Kto je iný veriteľ? Komplexný pohľad na záložné právo a jeho uplatnenie

Záložné právo predstavuje významný právny inštitút, ktorý veriteľovi uľahčuje uspokojenie jeho pohľadávky. V tomto článku sa podrobne pozrieme na to, kto môže byť záložný veriteľ, aké má práva a povinnosti a ako sa záložné právo uplatňuje v praxi. Vychádzame pritom z platnej legislatívy a dostupných informácií.

Úvod do záložného práva

Záložné právo je vecné právo k cudzej veci, právu alebo inej majetkovej hodnote, ktorého účelom je zabezpečiť pohľadávku záložného veriteľa. Jeho akcesorická povaha znamená, že záložné právo nemôže existovať samostatne, ale je závislé od existencie a trvania zabezpečenej pohľadávky. Rozsiahla novela Občianskeho zákonníka z roku 2003 významne ovplyvnila inštitút záložného práva, pričom cieľom bolo posilniť postavenie záložného veriteľa a umožniť mu reálne uspokojenie jeho pohľadávky.

Kto je záložný veriteľ?

V záložnom právnom vzťahu vystupuje na strane oprávneného záložný veriteľ zabezpečenej pohľadávky. Záložným veriteľom môže byť fyzická alebo právnická osoba, ktorá má voči dlžníkovi pohľadávku a túto pohľadávku si zabezpečila záložným právom k určitému majetku dlžníka alebo tretej osoby (záložcu).

Najbežnejším príkladom záložného veriteľa je banka, ktorá poskytuje hypotekárny úver. Ak si kupujete byt a na zaplatenie kúpnej ceny si vezmete hypotéku od banky, banka sa stáva záložným veriteľom a vy ste dlžníkom a zároveň záložcom.

Zabezpečená pohľadávka

Zabezpečenou pohľadávkou rozumieme peňažnú alebo nepeňažnú pohľadávku zabezpečenú záložným právom. Pohľadávka musí byť dostatočne určená. V prípade peňažnej pohľadávky to zvyčajne znamená jej vyčíslenie, resp. uvedenie konkrétnej sumy. Pri nepeňažnej sume musí byť jej hodnota určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva určiteľná.

Prečítajte si tiež: Ak veriteľ odmietne plnenie

Predmet záložného práva (záloh)

Zálohom, teda predmetom záložného práva, môže byť všetko, čo môže byť predmetom občianskoprávnych vzťahov. Podmienkou je, že predmet záložného práva je scudziteľný, teda je možné ho previesť.

V zmysle Občianskeho zákonníka zálohom môže byť:

• Vec hnuteľná i nehnuteľná
• Právo
• Iná majetková hodnota
• Byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné
• Súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt
• Podnik alebo časť podniku
• Iná hromadná vec
• Spoluvlastnícky podiel, prípadne aj len ideálny podiel vyčlenený z celej veci jej vlastníkom

Vznik záložného práva

Záložné právo vzniká na základe:

• Zmluvy (v písomnej forme; výnimku z písomnej formy tvorí prípad vzniku záložného práva odovzdaním hnuteľnej veci záložnému veriteľovi, resp. záložca a záložný veriteľ sa môžu dohodnúť na odovzdaní zálohu tretej osobe do úschovy s tými istými právnymi dôsledkami)
• Schválenej dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva
• Rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu
• Zákona (právne skutočnosti, s ktorými sa viaže vznik, resp. zriadenie záložného práva)

Na vznik záložného práva sa vyžaduje jeho registrácia v Notárskom centrálnom registri záložných práv alebo v osobitnom registri, ak sa pre jeho vznik vyžaduje registrácia v osobitnom registri. Výnimka z požiadavky registrácie platí v prípade, keď záložné právo vzniká odovzdaním hnuteľnej veci záložnému veriteľovi alebo tretej osobe do úschovy. No aj takto vzniknuté záložné právo možno registrovať v registri záložných práv.

Práva a povinnosti záložného veriteľa

Práva záložného veriteľa:

• Právo na uspokojenie pohľadávky zo zálohu: Ak dlžník nesplní svoj záväzok riadne a včas, záložný veriteľ má právo uspokojiť svoju pohľadávku zo zálohu.
• Právo na ochranu zálohu: Ak bol záložnému veriteľovi záloh (hnuteľná vec) odovzdaný, má právo mať ho u seba po dobu trvania záložného práva a je oprávneným detentorom, z čoho mu vyplýva právo na obdobnú ochranu, akú požíva vlastník.
• Právo na úhradu nákladov: Ak záložnému veriteľovi vzniknú náklady v dôsledku opatrovania a chránenia zálohu, má proti záložcovi právo na ich úhradu za predpokladu, že boli nevyhnutne a účelne vynaložené.
• Právo začať s výkonom záložného práva: Záložný veriteľ je oprávnený začať s výkonom záložného práva, pokiaľ nebola jeho záložným právom zabezpečená pohľadávka riadne a včas splnená.

Povinnosti záložného veriteľa:

• Starostlivo opatrovať záloh: Ak bol záložnému veriteľovi záloh odovzdaný, je povinný ho starostlivo opatrovať, čo znamená, že je povinný ho chrániť pred stratou, poškodením a zničením.
• Užívať záloh len so súhlasom záložcu: Záložný veriteľ môže užívať záloh len, ak s tým záložca súhlasil.
• Oznámiť začatie výkonu záložného práva: Začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi a ak nejde o osobu totožnú s dlžníkom, tak aj dlžníkovi.

Spôsoby uspokojenia pohľadávky záložným veriteľom

Záložný veriteľ má niekoľko možností, ako sa uspokojiť zo zálohu:

Prečítajte si tiež: Ako postupovať pri konkurze

• Predaj zálohu spôsobom dohodnutým v záložnej zmluve: V záložnej zmluve sa účastníci môžu dohodnúť, že záložný veriteľ je oprávnený predať záloh iným spôsobom ako na dražbe. V takomto prípade však musia účastníci tento spôsob podrobne rozviesť priamo v zmluve.
• Predaj zálohu na dražbe: V dnešnej dobe je najbežnejším spôsobom predaja zálohu jeho predaj na dražbe. Dražbu môže vykonať dražobník, ktorý je oprávnený na organizovanie dražieb a má v predmete podnikania zapísanú takúto činnosť.
• Predaj zálohu podľa osobitných zákonov: Napríklad podľa Exekučného poriadku.

Zákon vylučuje, aby namiesto speňaženia zálohu a uspokojenia pohľadávky záložného veriteľa, mohol záložný veriteľ nadobudnúť záloh do svojho vlastníctva. Akákoľvek dohoda uzatvorená medzi záložným veriteľom a záložcom pred splatnosťou zabezpečenej pohľadávky, v zmysle ktorej by sa záložný veriteľ uspokojil tým, že nadobudne vlastnícke právo k veci alebo iné právo a inú majetkovú hodnotu, by bola považovaná za neplatnú.

Poradie uspokojovania záložných práv

Ak na zálohu vzniklo iba jedno záložné právo, môže dosiahnuť uspokojenie z tohto zálohu zásadne iba záložný veriteľ, v prospech ktorého bolo záložné právo zriadené. Ak však na tom istom zálohu vznikne (viazne) viac záložných práv, na ich uspokojenie je rozhodujúce časové poradie ich registrácie v registri záložných práv alebo ich registrácia v osobitnom registri. Veriteľ, ktorého záložné právo bolo skôr (najskôr) registrované, sa uspokojí zo zálohu skôr a v celom rozsahu ako veriteľ, ktorého záložné právo bolo registrované neskôr, pokiaľ zákon neustanovuje alebo dohoda záložných veriteľov neurčuje niečo iné.

Oznámenie o začatí výkonu záložného práva

Začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi a ak nejde o osobu totožnú s dlžníkom, tak aj dlžníkovi. Obsahom tohto oznámenia musí byť tiež spôsob, ktorým sa záložný veriteľ uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu. Zároveň musí začatie výkonu záložného práva zaregistrovať na katastri nehnuteľností. Po uplynutí 30 dní odo dňa oznámenia o začatí výkonu záložného práva môže záložný veriteľ pristúpiť k speňaženiu zálohu.

Vecnoprávne účinky záložného práva pri prevode zálohu

Pri prevode, resp. prechode zálohu na nadobúdateľa sa celkom zreteľne prejavujú vecnoprávne účinky záložného práva. Ten, kto na základe prevodu alebo prechodu nadobudne záloh, prevezme zásadne aj povinnosti vyplývajúce zo záložného práva, t. j. povinnosť záložcu strpieť, aby záložný veriteľ dosiahol uspokojenie zo zálohu v prípade, keď jeho zabezpečená pohľadávka nie je riadne a včas splnená obligačným dlžníkom. V takomto prípade nadobúdateľ zálohu zodpovedá záložnému veriteľovi za jeho zabezpečenú pohľadávku zálohom, ktorý nadobudol od predchádzajúceho záložcu. Pôvodný obligačný dlžník sa tým však ešte nezbaví svojho záväzku (dlhu) voči veriteľovi. Obligačný dlžník aj naďalej zodpovedá veriteľovi, ale popri ňom - obligačnom dlžníkovi, zodpovedá veriteľovi aj nadobúdateľ zálohu.

Toto neplatí, ak:

Prečítajte si tiež: Všetko o zmluve o pôžičke

• zmluva o zriadení záložného práva určuje, že záložca môže záloh previesť bez zaťaženia záložným právom, alebo
• nadobúdateľ zálohu bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu dobromyseľný, a to pri vynaložení náležitej starostlivosti, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom. Ak je záložné právo registrované v registri záložných práv, platí prezumpcia, že nadobúdateľ zálohu nie je dobromyseľný, pokiaľ nepreukáže opak. Dôkazné bremeno je na nadobúdateľovi zálohu.

tags: #kto #je #iný #veriteľ