Sociálny Fond a Jednoduché Účtovníctvo: Praktický Návod pre Podnikateľov

Sociálny fond (SF) je dôležitý nástroj pre zamestnávateľov na zabezpečenie sociálnych potrieb ich zamestnancov. Tento článok sa zameriava na tvorbu a použitie sociálneho fondu u podnikateľov - fyzických osôb, ktorí vedú jednoduché účtovníctvo (JÚ). Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na účtovanie SF v peňažnom denníku a v pomocnej evidencii - knihe sociálneho fondu.

Povinnosť Tvorby Sociálneho Fondu

Podľa zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o SF"), každý zamestnávateľ, ktorý zamestnáva zamestnancov v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, je povinný tvoriť sociálny fond. Táto povinnosť sa vzťahuje na všetkých zamestnávateľov pôsobiacich na území Slovenskej republiky bez ohľadu na ich právnu formu a počet zamestnancov. Zamestnávateľom sa stáva fyzická alebo právnická osoba, ak začne zamestnávať aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu, tzn. vypláca jej príjem zo závislej činnosti podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z. z.

Na účely zákona o sociálnom fonde je zamestnávateľom právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky alebo fyzická osoba s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky, ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu (napr.

• Príklad: S.r.o. založená na podnikateľské účely zamestná zamestnanca a uzavrie s ním pracovný pomer. Na účely zákona o sociálnom fonde sa považuje za zamestnávateľa a je povinná tvoriť sociálny fond.
• Príklad: S.r.o založená na podnikateľské účely vypláca konateľovi na základe zmluvy odmenu za výkon funkcie konateľa. Vzťah konateľa a s.r.o. nie je pracovnoprávnym vzťahom, t. j. nie je ani pracovným pomerom ani obdobným pracovným vzťahom. Medzi konateľom a s.r.o. je obchodno-právny vzťah. S.r.o. sa na účely zákona o sociálnom fonde za zamestnávateľa nepovažuje a nie je povinná tvoriť sociálny fond.
• Príklad: Fyzická osoba je konateľom s.r.o. založenej na podnikateľské účely. Zároveň má s touto s.r.o. uzavretú pracovnú zmluvu - je zamestnancom v pracovnom pomere. V tomto prípade existujú vedľa seba dva právne vzťahy fyzickej osoby a s.r.o. Prvým je obchodno-právny vzťah konateľa a s.r.o. Druhým je pracovno-právny vzťah zamestnanca a s.r.o. S.r.o. sa na účely zákona o sociálnom fonde považuje za zamestnávateľa (má zamestnanca v pracovnom pomere) a je povinná tvoriť sociálny fond.
• Príklad: S.r.o. založená na podnikateľské účely zamestná zamestnanca a uzavrie s ním dohodu o vykonaní práce. Uzavretie dohody o vykonaní práce je síce pracovnoprávnym vzťahom, ale nie je pracovným pomerom ani obdobným pracovným vzťahom. Na účely zákona o sociálnom fonde sa tak s.r.o za zamestnávateľa nepovažuje a nie je povinná tvoriť sociálny fond v súvislosti s týmto zamestnancom.
• Príklad: Občianske združenie zamestná zamestnanca a uzavrie s ním pracovný pomer. Aj táto právnická osoba, aj keď nie je založená na podnikateľské účely, sa považuje na účely zákona o sociálnom fonde za zamestnávateľa a je povinná tvoriť sociálny fond.

Výška Povinného Prídelu do SF

Výška povinného prídelu do SF je stanovená zákonom o SF. V súčasnosti je povinný prídel vo výške 0,6 % zo súhrnu hrubých miezd zamestnancov. Tento prídel je považovaný za daňový výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov.

Povinným prídelom na tvorbu sociálneho fondu je prídel vo výške 0,6 % až 1 % zo základu, ktorým je súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu. Minimálny povinný prídel je vo výške 0,6 % a vzťahuje sa na všetkých zamestnávateľov.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Obmedzenie tvorby sociálneho fondu formou povinného prídelu platí pre zamestnávateľov, ktorých predmetom činnosti je dosahovanie zisku. Týmito zamestnávateľmi sú podnikatelia v zmysle Obchodného zákonníka (napr. živnostníci, slobodné povolania, s.r.o.

U zamestnávateľov, ktorých predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku a:

• za predchádzajúci kalendárny rok dosiahli zisk a
• súčasne splnili všetky svoje odvodové povinnosti voči zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni a daňové povinnosti k štátu, obci a VÚC;

zamestnávateľov, ktorých predmet činnosti nie je zameraný na dosiahnutie zisku, ak to umožňuje rozpočet.

Podnikateľ, ktorý nesplní čo i len jednu podmienku, nemôže prispievať povinným príspevkom na tvorbu sociálneho fondu sumou vyššou ako 0,6 % z hrubých miezd.

• Príklad: Zamestnávateľ je začínajúci podnikateľ (s.r.o.), ktorý vznikol v júli 2016. Keďže v predchádzajúcom kalendárnom roku neexistoval, nie je možné zistiť splnenie podmienky dosiahnutia zisku za predchádzajúci kalendárny rok. Zákon o sociálnom fonde túto situáciu špecificky neupravuje, preto by zamestnávateľ mal prispievať povinným prídelom do sociálneho fondu vo výške 0,6 %. Zároveň upozorňujeme, že zákon o sociálnom fonde vyžaduje od zamestnávateľa (podnikateľa), aby zisťoval dosiahnutie zisku za predchádzajúci kalendárny rok. Zákon o sociálnom fonde neobsahuje osobitnú úpravu pre prípady, ak je účtovným a zdaňovacím obdobím zamestnávateľa iné obdobie ako kalendárny rok (hospodársky rok alebo tzv.

Ak sa podnikateľ rozhodne, že bude v roku 2014 tvoriť SF povinným prídelom vo výške 1 % z úhrnu hrubých miezd zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok, môže tak postupovať. ZSF pri povinnom prídele do SF nestanovuje, aby povinná tvorba SF až do výšky 1 % (maximálna výška tvorby povinného prídelu do SF stanovená v ZSF) bola dohodnutá v kolektívnej zmluve. Možnosť zvýšeného prídelu pri povinnej tvorbe SF až do výšky 1 % z hrubých miezd má aj zamestnávateľ, ktorý nemá uzavretú kolektívnu zmluvu, ak splnil podmienky ustanovené v § 3 ods. 2 ZSF. V súlade s ustanovením § 5 ods. 1 ZSF a aj s ustanovením § 19 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZDP) je povinný prídel do SF vo výške 1 % daňovým výdavkom podnikateľa.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Podnikateľ, ktorý nesplnil podmienky ustanovené v § 3 ods. 2 ZSF, t. j. neuhradil napríklad všetky odvody do Sociálnej poisťovne, ktoré mu vyplývali zo zákona, nemá nárok tvoriť SF zvýšeným prídelom.

Ak podnikateľ splnil všetky zákonom stanovené podmienky, môže v kolektívnej zmluve dohodnúť tvorbu SF až do výšky 1,5 %. Ako daňový výdavok môže uznať tvorbu SF až do výšky 1,5 %. Ak by podnikateľ nesplnil niektorú z podmienok ustanovených v § 3 ods. 2 ZSF a v kolektívnej zmluve by dohodol zvýšený povinný prídel do SF vo výške 1 % z hrubých miezd zamestnancov, táto kolektívna zmluva by bola v tejto časti neplatná, pretože by bola v rozpore so ZSF.

Ďalšie Zdroje Sociálneho Fondu

Sociálny fond sa tvorí z rôznych zdrojov, vrátane:

• Povinného prídelu zamestnávateľa (0,6 % zo súhrnu hrubých miezd)
• Ďalších zdrojov v súlade s ustanovením § 4 ods.

SF sa tvorí, podľa § 3 ods. 1 písm. c) zákona o SF, aj ďalšími zdrojmi v súlade s ustanovením § 4 ods. 2 a 3 zákona o SF. Ďalšími zdrojmi môžu byť dary, dotácie a príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do SF. Zdrojom fondu môžu byť aj prídely zamestnávateľa z použitého zisku.

Ak sa rozhodne zamestnávateľ využiť možnosť, ktorú mu dáva § 4 ods. 3 ZSF a bude prispievať do SF prídelmi z použiteľného zisku, povinnosť tvoriť SF formou povinného prídelu mu nezaniká.

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

U zamestnávateľa, ktorého predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku (podnikateľa), je tvorba sociálneho fondu formou povinného prídelu a ďalšieho prídelu daňovým výdavkom (nákladom). ďalší prídel na základe kolektívnej zmluvy, resp. prídel z ďalších zdrojov (napr.

Účtovanie Tvorby a Čerpania Sociálneho Fondu

Peňažný denník

Peňažný denník je hlavnou účtovnou knihou JÚ. Všetky zápisy v peňažnom denníku musia vyjadrovať len finančné operácie, s výnimkou vybraných účtovných prípadov, ako sú napríklad odpisy. V peňažnom denníku je neprípustné účtovať operácie charakteru predpisu platieb, odvodov a podobne. O tvorbe a čerpaní SF sa účtuje v peňažnom denníku podľa § 17 ods. 3 Postupov účtovania v JÚ. Prírastky a úbytky SF sa účtujú ako príjmy a výdavky v peňažnom denníku.

V súlade s ustanovením § 6 ods. 1 zákona o SF nie je potrebné mať finančné prostriedky SF vedené na osobitnom bankovom účte. Podnikateľ spĺňa podmienku § 6 ods. 1 zákona o SF aj vtedy, keď eviduje finančné prostriedky SF v operatívnej evidencii. Pre evidenciu v sústave JÚ je to kniha SF.

Tvorba SF

Ak prostriedky sociálneho fondu nie sú uložené na osobitnom bankovom účte: Tvorbu SF účtujete až v rámci uzávierkových operácií. To znamená, že základ dane upravíte interným dokladom s dátumom 31.12. vyberte stĺpec PD „Tvorba SF“.

Ak má podnikateľ finančné prostriedky SF uložené na účte SF: Zaúčtuje tvorbu SF, tzn. prevod finančných prostriedkov z pokladnice alebo z bežného bankového účtu na účet SF, v peňažnom denníku a aj v knihe SF. Do peňažného denníka sa zaúčtuje výdavok peňažných prostriedkov z pokladnice.

Podnikateľom, ktorí nemajú otvorený bankový účet SF, odporúčame postupovať tak, aby v priebehu roku na základe podkladov zo mzdovej evidencie evidovali výšku tvorby SF v každom mesiaci. Pri uzatváraní účtovných kníh, to je k 31. 12., spočítajú celkovú sumu tvorby SF a zaúčtujú ju v rámci uzávierkových účtovných operácií ako výdavok daňový. Takýto postup je v súlade s ustanovením § 17 ods. 3 Postupov účtovania v JÚ. Podnikateľ zaúčtuje 31. 12.

Uzávierkové účtovné operácie sú špecifické účtovné zápisy sústavy JÚ, ktoré sa neprejavujú ako prírastky alebo úbytky peňažných prostriedkov v pokladnici alebo na bankovom účte, a pritom ovplyvňujú ZD.

Čerpanie SF

Podnikateľ zaúčtuje čerpanie SF v deň, kedy vyplatí finančné prostriedky zamestnancovi.

Ak podnikateľ tvorí SF ako výdavok daňový: Použitie (čerpanie) SF nie je možné účtovať ako výdavok daňový, ktorý ovplyvňuje ZD, lebo daňovým výdavkom je podľa ustanovenia § 5 ods. 1 zákona o SF tvorba SF.

Ak podnikateľ účtuje použitie SF: Zaúčtuje výdavok peňažných prostriedkov z bankového účtu SF do pokladnice cez priebežné položky a vyplatenie finančnej čiastky zo SF zamestnancovi zaúčtuje ako výdavok, ktorý neovplyvňuje ZD v stĺpci „Čerpanie SF“.

Podnikateľ môže postupovať aj tak, ak sa tak dohodne so zamestnancom, že čerpanie SF uskutoční prevodom z účtu SF na bankový účet zamestnanca. Zaúčtuje výdavok neovplyvňujúci ZD.

Čerpanie SF by nemal podnikateľ účtovať až v rámci uzávierkových účtovných operácií, pretože pri čerpaní SF zamestnancovi skutočne peňažné prostriedky vypláca, tzn. musí ich vybrať z pokladnice a odovzdať zamestnancovi.

Kniha Sociálneho Fondu

Podľa § 15 ods. 1 písm. d) ZÚ má podnikateľ, ktorý účtuje v sústave JÚ, povinnosť účtovať aj v pomocných knihách, ak je ich vedenie potrebné na preukázanie a vykazovanie predmetu účtovníctva v účtovnej závierke, napríklad v pomocnej knihe o zložkách majetku, o záväzkoch z pracovnoprávnych vzťahov. Postupy účtovania v JÚ ukladajú podnikateľom v § 17 ods. 3 povinnosť účtovať v knihe SF. ZÚ a ani Postupy účtovania neurčujú, ako má kniha SF vyzerať a čo všetko má obsahovať.

Podnikateľ, ktorý má finančné prostriedky SF uložené na účte SF, zaúčtuje tvorbu SF, tzn. prevod finančných prostriedkov z pokladnice alebo z bežného bankového účtu na účet SF, v peňažnom denníku a aj v knihe SF.

Podnikateľ, ktorý nemá otvorený bankový účet SF, v priebehu roku neúčtuje v peňažnom denníku, ale v knihe SF účtuje priebežne počas roku. Tvorbu SF zaúčtuje do knihy SF v deň tvorby, obyčajne v deň výplaty miezd zamestnancom, ako prírastok (tvorba) SF.

Použitie (čerpanie) SF zaúčtuje podnikateľ v deň vyplatenia finančných prostriedkov zamestnancovi, v súlade s ustanoveniami zákona o SF, v peňažnom denníku a aj v knihe SF.

Príklady Účtovania

Príklad 1: Podnikateľka Regína R.

Podnikateľka Regína R., ktorá podniká ako FO a účtuje v sústave JÚ, zamestnáva 5 zamestnancov, s ktorými má uzavretú pracovnú zmluvu a 2 zamestnancov, s ktorými má uzavretú dohodu o vykonaní práce. Vo firme podnikateľky nepôsobí odborová organizácia, tzn. že podnikateľka nemá uzavretú kolektívnu zmluvu. Regína tvorí SF podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona o SF, tzn. vo výške 0,6 % (povinný prídel). Peňažné prostriedky SF má uložené na osobitnom bankovom účte SF. Výplatný termín je vo firme určený na 15. Stravovanie zabezpečuje zamestnancom prostredníctvom stravných lístkov v hodnote 80 Sk, z čoho Regína ako zamestnávateľ hradí zamestnancom 49 Sk a 2 Sk prispieva zo SF. Dňa 20. 3. 2007 kúpila pre zamestnancov z prostriedkov SF 2 voľné vstupy na krytú plaváreň za 1 000 Sk.

Účtovanie tvorby SF (15. 3.)

• Peňažný denník: Výdavok peňažných prostriedkov z pokladnice 510 Sk.
• Kniha SF: Tvorba SF 510 Sk.

Účtovanie stravných lístkov (15. 3.)

Podnikateľka Regína prispela na stravné lístky zamestnancom zo SF celkom 200 Sk (2 x 20 x 5). Sumu 200 Sk previedla z účtu SF do pokladnice, lebo hotovostnou platbou hradila celú faktúru za stravné lístky.

• Peňažný denník: Nákup stravných lístkov ako daňový výdavok vo výške 5 019 Sk (4 900 + 119), z čoho suma 4 900 Sk = 5 x 49 x 20 (5 = počet zamestnancov, 49 Sk = hodnota stravného lístka, ktorú môže zamestnávateľ účtovať ako výdavok daňový, 20 = počet pracovných dní) a suma 119 Sk je sprostredkovateľská odmena, ktorá je daňovým výdavkom zamestnávateľa.
• Kniha SF: Čerpanie SF 200 Sk.

Účtovanie nákupu vstupov na plaváreň (20. 3.)

• Peňažný denník: Prevod peňažných prostriedkov z bankového účtu SF do pokladnice cez priebežné položky a potom čerpanie SF.
• Kniha SF: Čerpanie SF 1 000 Sk.

Príklad 2: Podnikateľ Roman

Podnikateľ nemá uzavretú kolektívnu zmluvu a nevedie osobitný bankový účet SF. Výplatný termín podnikateľa je 15. deň v mesiaci, kedy aj eviduje tvorbu SF v knihe SF. Dňa 15. 4. 2007 vyplatil dvom zamestnancom príspevok na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť, a to každému v sume 250 Sk.

Účtovanie príspevku na dopravu (15. 4.)

Podnikateľ prispel na dopravu u dvoch zamestnancov, ktorí spĺňajú stanovené kritériá, sumou 500 Sk.

• Peňažný denník: Výdavok peňažných prostriedkov z pokladnice 250 Sk, účtované na základe výdavkového pokladničného dokladu, na ktorom zamestnanec Mirko M. a výdavok peňažných prostriedkov z pokladnice 250 Sk, účtované na základe výdavkového pokladničného dokladu, na ktorom zamestnanec Marek M. (výdavok neovplyvňujúci ZD).
• Kniha SF: Čerpanie SF 500 Sk.

Použitie Sociálneho Fondu

Sociálny fond je možné použiť len v súlade s ustanoveniami zákona o SF. Medzi najčastejšie použitia SF patria:

• Príspevky na stravovanie zamestnancov
• Príspevky na dopravu do zamestnania a späť
• Príspevky na služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily (rekreácie, telovýchova a šport, rehabilitácia, rekondičné pobyty a wellness pobyty, liečenie a podobne)
• Sociálna výpomoc zamestnancom v ťažkých životných situáciách

Zamestnávateľ môže sociálny fond využívať aj na ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov. Príspevky zo sociálneho fondu zamestnávateľa môžu prijímať aj rodinní príslušníci zamestnanca a poberatelia starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, ktorých zamestnávateľ zamestnával v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu ku dňu odchodu do starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku.

Zdaňovanie a Odvody

Zdaňovanie a odvody z príspevkov a čerpania sociálneho fondu u zamestnancov závisí od konkrétneho účelu a výšky príspevku.

• Príspevky na stravovanie: U zamestnancov sú príspevky zo SF, podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP, od dane oslobodené, lebo od dane z príjmov sú oslobodené príjmy poskytnuté ako hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečeného prostredníctvom iných subjektov s odvolaním sa na § 152 ZP.
• Príspevky na rekreáciu: Podľa znenia zákona o dani z príjmov je oslobodená suma príspevku v súlade s § 152a Zákonníka práce. Musia byť teda splnené podmienky a výška príspevku na rekreáciu v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok. Ak zamestnávateľ zo sociálneho fondu poskytne príspevok nad tento stanovený rozsah, táto časť príspevku bude u zamestnanca podliehať zdaneniu, odvodom.
• Sociálna výpomoc: Pri posudzovaní povinnosti zdaňovania u zamestnanca je dôležitý konkrétny účel sociálnej výpomoci. Podľa § 5 ods. 7 písm. z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ktorej nepretržité trvanie prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia, poskytovaná z prostriedkov sociálneho fondu, vyplatená v úhrnnej výške najviac 2 000 eur za zdaňovacie obdobie len od jedného zamestnávateľa, pričom, ak takáto sociálna výpomoc presiahne v zdaňovacom období 2 000 eur, do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie len sociálna výpomoc nad takto ustanovenú sumu.

Ak peňažný alebo nepeňažný príjem zamestnanca podlieha zdaneniu podľa § 5 zákona o dani z príjmov, podlieha aj odvodom do Sociálnej poisťovne (zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov) a do zdravotnej poisťovne (zákon č. 580/2004 Z. z.

tags: #socialny #fond #jednoduche #uctovnictvo #ako #pouzit