
Záložné právo predstavuje významný právny inštitút, ktorý veriteľovi uľahčuje uspokojenie jeho pohľadávky. V tomto článku sa podrobne pozrieme na to, kto môže byť záložný veriteľ, aké má práva a povinnosti a ako sa záložné právo uplatňuje v praxi. Vychádzame pritom z platnej legislatívy a dostupných informácií.
Záložné právo je vecné právo k cudzej veci, právu alebo inej majetkovej hodnote, ktorého účelom je zabezpečiť pohľadávku záložného veriteľa. Jeho akcesorická povaha znamená, že záložné právo nemôže existovať samostatne, ale je závislé od existencie a trvania zabezpečenej pohľadávky. Rozsiahla novela Občianskeho zákonníka z roku 2003 významne ovplyvnila inštitút záložného práva, pričom cieľom bolo posilniť postavenie záložného veriteľa a umožniť mu reálne uspokojenie jeho pohľadávky.
V záložnom právnom vzťahu vystupuje na strane oprávneného záložný veriteľ zabezpečenej pohľadávky. Záložným veriteľom môže byť fyzická alebo právnická osoba, ktorá má voči dlžníkovi pohľadávku a túto pohľadávku si zabezpečila záložným právom k určitému majetku dlžníka alebo tretej osoby (záložcu).
Najbežnejším príkladom záložného veriteľa je banka, ktorá poskytuje hypotekárny úver. Ak si kupujete byt a na zaplatenie kúpnej ceny si vezmete hypotéku od banky, banka sa stáva záložným veriteľom a vy ste dlžníkom a zároveň záložcom.
Zabezpečenou pohľadávkou rozumieme peňažnú alebo nepeňažnú pohľadávku zabezpečenú záložným právom. Pohľadávka musí byť dostatočne určená. V prípade peňažnej pohľadávky to zvyčajne znamená jej vyčíslenie, resp. uvedenie konkrétnej sumy. Pri nepeňažnej sume musí byť jej hodnota určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva určiteľná.
Prečítajte si tiež: Ak veriteľ odmietne plnenie
Zálohom, teda predmetom záložného práva, môže byť všetko, čo môže byť predmetom občianskoprávnych vzťahov. Podmienkou je, že predmet záložného práva je scudziteľný, teda je možné ho previesť.
V zmysle Občianskeho zákonníka zálohom môže byť:
Záložné právo vzniká na základe:
Na vznik záložného práva sa vyžaduje jeho registrácia v Notárskom centrálnom registri záložných práv alebo v osobitnom registri, ak sa pre jeho vznik vyžaduje registrácia v osobitnom registri. Výnimka z požiadavky registrácie platí v prípade, keď záložné právo vzniká odovzdaním hnuteľnej veci záložnému veriteľovi alebo tretej osobe do úschovy. No aj takto vzniknuté záložné právo možno registrovať v registri záložných práv.
Záložný veriteľ má niekoľko možností, ako sa uspokojiť zo zálohu:
Prečítajte si tiež: Ako postupovať pri konkurze
Zákon vylučuje, aby namiesto speňaženia zálohu a uspokojenia pohľadávky záložného veriteľa, mohol záložný veriteľ nadobudnúť záloh do svojho vlastníctva. Akákoľvek dohoda uzatvorená medzi záložným veriteľom a záložcom pred splatnosťou zabezpečenej pohľadávky, v zmysle ktorej by sa záložný veriteľ uspokojil tým, že nadobudne vlastnícke právo k veci alebo iné právo a inú majetkovú hodnotu, by bola považovaná za neplatnú.
Ak na zálohu vzniklo iba jedno záložné právo, môže dosiahnuť uspokojenie z tohto zálohu zásadne iba záložný veriteľ, v prospech ktorého bolo záložné právo zriadené. Ak však na tom istom zálohu vznikne (viazne) viac záložných práv, na ich uspokojenie je rozhodujúce časové poradie ich registrácie v registri záložných práv alebo ich registrácia v osobitnom registri. Veriteľ, ktorého záložné právo bolo skôr (najskôr) registrované, sa uspokojí zo zálohu skôr a v celom rozsahu ako veriteľ, ktorého záložné právo bolo registrované neskôr, pokiaľ zákon neustanovuje alebo dohoda záložných veriteľov neurčuje niečo iné.
Začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi a ak nejde o osobu totožnú s dlžníkom, tak aj dlžníkovi. Obsahom tohto oznámenia musí byť tiež spôsob, ktorým sa záložný veriteľ uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu. Zároveň musí začatie výkonu záložného práva zaregistrovať na katastri nehnuteľností. Po uplynutí 30 dní odo dňa oznámenia o začatí výkonu záložného práva môže záložný veriteľ pristúpiť k speňaženiu zálohu.
Pri prevode, resp. prechode zálohu na nadobúdateľa sa celkom zreteľne prejavujú vecnoprávne účinky záložného práva. Ten, kto na základe prevodu alebo prechodu nadobudne záloh, prevezme zásadne aj povinnosti vyplývajúce zo záložného práva, t. j. povinnosť záložcu strpieť, aby záložný veriteľ dosiahol uspokojenie zo zálohu v prípade, keď jeho zabezpečená pohľadávka nie je riadne a včas splnená obligačným dlžníkom. V takomto prípade nadobúdateľ zálohu zodpovedá záložnému veriteľovi za jeho zabezpečenú pohľadávku zálohom, ktorý nadobudol od predchádzajúceho záložcu. Pôvodný obligačný dlžník sa tým však ešte nezbaví svojho záväzku (dlhu) voči veriteľovi. Obligačný dlžník aj naďalej zodpovedá veriteľovi, ale popri ňom - obligačnom dlžníkovi, zodpovedá veriteľovi aj nadobúdateľ zálohu.
Toto neplatí, ak:
Prečítajte si tiež: Všetko o zmluve o pôžičke