
Sociálny fond predstavuje dôležitý nástroj sociálnej politiky, ktorý zamestnávatelia využívajú na akumuláciu zdrojov. Následne sa tieto zdroje rozdeľujú primárne medzi zamestnancov s cieľom realizácie sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov. Výnimočne je možné poskytovať príspevky aj bývalým zamestnancom (dôchodcom) a rodinným príslušníkom zamestnancov. Použitie prostriedkov sociálneho fondu na úhradu niektorých nákladov vynaložených odborovou organizáciou v súvislosti s kolektívnym vyjednávaním je možné, avšak výlučne ak je to dohodnuté v kolektívnej zmluve.
Tvorbu a použitie sociálneho fondu upravuje zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Tento článok podrobne rozoberá povinnú tvorbu a čerpanie sociálneho fondu v súlade s platnou legislatívou. Ponúka prehľad o úlohe odborových organizácií v procese kolektívneho vyjednávania a o možnostiach, ktoré má zamestnávateľ pri realizácii sociálnej politiky prostredníctvom sociálneho fondu.
Na účely zákona o sociálnom fonde je zamestnávateľom právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky alebo fyzická osoba s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky, ktorá zamestnáva aspoň jedného zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, hoci aj na kratší pracovný úväzok. Z toho vyplýva, že za zamestnávateľa sa nepovažuje osoba, ktorá zamestnáva iba osoby vykonávajúce práce na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Rovnako sa sociálny fond nevzťahuje na spoločníkov s. r. o.
Niektoré osobitné zákony nepriamo rozšírili pôsobnosť zákona o sociálnom fonde. Napríklad, podľa § 2 ods. 3 zákona č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest sa starosta obce, resp. primátor mesta počas výkonu funkcie na účely tvorby a použitia sociálneho fondu a na účely zabezpečovania stravovania a prispievania na stravovanie posudzuje ako zamestnanec v pracovnom pomere a obec vo vzťahu k starostovi na uvádzané účely podľa odseku 4 vystupuje ako zamestnávateľ. Obdobná úprava je obsiahnutá aj v § 25 ods. 7 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Z daného vyplýva, že aj keby obec nezamestnávala žiadne osoby v pracovnom pomere, podľa uvádzaného ustanovenia zákona č. 253/1994 Z.z. by bola povinná tvoriť sociálny fond z dôvodu, že na účely tvorby a použitia sociálneho fondu sa starosta obce ako verejný funkcionár považuje za zamestnanca v pracovnom pomere.
Základom na určenie mesačného prídelu do fondu je súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac. Obdobne, v prípade ročného podielu je základom súhrn hrubých miezd/platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. Ide o mzdy, z ktorých sa vypočítava priemerný zárobok. Plnenie, ktoré nie je mzdou, sa do základu na výpočet tvorby sociálneho fondu nezapočítava.
Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov
Zamestnávateľ tvorí sociálny fond v rozsahu a za podmienok presne ustanovených zákonom o sociálnom fonde. Tvorbu delíme na povinnú a nepovinnú. Sociálny fond tvoria finančné prostriedky, ktoré sa používajú na realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov.
Zamestnávateľ je povinný tvoriť sociálny fond. Povinný prídel do fondu upravuje § 3 zákona č. 152/1994 Z. z. Zamestnávateľ je povinný tvoriť povinný prídel do výšky 1 % len v prípade, ak za predchádzajúci kalendárny rok dosiahol zisk a splnil všetky daňové povinnosti k štátu, obci a vyššiemu územnému celku a odvodové povinnosti k zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni. Zamestnávateľ, ktorý nesplnil niektorú z uvedených podmienok, tvorí povinný prídel do fondu vo výške 0,6 % (§ 3 ods. 1 zákona č. 152/1994 Z. z.).
Ďalší prídel do sociálneho fondu, ktorého maximálna výška je obmedzená podielom 0,5 % základu, sa tvorí dvomi spôsobmi, ktoré sa líšia podľa toho, či zamestnávateľ má dohodnutý ďalší prídel v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise, alebo ho nemá dohodnutý. Vtedy je povinný tvoriť ďalší prídel podľa § 3 ods. 3 zákona č. 152/1994 Z. z. Podľa § 3 ods. 5 zákona o sociálnom fonde sa do fondu môžu tvoriť aj ďalšie zdroje fondu, ktorými môžu byť zdroje podľa tohto zákona alebo podľa iných všeobecne záväzných právnych predpisov, dary, dotácie a príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do fondu. Zamestnávateľ, ktorý vytvára zisk, môže prispievať do fondu prídelmi z použiteľného zisku.
Prostriedky sociálneho fondu primárne slúžia zamestnancom, výnimočne možno poskytnúť tieto prostriedky aj bývalým zamestnancom (dôchodcom) a rodinným príslušníkom zamestnancov. Prostriedky sociálneho fondu možno použiť aj na účely úhrady niektorých nákladov vynaložených odborovou organizáciou v súvislosti s kolektívnym vyjednávaním, avšak použitie prostriedkov fondu na tento účel možno dohodnúť výlučne v kolektívnej zmluve.
V zmysle § 7 ods. 7 zákona o sociálnom fonde nie je možné z prostriedkov sociálneho fondu poskytovať príspevok na účely odmeňovania za prácu. Zamestnávateľ je povinný dodržiavať tzv. antidiskriminačný zákon (zákon č. 365/2004 Z. z.).
Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS
Tvorba fondu a čerpanie fondu sa vedie na osobitnom analytickom účte fondu alebo na osobitnom účte v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. (§ 6 Zákon č. 152/1994 Z. z.). Prostriedky sociálneho fondu sa vedú na osobitnom bankovom účte. Fond sa tvorí najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy alebo platu. Za mesiac december môže zamestnávateľ tvoriť fond z predpokladanej výšky miezd alebo platov a previesť finančné prostriedky na účet fondu do 31. decembra. Ak zamestnávateľ vypláca mzdu alebo plat vo viacerých výplatných termínoch, za deň výplaty sa na účely tohto zákona považuje posledný dohodnutý deň výplaty mzdy alebo platu za uplynulý kalendárny mesiac. Zúčtovanie prostriedkov fondu za kalendárny rok vykoná zamestnávateľ najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka. Nevyčerpaný zostatok fondu sa prevádza do nasledujúceho roka. (§ 6 ods. 3 Zákon č. 152/1994 Z. z.).
Finančný príspevok na stravovanie zo sociálneho fondu nie je výškou limitovaný a nezdaňuje sa. Nezdaňuje sa ani v prípade, ak je zamestnancovi poskytnutý pozadu.
Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve