnanosť vyplývajúca z reakcie pracovnej sily na zmeny v ekonomickej sfére:

• Skrytá nezamestnanosť - niektorí nezamestnaní sa neregistrujú na úrade práce, nemajú záujem o prácu a nehľadajú si ju. Tvoria ju väčšinou vydaté ženy a mladiství. Ide o osoby, ktoré pri hľadaní práce rezignovali, alebo unikli do iného statusu - materstva, štúdia a pod.
• Neúplná nezamestnanosť - nezamestnanosť sa môže riešiť využívaním skráteného pracovného úväzku, resp. využívaním pracovného miesta dvoma pracovníkmi.
• Nepravá nezamestnanosť - sú tu zahrnuté osoby ktoré nechcú pracovať a hľadať si prácu, spoliehajú sa na podporu v nezamestnanosti, alebo pracujú nelegálne.
• Frikčná nezamestnanosť - označuje sa ako normálna, prirodzená nezamestnanosť. Existujú ľudia, ktorí menia svoje zamestnanie, ale trvá to určitý čas, kým sa človek zamestná.

Nezamestnanosť vyplývajúca z dôsledkov zmien v národnom hospodárstve krajiny:

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

• Sezónna nezamestnanosť - nerovnomernosť výroby v odvetiach, je závisia od počasia. Ide o krátkodobú nezamesntnanosť, ktorá postihuje určité zamestnania.
• Štrukturálna nezamestnanosť - ponúka práce podľa určitého druhu: kvalifikácie, pohlavia, regiónu. Je charakteristická nerovnováhou na trhu práce. Na jednej strane vysoký počet neobsadených voľných pracovných miest a na druhej strane vysoký počet nezamestnaných. Ďalšou charakteristikou štrukturálnej nezamestnanosti je rast priemernej dĺžky trvania nezamestnanosti a súčasne rast neobsaditeľnosti pracovných miest.
• Cyklická nezamestnanosť - vzniká ako dôsledok nevyužitia existujúcich kapacít. Niekedy sa tiež hovorí o nezamestnanosti z nedostatočného dopytu po práci, čo znamená, že dopyt po práci je k jej ponuke nedostatočný. Ak je cyklická nezamestnanosť pravidelná a s pravidelným cyklom, dá sa o nej povedať, že je nezamestnanosťou sezónnou.

Dôsledky Nezamestnanosti pre Jednotlivca

Vzhľadom k významu práce a zamestnania pre život v našej kultúre je nepochybné, že nezamestnanosť má značný vplyv na spoločenský život i na život nezamestnaných jedincov. Znamená rôznu skúsenosť pre rôznych jedincov i pre rôzne sociálne kategórie (inú pre mužov a inú pre ženy, inú pre starých a inú pre mladých, kvalifikovaných a nekvalifikovaných a pod.). Aj napriek tomu sú určité skúsenosti zdieľané všetkými, aj keď možno s inou intenzitou, pretože „na prežívanie obdobia nezamestnanosti má vplyv predovšetkým typ osobnosti a jeho psychická vybavenosť, jeho schopnosť adaptability, ale aj množstvo nárokov, ktoré na jedinca kladie práve prostredie“ (Koudelka, 1993, s. 10). Nezamestnanosť spôsobuje tieto následné skutočnosti: existenčné problémy, rodinné problémy, zdravotné problémy, partnerské a citové problémy, vnútorné a osobné konflikty a pod. Teraz sa pokúsime stručne charakterizovať najvýznamnejšie sociálne dôsledky nezamestnanosti.

Sociálna izolácia - zamestnanie je významným zdrojom sociálnych kontaktov. V priebehu nezamestnanosti dochádza k strate nielen týchto kontaktov, ale aj k prerušeniu ďalších sociálnych kontaktov, ktoré so zamestnaním priamo nesúvisia. Strata záujmu (obojstranná) o udržanie sociálnych kontaktov pramení z toho, že sa stráca priestor spoločne zdieľaných skúseností. Pramení aj z toho, že nezamestnaní sa väčšinou vyhýbajú nielen tým, ktorí sú zamestnaní, ale aj ostatným nezamestnaným, pretože na nich pôsobia depresívne. Mareš (1994) chápe sociálnu izoláciu nezamestnaných predovšetkým ako ich izoláciu od majoritnej (zamestnanej) spoločnosti. Môže k nej dôjsť aj pri rozvinutom spoločenskom živote nezamestnaných osôb, ak je obmedzený na rovnako postihnuté prostredie.

Strata participácie na cieľoch širších skupín a spoločnosti - problém nezamestnanosti je spojený s otázkou občianskych práv a participácie na živote spoločnosti. Znamená to:

• vylúčenie z profesionálneho spoločenstva, ktoré si väčšina osôb veľmi cení,
• prisúdenie nevýhodného sociálneho statusu,
• vylúčenie z aktívnej účasti v odboroch,
• vylúčenie z plného občianstva.

Nezamestnanosť zatláča nezamestnaného do negatívnej role. Jedinou aktivitou, ktorú má dovolenú, je hľadanie nového pracovného miesta. Nezamestnaní sú vylúčení tak z podielu na prosperite spoločnosti, z akejkoľvek reálnej participácie v hlavnom prúde spoločenského života, ako aj z participácie na verejnom živote a skupinovom živote v komunite.

Strata statusu - strata sociálnej dôstojnosti či prestíže pripisovanej osobe na základe jej postavenia v danej spoločnosti a dôsledky tejto straty pre osobnú identitu a sebaúctu nezamestnaného jedinca. Strata zamestnania neznamená len stratu statusu „zamestnaného“, znamená tiež prijať nový status „nezamestnaného“, status podradný, spojený s určitými nepríjemnými povinnosťami.

Ďalšie negatívne dôsledky:

• Rozklad rodinných vzťahov a zmeny jeho postavenia v rodine
• Strata hodnôt a rešpektu k verejným autoritám, spojené často s činnosťami chápanými spoločnosťou ako asociálne.

Podľa Koudelku (1993, s. 10) „nezamestnanosť je prvkom, ktorý môže viesť k narušeniu sociálneho mieru a vzniku sociálnych konfliktov“. Nezamestnanosť predstavuje jeden z faktorov, ktoré v 19. a 20. storočí vo významnej miere poznamenávali spoločenské a politické procesy od nástupu kapitalizmu ako spoločensko-ekonomickej formácie. Nezamestnanosť však so sebou prináša celý rad negatívnych javov, ovplyvňuje psychické a sociálne procesy, ktorými prechádzajú jednotlivci. Nezamestnanosť nespôsobuje len chudobu a biedu, ale zároveň je tým faktorom, ktorý pre nezamestnaných znamená stratou práce veľmi často i stratu zmyslu celého života.

Funkcia Práce a Jej Význam

Práca je nielen dôležitým finančným zdrojom, ale uspokojuje aj mnoho ďalších potrieb. Udržiava človeka v duševnej pohode a emocionálnej vyrovnanosti. Človek sa obyčajne cíti lepšie, keď chodí do zamestnania, keď pracuje. Väčšina ľudí potrebuje pre život to, aby ich niekto ocenil, pochválil, aby si niekto všimol, čo robia dobre. Dôležitý je tiež pocit, že človek niekam patrí, do nejakej skupiny ľudí, kde ho majú radi, dajú na jeho názor, má možnosť porovnávať hoci aj svoje trápenia s trápeniami iných.

Práca teda pomáha naplniť aj potreby, ako sú sociálna akceptácia a ocenenie, tvorivosť. Je aj zdrojom vlastného sebahodnotenia. Práca má rôzne podoby v rozličný význam: okrem existenčných funkcií zabezpečenie financií, ju môžeme chápať ako povinnosť, ako prostriedok na sebapresadenie, sebarealizáciu, ako naplnenie času, hru, ako narkotikum, ako náhradu za niečo iné, ako službu druhým, ako tvorbu.

• Poskytuje časovú štruktúru pre všedný deň
• Poskytuje čiastkové plány alebo ciele
• Zabezpečuje ľuďom pravidelný kontakt s inými ľuďmi
• Podnecuje k aktivite
• Poskytuje pocit identity, pocit o sebe samom ako človeku, udržiava ľudí v kontakte s realitou a tým im pomáha udržiavať si duševné zdravie
• Je aj výrazom sociálneho postavenia človeka

Strata zamestnania, keďže práca je jedným z troch základných kameňov našej duševnej rovnováhy, môže obraz o sebe výrazne zmeniť.

Nezamestnanosť, Jej Vývin a Príčiny na Slovensku

Po nastolení demokratického pluralitného systému s novou úpravou vlastníckych vzťahov nastali postupne veľké hospodárske ťažkosti. Ich hlavnou príčinou bol rozpad zahraničných trhov, ktoré odoberali väčšinu našich vyvážaných výrobkov, čo spôsobilo útlm výroby v niektorých odvetviach. Ekonomický vývoj, ktorý sa tak výrazne odzrkadlil v nezamestnanosti úzko súvisí s otázkou zvyšujúcej sa zadĺženosti a platobnej neschopnosti podnikov. Často to nie je iba v tom, že by firmy nemali výrobnú náplň či perspektívu rozvoja, ale v tom, že majú ekonomické problémy, ktoré manažmenty riešia prepúšťaním zamestnancov.

Nezamestnanosť je makroekonomický problém a vyjadruje taký stav v ekonomike, kde práceschopné osoby v produktívnom veku, ktoré si prajú pracovať, nemôžu nájsť prácu na trhu práce. Nezamestnaný je len ten, kto aktívne hľadá prácu. Primerané zamestnanie je také, ktoré:

• Zodpovedá kvalifikácii uchádzača o zamestnanie
• Výškou zárobku zodpovedá kvalifikácii a rodinným pomerom uchádzača o zamestnanie
• Z hľadiska miesta ponúkanej práce zohľadňuje miesto bydliska a rodinné pomery uchádzača o zamestnanie
• Zodpovedá určitým životným skúsenostiam uchádzača o zamestnanie (zdravotné problémy súvisiace s výkonom povolania).

Rozdelenie nezamestnanosti - druhy nezamestnanosti:

• Frikčná nezamestnanosť - krátkodobá - vzniká ako dôsledok pohybu ľudí medzi regiónmi, pracovnými miestami
• Štrukturálna nezamestnanosť - vzniká vtedy, ak existuje nesúlad medzi ponukou pracovníkov a dopytom po nich
• Cyklická nezamestnanosť - vzniká, ak celkový dopyt po pracovníkoch je nízky
• Dobrovoľná - dobrovoľne nezamestnaní môžu pred prácou pri danej úrovni miezd uprednostniť voľný čas, štúdium či inú aktivitu
• Nedobrovoľná nezamestnanosť - ak je celkový dopyt po práci nižší, ako celková ponuka práce.

Chudoba ako Dôsledok Nezamestnanosti

Chudoba je sociálna udalosť, ktorá môže postihnúť každého z nás. Môže prísť náhodou, nečakane alebo jednoducho sa narodíme ako deti chudobných rodičov. Pocit chudoby by mal byť známy pre nás všetkých, veď nemôžeme vedieť, že kde vedú naše životné cesty. Každý človek by mal byť aspoň šesťdesiat minút vo svojom živote chudobným, aby poznal význam slova chudoba, aby chudobných neponižoval, neodsudzoval a aby cenil ich vytrvalosť, znášanlivosť, utrpenie a duševnú silu. Niektorí ľudia sú o tom presvedčení, že núdza spája ľudí. Chudoba predstavuje celosvetový problém, s ktorým zápasia aj najrozvinutejšie krajiny sveta. Na Slovensku sa pojem chudoba začala dostávať do povedomia občanov po novembri 1989, kedy sa začali prejavovať prvé vážnejšie sociálno-ekonomické problémy krajiny. Treba však podotknúť, že pojem chudoba nie je legislatívne uzákonený a ani s pojmom chudoba sa nestretneme v oficiálnych štatistikách. V Slovenskej republike sa namiesto pojmu chudoba používajú skôr synonymá chudoby ako: sociálne slabí obyvatelia, nízkopríjmové domácnosti a predovšetkým pojem hmotná núdza, ktorý je aj legislatívne vymedzený a je vlastne označením pre chudobu.

Nemožno prehliadať, že chudoba nemá iba svoju individuálne prežívanú podobu, ale i svoju spoločnosťou a štátom formovanú a internacionálnu, ba ja globálnu tvár. Vo svojej radikálnej podobe znamená chudoba bezdomovectvo, nedostatok a bezbrannosť, biedu a bezmocnosť. V tejto súvislosti často hovoríme o tzv. absolútnej chudobe, kedy nemá človek zabezpečený ani minimálny životný štandard vo výžive, ošatení a bývaní. Pojem chudoby vnímame najčastejšie ako prejav každodennosti, aj keď sa týka veľkých skupín obyvateľstva.

Vymedzenie Pojmu Chudoby a Jej Meranie

Pre vymedzenie chudoby má veľký význam určenie hranice chudoby. Najpoužívanejším indikátorom chudoby je výška príjmov alebo spotrebných výdavkov. V západných krajinách je východiskom určenia chudoby priemerný príjem krajiny a hranica chudoby zvyčajne predstavuje 50% aritmetického priemeru čistého príjmu danej krajiny. Absolútna hranica chudoby je založená na objektívnych informáciách a nezávislá od úrovne života v danej spoločnosti. Jedným z prvých, ktorý stanovil absolútnu hranicu chudoby, bol Angličan Rowentree, ktorý sa na začiatku 20. storočia zaoberal problematikou chudoby v Yorku. Identifikoval chudobných ako tých, ktorí žijú v zrejmom nedostatku a s použitím vlastného spotrebného koša definoval dve úrovne chudoby - primárnu a sekundárnu chudobu.

Chudobu možno definovať z dvoch aspektov:

• Absolútna chudoba: je spojená s určitým fyziologickým prahom, pod ktorým nie je možné uspokojovať také základné potreby ako je potrava, ošatenie a bývanie.
• Relatívna chudoba: je spojená s priemernou životnou úrovňou danej krajiny , ktorú chudobní obyvatelia tejto krajiny nedosahujú. Relatívna chudoba vyjadruje aj úroveň vzdelania, kvalifikácie, zdravotných návykov, rodinného zázemia a využívania voľného času.

Spoločným znakom merania chudoby je vychádzanie z predpokladu, že chudoba je stav nedostatnku materiálnych, sociálnych alebo kultúrnych zdrojov človeka, ktoré vylučujú človeka z akceptovaného spôsobu života, tzv.objektívna metóda. Opakom je tzv. subjektívna metóda, je stav domievania sa o situácii chudoby, pretože objekt nedokáže uspokojiť potreby podľa svojich predstáv. Normatívna metóda - „súhrn cien tovarov (a služieb) v tomto koši je potom hranica príjmov, pod ktorou nastáva stav chudoby“.

tags: #sociálny #dopad #nezamestnanosti