
Sociálny dumping je komplexný fenomén, ktorý ovplyvňuje trh práce na Slovensku aj v celej Európskej únii. Tento článok sa zameriava na definíciu sociálneho dumpingu, jeho prejavy na Slovensku a navrhované riešenia, vrátane opatrení, ktoré prijíma Ministerstvo práce SR.
Sociálny dumping sa dá definovať ako zámerný a cielený proces, prostredníctvom ktorého si zamestnávatelia redukujú svoje náklady a zvyšujú svoju konkurencieschopnosť na trhu cez znižovanie nákladov na zamestnancov. Zamestnávatelia využívajú prekérne formy zamestnávania, ako sú skrátené pracovné pomery, agentúry dočasného zamestnávania, vynútené živnosti, najímanie cudzincov za nízke mzdy či umelo udržiavaná vysoká fluktuácia. Táto základná definícia v sebe nesie také množstvo neštandardných foriem zamestnávania, že pravdepodobne ani rozsah tohto textu nebude stačiť na výpočet všetkých príčin a dôsledkov. Navyše, nie každý, kto pracuje v nejakej forme prekérneho zamestnania, napríklad na skrátený úväzok, pracuje v neistej atmosfére, proti svojej vôli a za nízku mzdu. Práve preto nie je jednoduché s prekarizáciou bojovať.
Slovensko čelí viacerým výzvam v oblasti zamestnávania, ktoré súvisia so sociálnym dumpingom. Medzi hlavné prejavy patria:
Nízke mzdy sú asi najrozšírenejším problémom, ktorému čelia (nielen) slovenskí zamestnanci a zamestnankyne. Tento fenomén je však spomedzi krajín strednej a východnej Európy na Slovensku jeden z najvypuklejších. A je jedno, či sa na problematiku pozrieme cez nízky podiel miezd na HDP, nízky podiel kompenzácií pre zamestnancov na pridanej hodnote, cez porovnanie nominálnych miezd, či paritu kúpnej sily (prepočet na základe cenovej úrovne) alebo cez priemerné mzdové náklady. Jednoducho, patríme k tým najmenej pokrokovým spomedzi porovnávaných krajín, zvlášť, ak si tieto ukazovatele dáme do kontextu s produktivitou práce, cenovou úrovňou, zadlžením, alebo mierou úspor či finančných aktív. Táto mizéria je spôsobená nielen orientáciou nášho hospodárstva na pozíciu montážnej dielne Európy, ale hlavne sociálnym dumpingom.
Najrozšírenejšou formou neistých pracovných pomerov na Slovensku sú dohody a pracovné pomery na dobu určitú.
Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov
Dohody sú špecifickou formou zamestnávania, existujúcou len na území bývalého Československa, pričom na dohodu o vykonaní práce môže zamestnanec odpracovať za rok maximálne 350 hodín a na dohodu o pracovnej činnosti maximálne 520 hodín ročne. Pre niektoré pracovné pozície a uchádzačov o prácu môžu byť dohody zaujímavé a žiadané. Problémom je, že dohody bývajú často zneužívané na podvodné konanie neodvádzania daní a odvodov. Zamestnanec, napríklad, za dohodu dostane oficiálne zaplatené len v rozsahu maximálnych hodinových limitov, zväčša len za hodinovú minimálnu mzdu. No reálne pracuje, akoby mal plný pracovný pomer (40 hodín týždenne i viac) a za ostatné hodiny dostáva peniaze na ruku, bez platenia daní a odvodov.
Pracovné pomery na dobu určitú zamestnávatelia zväčša využívajú pri nových zamestnancoch, pričom tento pracovný pomer možno chápať ako istú ochranu zamestnávateľa, ak si nie je istý, či sa nový zamestnanec osvedčí, alebo či bude mať preňho prácu aj po termíne ukončenia zmluvy. Podľa slovenskej legislatívy je možné pracovnú zmluvu na dobu určitú uzavrieť so zamestnancom maximálne na dva roky, pričom predlžovanie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na dobu určitú medzi tým istým zamestnávateľom a zamestnancom nad zákonnú dvojročnú hranicu je možné, ak na predĺženie existuje dôvod presne vymedzený v zákone. Problematickým sa ale v praxi ukazuje, že zákonné limity takéhoto zamestnávania sa obchádzajú napríklad tým, že firma si založí dcérsku spoločnosť a svojich zamestnancov každé dva roky presúva pod hlavičku iného zamestnávateľa. Okrem problémov so sociálnym poistením čelia ľudia pracujúci v takýchto úväzkoch (dohodári) aj sekundárnym problémom - nedokážu si vybaviť hypotéku v banke a zabezpečiť si bývanie.
Množstvo ľudí na Slovensku pracuje na živnosť dobrovoľne a mnohí z nich ani nemajú záujem prejsť do zamestnaneckého pomeru. Takýto postoj je úplne v poriadku, ak ide o pravé živnosti a pracujúcim ľuďom takýto stav vyhovuje, dokáže ich slušne uživiť a zároveň nie sú viazaní na jedného poskytovateľa práce, alebo jeho výrobné prostriedky. Podľa viacerých výskumov však asi tridsať percent živnostníkov samých seba označuje ako nútených živnostníkov. Ide o pracujúcich, ktorí by chceli pracovať v zamestnaneckom pomere, ale zo zamestnaneckého pomeru ich vylúčili zamestnávatelia. Často ide o živnostníkov, ktorých práca vykazuje znaky závislej práce. Podľa zákona síce človek, ktorého práca vykazuje znaky závislej práce nemôže pracovať pre zamestnávateľa na živnosť, no v realite je tento problém zložitejší.
V roku 2018 pracovalo na Slovensku na skrátený úväzok len 4,8 percenta pracujúcich, čo je jeden z najnižších podielov v EÚ. Holandsko, kde je tento podiel najvyšší, pracuje na skrátený úväzok až 46,8 percenta pracujúcich. Keď sa ale pozrieme na pomer nedobrovoľných skrátených úväzkov oproti dobrovoľným, tak je to v Holandsku len 5,9 percenta a na Slovensku 24,1 percenta. Aj z tohto rozdielu je možné vydedukovať, prečo sa na Slovensku tento model zamestnávania nepresadzuje, hoci prináša svoje výhody, napríklad pre zamestnancov starajúcich sa o malé deti alebo seniorov.
Agentúrne zamestnávanie je veľkou a rozsiahlou témou, ktorá má svoju racionálnu podstatu - reálna potreba riešiť výkyvy vo výrobe alebo v službách. V jednotlivých sektoroch ekonomík sa vždy budú objavovať výkyvy spôsobené rôznymi vplyvmi, od hospodárskeho cyklu až po sezónnosť naviazanú na ročné obdobia, alebo spôsobené externými vplyvmi (napr. chrípková epidémia). Firmy tieto výkyvy potrebujú vykryť, a v takom prípade je logickým krokom využitie agentúrneho zamestnávania. Ako jednoduchý a dokonalý príklad si uveďme vodiča, zamestnanca agentúry, ktorý deväť mesiacov v roku pracuje pre miestnych poľnohospodárov a tri zimné mesiace pracuje pre správcu komunikácií ako vodič sypača. Na druhej strane býva agentúrne zamestnávanie často zneužívané na sociálny dumping. Firmy si znižujú náklady najímaním takýchto zamestnancov, a tým šetria svoje personálne náklady. Tieto problémy boli na Slovensku hlavne v minulosti a hoci sa vďaka legislatívnym zmenám situácia zlepšila, stále nie je ideálna. Pred časom sme na Slovensku zaznamenali pokus obchádzať tento zákon tým, že slovenská firma si objednala agentúrneho zamestnanca od agentúry v zahraničí, ktorého vyslali na Slovensko, a tým pádom sa na jeho zamestnávateľa nevzťahovali slovenské zákony o rovnakom odmeňovaní. Keď sa aj takéto obchádzanie legislatívy vyriešilo zákonom, tak ho poniektorí znova obišli tým, že si prestali najímať zamestnancov, ale namiesto toho začali nakupovať činnosti, alebo uzatvárať s agentúrami zmluvy o dielo.
Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS
Za stav zamestnaneckého prostredia sú mnohokrát zodpovední manažéri a manažérky firiem a v tejto súvislosti sú zaujímavé výsledky prieskumu od audítorskej spoločnosti EY. Vo svojom prieskume z roku 2017 zistila, že 88 percent slovenských manažérov nemá problém postupovať neeticky, pokiaľ je takéto konanie prospešné pre spoločnosť a pomáha zmierniť ekonomický pokles, a až 74 percent slovenských manažérov nemá problém postupovať neeticky, pokiaľ to pomôže splniť finančné ciele spoločnosti, v ktorej pracujú. Prieskum EY sa síce nevenoval zamestnaneckému prostrediu, ale keďže mzdový dumping, zneužívanie prekérnych foriem zamestnávania a aplikácia politiky nízkych miezd pomáha finančným ukazovateľom spoločnosti, tak možno predpokladať, že títo manažéri by nemali, respektíve nemajú problém postupovať rovnako neeticky v otázke práv zamestnaných.
Ministerstvo práce SR vypracovalo Návrh stratégie pracovnej mobility cudzincov v Slovenskej republike. Cieľom je prijatie dočasných, mimoriadnych opatrení na riešenie aktuálneho nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily na slovenskom trhu práce, s výhľadom neskoršieho zváženia nutnosti ponechania prijatých mimoriadnych opatrení, vzhľadom k aktuálnym potrebám trhu práce, resp. aktuálneho počtu cudzincov na Slovensku.
Niektoré krátkodobé mimoriadne opatrenia si vyžadujú zmenu legislatívy, pričom viaceré z nich majú byť zrealizované v budúcom roku. Napríklad má byť štvrťročne, nie ročne, aktualizovaný zoznam zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily. Zaviesť sa má povinnosť náhlásenia voľného pracovného miesta na úrad práce, prípadný centrálny portál pracovných miest by totiž umožňoval pružnejšie reagovať na potrebu obsadenia daného miesta. Firmy by taktiež mali mestám a obciam poskytovať informácie o mieste ubytovania zamestnancov z tretích krajín, upraviť sa majú podmienky predkladania dokladov o dosiahnutom vzdelaní, pričom by sa pri tomto úkone mala znížiť administratívna záťaž. Túto povinnosť by mali mať len regulované povolania napríklad v oblasti zdravotníctva, školstva.
Podľa súčasnej legislatívy sa pri rozhodovaní o udeľovaní prechodného pobytu na účel zamestnania posudzuje obdobie dva roky spätne, avšak pri sezónnom zamestnaní až päť rokov. Cieľom je preto zjednotenie dĺžky preverovaného obdobia na päť rokov. Agentúram dočasného zamestnávania by sa mohlo umožniť dočasne prideľovať štátnych príslušníkov tretích krajín na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi, ak ide o výkon zamestnania s nedostatkom pracovnej sily. Počet takýchto zamestnancov by však nesmel prekročiť 30 % z celkového počtu zamestnancov vo firme. Odstrániť sa majú aj niektoré duplicity pri informačných povinnostiach zamestnávateľa pri zamestnávaní cudzincov. Zrušiť sa má povinnosť cudzinca priložiť k žiadosti o udelenie pobytu zabezpečenie ubytovania v prípade, ak bude zamestnaný v cestnej hromadnej doprave. Prehodnotiť sa má aj počet predkladaných podporných dokladov k žiadosti o udelenie prechodného pobytu, ak sa chce cudzinec na Slovensku zamestnať. Lehota na posúdenie žiadosti o udelenie prechodného pobytu sa má pritom skrátiť z 90 dní na 30 dní pre zamestnancov technologických centier. Skrátiť sa majú aj niektoré lehoty pri sezónnom zamestnávaní.
Niekoľko ďalších opatrení si nevyžaduje zmenu právnych predpisov. Vypracovať sa má napríklad jednotná metodika postupu pri identifikovaní zamestnaní s nedostatkom ľudí, personálne sa majú posilniť i konzulárne úseky na zastupiteľských úradoch.
Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve
Ministerstvo v stratégii počíta aj s dlhodobými cieľmi. Za prioritné oblasti označilo udžateľný ekonomický rast a zlepšovanie kvality života, nové technológie a zmeny na trhu práce, demografický vývoj, starnutie obyvateľstva a systém sociálneho a dôchodkového zabezpečenia. Ďalšími prioritami sú nelegálna práca a integrácia na lokálnej úrovni. V rámci týchto priorít stratégia hovorí o tom, že by sa mal zvážiť systém príchodu pracovnej sily na základe národných víz udeľovaných na obdobie jedného roka, na základe ktorých by mohli ľudia z tretích krajín okamžite začať pracovať. Podľa ministerstva je potrebné aj komplexné riešenie elektronizácie niektorých postupov prostredníctvom nového a moderného informačného systému. Zefektívniť sa má aj integrácia cudzinca, ktorého pracovná špecializácia bola identifikovaná ako vysoko nedostatková profesia na trhu práce, podľa osobitného režimu. Do legislatívy by sa mala tiež zaviesť definícia pojmu sociálny dumping.
Problematika prekérnych foriem práce by nemusela byť taká rozsiahla, ak by lepšie fungovali inšpektoráty práce a pracovné súdnictvo. Ak by nebol problém stanoviť, či pracovník spĺňa znaky závislej práce, pravdepodobne by sme nemali taký vysoký podiel nútených živnostníkov. Ak by nebol problém stanoviť, či je zamestnanec zaradený do správnej skupiny minimálnych mzdových nárokov, tak by sme na Slovensku mali menej zamestnancov pracujúcich za mizerné mzdy a pravdepodobne by viac ľudí prejavilo záujem pracovať na skrátené úväzky. Ak by fungovali inšpektoráty práce a pracovné súdy rýchlo a efektívne, mnohé problémy by sme nemuseli mať.
Veľkou skupinou, ktorej sa týkajú neštandardné formy práce sú mladí ľudia, ktorí prichádzajú na trh práce po ukončení školskej dochádzky. Nemajú skúsenosti s tým, čo obsahujú jednotlivé formy zamestnávania. Mnohí z nich si nevedia uvedomiť, čo pre nich a budúcnosť ich rodín znamená, ak si neplatia sociálne poistenie, alebo ak nemajú trvalý príjem či zmluvu na neurčito. Na slovenských stredných školách sa nevyučujú ani len základy pracovného práva, a tak mnohokrát ani nevedia, aké sú ich práva a povinnosti vyplývajúce z ich postavenia na trhu práce.
Zásadnou otázkou bude aj schopnosť odborových organizácií reagovať na rozširovanie neštandardných foriem zamestnávania.
Vstup Slovenska do Európskej únie priniesol nielen politické a ekonomické výhody, ale aj nové výzvy. Otvorenie trhu práce a voľný pohyb osôb priniesli aj obavy zo sociálneho dumpingu, najmä zo strany starších členských štátov.
Zo strany starých členských krajín sa objavili nové výrazové prostriedky ako sociálny dumping, delokalizácia, ohrozovanie európskeho sociálneho modelu, ultraliberalizmus nových členských krajín. Tieto obavy sú často spojené s rozdielmi v nákladoch na pracovnú silu medzi starými a novými členskými štátmi.
Výraz sociálny dumping je v tomto kontexte úplne prehnaný. Dumping znamená, že niečo predávate pod cenu. To v našom prípade neplatí. Ak sme schopní ponúkať rovnako kvalitné výrobky, služby či pracovnú silu za nižšiu cenu, neznamená to, že robíme sociálny dumping. O sociálnom dumpingu môžeme hovoriť v ekonomikách, kde pracujú väzni či deti. Kde hodnota výrobkov nezohľadňuje hodnotu vloženej práce. Toto skutočne nie je prípad nových členských krajín. Preto takéto argumenty a zdôvodnenia musíme odmietať.
Rokovania o finančnej perspektíve únie na roky 2007 - 2013 boli mimoriadne zložité v zložitom období. Negatívne na ne vplývala ekonomická situácia v časti členských krajín, predreferendové nálady, ako aj únava z rozšírenia. Do určitej miery sa spochybňuje princíp solidarity. Čoraz viac sa zdôrazňuje matematicky čistá pozícia, teda do akej miery je štát vo vzťahu k rozpočtu EÚ čisto ziskový alebo stratový. Tento pojem nezohľadňuje prínos pre tie krajiny, ktoré sú čistými prispievateľmi rozpočtu. Veľká časť z kohéznych prostriedkov, ktoré smerujú do projektov v chudobnejších krajinách, sa vracia do krajín, ktoré sú čistými prispievateľmi rozpočtu. Vo forme objednávok rôznych projektov a služieb. Hovoriť o matematicky čistej pozícii je úplne nesprávne. Z vyrovnávania sa ekonomickej úrovne a kúpyschopnosti obyvateľstva profitujú nielen nové, ale aj staré členské krajiny. A hlavne únia ako celok.