
V dnešnej dobe dynamického trhu práce a snahy spoločností prilákať a udržať si kvalitných pracovníkov, zohráva sociálna starostlivosť zamestnávateľa kľúčovú úlohu. Atraktívna mzda už nie je jediným lákadlom, zamestnanci si čoraz viac všímajú aj benefity a výhody, ktoré im zamestnávateľ poskytuje. Sociálna starostlivosť zamestnávateľa o zamestnanca, často označovaná aj ako podniková sociálna politika, predstavuje komplex aktivít a opatrení, ktorých cieľom je vytvárať priaznivé pracovné a životné podmienky pre zamestnancov. Podniková sociálna politika zahŕňa širokú škálu opatrení, od zabezpečovania primeraných pracovných podmienok až po poskytovanie rôznych finančných a nefinančných benefitov. Cieľom je nielen motivovať zamestnancov k vyšším výkonom, ale aj prispievať k ich celkovej spokojnosti a pohode.
Problematika podnikovej sociálnej politiky je primárne upravená v Zákonníku práce (zákon č. 311/2001 Z. z.) a v zákone o sociálnom fonde (zákon č. 152/1994 Z. z.).
Sociálna starostlivosť sa delí na dva základné typy plnení:
Stravovanie zamestnancov je dôležitou súčasťou starostlivosti zamestnávateľa. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť zamestnancom vo všetkých pracovných zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Stravovanie je možné zabezpečovať:
Zamestnávateľ prispieva na stravovanie v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Ak je stravovanie zabezpečené prostredníctvom stravovacích poukážok, hodnota stravovacej poukážky musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.
Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov
Sociálny fond je dôležitým nástrojom pre financovanie podnikovej sociálnej politiky. Tvorí ho každý zamestnávateľ, ktorý zamestnáva aspoň jedného zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Prvotnú tvorbu a následné použitie sociálneho fondu upravuje zákon č. 152/1994 Z. z.
Sociálny fond sa tvorí z:
Základom na určenie mesačného prídelu do sociálneho fondu je súhrn hrubých miezd zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac. Zamestnávateľ je povinný tvoriť sociálny fond mesačne, najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy. Po skončení kalendárneho roka musí zamestnávateľ najneskôr do 31. januára vykonať zúčtovanie prostriedkov sociálneho fondu za predchádzajúci kalendárny rok.
Zamestnávateľ, ktorý za predchádzajúci kalendárny rok dosiahol zisk a splnil všetky daňové povinnosti k štátu, obci a vyššiemu územnému celku a odvodové povinnosti k zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni, môže tvoriť povinný prídel do sociálneho fondu do výšky 1 % zo základu na určenie prídelu do sociálneho fondu.
V zmysle § 3 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom fonde sa sociálny fond môže tvoriť aj z ďalšieho prídelu:
Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS
Prostriedky sociálneho fondu sa používajú na financovanie podnikovej sociálnej politiky nad rámec, ktorý je zamestnávateľ povinný poskytnúť zo svojich nákladových prostriedkov. Konkrétne použitie sociálneho fondu je možné dohodnúť v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise zamestnávateľa. Prostriedky sociálneho fondu sa používajú najmä na:
Zamestnávateľ môže poskytnúť príspevok zo sociálneho fondu nielen samotnému zamestnancovi, ale aj jeho manželovi/manželke a nezaopatreným deťom.
V zmysle § 7 ods. 7 zákona o sociálnom fonde, príspevok zo sociálneho fondu nemôže žiaden zamestnávateľ poskytovať na účely odmeňovania za prácu.
Pre zamestnávateľa sú povinný prídel do sociálneho fondu a ďalší prídel do sociálneho fondu (spolu najviac 1,5 % z hrubých miezd) daňovým výdavkom. U zamestnancov sú vo všeobecnosti príjmy z prostriedkov sociálneho fondu súčasťou zdaniteľnej mzdy, avšak výnimkou sú tie plnenia, ktoré podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov nie sú predmetom dane z príjmov alebo sú oslobodené od dane z príjmov.
Najčastejšie ide o plnenia, z ktorých zamestnanec ani zamestnávateľ neplatia daň z príjmov ani poistenie bez ohľadu na to, či sú poskytované zo sociálneho fondu, alebo z iných zdrojov. Osobitné postavenie má uplatnenie oslobodenia podľa § 5 zákona ods. 7 písm. o) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov na nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi v úhrnnej sume najviac 500 eur za rok od všetkých zamestnávateľov. Zamestnávateľom vynaložené prostriedky na toto nepeňažné plnenie nesmú byť uplatnené ako daňové výdavky.
Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve
Medzi príjmy oslobodené od dane patrí napríklad:
Ak nejde o príjem od dane oslobodený, príjmy zo sociálneho fondu sa považujú za príjem zo závislej činnosti, ktorý sa zdaňuje v čase plnenia spolu s ostatnými zložkami príjmu zo závislej činnosti. To znamená, že tvoria súčasť úhrnu mesačných príjmov, ktoré sa zdania mesačným preddavkom na daň alebo daňou s tým, že z týchto príjmov sa neplatí tzv. zdravotné poistenie (okrem niektorých výnimiek).
V súčasnosti sa čoraz viac spoločností zameriava na flexibilné formy práce, ako je home office a domácka práca.
Home office umožňuje zamestnancovi vykonávať prácu z domu alebo iného miesta mimo pracoviska, pričom využíva nástroje zamestnávateľa a je s ním v pravidelnom kontakte. Zamestnanec má nárok na mzdu, stravné a prestávky v práci rovnako, ako keby pracoval na pracovisku zamestnávateľa.
Domácka práca predstavuje pracovný pomer, v ktorom zamestnanec vykonáva prácu pre zamestnávateľa doma alebo na inom dohodnutom mieste, pričom podmienky výkonu práce sú dohodnuté v pracovnej zmluve. Domáckemu zamestnancovi neprislúcha mzda za prácu nadčas, mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok a nočnú prácu.
Zamestnávateľ je povinný dbať na to, aby zamestnanci mali príslušnú kvalifikáciu na prácu, ktorú vykonávajú. Vzdelávanie zamestnancov sa delí na:
Zamestnávateľ je oprávnený uložiť zamestnancovi, aby sa zúčastnil príslušného vzdelávania za účelom prehĺbenia kvalifikácie.
Plánovanie ľudských zdrojov je proces, ktorý zahŕňa plán pracovných miest, plán rozmiestnenia zamestnancov, plán vzdelávania a plán získavania a výberu zamestnancov. Súčasťou personálneho plánu je analýza práce, ktorá zahŕňa získavanie a posudzovanie pracovných činností a stanovenie požiadaviek na zamestnancov. Pracovnoprávne vzťahy upravuje Zákonník práce a sú to vzťahy medzi zamestnávateľom a zamestnancom, týkajúce sa práce. Pracovný pomer vzniká uzatvorením pracovnej zmluvy na dobu určitú (max. 3 roky) alebo neurčitú.
Odmeňovanie zamestnancov predstavuje cenu práce, ktorú platí zamestnávateľ zamestnancovi. Mzdový minimálny nárok (MMN) sa uvádza v eurách za hodinu a závisí od zložitosti a namáhavosti práce. Medzi základné mzdové formy patrí časová mzda, úkolová mzda, podielová mzda, kombinovaná mzda, zmluvná mzda a naturálna mzda.
Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci prostredníctvom školení a dodržiavaním príslušných predpisov.
Kolektívne vzťahy sú vzťahy medzi zamestnávateľom a odbormi, ktoré vyjednávajú o pracovných podmienkach.
tags: #sociálny #fond #a #liečebná #starostlivosť #podmienky